Gastroenterológia/výživa

Infekcia Helicobacter pylori u detí, kritériá ESPGHAN 2011 a vlastné skúsenosti

Kabátová J., Bošák V.

¹Odborná detská ambulancia, s. r. o., detský gastroenterológ, Piešťany

²Katedra verejného zdravotníctva FZaSP TU, Trnava

Úvod: Helicobacter pylori (H. pylori) je pôvodca najčastejšej bakteriálnej infekcie svetovej populácie. Prevalencia stúpa s vekom, v úzkej súvislosti so socioekonomickými podmienkami.

Ciele: Upozornenie na záväzné odporúčania Pracovnej skupiny pre štúdium H. pylori pri SGS z r. 2007 a usmernenia ESPGHAN z r. 2011, ktoré boli venované problematike H. pylori infekcie u detí. Retrospektívne preskúmanie prevalencie H. pylori v detskej populácii v rokoch 2011–2013 a porovnanie s publikovanými výsledkami v minulosti.

Materiál a metodika: Vek pacientov 3–19 rokov. V rokoch 2003––2005 absolvovalo endoskopiu horného GITu 538 detí. V rokoch 2007–2011 absolvovalo endoskopiu horného GITu 1100 detí. V rokoch 2011–2013 absolvovalo endoskopiu horného GITu 559 detí.

Kritériá diagnostiky podľa odporúčaní Pracovnej skupiny a ESPGHAN.

Výsledky: Prevalencia infekcie H. pylori v rokoch 2003–2005 bola 52 %, v rokoch 2007–2011 to bolo 24 %, v rokoch 2011–2013 bol výskyt 22,2 %.

Záver: Výsledky potvrdili celoeurópsky trend poklesu prevalencie H. pylori u detí. Relevantné údaje na Slovensku chýbajú. Na Slovensku je široká dostupnosť invazívnych aj neinvazívnych testov na diagnostiku H. pylori. Neinvazívne testy sú odporú-čané na kontrolné vyšetrenia po eradikácii H. pylori. Možnosti spolupráce s mikrobiologickými pracoviskami umožňujú cielenú liečbu H. pylori a tým aj zabránenie rezistencie na antibiotickú liečbu.

Helicobacter pylori infection with children, ESPGHAN 2011 criteria and own experiences

Kabátová J., Bošák V.

¹Children’s Gastroenterologist Ward, Piešťany

²Public Health Department, Faculty of Healthcare and Social Work, University of Trnava, Trnava 

Introduction: Helicobacter pylori (H. pylori) is the cause of the most common bacterial infection of the entire global population. Prevalence increases with age and is closely related to social and economic conditions.

Objectives: Make notice of the obligatory recommendations of the H. pylori study work group at the SGS as well as the 2011 ESPGHAN recommendations dealing with the H. pylori infection with children. Retrospective research of the prevalence of H. pylori in children’s population between 2011 and 2013 and comparison of findings with published findings from the past.

Material and methodology: Patients age: 3–19 years. In 2003 to 2005, 538 children were treated with endoscopy of the upper gastro-intestinal tract. In 2007 to 2011, 1,100 children were treated with endoscopy of the upper gastro-intestinal tract. In 2011 to 2013, 559 children were treated with endoscopy of the upper gastro-intestinal tract. Diagnosis criteria given pursuant to the recommendations of the work group and the ESPGHAN criteria.

Results: H. pylori infection prevalence: 2003–2005: 52%, 2007–2011: 42%, 2011–2013: 22.2%.

Conclusion: The findings have confirmed the Europe-wide decrease in the prevalence of H. pylori with children. Relevant data is missing in Slovakia. In Slovakia, both invasive and non-invasive diagnosis test for the presence of H. pylori are widely available. Non-invasive tests are recommended as control examinations following an eradication of H. pylori. Given possibilities of cooperation with microbiology wards enable a targeted efficient H. pylori treatment preventing resistance against antibiotic treatment.

Význam črevnej mikroflóry v etiopatogenéze nealkoholovej steatózy pečene

Havlíčeková Z., Szépeová R., Zúbriková L., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu, Univerzitná nemocnica a Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave 

Nealkoholová steatóza pečene (NAFLD) je hepatálnym prejavom metabolického syndrómu a je považovaná za jedno z najčastejších chronických ochorení pečene v detskom veku s prevalenciou okolo 10 %. Jej výskyt má vzhľadom k asociácii s detskou nadváhou a obezitou až alarmujúcu tendenciu. Na rozvoji ochorenia sa podieľajú viaceré faktory (rasa/etnikum, genetická predispozícia, environmentálne faktory a alterácia črevnej mikroflóry). Viaceré štúdie poukázali na asociáciu medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi zmenami črevnej mikroflóry a NAFLD a tiež významom pri progresii do nealkoholovej steatohepatitídy, fibrózy až cirhózy pečene. Chronické ochorenia pečene sú sprevádzané zmenami črevnej mikroflóry, predovšetkým syndrómom bakteriálneho prerastania u 20–75 % pacientov. Približne 70 % krvného zásobenia pečene pochádza z čreva. Pečeň preto predstavuje prvú bariéru črevným antigénom. Zápalové procesy, ktoré sú asociované s črevnou dysmikróbiou, môžu podmieňovať alteráciu črevnej slizničnej bariéry s translokáciou mikroorganizmov a ich produktov, ktoré podporujú hepatálne poškodenie a zápalové procesy. Zmenená črevná mikroflóra je tiež nezávislý rizikový faktor obezity, najvýznamnejšieho rizikového faktora NAFLD.

Autori v prezentácii rozoberajú aktuálne informácie o význame červenej mikroflóry v rozvoji NAFLD u pediatrických pacientov ako aj perspektívy prevencie a terapie NAFLD v detskom veku so zameraním sa na ovplyvňovanie črevného mikrobiómu.

The importance of gut MICROflora in the etiopathogenesis of nonalcoholic fatty liver disease 

Havlíčeková Z., Szépeová R., Zúbriková L., Bánovčin P.

Department of Paediatrics, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine and University Hospital, Martin 

Non-alcoholic fatty liver disease (NAFLD) is the hepatic manifestation of the metabolic syndrome and it is considered one of the most common chronic liver diseases in childhood with a prevalence of about 10%. Its occurrence has due to the association with childhood overweight and obesity alarming trend. There are a lot of etiopathogenetic factors in the development of the disease (race/ethnicity, genetic predisposition, environmental factors and alteration of intestinal microflora). Several studies have shown an association between qualitative and quantitative changes of intestinal microflora and NAFLD and also importance in the progression to non-alcoholic steatohepatitis, fibrosis and liver cirrhosis. Chronic liver diseases are accompanied with changes of intestinal microflora, especially bacterial overgrowth, in 20–75% of patients. Approximately 70% of hepatic blood supply comes from the gut. Therefore, the liver is the first barrier of intestinal antigens. Inflammatory processes that are associated with bowel dysmicrobia may alter intestinal mucosal barrier with translocation of microorganisms and their products which stimulate hepatic damage and inflammatory processes. Altered intestinal flora is also an independent risk factor for obesity, the most important risk factor of NAFLD.

The authors discussed the present data assessing importance of gut microflora in the development of NAFLD in paediatric patients as well perspectives for the prevention and treatment of NAFLD in children, with focus on the intestinal microbiome.

Diagnostika a liečba funkčnej zápchy u detí – najnovšie odporúčania ESPGHAN a NASPGHAN

Petrášová M., Gombošová K., Tarcalová B., Majorová E., Majlingová S.

Klinika detí a dorastu UPJŠ LF a DFN, Košice 

Cieľ: Funkčná zápcha je počas detstva pomerne častým problémom, s celostvetovo odhadovanou prevalenciou okolo 3 %. Aj keď tento gastrointestinálny symptóm môže byť rôznej etiológie, u väčšiny detí prezentujúcich sa zápchou sa nám nepodarí dokázať jej organický podklad. V záujme napomôcť lekárom primárnej, sekundárnej ako aj terciárnej zdravotnej starostlivosti v manažmente detských pacientov so zápchou vyvinula Severoamerická pediatrická spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu v súčinnosti s Európskou pediatrickou spoločnosťou pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu smernicu založenú na dôkazoch, poskytujúcu odporúčania pre diagnostické vyhodnotenie obstipácie u detských pacientov, ako aj odporúčania pre liečbu funkčnej zápchy v tejto skupine.

Metódy: V úvode bolo sformulovaných 9 klinických otázok týkajú-cich sa diagnostiky, terapie a prognózy obstipácie. Vykonaný bol systematický prieskum literatúry použitím niekoľkých významných medicínskych databáz. Následne počas 3 mítingov expertov boli všetky odporúčania diskutované a finalizované. V prípade nedostupnosti randomizovaných kontrolovaných štúdií na podporenie odporúčania boli použité vyjadrenia/úsudky špecialistov.

Výsledky: „Evidence-based“ smernica poskytuje odporúčania na diagnostiku a liečbu detí s funkčnou zápchou za účelom štandardizovania a zlepšenia kvality starostlivosti. Predložené boli 2 algoritmy, jeden pre dojčatá mladšie ako 6 mesiacov a druhý pre staršie dojčatá a deti. Poskytnutie 2 algoritmov pre rôzne vekové skupiny je podložené faktom, že problémy s defekáciou u detí mladších ako 6 mesiacov vyžadujú rozdielnu diferenciálno-diagnostickú úvahu zahŕňajúcu vplyv špecifík typu prijímanej potravy (výhradné dojčenie, resp. začiatok komplementárnej výživy), psychomotorického vývinu jedinca a vplyvu možných vrodených anomálií, v porovnaní so skupinou detí starších ako 6 mesiacov.

Záver: Táto smernica bola určená ako pomôcka pre použite v kaž-dodennej praxi, aj ako východisko pre ďalší klinický výskum. Nenahrádza klinické vyšetrenie pacienta a nedá sa aplikovať ako protokol pre všetkých pacientov s obstipáciou. Rozhodne nie je určená na manažment pacientov so zápchou na podklade organického postihnutia, ale predovšetkým pre detských pacientov s funkčnou zápchou.

Evaluation and Treatment of Functional Constipation in Children – Recent Recommendations From ESPGHAN and NASPGHAN

Petrášová M., Gombošová K., Tarcalová B., Majorová E., Majlingová S.

Department of Children and Adolescents Medical Faculty University P. J. Šafárik and Faculty Children Hospital, Košice 

Backround: Functional constipation is a common problem in childhood, with an estimated prevalence of 3% worldwide. Although constipation may have several etiologies in most children presenting with this symptom, no underlying medical disease responsible for the symptom can be found. To assist healthcare workers in the management of all of the children with constipation in primary, secondary, and tertiary care, the North American Society for Pediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutrition, and the European Society for Paediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutrition, developed evidence-based guidelines providing recommendations for the diagnostic evaluation of children presenting with constipation and the treatment of children with functional constipation.

Methods: Nine clinical questions addressing diagnostic, therapeutic, and prognostic topics were formulated. A systematic literature search was performed using several major medical databases. During 3 consensus meetings, all recommendations were discussed and finalized. Expert opinion was used, where no randomized controlled trials were available to support the recommendation.

Results: Evidence-based guideline provides recommendations for the evaluation and treatment of children with functional constipation to standardize and improve their quality of care. 2 algorithms were developed, one for the infants less than 6 months of age and the other for older infants and children. The decision to present 2 algorithms was based on the fact, that defecation problems in infants below 6 months sold have different diagnostic considerations compared with older children given the possibility of congenital problems and the influence of the different feeding and the developmental issues.

Conclusion: This guideline is intended to be used in daily practice and as a basis for further clinical research. It should not be considered a substitute for clinical judgment or used as a protocol applicable to all patients. This document is also not aimed at the management of patients with underlying medical conditions causing constipa-tion, but rather just for functional constipation.

Familiárna adenomatózna polypóza u detí

Majlingová S., Majorová E., Gombošová K., Petrášová M.¹, Pálová E.¹, Torday T.³, Bednárová A.³

¹Klinika detí a dorastu UPJŠ LF a DFN, Košice

²Ambulancia klinickej genetiky UNLP, Košice

³Ústav patológie UNLP, Košice

Úvod: Familiárna adenomatózna polypóza (FAP) je autozomálne dominantne dedičné ochorenie hrubého čreva s výskytom početných polypov a adenómov, ktoré neskôr malignizujú. Gén, zodpovedný za chorobu, je tzv. APC na 5. chromozóme. V Európskej únii je predpokladaná prevalencia okolo 1:113 000–1:37 600. Väčšina pacientov je asymptomatických pokiaľ adenómy nie sú veľké a početné a nespôsobujú krvácanie z rekta, anémiu alebo malignizujú. K malignizácii zvyčajne dochádza až po dekáde ako sa objavili polypy. K nešpecifickým symptómom patrí obstipácia alebo hnačka, bolesť brucha, hmatateľné masy v bruchu, strata hmotnosti. FAP sa môže prezentovať aj extraintestinálnymi prejavmi ako osteómy, dentálne abnormality, kongenitálnou hypertrofiou pigmentového epitelu sietnice (CHRPE), desmoidovými tumormi a extraintestinálnymi tumormi (štítnej žľazy, pečene, žlčových ciest, centrálneho nervového systému).

Materiál a výsledky: Autori prezentujú prípad dvoch súrodencov s FAP. Pacientky boli diagnostikované na základe pozitívneho genetického vyšetrenia APC génu (adenomatous polyposis coli) pre pozitívny nález u otca, ktorý vo veku 38 rokov zomrel na kolorektálny karcinóm. Klinicky pacientky nemali žiadne ťažkosti, ale vzhľadom na pozitivitu genetického vyšetrenia bolo odporúčané pravidelné gastroenterologické vyšetrenie vrátane pankolonoskopie. Pri kolonoskopii makroskopicky u oboch dievčat prítomné početnejšie polypózne lézie, histologicky boli potvrdené tubulárne adenómy. Pri opakovanom pankolonoskopickom vyšetrení zaznamenávame miernu progresiu početnosti ako aj veľkosti polypov.

Záver: Autori poukazujú na fakt, že aj napriek raritnej diagnóze sa s týmto ochorením stretávame aj u detských pacientov a zároveň pripomínajú nutnosť genetického vyšetrenia pri malignitách u prvostupňových príbuzných s FAP, ktoré v prezentovanom prípade našich pacientiek viedlo k stanoveniu diagnózy.

Familiar adenomatous polyposis in children

Majlingová S., Majorová E., Gombošová K., Petrášová M.¹, Pálová E.², Torday T.³, Bednárová A.³

¹Department of Paediatrics and Adolescent Medicine, Children Faculty Hospital and Faculty of Medicine, P. J. Šafárik University, Košice

²Clinical Genetics Outpatient´s Department, L. Pasteur University Hospital, Košice

³Department of Pathology, Faculty of Medicine, P. J. Šafárik University, Košice 

Introduction: Familial adenomatous polyposis (FAP) is an autosomal dominant inherited disorder characterized by the early onset of numerous polyps and adenomas. If left untreated, all patients with this syndrome will develop colon cancer. Gen responsible for the development of the disease, so called APC, is localised on the 5th chromosome. Estimated prevalence in European Union vary from 1 case in 113 000 persons to 1 case in 37 600 persons. Most of the patients are asymptomatic, untill the increase of size and number of adenomas develop, causing rectal bleeding, anemy or transformation to malignancy. The average time of onset for colon cancer in FAP is one decade from the onset of the polyps. Non specific symptoms include constipation or diarrhea, abdominal pain, palpable abdominal masses, weight loss. FAP can demonstrate with extraintestinal manifestation, like osteomas, dental abnormalities, congenital hypertrophy of the retinal pigment epithelium (CHRPE), desmoid tumors, and extraintestinal cancers (of thyroid gland, liver, biliary tract, central nervous system).

Material and methods: Authors present case report of two syblings with FAP. Diagnosis was made on the basis of positive genetic examination of APC gen. Genetic examination was performed because of positive family history, father of patients died in the age of 38 years because of development of colorectal cancer. Our patients did not present with any clinical manifestation, but as the the genetic examination was positive, regular examination at gastroenterologic outpatients care department, including pancolonoscopy was performed. During the colonoscopy, we found macroscopic visible numerous polyps in both patients, histologic examination of the polyps confirmed they were tubular adenomas. We noticed mild progression of number and size of polyps during repeated pancolonoscopy.

Conclusion: Aim of the authors is to higlight, that despite relative low prevalence of this diagnosis, it occurs even in pediatic age group. They want to highlight importance and necessity of genetic testing of family members of patients with FAP and colonic malignancy. The fact of identifying a relevant family history of FAP, follow-up screening and genetic testing lead to establishment of the diagnosis in our two small patients.

Pediatrická nealkoholová tuková choroba pečene, metabolický syndróm a riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení

Gombošová K., Joppová E., Schusterová I.

Klinika detí a dorastu, UPJŠ Lekárska fakulta a DFN, Košice 

Nealkoholová tuková choroba pečene (Non alcoholic fatty liver disease – NAFLD), je vzhľadom na celosvetový nárast prevalencie nadváhy a obezity vo vyspelých krajinách, najčastejšou príčinou ochorení pečene v pediatrickej populácii. Pediatrická NAFLD je úzko spojená s prítomnosťou abdominálnej obezity, diabetes mellitus 2. typu, poruchami lipidového metabolizmu, u väčšiny pacientov boli dokázané známky inzulínovej rezistencie.

Klinické, epidemiologické a biochemické dáta podporujú koncepciu, že NAFLD je hepatálnou manifestáciou metabolického syndrómu. Syndrómu s vysokým indexom aterogenity, čo nastoľuje otázku úlohy NAFLD pri vzniku a vývoji procesu aterosklerózy.

Existuje množstvo dôkazov, že nealkoholová tuková choroba pečene je spojená s vyššou morbiditou v porovnaní so zdravou populáciou, rovnako zo zvýšeným výskytom kardiovaskulárnych ochorení. Zo záverov viacerých štúdii, zahŕňajúcich pediatrickú populáciu, vyplýva korelácia medzi zvýšenou hrúbkou intimy a. carottis media, spoľahlivým markerom subklinickej aterosklerózy. Vzhľadom na túto skutočnosť môže stúpajúca prevalencia metabolického syndrómu súvisiaceho s obezitou a NAFLD u detí viesť k paralelnému vzostupu nepriaznivých vplyvov na kardiovaskulárny systém. Cielený skríning výskytu nealkoholovej tukovej choroby pečene by mal byť súčasťou rutinného vyšetrenia u detí a adolescentov so zvýšenou hmotnosťou, obezitou alebo detegovanými známkami metabolického syndrómu.

Cieľom autorov je poskytnutie komplexného prehľadu poznatkov z najnovšej literatúry týkajúcich sa problematiky pediatrickej nealkoholovej tukovej choroby pečene/steatohepatitídy, etiopatogenézy, asociácie s metabolickým syndrómom, dyslipidémiami a rizikom vzniku kardiovaskulárnych komplikácií.

Pediatric non alcoholic fatty liver disease, metabolic syndrome and cardiovascular risk

Gombošová K., Joppová E., Schusterová I.

Department of Paediatrics and Adolescent Medicine, Children University Hospital and Faculty of Medicine Pavol Jozef Šafárik University, Košice 

Purpose of review: Non-alcoholic fatty liver disease is rapidly becoming one of most common liver diseases in the paediatric population in industrialized countries due to the growing prevalence of obesity and overweight.

Recent findings: NAFLD is strongly associated with abdominal obesity, type 2. diabetes, and dyslipidemia, and most patients have evidence of insulin resistance. Clinical, epidemiological and biochemical data strongly support the concept that non-alcoholic fatty liver disease is the hepatic manifestation of the metabolic syndrome. A highly atherogenic condition, and this has stimulated interest in the possible role of NAFLD in the development of atherosclerosis. Accumulating evidence suggests that NAFLD is associated with a significantly greater mortality than in the general population, as well as within creased prevalence of cardiovascular disease (CVD), independently of classical atherosclerotic risk factors. Several studies including the pediatric population have reported independent associations between NAFLD and impaired flow-mediated vasodilatation and increased carotid artery intimal medial thickness – reliable markers of subclinical atherosclerosis. Therefore, the rising prevalence of obesity – related MetS and NAFLD in childhood may lead to a paralel increase in adverse cardiovascular outcomes. A screening for fatty liver disease, should be incorporated into our routine evaluation in children and adolescents who are overweight, obese or have the metabolic syndrome.

Summary: In this review authors summarize the current knowledge concerning paediatric NAFLD/NASH, its etiopathogenesis, association with metabolic syndrome, lipid metabolism disorders and its possible impact on cardiovascular diseases.

Hepatorenálny index ako jednoduchý a neinvazívny prostriedok v diagnostike pečeňovej steatózy u detí

Strömplová D., Joppová E., Tóhátyová A., Fatulová N., Kuchta M., Schusterová I.

Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, Košice 

Úvod: Obezita u detí a adolescentov je všeobecne známym a závažným zdravotným problémom a jej prevalencia v posledných rokoch dramaticky stúpa predovšetkým v Severnej Amerike a Európe. V bežnej detskej populácii je výskyt steatózy pečene 2,6 %, avšak u obéznych detí dosahuje alarmujúce hodnoty 23 až 53 %. Steatóza je pečeňovým prejavom metabolického syndrómu a u pacientov zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. „Zlatým štandardom“ v diagnostike steatózy je biopsia pečene, avšak táto metóda je invazívna, bolestivá a pre pacienta predstavuje určité riziko. U detí by mohlo byť vhodnejšie využitie ultrasonografického vyšetrenia pečene s výpočtom hepatorenálneho indexu (HRR).

Metódy: Hepatorenálny index sa získa vypočítaním pomeru prie-merných echogenít určitých oblastí parenchýmu pečene a obličky. Pre získanie relevantného výsledku sa echogenita zaznamenáva z reprezentatívnej časti pečeňového a renálneho parenchýmu bez akejkoľvek viditeľnej vény, renálneho sínusu alebo drene.

Výsledky: Štúdiou u dospelých pacientov v roku 2011 sa porovnávala hodnota hepatorenálneho indexu u pacientov s histologicky potvrdenou steatózou s hepatorenálnym indexom u zdravých jedincov bez akýchkoľvek rizikových faktorov pre vznik steatózy. Bola potvrdená signifikantná korelácia medzi HRR a prítomnosťou steatózy. Histologicky bola steatóza klasifikovaná ako mierna (5–33% tuková infiltrácia), pokročilá (33–66%) a závažná steatóza (viac ako 66% tuková infiltrácia). Priemerná hodnota HRR v skupine zdravých osôb bola 1,09 ± 0,13 a v skupine pacientov so steatózou 1,55 ± 0,33. Pre diagnostiku steatózy bola optimálna hodnota HRR ≥1,24. V podskupine pacientov s miernym stupňom pečeňového stukovatenia bola hodnota HRR 1,46 ± 0,24, u pacientov s pokročilou steatózou 1,52 ± 0,27 a v podskupine so závažným stupňom steatózy bol HRR 2,04 ± 0,3.

Záver: Vzhľadom na výsledky získané štúdiami u dospelých je použitie HRR perspektívnym a neinvazívnym nástrojom pre stanovenie stupňa pečeňového stukovatenia. U detí so steatózou pečene nebolo doteraz realizovaných mnoho štúdií spojených s porovnávaním HRR a stupňa steatózy pečene. V tomto ohľade je potrebný ďalší výskum zameraný na zdokonalenie neinvazívnej diagnostiky ochorenia u detí.

Hepatorenal ratio as a simple and noninvasive tool in the diagnosis of liver steatosis in children

Strömplová D., Joppová E., Tóhátyová A., Fatulová N., Kuchta M., Schusterová I.

Department of Children and Adolescents Medical Faculty University P. J. Šafárik and Faculty Children Hospital, Košice 

Purpose: Obesity of children and adolescents is a well-known and serious health problem and its prevalence has increased dramatically in the past decades, particularly in North America and Europe. In the pediatric population, hepatic steatosis has a global prevalence of 2.6%, but may reach alarming indexes among obese children – from 23% to 53%. Steatosis is a hepatic manifestation of metabolic syndrome and it increases the risk of development of cardiovascular diseases. „The gold standard“ method to diagnose steatosis is liver biopsy, a procedure that is invasive, painful and it presents some risks. In children the ultrasonography of liver and hepatorenal ratio (HRR) could be more useful.

Methods: Hepatorenal ratio is obtained by dividing the mean brightness level of certain parts in liver and kidney parenchyma. To obtain a relevant result the regions of interest are selected from the representative parts of hepatic and renal parenchyma without any visible vessel, renal sinus, or medulla.

Results: In a study provided on adults in 2011 an analysis of hepatorenal ratio was made in patients with histologically verified steatosis and also in healthy patients wihout any risk factors for steatosis. Significant correlation was found between HRR and the presence of steatosis. Histologically steatosis was classified as mild (5–33% fat infiltration), moderate (33–66%) and severe steatosis (more than 66% fat infiltration). The mean HRR in the healthy group was 1.09±0.13 and in the group of patients with steatosis 1.55±0.33. The optimal value of HRR to diagnose steatosis was ≥1.24. The mean HRR in steatosis subgroups were mild 1.46±0.24, moderate 1.52±0.27 and severe steatosis 2.04±0.3.

Conclusion: Based on the results achieved in studies on adults, HRR can be regarded as a perspective and noninvasive tool to diagnose the grade of fat infiltration in liver.However, there have not been many studies provided on children to analyse HRR with the grade of liver steatosis. In this respect further research is needed to improve the process of noninvasive diagnose of the disease in children.

Saccharomyces boulardii: probiotický mikroorganizmus s pravým jadrom

Mikuš M.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava 

V posledných rokoch pribúdajú dôkazy, že vnútorné užívanie živých mikroorganizmov by mohlo hrať rolu v prevencii alebo liečbe gastrointestinálnych infekcií a ochorení. Mikroorganizmy prinášajúce svojmu hostiteľovi benefity označujeme výrazy ako „probiotikum“ alebo „bioterapeutikum“. Saccharomyces boulardii (SB) je kvasinka prvýkrát izolovaná v Indočíne z plodu liči. Od klasickej probiotickej baktérie ju o.i. odlišuje aj iná bunková štruktúra (eukaryotická bunka), a preto nie je citlivá na antibiotickú liečbu. Dobrá termotolerancia jej umožňuje rásť pri nezvykle vysokej teplote, 37 °C. Je taktiež odolná voči nízkemu pH a žlčovým kyselinám, čo je esenciálne pre prežitie transportu všetkými časťami ľudského GIT. Hoci je príbuzná druhu Saccharomyces cerevisiae, má odlišné taxonomické, fyziologické, metabolické a genetické vlastnosti. Po príchode do črevného ekosystému vykazuje probiotická kvasinka SB ochranný efekt, preventívny aj terapeutický, preukázaný na rozličných modeloch hnačiek, kolitíd, a takisto experimentálne navodenej infekcii tráviaceho traktu rôznymi črevnými patogénmi. Medzi mechanizmy účinku patrí inhibícia bakteriálnych toxínov (C. difficile toxín A a B; enteropatogénna E. coli endotoxín, cholera toxín), metabolický a trofický účinok, naviazanie a inhibícia rastu (potenciálne) patogénnych baktérií (Salmonella spp., Shigella spp.), obsadenie väzobných miest, stimulácia vlastných imunitných pochodov hostiteľa, pričom sa predpokladá, že ďalšie možné mechanizmy účinku nie sú ešte preskúmané. Krátko po administrácii dosahuje SB v GIT vysoké koncentrácie, ktoré za 24 h klesnú na 13 %, pričom ustálený stav koncentrácie je dosiahnutý po 2 dňoch podávania. Po ukončení podávania vymizne GIT do niekoľkých dní (2–5).SB je považovaná za bezpečný mikroorganizmus, nakoľko nevytvára spóry a nie je za normálnych okolností schopná translokácie. Aj pri veľmi vysokých dávkach nevyvolala na zvieracích modeloch vedľajšie udalosti. V experimentálnych štúdiách je podávaná aj dojčatám. V Európe je SB používaná už desiatky rokov (od r. 1950) pri liečbe hnačky, pričom v terapii akútnej hnačky má podľa guidelinov ESPGHAN 2014, silné odporúčanie použitia.

Saccharomyces boulardii: eucaryotic probiotic microorganism

Mikuš M.

College of Health and Social Work of St. Elizabeth, Bratislava 

Recently, there is an increasing evidence, that ingestion of living microorganisms might play role in prevention or/and therapy of gastrointestinal diseases. To label microorganisms that are beneficial to the host, we use terms like „probiotic“ or „biotherapeutic“. Saccharomyces boulardii (SB) is a yeast isolated for the first time in Indochina from lychee fruit. It has number of differences that distinguish it from the common probiotic bacteria, i.a. different cell structure (eukaryotic), and therefore it is not susceptible to antibiotic treatment. Good termotolerabilty allows it to grow by unusually high temperature, 37°C. SB is also resistant to low pH and bile acid salts, which is essential for its survival through the whole gastrointestinal tract. Although it´s relative to Saccharomyces cerevisiae species, it exerts different taxonomic, physiologic, metabolic and genetic properties. After reaching intestinal ecosystem, probiotic yeast SB shows protective effect, preventive and therapeutic, evaluated on different models of enteritis, colitis, and also experimental gastrointestinal infections caused by wide range of intestinal pathogens. The mechanisms of action include bacterial toxins inhibition (C. difficile toxin A and B; enteropathogenic E. coli endotoxin, cholerae toxin), metabolic and trophic effect, pathogen binding and pathogen growth inhibition (Salmonella spp., Shigella spp.), bacterial adhesion inhibition, hosts innate immunity stimulation, however, other new mechanisms of action could be revealed in future. Shortly after delivery, SB reaches high levels in intestinal system, which decreases within 24 h to 13%, however, steady state of concentration is reached after 2 days of administration. After discontinuation of intake, SB is cleared from the stools within 2–5 days. SB is considered safe microorganism, since it does not form the spores and it also has no ability to be translocated under normal circumstances. It shows no adverse events even adminsitered in very high doses on animal models. It has been administered to infants in experimental studies as well. It´s been used in Europe in acute diarrhoea for decades (since 1950), whereby SB in this diagnosis is strongly recommended in ESPGHAN 2014 gudelines.

Evidence based medicine: Saccharomyces boulardii v klinickej praxi pediatra

Kuchta M.

Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, Košice 

Saccharomyces boulardii je nepatogénna kvasinka, eukaryotický probiotický mikroorganizmus, ktorý je prirodzene odolný voči antibiotikám, prežíva transport ľudským tráviacim traktom (GIT) a dokáže ho krátkodobo kolonizovať vo vysokej koncentrácii. Vo svete je liečivom, ktoré je indikované pri viacerých diagnózach, najčastejšie pri akútnej hnačke u detí a dospelých. Je vhodná aj pri eradikácii H. pylori, kde sú jej pozitívne účinky potvrdené metaanalýzami a systematickými prehľadmi. Hnačka je definovaná ako stolica so zvýšeným podielom vody, objemu a zvyčajne aj frekvencie vyprázdňovania. Najčastejšie je zapríčinená infekčným pôvodcom. Aj napriek zvyšujúcej sa kvalite verejného zdravotníctva a životnej úrovne, ostáva akútna hnačka jednou z celosvetovo najčastejších príčin morbidity, hospitalizácie a nezriedka i mortality. Každý rok sa celosvetovo zaznamená viac ako miliarda epizód akútnej hnačky u detí mladších ako 5 rokov, z ktorých až 1 milión sa končí fatálne, prevažne v rozvojových krajinách. Kým v rozvinutých krajinách sú pôvodcom infekčných hnačiek prevažne vírusy, v rozvojových krajinách je oveľa vyšší výskyt gastroenteritíd zapríčinených baktériami a protozoami, aj keď rotavírusové enteritídy postihujú deti do 3–5 rokov bez ohľadu na sociálno-ekonomický status. Primárnou terapiou akútnej hnačky a s ňou spojenej dehydratácie ostáva rehydratácia, či už pomocou orálnych rehydratačných roztokov, alebo i.v. rehydratácie. Ako adjuvantná terapia popri rehydratácii sú čoraz častejšie navrhované probiotiká. Existujú silné dôkazy, že probiotická Saccharomyces boulardii má klinicky signifikantný prínos v terapii akútnej gastroenteritídy u detí a dojčiat v rozvinutých aj v rozvojových krajinách. Je účinná bez ohľadu na vyvolávajúci agens v terapii vírusových, bakteriálnych aj protozoálnych hnačiek. V terapeutických dávkach je považovaná za bezpečnú a je deťmi a dojčatami dobre tolerovaná. V terapii akútnej hnačky má podľa odporúčaní ESPGHAN 2014 silný impakt pre použitie. S. boulardii dokáže redukovať trvanie akútnej hnačky približne o 24 hodín, skrátiť počiatočnú fázu vodnatej stolice a takisto skracuje čas hospitalizácie o priemerne 20 hodín, čím šetrí náklady na hospitalizáciu a liečbu a skracuje u detí fázu choroby a následne rekonvalescencie.

Evidence based medicine: Saccharomyces boulardii in pediatric practice

Kuchta M.

Department of Children and Adolescents Medical Faculty University P. J. Šafárik and Faculty Children Hospital, Košice 

Saccharomyces boulardii (SB) is non-pathogenic yeast, eukaryotic probiotic microorganism that is resistant to antibiotics and it survives the transport through human gastrointestinal tract (GIT) and it is able to colonize it in high concentrations for a short time. Worldwide it is indicated for multiple diagnosis, the most frequently for either adult or childhood acute diarrhoea. It is used as adjuvant in H. pylori eradication, where positive effects were evaluated by meta-analyses and systematic reviews. Diarrhea is defined as stools with increased water, volume and usually bowel movement frequency as well. It is mainly caused by infect agent. Despite the increasing quality of public health care and better living standard, acute diarrhoea remains one of the world´s most common causes of morbidity, hospitalization and often even mortality. The incidence is over a billion episodes of acute diarrhoea among children under the age of 5, of which 1 million are usually fatal, mostly in developing countries. The agent of infectious diarrhoea in developed countries are mainly viruses, whereas in developing countries there is much higher incidence of gastroenteritis caused by bacteria and protozoa, even though rotavirus enteritis affects children at the age 3–5 regardless of socio-economic status. The primary acute diarrhoea and associated dehydration therapy remains rehydration – by means of oral rehydration solutions or rehydration. As adjunctive therapy to the rehydration probiotics are increasingly suggested. There is strong evidence that probiotic Saccharomyces boulardii has clinically significant benefit in the treatment of acute gastroenteritis among children and infants in developed and also developing countries. It is effective regardless the inducing agent in the treatment of viral, bacterial and protozoal diarrhoea. It is considered safe in therapeutic allowance and it is well tolerated by children and infants. According to recommendations of ESPGHAN 2014, SB has strong impact on use in acute diarrhoea treatment. SB can reduce the duration of acute diarrhoea by 24 hours, shorten the initial phase of watery stool as well as shorten hospitalization by approximately 20 hours, by which it saves hospitalization costs and reduces the phase of the disease and then recovery of a child patient.

Duplikatúra rekta – kazuistika

Chytilková Ľ., Stankovianska M., Ucháľová J.

Klinika detskej chirurgie JLF UK a UNM, Martin 

Duplikatúry rekta patria medzi zriedkavé vrodené vývinové chyby hrubého čreva. Predstavujú 4–6 % zo všetkých duplikatúr gastrointenstinálneho traktu. Väčšinou sú asymptomatické, klinicky nešpecifické a zistia sa náhodne. Symptomaticky sa prejavia v 60 % prípadoch do jedného roka, v 85 % do dvoch rokov veku dieťaťa. Medzi symptómy rektálnych duplikatúr patria sakralgie, obstipácia, bolestivé tenezmy, hematochézia, hemoroidy, pretrvávajúci rektálny prolaps, retencia moču, opakujúce sa infekty močových ciest, hmatná rezistencia v podbrušku, vyklenutie perinea, recidivujúce perineálne, perirektálne abscesy, perineálne fistuly. Diagnóza sa určuje hlavne pomocou klinických príznakov (chronické, akútne ťažkosti) a pomocných vyšetrovacích metód: digitálne rektálne vyšetrenie, kontrastné röntgenové vyšetrenie (irigografia), endoskopické vyšetrenie (rektoskopia, kolonoskopia), ultrasonografia, transrektalna ultrasonografia, počítačová tomografia, magnetická rezonancia, rádioizotopové vyšetrenie. Chirurgická resekcia je jedinou definitívnou liečbou.

Autorky prezentujú prípad 19-ročnej pacientky. V novorodeneckom období bola operovaná pre vrodenú vývinovú chybu ductus urachi, rekonštrukciu hernie cavi Douglasi. Po mesiaci bola opäť operovaná pre teratóm v pravej gluteálnej oblasti. V nasledujúcom roku bola hospitalizovaná s diagnózou periproktálny absces (vpravo) s jeho drenážou. Bolo potvrdené podozrenie na zabscesovanú duplikatúru rekta. Totálna exstirpácia fistulujúcej duplikatúry rekta s plastikou panvového dna bola realizovaná o 14 mesiacov neskôr. V následnom období počas sporadických kontrol neudávala pacientka žiadne ťažkosti. Po 17 rokoch jej bol náhodne, v súvislosti s iným ochorením, magnetickou rezonanciou a transrektálnou sonografiou zdiagnostikovaný septovaný tumor v malej panve. Napriek asymptomatickému priebehu bolo naplánované operačné riešenie. Na našej klinike (ešte pred realizáciou operácie) bola akútne vyšetrená pre 3 dni trvajúcu, neustupujúcu, kŕčovitú bolesť brucha silnej intenzity a nebolestivé reponibilné vyklenutie na perineu s priemerom 4–5 cm. V ten deň bola hospitalizovaná pre uvedené ťažkosti. Ultrasonografiou sa potvrdilo tumorózne ložisko v pravej polovici brucha – duplikatúra rekta. V celkovej anestézii bola realizovaná rektosigmokolonoskopia s punkciou cystického útvaru v oblasti rekta, vypustením skaleného hnedastého obsahu množstva 780 ml a drenáž. Ošetrovateľská starostlivosť bola zameraná na tlmenie bolesti, zmiernenie diskomfortu, starostlivosť o operačnú ranu a prevenciu komplikácií.