Pneumológia

Nová stratégia boja proti TBC po roku 2015

Solovič I.^1,2, Rams R.^2,3

¹Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy

²Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity, Ružomberok

³Ústav verejného zdravotníctva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave

Svetová zdravotnícka organizácia v spolupráci so Stop TB part-nerstvom začali proces rozvoja Stratégie boja proti TBC po roku 2015 po dôkladnej analýze celosvetovej epidémie tuber-kulózy. Vízia novej stratégie WHO po roku 2015: Svet bez tuberkulózy.

Ciele pre rok 2025: 1. Zníženie úmrtí na tuberkulózu o 50 % v porovnaní s rokom 2015. 2. Zníženie prevalencie tuberkulózy o 50 % v porovnaní s rokom 2015, 3.Cieľová skupina pacientov MDR – TB – umožniť prístup k novej liečbe.

Komponenty: 1. Inovácia liečby tuberkulózy, 2. Politika podporujúca systém, 3. Intenzívny výskum a inovácie.

Zásady: 1. Podpora ľudských práv, etických princípov a spravodlivosti. 2. Prijatie stratégie a jej cieľov na úrovni jednotlivých krajín. 3. Medzinárodná spolupráca a celosvetová podpora.

Stratégia boja proti TBC po roku 2015 – ciele/vízie/procesy. Tuberkulóza, choroba chudobných, je merateľný ukazovateľ spravodlivého rozvoja. Zaradenie tuberkulózy k Miléniovým rozvojovým cieľom OSN prispelo k pokroku v celosvetovom riadení tuberkulózy. WHO stratégie TBC pomohli vyliečiť 51 miliónov pacientov a zachránili život 20 miliónom pacientov. Miléniové rozvojové ciele pre rok 2015 pozostávajúce zo snahy zastaviť a zvrátiť výskyt TBC boli dosiahnuté. V porovnaní s rokom 1990 bola úmrtnosť na TBC znížená o 41 % a zníži sa na polovicu v roku 2015. Avšak, pokles incidencie tuberkulózy je príliš pomalý na to, aby sme realizovali víziu sveta bez tuberkulózy. Každý rok umiera na tuberkulózu 1,4 milióna ľudí a 8,7 milióna trpí tuberkulózou. Cieľom je eliminácia úmrtí na tuberkulózu a eliminácia tuberkulózy ako verejnozdravotníckeho problému. Pre rok 2025 je cieľom o polovicu znížiť počet úmrtí a chorobnosti na tuberkulózu v porovnaní s rokom 2015.

New strategy in the fight against TB post 2015

Solovič I.^1,2, Rams R.^2,3

¹National Institute for TB, Lung Diseases and Thoracic Surgery, Vyšné Hágy

²Faculty of Health Catholic University, Ružomberok

³Public Health Institute Jessenius Medical Faculty Comenius University, Martin 

The World Health Organization in collaboration with the Stop TB Partnership began the process of developing strategies for TB control in 2015 after a thorough analysis of the global epidemic of tuberculosis. The vision of the new WHO strategy after 2015: A world without tuberculosis.

Goals for 2025: 1. Reduction of tuberculosis deaths by 50% compared to 2015. 2. Reducing the prevalence of tuberculosis by 50% compared to 2015. 3. The target group of patients MDR – TB – allow access to new treatment.

Components: 1. Upgrade the treatment of tuberculosis. 2. The policy supporting system. 3. Intensive research and innovation.

Strategy for TB after 2015 – Goals/Vision/Processes. Tuberculosis, a disease of the poor, is a measurable indicator of equitable development. Classification of tuberculosis the Millennium Development Goals of the United Nations contributed to progress in global tuberculosis control.WHO TB strategy helped to cure 51 million patients and saved the lives of 20 million patients. Millennium Development Goals for 2015, consisting of efforts to halt and reverse the incidence of TB has been achieved. Compared to 1990, the TB mortality was reduced by 41% and reduce by half in 2015. However, reduction in the incidence of tuberculosis is too slow for us to implement the vision of a world free of tuberculosis. Each year die from tuberculosis, 1.4 million and 8.7 million people suffer from tuberculosis. The goal is to eliminate deaths from tuberculosis and tuberculosis elimination as Public health problem. For 2025 the aim is to halve the number of deaths and morbidity from tuberculosis as compared to the 2015th. 

Funkčné vyšetrenie dýchania – nezastupiteľné miesto v diagnostike respiračných ochorení u detí

Fábry J., Miškovská M., Ferenc P., Strachan T., Šutajová L.

Klinika detskej tuberkulózy a respiračných chorôb JLF UK a ŠÚDTaRCH, n. o., Dolný Smokovec

Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o., Dolný Smokovec 

Funkčné vyšetrenie dýchania (FVD) je objektívnym vyjadrením poruchy funkcie dýchacích ciest a pľúc a  spolu s anamnézou, klinickými prejavmi, fyzikálnym nálezom, či inými pomocnými diagnostickými vyšetreniami pomáha dotvárať obraz dieťaťa s ochorením dýchacieho systému. Na špecializovaných pracoviskách je toto vyšetrenie neoddeliteľnou súčasťou vyšetrovacích metód.

FVD ponúka množstvo parametrov, ako sú napríklad statické pľúcne objemy a kapacity, vyšetrované pomocou celotelovej pletyzmografie a slúžiace k meraniu veľkosti pľúc a ich funkčných zložiek. Pružné vlastnosti pľúc sa posudzujú vyšetrením elastického odporu pľúc (t.j. retrakčného tlaku pľúc) a pľúcnej poddajnosti (compliance). Najdôležitejším a najvyťaženejším vyšetrením na detekciu obštrukčnej ventilačnej poruchy a bronchiálnej hyperreaktivity je vyšetrenie priechodnosti dýchacích ciest krivkou prietok-objem (dynamické pľúcne objemy) a pomocou bronchomotorických testov. Tento spôsob vyšetrenia si však vyžaduje spoluprácu pacientov, čo v detskom veku prichádza do úvahy nad 4–5 rokov života. O zmenách odporov v dýchacích cestách už od 3. roku života informuje impulzná oscilometria, ktorá si vyžaduje len minimálnu spoluprácu pri vyšetrení. Rinomanometria meria prietok vzduchu nosovými priechodmi v závislosti na transnasálnom gradiente počas kľudového dýchania nosom. Rozšírením klasických neinvazívnych vyšetrovacích metód respiračného traktu o biochemickú analýzu je rozbor vydychovaného vzduchu – hlavne NO. Na základe svojich skúseností uvádzajú autori algoritmus funkčného vyšetrenia dýchania u detí. Funkčné vyšetrenie dýchania významnou mierou dopĺňa diagnostickú mozaiku dieťaťa s ochorením dýchacích ciest a pľúc, napomáha exaktnejším liečebným postupom a umožňuje monitorovanie úspešnosti zvolenej liečby.

Pulmonary function testing – an irreplaceable method in the diagnostics of respiratory diseases in children

Fábry J., Miškovská M., Ferenc P., Strachan T., Šutajová L.

The Clinic of Children´s Tuberculosis and Respiratory Diseases JLF UK and ŠÚDTaRCH, n.o., Dolný Smokovec

The Srobar´s Institute of TB and Respiratory Diseases, n.o., Dolný Smokovec 

Pulmonary function testing is an objective respresentation of airway and lung dysfunction. Together with history, physical examination and other complementary diagnostic tests helps to create an image of a child with respiratory disease. It has an inseparable place in diagnostic methods in specialized sites. Respiratory function tests offers variety of parameters, like static lung volumes and capacities, that are measured by plethysmography and help to evaluate lung size and function. Lung elasticity is judged by elastic airway resistance and lung compliance. The most important and accurate test to detect obstructive disease and bronchial hyperactivity is the measurment of flow rates by a flow-volume loop and bronchoprovocation tests. However, these tests require cooperation by the patient, and therefore are mostly performeable from the age of 4–5 years. Impulse oscilometry requires only minimal cooperation by the patient and can inform about flow rates and pressures from 3 years of age. Rhinomanometry measures airflow through nostrils depending on transnasal gradient while tidal breathing by nose. Classic non-invasive diagnostic methods of respiratory diseases can be extended by gas exhaled analysis – mainly NO. Authors represent guidelines in pulmonary function testing in children based on their experience. Pulmonary function testing helps to make an appropriate diagnosis of a respiratory disease in children, is helpful in terapeutic processes and enables to evaluate efficacy of chosen treatment.

Epidemiológia, manažment a prevencia RSV bronchiolitídy

Feketeová A.¹, Fandáková Y.¹, Baltovičová J.²

¹KDD DFN, Košice

²AVILAB, s.r.o., Košice 

Ochorenie dolných dýchacích ciest vyvolané infekciou vírusom respiratory syncytial (RSV) je najčastejšou príčinou akútnych hospitalizácií detí v prvých dvoch rokov života počas zimnej sezóny. Ťažká RSV bronchiolitída je asociovaná so zvýšeným rizikom včasného hvízdania, astmy a možnej neskoršej alergickej senzibilizácie. R. 2014 boli revidované medzinárodné odporúčania manažmentu RSV bronchiolitídy pre deti do 2 rokov. Pasívna imunoproxylaxia je podľa konsenzu expertov indikovaná v selektovanej skupine dojčiat a batoliat.

Cieľ a metódy: Cieľom retrospektívnej štúdie bolo zistiť výskyt bronchiolitídy vyvolanej RSV infekciou u detí od 0 do 18 rokov hospitalizovaných na Klinike detí a dorastu v Košiciach v rokoch 2010–2014.

Výsledky: V období piatich rokov od januára 2010 do decembra 2014 sme na Klinike detí a dorastu v Košiciach odobrali 4048 vzoriek nazofaryngeálnych sekrétov na detekciu vírusov. Z 596 pozitívnych vzoriek na akýkoľvek vírus bolo až 524 RSV pozitívnych (t.j. 88 %). Maximum hospitalizácií detí s RSV infekciami sme zaznamenali v zimných mesiacoch, ale ich sezónnosť v jednotlivých rokoch varírovala. R. 2010 dosahoval peak RSV infekcií v apríli 19,6 %, v októbri 18,9 %, v novembri 13,1 % a v decembri 19,3 %. R. 2013 bola incidencia v januári až 36,3 %, februári 22,2 %, marci 19,5 % a v novembri 23,3 %. R. 2014 sme zaznamenali najvyšší výskyt RSV infekcií v apríli – 17,4 %, máji – 21,8 %, novemberi 20,8 % a decemberi 14,75 %. Z hľadiska vekovej skladby viac ako 45 % RSV pozitívnych pacientov boli dojčatá do 6 mes., 26 % staršie dojčatá od 6 do 12 mes., 26 % batoliat do 2 rokov a len 4 % deti nad 2 roky. Ani jeden z hospitalizovaných pacientov nepodstúpil pasívnu imunoprofylaxiu RSV palivizumabom.

Záver: Náš retrospektívny epidemiologický prieskum potvrdil, že RSV infekcia je najčastejšou príčinou hospitalizácií detí s akútnymi vírusovými infekciami dýchacích ciest, najmä u malých dojčiat. Maximum výskytu je v zimnom období, ale sezónnosť v jednotlivých rokoch kolíše. Očakáva sa, že revidovaný manažment liečby a prevencie môže zefektívniť klinický priebeh ochorenia, indikáciu a dĺžku hospitalizácie detí s infekciami dolných dýchacích ciest, najmä s bronchiolitídou.

Epidemiology, management and prevention RSV bronchiolitis

Feketeová A.¹, Fandáková Y.¹, Baltovičová J.²

¹Dept. Pediatr. Children´s Hospital, Košice

²AVILAB, s.r.o., Košice

Illness of the lower respiratory tract that is caused by respiratory syncytial virus (RSV) is the most common cause of hospital admission in the winter season during the first year of life. Severe RSV bronchiolitis has been associated with an increase in subsequent rates of early wheezing, asthma, and possibly allergic sensitization later in life. The aim of this study was to determine the epidemiological characteristics, management and prevention of RSV bronchiolitis. New guideline for diagnosis and management was published for children under 2 years of age. Prevention by passive imunoprofylaxis is recommened for selected group during first two years of age.

Methods: We reviewed five years hospitalisation with lower respiratory tract infections, especially RSV bronchiolitis in patients aged 0–18 years who were treated at Paediatric Faculty Hospital Košice – Paediatric Department. We followed the seasonality of the disease during these years.

Results: For 5 years of follow, from January 2010 to December 2014 4048 samples were tested for respiratory viruses. 596 samples were positive for any virus, including 524 (88%) positive for RSV. During the evaluation, RSV infections were seen throughout the year, predominating in the colder months. Seasonality of the disease during these years were different. In 2010 we recorded RSV positive infection in april 19.6%, october 18.9%, november 13.1%, december 19.3%. In 2013 january 36.3%, february 22.2%, march 19.5% and november 23.3%. In 2014 was the highest number RSV infection in hospitalized patients during the months april 17.4%, may 21.8%, november 20.8% and december 14.75%. In 2014 more than 45% of RSV positive patients aged 0–6 months, 26% detí aged 6 to 12 months, and 4% more than 2 years of age. None of the hospitalized children with RSV received pasive imunoprofylaxis palivizumab.

Conclusions: Our study indicates RSV as the most prevalent viral agent in children admitted due to acute viral respiratory tract infection, especially in infants below 6 months old. We have also found that infections due to RSV can occur in months others than the classic seasonal period and seasonality was varied in different years. The data presented here and new revised management will be useful for strategies to improve outcomes in children hospitalized with bronchiolitis.

Diagnostika primárnej ciliárnej dyskinézy – naše skúsenosti

Ďurdik P.^1,4, Hargaš L.², Marušiaková L.¹, Jošková M.^3,4, Bacmaňáková I.¹, Bánovčin P.^1,4

¹Klinika detí a dorastu, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin

²Elektrotechnická fakulta, Žilinská univerzita, Žilina

³Ústav farmakológie, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin

⁴Centrum experimentálnej a klinickej respirológie, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin 

Úvod: Očisťovacia schopnosť dýchacích ciest je dôležitou súčasťou nereflexných obranných mechanizmov. Práve správna koordinácia jednotlivých zložiek je nevyhnutná k udržaniu rovnováhy v dýchacích cestách. Poruchy očisťovacej schopnosti dýchacích ciest predstavujú spoločného menovateľa pre početné chronické klinické jednotky v respirológii detí ale aj dospelých. Primárna ciliárna dyskinéza (PCD) je jednou z najstarších a dobre popísaných ciliopatií poškodzujúca pohyblivé cílie respiračného epitelu, vajíčkovodov, mozgových komôr a flagelu spermie. Ide o raritné heterogénne genetické ochorenie s incidenciou 1:2000 až 1:40 000. V súčasnosti je známych viac ako 26 génov asociovaných s PCD. Napriek rôznorodému genotypu zodpovednému za ochorenie klinický fenotyp je veľmi podobný. Prítomnosť situs inversus ako typickej súčasti Kartagenerovho syndrómu je v menej ako 50 % prípadov PCD.

Cieľom prezentácie je priblížiť možnosti diagnostiky PCD na našom pracovisku vychádzajúce s odporúčaní Európskej respirologickej spoločnosti.

Výsledky: Autori prezentujú diagnostický algoritmus vychádza-júci s medzinárodných odporúčaní aplikovateľný na podmienky pracoviska. V práci sa zdôrazňuje význam anamnestických údajov ako jedného z prvých diagnostických kritérií. Nevyhnutná je prítomnosť sinopulmonálneho syndrómu s manifestáciou od prvých dní života. Netreba zabúdať ani na perinatálne obdobie s atypickým IRDS či chronickou rinitídou. So skríningových metód je signifikantnejšie stanovenie nazálneho NO. V súčasnosti nevyhnutnou súčasťou diagnostických kritérií, ktorú využívame, je vysokorýchlostná videomikroskopia s hodnotením kinematiky cílií respiračného epitelu zameraného na hodnotenie frekvencie pohybu a pohybového vzorca. Na potvrdenie ultraštrukturálnych abnormalít, ktoré nie sú vždy prítomné u pacientov s PCD, je možné využitie elektrónovej mikroskopie alebo imunoflourescenčnej mikroskopie. Na exaktné stanovenie genotypu jedinca používame stanovenie špecifických génov asociovaných s PCD.

Záver: PCD je raritné ochorenie, ktorého kauzálna liečba v súčasnosti nie je možná. Preto skorá diagnostika ochorenia s následnou adekvátnou symptomatickou liečbou tvoria základ pre kvalitné prežívanie chorého jedinca.

Práca je podporená projektom Meranie kinetiky cílií respiračného traktu a Virtuálna a simulačná výučba ako nová forma vzdelávania na JLF UK v Martine spolufinancované z EU zdrojov.

Diagnosis of primary ciliary dyskinesia – our experience

Ďurdik P.^1,4, Hargaš L.², Marušiaková L.¹, Jošková M.^3,4, Bacmaňáková I.¹, Bánovčin P.^1,4

¹Paediatric Department, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Martin

²Faculty of Engineering, University of Zilina, Zilina

³Institute of Pharmacology, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Martin

⁴Centre of Experimental and Clinical Respirology, Comenius University in Bratislava 

Cleaning ability of airways is an important part of non-reflex defence mechanisms. Just the administrative coordination of the different components is necessary to maintain a balance in the airways. Cleaning disorders of the respiratory system represent a common denominator for many of the chronic clinical units in paediatric but also adult respirology. Primary ciliary dyskinesia (PCD) belongs to one of the oldest and well described ciliopathies affecting sperm flagella and motile cilia lining the respiratory epithelium, fallopian tubes and brain ventricles. It is a rare heterogeneous genetic disorder with an incidence estimated between 1:2000 and 1:40000. To date, the twenty six genes have been identified in association with primary ciliary dyskinesia. Despite the various genotypes that can cause primary ciliary dyskinesia the clinical phenotypes are very similar. The presence of situs inversus as typical component of Kartagener syndrome is less than 50% of the PCD cases.

The aim of the presentation is to describe the possibilities of PCD diagnosis in our department based on the recommendations of the European respiratory society.

Results: The authors present a diagnostic algorithm based on the international recommendations applicable to the conditions of author’s department. The work highlights the importance of anamnesis as one of the first diagnostic criteria. Essential is the presence of sinopulmonary syndrome with a demonstration from the first days of life. It is important to focus also on the perinatal period with atypical IRDS and chronic rhinitis. The preferred screening method is the evaluation of nasal NO. Yet, the essential part of the PCD diagnostic criteria, which we use, is a high-speed videomicroscopy with the kinematics analysis of cilia of the respiratory epithelium, focusing on assessment of the ciliary beat pattern and frequency analysis. To confirm ultrastructure abnormalities, which are not always present in patients with PCD, it is possible to use electron microscopy or immunofluorescence microscopy. For the exact determination of patient’s genotype we used the determination of specific genes associated with the PCD.

Conclusion: The PCD is a rare condition without causal treatment. Therefore, early diagnosis of disease followed by appropriate symptomatic treatment is important for high-quality life of PCD patients.

Racionálna fytoterapia respiračných ochorení suchým brečtanovým extraktom EA 575^®

Gerecová K., Feketeová A.

Klinika detí a dorastu DFN, Košice

Akútne respiračné infekcie patria k najčastejším ochoreniam detí aj dospelých. Hlavným príznakom respiračných infekcií je kašeľ. Štandardnou symptomatickou liečbou produktívneho kašľa sú expektoranciá.

K expektoranciám patria fytofarmaká, vyrobené z extraktov rastlín. Suchý extrakt z listov brečtanu (EA 575^®) obsahujúci saponíny má výrazné sekretolytické, mukolytické a bronchospazmolytické účinky. Klinickú účinnosť, toleranciu a nízky výskyt nežiaducich účinkov prípravkov obsahujúcich suchý extrakt brečtanových listov (EA 575^®) potvrdili kontrolované štúdie u detí, adolescentov aj dospelých. Výrazný bronchospazmolytický efekt sa dokázal aj u pediatrických pacientov s perzistujúcou nekontrolovanou alergickou astmou, ktorí dlhodobo užívali inhalačné glukokortikoidy. Po pridaní suchého extraktu z brečtanových listov (EA 575^®) sa upravili klinické symptómy a signifikantne sa zlepšili aj pľúcne funkcie.

Fytoterapia suchým brečtanovým extraktom EA 575^® je v indikovaných prípadoch efektívna a bezpečná voľba symptomatickej liečby respiračných infekcií porovnateľná s konvenčnými, na chemickej báze postavenými expektoranciami.

Rational phytotherapy of respiratory diseases by ivy leaves dry extract EA 575^®

Gerecová K., Feketeová A.

Dept. of Paediatrics UPJS and Children Hospital in Košice 

Acute respiratory infections are the most frequent diseases of children and adult. The most common symptom of respiratory tract infections is cough. Standard symptomatic treatment of productive cough are expectorants.

Herbal drugs are expectorants, which are made from herbal´s extracts. The effect of ivy leaves dry extract (EA 575^®) containig saponins is based on its secretolytical, mucolytical and bronchoaspasmolytical properties. Clinical efficiency, tolerance and low incidence of adverse effects of ivy leaves dry extract (EA 575^®) containing preparations has been confirmed in clinical studies in children, adolescents and adults.

Bronchospasmolytical effect has been confirmed by study in pediatric patients with uncontrolled persistent allergic bronchial asthma, which has been treated by inhaled corticosteroids. A significant improvement of clinical symptoms and pulmonary function parameters has been demonstrated after addition of ivy leaves dry extract (EA 575^®).

Phytotherapy by ivy leaves dry extract EA 575^® in indicated cases is an effective and safe option symptomatic treatment of respiratory infections comparable to conventional chemical-based expectorans.

Charakteristika obštrukčného spánkového apnoe u detí

Šujanská A.^1,2,3, Ďurdík P.^1,3, Villa M. P.², Bánovčin P.^1,3

¹Klinika detí a dorastu, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin, Slovenská republika

²Neuroscience, Mental Health and Sense Organs Department, Pediatric Sleep Disease Centre, S. Andrea Hospital, „Sapienza“ University of Rome, Rome, Italy

³Centrum experimentálnej a klinickej respirológie, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin, Slovenská republika

Úvod: Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je najčastejšie sa vyskytujúca spánková porucha dýchania v detskej populácii s prevalenciou 1–5 %. OSA charakterizujeme opakujúcimi sa epizódami prolongovanej parciálnej alebo intermitentne kompletnej obštrukcie horných dýchacích ciest (HDC) s následnou poruchou ventilácie a kontinuity spánku. Detskí pacienti s týmto syndrómom predstavujú rizikovú skupinu pre možný vznik a následne ďalší rozvoj sekundárnych dôsledkov vyplývajúcich zo základných patofyziologických mechanizmov tohto ochorenia. Neurokognitívne zmeny v zmysle prejavov hyperaktivity a porúch správania, ktoré imitujú príznaky ADHD, neprospievanie, rastová retardácia, kardiovaskulárne, či metabolické poruchy patria medzi závažné klinické následky tohto ochorenia. Štandardné celonočné polysomnografické (PSG) vyšetrenie v spánkovom laboratóriu sa v súčasnosti považuje za zlatý štandard v diagnostike porúch spánku a bdenia u detských pacientov, pretože zatiaľ ako jediné objektívne vyšetrenie dokáže potvrdiť, alebo vylúčiť prítomnosť závažnej spánkovej poruchy dýchania a zároveň určiť stupeň závažnosti.

Cieľom prezentácie je poukázať na vplyv OSA v detskej populácii na architektoniku spánku.

Výsledky: U dospelých pacientov s OSA je dobre zdokumentovaný vplyv tohto ochorenia aj na architektoniku spánku. Porušená cyklizácia spánku, zvýšené zastúpenie plytkých, znížené zastúpenie hlbokých štádií spánku a prítomnosť početných respiračných udalostí obštrukčného typu, ktoré sú asociované s prebúdzacími reakciami, nedovoľujú pacientovi dosiahnuť kvalitný, neprerušovaný spánok a adekvátne zotavenie celého organizmu. V detskej populácii však chýbajú poznatky o možnom vplyve tohto ochorenia na architektoniku spánku a zároveň sú výsledky týchto prác kontroverzné. Do štúdie bolo zaradených 94 detí vo veku 3–13 rokov, kde na základe výsledku PSG vyšetrenia v detskom spánkovom laboratóriu bol u 81 (86,17 %) detských pacientov (56 chlapcov; 59,57 %) diagnostikovaný OSA (OAHI ≥1 apnoicko-hypopnoických udalostí obštrukčného typu/hodinu spánku) s mediánom veku 5,25 roka. Pri porovnávaní základných PSG parametrov architektúry spánku sme zaznamenali nižšie percentuálne zastúpenie hlbokého NREM spánku (27,70 % vs. 30,00 %; p <0,05), vyššie zastúpenie plytkého spánku (10,40 % vs. 4,70 %; p <0,05) a zníženú efektivitu NREM hlbokého spánku (48,20 % vs. 51,60 %; p <0,05) u detí s OSA v porovnaní so skupinou detí bez tejto diagnózy (n = 13; 13,83 %). Deti s OSA mali navyše nižšie hodnoty BMI (16,83 vs. 18,18, p <0,05) a v tejto skupine detí sme záro-veň častejšie zaznamenali príznaky podobné ADHD (p <0,05).

Záver: Autori vo svojej práci predpokladajú negatívny vplyv OSA na štruktúru spánku u detí. 

Práca je podporená projektom Virtuálna a simulačná výučba ako nová forma vzdelávania na JLF UK v Martine spolufinancované z EU zdrojov.

Characteristics of obstructive sleep apnea in children

Sujanská A.^1,2,3, Ďurdik P.^1,3, Villa M. P.², Banovcin P.^1,3

¹Paediatric Department, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Martin, Slovak Republic

²Neuroscience, Mental Health and Sense Organs Department, Pediatric Sleep Disease Centre, S. Andrea Hospital, „Sapienza“ University of Rome, Rome, Italy

³Centre of Experimental and Clinical Respirology, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Martin, Slovak Republic 

Introduction: Obstructive sleep apnea (OSA) is a sleep disordered breathing in a pediatric population with a prevalence of 1–5%. OSA is characterized by a combination of repeated episodes of prolonged partial upper airway obstruction and/or intermittent complete obstruction that disturb normal sleep pattern, normal ventilation during sleep and resulting in disruption of normal gas exchange. Neurocognitive changes within the meaning of manifestations of hyperactivity and behavioral disorders which remind ADHD symptoms, failure to thrive, growth retardation, cardiovascular, and metabolic disorders belong to serious clinical consequences of obstructive sleep apnoe (OSA) in children. Standard overnight polysomnography (PSG) is considering as a gold - standard test for establishing the presence and severity of OSA in children.

Aim: The aim of this presentation is to refer the impact of OSA in the pediatric population on the sleep architecture.

Results: In contrast to the adult population of this syndrome is not adequately documented the impact of the disease on the architectonics of sleep in children. In the adult population with OSA the impaired cyclization of sleep, increased percentage of shallow sleep and reduced presence of deep sleep stages do not allow to achieve high quality, uninterrupted sleep and adequate recovery of the organism. The study included 94 children in age of 3–13 years, where as a result of PSG in children with sleep laboratory were 81 (86.17%) pediatric patients (56 boys; 59.57%) diagnosed with OSA (OAHI ≥1 apnea–hypopnoic obstructive type events/hour of sleep) with a median age of 5.25 years. In comparing the basic PSG sleep parameters of architecture was recorded lower percentage of NREM deep sleep (27.70% vs. 30.00%; p<0.05), a greater percentage of the shallow sleep (10.40% vs. 4.70%, p<0.05) and reduced NREM deep sleep efficiency (48.20% vs. 51.60%; p<0.05) in children with OSA compared with a healthy control of children (n=13; 13.83%). Children with OSA had also lower BMI (16.83 vs. 18.18; p<0.05) and in this group of children, we also frequently reported symptoms similar to ADHD (p<0.05).

Conclusion: Authors of this study imply the negative impact of OSA on the structure of sleep in children.

Tracheoezofageálna fistula u 3-ročného chlapca

Ferenc P.¹, Murgaš D.², Strmiska F.¹, Strachan T.¹, Miškovská M.¹, Mikolajčik P.², Fábry J.¹

¹Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb n.o., Dolný Smokovec

²Klinika detskej chirurgie, Univerzitná nemocnica Martin 

Tracheoezofageálna fistula je patologická komunikácia medzi pažerákom a priedušnicou. Obvykle sa objavuje súčasne s atréziou pažeráka. Jej výskyt je uvádzaný s frekvenciou 1:2500–3500 živonarodených detí. Ale len asi v 3 % ide o izolovanú fistulu typu H bez súčasnej atrézie pažeráka. Atrézia pažeráka a tracheoezofageálna fistula vznikajú následkom poruchy vývoja predného čreva a jeho rozdelenia na pažerák a priedušnicu. Asi v polovici prípadov býva táto porucha spojená s inými vývojovými anomáliami (CHARGE, VACTERL). Klinicky sa prejavuje už prenatálne vznikom polyhydramnionu, v  prvých dňoch života zase dusením a cyanózou pri kŕmení. Pri distálnej fistule vzniká distenzia žalúdka a aspiračná pneumónia po vdýchnutí žalúdočného obsahu. Fistula typu H s priechodným pažerákom môže v závislosti od veľkosti komunikácie unikať pozornosti aj dlhší čas a prejavuje sa ťažkosťami asociovanými s kŕmením a recidivujúcimi zápalmi pľúc. Pneumónie najčastejšie postihujú pravý horný lalok.

V prednáške autori referujú nie celkom typický prípad tracheoezofageálnej fistuly u 3-ročného chlapca, so zameraním na diagnostiku a následnú liečbu ochorenia.

3-year old boy with tracheoesophageal fistula

Ferenc P.¹, Murgaš D.², Strmiska F.¹, Strachan T.¹, Miškovská M.¹, Mikolajčik P.², Fábry J.¹

¹Šrobar Institute of Child Tuberculosis and Respiratory Diseases NGO, Dolný Smokovec

²Department of Pediatric Surgery, University Hospital Martin 

Tracheoesophageal fistula is a pathological communication between the esophagus and trachea. Usually occurs simultaneously with esophageal atresia. Its incidence is reported at a frequency of 1:2500–3500. However, only about 3% is an isolated H-type fistula without concomitant esophageal atresia. Esophageal atresia and tracheoesophageal fistula typically result from incomplete mesodermal separation of the primitive foregut. Approximately 50% of such cases being associated with other developmental abnormalities (CHARGE, VACTERL). Clinically manifested prenatally with formation of polyhydramnios, or with choking and cyanosis during feeding in the first days of life. Distal gastric fistula caused distension and aspiration pneumonia after inhalation of gastric contents. H-type fistula may be undetected for a long time and manifested with feeding difficulties and recurrent pneumonia. Pneumonia most often affected a right upper lobe.

In presentation the authors refer atypical case of 3-year old boy, with a focus on the diagnosis and treatment of disease.

Nefarmakologická liečba ochorení dýchacích ciest

Kucháriková O., Potanková H.

Kúpele Lučivná, a.s. 

Úvod: Ochorenia dýchacích ciest patria k najčastejším ochoreniam detského veku. Klimaticko-rehabilitačná liečba je súčasťou nefarmakologickej terapie a predstavuje hlavnú náplň liečebných pobytov v Kúpeľoch Lučivná, a.s. V zariadení sú liečené deti podľa indikačného zoznamu vo veku od 3 do 18 rokov samostatne alebo so sprievodcom. Návrh vystavuje lekár pre deti a dorast po doporučení imunológa, alergológa alebo pneumológa. Návrhy schvaľujú zdravotné poisťovne.

Cieľom je informovať pediatrickú spoločnosť o možnostiach nefarmakologickej liečby ochorení dýchacích ciest v našich pod-mienkach. Hlavným liečebným prostriedkom je mierna horská klíma v nadmorskej výške 816 m, s jedinečným aerosolom zachovaných hlavne smrekových lesov v chránenom lesoparku na rozlohe 30 hektárov. Klimatoterapia je realizovaná formou aktívneho pohybu, pohybových hier s využitím početných ihrísk a atrakcií podľa veku a záujmov detí a ich sprievodcov. V zimnom období je pobyt obohatený o možnosť lyžovania, korčuľovania, sánkovania vo vlastnom alebo zapožičanom výstroji, pod dohľadom inštruktorov alebo zdravotníkov. Podľa veku a klinického stavu absolvujú deti komplex liečebných procedúr. Deti školského veku pokračujú vo vzdelávaní v súkromnej ZŠ. Pre deti predškolského veku je k dispozícii MŠ. Pobyt je pravidelne spestrený výletmi do Vysokých Tatier, okolitých jaskýň alebo za zaujímavosťami Spiša a Liptova. Počas pobytu deti pokračujú v nastavenej terapii, podľa potreby sú preliečené pre interkurentné ochorenia.

Súbor z celkového počtu 2680 odliečených detí v roku 2014 tvorí 50 náhodne vybratých detí so sprievodcom a 50 detí bez sprievodcu. U oboch skupín bol sledovaný priebeh pobytu, výskyt interkurentných ochorení, liečených symptomaticky alebo antibiotikami pri súčasnej dlhodobej liečbe kortikosteroidmi alebo bez nej.

V závere autori hodnotia prínos komplexnej klimaticko-rehabilitačnej liečby, v súlade s dlhodobou farmakoterapiou a jej vplyv na kvalitu života rodín a vývoj a zdravie detí.

Non-pharmacological Therapies of Respiratory Tract Diseases

Kucháriková O., Potanková H.

Spa Lučivná, a.s.

Introduction: Respiratory tract diseases are the most often diseases of childhood. Climatic and rehabilitation approach is a part of non-pharmacological therapy and represents the main focus of therapeutic stays at Spa Lučivná, a.s. The spa offers therapy to children from age 3 to 13 according to an indication list, either on their own, or with an accompanied person. A proposal for a stay is issued by a pediatrician after a recommendation issued by immunologist, allergist or pulmonologist. Proposals are approved by health insurance companies.

Object of work is to inform pediatricians about this facility and this opportunity of respiratory tract diseases non-pharmacological therapies. The main therapeutic method is mild mountain climate of altitude 816 m with a unique vapour of mainly spruce forests within 30 hectares of protected forest zone. Climate therapy is realized by activities, physical activity games using many more-functional playgrounds and attractions according to an age and interests of children and their accompanied persons. During winters stays are enriched by opportunities for skiing, ice skating, sledging using either own or rented equipment with trainers’ supervision and health specialists care. A clinical condition and age of children define a complex of therapeutic treatments being used. Children of school age are continuing education in a private primary school. Children of pre-school age may attend a kindergarten. The stay is regularly enriched with trips to High Tatras, surrounding caves or to interesting places of Spiš and Liptov. During the stay children continue applying prescribed therapies, in case of need they are treated for intercurrent diseases.

A group of total number of 2680 treated children in 2014 consists of 50 randomly selected with an accompanied person and 50 without the accompanied person. The stay development, intercurrent diseases occurrence treated symptomatically or using antibiotics with simultaneously administered or not administered long-term corticosteroids was monitored in both groups.

In the conclusion the authors evaluate contribution of the complex climatic and rehabilitation approach and its influence on a quality of living for families, health and development of children.

Vysoký stav bránice

Vodilová L., Černianska E., Štillová B., Šperková B.

Klinika detskej chirurgie JLF UK a UNM, Martin 

Bránica je svalovofibrózne septum oddeľujúce hrudnú a brušnú dutinu. Inerváciu bránice zabezpečujú nervi phrenici. Normálne fungujúca bránica je kónického tvaru. Patrí medzi hlavné respiračné svaly a je nevyhnutná pre funkčnú reziduálnu kapacitu pľúc. Pri anomáliách bránice, či už vrodených alebo získaných, dochádza k elevácii resp. eventrácii bránice do hrudníka. Tento stav je obyčajne spojený s paradoxným pohybom bránice. Rizikoví sú najmä novorodenci, u ktorých interkostálne svaly len minimálne prispievajú k respiračným pohybom, majú výrazne mobilné mediastínum, vysokú poddajnosť hrudnej steny. Negatívne sa uplatňuje aj ich prirodzená supinačná poloha, následkom ktorej vnútrobrušné orgány viac tlačia na bránicu smerom do hrudníka.

Vysoký stav bránice môže byť dôsledkom viacerých ochorení a patologických stavov, ktoré postihujú samotnú bránicu. Príčina však môže byť lokalizovaná aj nad bránicou – v hrudníku alebo pod bránicou – v brušnej dutine. Vysoký stav bránice býva spôsobený aj samotnou poruchou normálnej funkcie bránice v dôsledku kongenitálnych anomálií alebo získaných ochorení bránice, či poruchou jej inervácie pri poškodení frenického nervu rôznej etiológie.

V našej prednáške sa zameriavame na zriedkavo sa vyskytujúcu vrodenú eventráciu bránice, ktorú často nie je možné jednoznačne odlíšiť od relaxácie bránice na podklade poškodenia nervus phrenicus v dôsledku pôrodnej traumy. U novorodencov môže byť kongenitálna eventrácia bránice asymptomatická, prípadne sa klinicky manifestuje respiračným zlyhávaním. Títo pacienti vo väčšine prípadov vyžadujú chirurgickú liečbu. Základným princípom chirurgickej liečby je plikácia bránice. V závislosti od postihnutej strany býva indikovaná laparotómia alebo torakotómia, novšie sa už aj u pacientov v novorodeneckom veku využívajú možnosti miniinvazívnej chirurgie.

V našej kazuistike prezentujeme termínového novorodenca s kongenitálnou eventráciou bránice hospitalizovaného na Neonatologickej klinike a liečeného na Klinike detskej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Martine.