BANTAO – 11. kongres Spoločnosti balkánskych miest pre nefrológiu, dialýzu, transplantáciu a umelé orgány

Timişoara (Rumunsko), 26.–29. septembra 2013

Spoločnostť balkánskych miest pre nefrológiu, dialýzu, transplantáciu a umelé orgány (BANTAO) vznikla 9. októbra 1993 v Ohride (Macedónska republika). Vojna v bývalej Juhoslávii negatívne ovplyvnila vývoj nefrológie a spoluprácu nefrológov na Balkáne napriek tomu, že tam bola ochota na spoluprácu. V tej dobe vznikli problémy s uznaním názvov nových štátov a z tohto dôvodu sa nefrológovia rozhodli pre starý princíp, a to použitie názvov balkánskych miest namiesto štátov. Hlavným cieľom Spoločnosti BANTAO je podporovať vedeckú a technickú spoluprácu pri diagnostike a liečbe chorôb obličiek, pri použití umelých orgánov na balkánskom polostrove, ale aj na celom svete (Polenaković a spol., Skopje).

Prvý kongres BANTAO sa konal vo Varne (Bulharsko) roku 1995, 2. kongres v Struge (Macedónska republika) roku 1997, 3. kongres v Belehrade (Srbsko) roku 1998, 4. kongres v Izmire (Turecko) roku 1999, 5. kongres v Soluni (Grécko) roku 2001, 6. kongres vo Varne roku 2003, 7. kongres v Ohride (Macedónska republika) roku 2005, 8. kongres v Belehrade roku 2007, 9. kongres v Antalyi (Turecko) roku 2009 a 10. kongres sa konal v Sani, Chalkidiki (Grécko) roku 2011 (1–4).

Posledný, 11. kongres BANTAO, sa konal 26.–29. septembra 2013 v hoteli Timişoara, v meste toho istého mena v Rumunsku. Na tomto kongrese sa zúčastnilo 250 účastníkov z rôznych balkánskych miest a pozvaní rečníci z viacerých štátov Európy. Otvorenie malo slávnostný ráz, otvoril ho prezident kongresu Adalbert Schiller z Timişoary a prof. Goce Spasovski, MD, vedúci redaktor BANTAO J. zo Skopje (obr. 1).

Lioudaki a spol. (Heraklion) vyšetrili u 79 chorých s diabetes mellitus 2. typu a u 20 zdravých jedincov tri špecifické markery podocytov: nephrin, podocin a synaptopodin v močovom sedimente pomocou metódy PCR (polymerázovou reťazovou reakciou). Autori zistili, že podocytúria predchádzala vzniku albuminúrie u diabetikov a tým sa stala včasným markerom diabetickej nefropatie. Antić a spol. (Belehrad) demonštrovali 50-ročnú chorú s Gaucherovou chorobou. Je to vrodená metabolická choroba s deficitom aktivity kyslej beta-glukozidázy s hepatosplenomegáliou. Táto choroba sa u prezentovanej pacientky prejavila netypickými významnými bolesťami v pravej lumbálnej oblasti. Mydlík, Derzsiová a Frank (Košice) sa zaoberali diferenciálnou diagnózou a liečbou hyponatriémie v klinickej medicíne. Akútna a chronická hyponatriémia môže byť hypovolemická, normovolemická a hypervolemická, pričom liečba je odlišná. V rámci prezentácie uviedli niektoré vlastné výsledky u bežcov po maratónskom behu (42,125 km). Koncentrácia Na+ v sére sa zvýšila po behu zo 144,4 ± 2,1 na 147,0 ± 2,8 mmol/l v protiklade s literárnymi údajmi, kde bola zistená hyponatriémia. Frakčná exkrécia sodíka (FENa) u našich bežcov sa významne znížila z 1,16 ± 0,30 na 0,34 ± 0,10 %. Okrem toho autori prezentovali  jednú chorú s chronickou intermitentnou porfýriou a hypervolemickou hyponatriémiou (od roku 2005 bolo Na+ v sére: 121–130 ­mmol/l), u ktorej bol prítomný syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu. Tento bol dlhodobo ovplyvnený reštrikciou príjmu tekutín a perorálnym podávaním NaCl 1–3 g/24 hod. Autori z Nového Sadu demonštrovali vzácnu chorobu obličiek tzv. Ormondovu chorobu – retroperitoneálnu fibrózu u 63-ročnej chorej, ktorá sa dostala do 5. štádia CKD (chronic kidney disease). Ormondova choroba viedla k bilaterárnej obštrukcii ureterov a  reverzibilnej renálnej insuficiencii. Vďaka včasnej diagnostike a komplexnej liečbe urologickej, nefrologickej a s neskoršou aplikáciou kortikosteroidov sa chorá uzdravila, kreatinín v sére bol 107 µmol/l (Strazmester Majstorović a spol.). Chelioti a spol. (Atény) vyšetrili 66 chorých s diabetes mellitus 2. typu, priemerného veku 70 ± 11 rokov. Chorí boli rozdelení do piatich štádií podľa veľkosti glomerulovej filtrácie. Glomerulová filtrácia (GF) bola vypočítaná podľa vzorca Cockcrofta a Gaulta (CG), MDRD (Modification of Diet in Renal Disease) a pomocou CKD-EPI (Chronic Kidney Disease Epidemiology Collaboration). Glomerulová filtrácia vypočítaná podľa CG nadhodnotila renálnu funkciu u starších diabetikov v prvých troch štádiách diabetickej nefropatie (CKD 1.–3. štádium). Na druhej strane vzorce MDRD a CKD-EPI boli presnejšie pri vyšetrení GF u diabetikov v rôznych štádiach diabetickej nefropatie, najmä v 5. štádiu, v porovnaní s GF podľa CG.

Predĺženie intervalu QTc (viac ako 440 msec) u hemodialyzovaných chorých bolo v priamej závisloeti s pulzovou frekvenciou, čo bolo spojené so výšeným rizikom komorových arytmií a náhlej smrti. U týchto chorých je dôležitá primeraná úprava hemoglobínu v krvi a suplementácia vitamínom D (Bal a spol., Ankara).

Selin a spol. (Skopje) vo svojej štúdii došli k záveru, že chorí s CKD majú byť v starostlivosti nefrológa najmenej 12 mesiacov pred začatím hemodialyzačnej liečby. Preddialyzačná konzervatívna liečba podľa týchto autorov viedla k dlhšiemu prežívaniu chorých s CKD 5. štádia. Dialyzačná liečba sa má začať pri hodnote eGF ≥ 7,5 ml/min. Podľa týchto autorov neskorý začiatok hemodialyzačnej liečby pri eGF < 7,5 ml/min bol spojený s menším rizikom mortality u dialyzovaných chorých. Cievny prístup vo forme A-V fistuly je vhodnejší u hemodialyzovaných chorých ako použitie dvojcestných katétrov vo veľkých žilách. Použitie A-V fistúl u chorých umožnilo adekvátnosť hemodialyzačnej liečby a dobrú kvalitu života (Dejanov, Spasovski a Dejanová, Skopje).

Likaj a spol. (Tirana) varovali pred použitím subklaviálnych katétrov pri začatí chronickej hemodialyzačnej liečby. Autori zistili priamu závislosť medzi použitím subklaviálnych katétrov a problémami s vytvorením cievnych prístupov v neskoršom období chronickej hemodialyzačnej liečby. Sezer a spol. (Ankara) u 146 hemodialyzovaných chorých s ťažkou sekundárnou hyperparatyreózou v multicentrickej štúdii použili v liečbe kombináciu paricalcitolu (19-nor-1,25-dihydroxyvitamin D2) a cinacalcetu (kalcimimetikum). Táto liečba viedla k zníženiu PTH, alkalickej fosfatázy a hyperfosfatémie. Autori odporúčali túto liečbu najmä u chorých, ktorí boli rezistentní na inú kombináciu liekov. Echokardiografické parametre veľmi dobre korelovali s klinickými kardiologickými údajmi u hemodialyzovaných chorých. Rozmer ľavej predsiene srdca bol najdôležitejším prediktorom mortality v porovnaní s ostatnými echokardiologickými parametrami. K tomuto záveru došli Stosović a spol. (Belehrad) pri vyšetrení 108 hemodialyzovaných chorých v rokoch 1998–2004. Stanković a Popović (Belehrad) liečili 55 chorých (27 mužov a 28 žien) vo veku 72,3 ± 9,4 rokov v rôznych štádiách renálnej insuficiencie, ktorí mali kolitídu, vyvolanú mikróbom Clostridium difficile. Z nich 15 zomreli, najmä tí, ktorí mali významnú anémiu, leukocytózu > 20 × 109/l a hnačky viac ako 15 za 24 hodín. Antibiotiká podľa citlivosti s probiotikami boli veľmi dôležité v prevencii smrtelných komplikácií.

Prítomnosť arteriového stuhnutia je významným nezávislým prediktorom mortality pri kardiovaskulárnych chorobách. Predĺžený QTc interval na EKG u chorých po transplantácii obličky predpokladá arteriové stuhnutie. EKG vyšetrenie je finančne nenáročné a vhodné pre posúdenie arteriového stuhnutia (Uyar a spol., Ankara). Podľa Talasa a spol. (Ankara) zvýšená fyzická aktivita mala pozitívny efekt na „body mass index“ a lipidy v sére u 80 transplantovaných chorých. Autori odporúčali plánovanú diétu a telesné cvičenie zaradiť do starostlivosti a rehabilitácie u chorých po transplantácii obličky. Petrović a spol. (Belehrad) prezentovali 34-ročnú chorú s chronickou glomerulonefritídou, ktorá sa v preddialyzačnom období podrobila transplantácii obličky od živého darcu, ktorý mal kompletný „situs viscerum inversus“. Transplantácia obličky sa uskutočnila bez technických problémov. Basić-Jukić a spol. (Osijek) prezentovali neobvyklú manifestáciu akútneho koronárneho syndrómu, ktorý sa prejavil intenzívnymi bolesťami v ľavom uchu, 5 dní po transplantácii obličky u 55-ročného chorého s diabetes mellitus 2. typu. Neskôr tieto bolesti vyžarovali do ľavej strany krku a hlavy. Menovaný pred určitým časom mal implantovaný stent do pravej koronárnej artérie v dôsledku ischemickej choroby srdca. Príčinou akútneho koronárneho syndrómu bol trombus, ktorý okludoval stent, čo sa zistilo pri koronarografii. Po odstránení trombu a následnej dilatácii koronárnej artérie bolesti ucha ustúpili a chorý, pri súčasne dobrej funkcii transplantovanej obličky, sa uzdravil.

Organizácia 11. kongresu BANTAO bola tradične na veľmi dobrej úrovni. Vybrané prednášky budú opäť uverejnené in extenso v časopise BANTAO J, ktorý vychádza v Skopje (Macedónska republika). 12. kongres BANTAO sa uskutoční v roku 2015 v Opátii (Chorvátsko).

prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.,

Ing. Katarína Derzsiová

IV. interná klinika UN L. Pasteura

Rastislavova 43, 041 90 Košice, SR

e-mail: miroslav.mydlik@unlp.sk