Subjektívne hodnotenie hlasu u osôb nad 60 rokov

Souhrn

Úvod: Zmeny v hlase sú súčasťou starnutia človeka. S pribúdajúcim počtom starších ľudí v populácii narastá aj výskyt porúch hlasu. Na Slovensku však doposiaľ neboli spracované dáta, ktoré by sa zamerali na problematiku subjektívneho hodnotenia hlasu. Cieľom štúdie je zistiť prevalenciu porúch hlasu u starších osôb na základe subjektívneho hodnotenia hlasu a analyzovať premenné ovplyvňujúce hlas.

Materiál a metodika: Analyzované sú dáta prospektívne získavané od roku 2019 do roku 2022 od osôb nad 60 rokov bez poruchy hlasu. Hlavnou metódou je validovaný dotazník Index hlasového hendikepu (VHI-30) a subjektívne hodnotenie osoby. Na štatistickú analýzu je použitý Kolmogorov-Smirnov test normality, Mann-Whitneyho U-test pre 2 nezávislé výbery, Kruskall-Wallisov test a Spearmanov korelačný test.

Výsledky: Analýzou výsledkov sa zistilo, že zmeny v hlase vníma 28,7 % respondentov. Pohlavie (p = 0,92), fajčenie (p = 0,09) a vek (p = 0,19) signifikantne neovplyvňuje skóre v dotazníku
VHI-30. Respondenti, ktorí subjektívne referovali zhoršenie hlasu za posledných 10 rokov, dosahovali v celkovom skóre dotazníka VHI-30 signifikantne vyššie skóre než tí, ktorých hlas sa za posledných 10 rokov nezmenil/zlepšil (p = 0,00).

Záver: Z výsledkov vyplýva, že väčšina participantov považuje svoju kvalitu života spojenú s hlasom za akceptovateľnú a nepozoruje za posledných 10 rokov vo svojom hlase zmeny. Na záver dodávame, že hoci výsledky nepoukazujú na závažné zmeny v slovenskej populácii ľudí nad 60 rokov, je potrebné zvýšiť povedomie o zmenách v hlase a redukovať prejavy presbyfónie.

Klíčová slova:

kvalita života, presbyfónia, subjektívne hodnotenie hlasu, VHI-30

Úvod  

Starnutie prebieha vo všetkých tkanivách a orgánoch človeka, teda aj v hlasovom systéme.⁽¹⁾ S pribúdajúcim vekom ubúdajú pohlavné hormóny, kvôli čomu sliznice hlasiviek atrofujú. Postupne sa tak znižuje rozdiel medzi mužskou a ženskou farbou hlasu, ktorá je pre dané pohlavie charakteristická.⁽²⁾ Okrem toho sa mení výška hlasu, hlasitosť, zvýrazňuje sa unaviteľnosť hlasu a môže sa objaviť tremor.⁽³⁾ 
Subjektívne vnímanie hlasu je dôležitou súčasťou celkového posudzovania hlasu.⁽⁴⁾ Doposiaľ realizované štúdie sa zameriavajú zväčša na hodnotenie hlasu a kvality života súvisiacej s hlasom u pacientov s presbylaryngom a presbyfóniou.⁽⁵⁾ Na Slovensku nie sú dostupné dáta o subjektívnom vnímaní hlasu populácie nad 60 rokov. Cieľom prospektívnej štúdie je zmapovať subjektívne hodnotenie hlasu a analyzovať vybrané premenné vo vzťahu k vnímaniu hlasu.

Materiál a metodika

Zber dát prebiehal od septembra 2019 do júna 2022, bol realizovaný na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zber dát uskutočňovali študenti 3. ročníka odboru Logopédia. Respondenti boli zaradení do štúdie po podpísaní informovaného súhlasu.

Na subjektívne hodnotenie hlasu pacientom sme použili preložený a validovaný dotazník Voice Handicap Index – VHI-30.⁽⁷⁾ Dotazník umožňuje určiť pacientom vnímanú mieru poruchy hlasu a je vhodným nástrojom na doplnenie komplexnej diagnostiky hlasu.⁽⁶⁾ Dotazník obsahuje 30 tvrdení rozdelených do troch domén po 10 otázok (funkčná, fyzická a emocionálna). Pri každej otázke si pacient vyberá z piatich odpovedí: 0 = nikdy, 1 = takmer nikdy, 2 = niekedy, 3 = takmer vždy, 4 = vždy. Okrem dotazníka VHI-30 respondenti vyplnili Doplňujúce informácie k dotazníku, ktorých súčasťou bola aj otázka zameraná na subjektívne hodnotenie hlasu respondenta. Respondenti mali odpovedať na otázku: V priebehu posledných 10 rokov sa kvalita Vášho hlasu: a) zlepšila, b) nezmenila, c) zhoršila.

Opisná štatistika zahŕňa priemer, štandardnú odchýlku, minimá a maximá. Na štatistickú analýzu bol použitý Kolmogorov-Smirnov test normality, ktorý poukázal na nonnormálne rozloženie hodnôt. Preto sme na preskúmanie vplyvu pohlavia a fajčenia na skóre použili neparametrický Mann-Whitneyho U-test pre 2 nezávislé výbery. Na preskúmanie vplyvu veku na skóre sme použili neparametrický Kruskal-Wallisov test. Korelácia medzi subjektívnym hodnotením a skóre vo VHI-30 bola vypočítaná Spearmanovým korelačným testom. Štatistickú analýzu sme vykonali v programe SPSS 22.

Výskumná vzorka

Do štúdie bolo zaradených 320 respondentov. Inklúzne kritériá boli: vek nad 60 rokov a podpísanie informovaného súhlasu. Exklúzne kritériá boli: pacient s poruchou hlasu, pacient s Parkinsonovou chorobou. Inklúzne kritériá nesplnilo 6 respondentov, preto sme ďalej analyzovali celkový počet 314 respondentov.

Výskumný súbor tvorilo 120 mužov (38,2 %) a 194 žien (61,8 %). Priemerný vek respondentov bol 70,9 roka. Najmladší respondent mal 60 rokov a najstarší 92 rokov. Priemerné skóre v dotazníku VHI-30 bolo 9,75 bodu, priemerné skóre pre funkčnú (F), fyzickú (P) a emocionálnu (E) doménu bolo 3,62, 4,09, 2,08 bodu.

Výsledky

Prevalencia porúch hlasu podľa subjektívneho hodnotenia VHI-30

Vplyv hlasu na kvalitu života bol hodnotený na základe skóre VHI-30. Rozlišujú sa 4 úrovne (akceptovateľná, mierna, stredne ťažká, ťažká). Akceptovateľnú úroveň kvality života spojenej s hlasom udalo až 71,3 % respondentov, mierny stupeň závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života pociťovalo 20,1 % respondentov, stredný stupeň závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života označilo 8,6 % respondentov a ťažký stupeň závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života nepociťuje žiaden z opýtaných respondentov. Na základe tohto hodnotenia sme zistili, že celkovo 28,7 % respondentov má zhoršenú kvalitu života súvisiacu s hlasom. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

Vplyv pohlavia na skóre

Pri sledovaní vplyvu pohlavia na skóre v dotazníku VHI-30 sme chceli zistiť, či existuje štatisticky významný rozdiel v celkovej úrovni hlasového hendikepu meranej dotazníkom VHI-30 vzhľadom na to, či je respondent muž alebo žena. Muži dosahovali priemerné skóre 12,31 bodu, ženy priemerne skórovali 11,81 bodu (tab. 2). Výsledky testu ukázali, že v celkovej úrovni hlasového hendikepu meranej dotazníkom VHI-30 neexistuje medzi mužmi a ženami štatisticky významný rozdiel (Mann-Whitney U = 11 563,50; p = 0,92).

Vplyv fajčenia na skóre

Ďalším cieľom bolo zistiť, či existuje štatisticky významný rozdiel v celkovej úrovni hlasového hendikepu meranej dotazníkom VHI-30 u fajčiarov a nefajčiarov. Fajčiari dosiahli v skórovaní VHI-30 nižšie maximum ako nefajčiari (51 a 69 bodov), čo vyplýva z tabuľky 3. Štatistickou analýzou bolo zistené, že v celkovej úrovni hlasového hendikepu meranej dotazníkom VHI-30 neexistuje medzi fajčiarmi a nefajčiarmi štatisticky významný rozdiel (Mann-Whitney U = 4474,50; p = 0,09).

Vplyv veku na skóre

Pri sledovaní veku sme zisťovali, či existuje štatisticky významný rozdiel v celkovej úrovni hlasového hendikepu meranej dotazníkom VHI-30 vzhľadom na vekovú skupinu. Na opis výkonov sme zostavili tabuľku 4. Z troch sledovaných skupín dosiahli najvyššie maximum vo VHI-30 participanti od 70 do 79 rokov. Výsledky štatistického testu ukázali, že v celkovej úrovni hlasového hendikepu meranej dotazníkom VHI-30 neexistuje medzi žiadnymi dvomi vekovými skupinami štatisticky významný rozdiel (p = 0,20).

Vplyv subjektívnych zmien v hlase na skóre

Ďalším cieľom bolo zistiť, či existuje štatisticky významný vzťah medzi celkovou úrovňou hlasového hendikepu meranou dotazníkom VHI-30 a subjektívnym vnímaním zmeny hlasu v priebehu posledných 10 rokov. Dvaja respondenti (0,6 %) označili zlepšenie hlasu za posledných 10 rokov, 271 respondentov (86,6 %) nepociťovalo zmeny v hlase v uplynulých 10 rokoch a u 40 respondentov (12,8 %) bolo zistené zhoršenie hlasu. Na základe dát uvedených v tabuľke 5 sme zistili, že medzi celkovou úrovňou hlasového hendikepu meranou dotazníkom VHI-30 a subjektívnym vnímaním zmeny hlasu v priebehu posledných 10 rokov existuje slabý štatisticky významný vzťah (p = 0,00).

Diskusia

Na opis problémov s hlasom v dôsledku fyziologických zmien súvisiacich s vekom sa v súčasnej literatúre používa termín presbyfónia. Vnímanie zmien v hlase má však dve dimenzie – objektívnu a subjektívnu. Kým objektívne zmeny sa v literatúre opisujú pomerne často, pri skúmaní ostáva veľký priestor na subjektívne hodnotenie hlasu. To poskytuje cenné informácie o vnímaní zmien samotnými respondentmi. Podľa našej analýzy skóre VHI-30 viac ako ¼ slovenských respondentov vníma zníženú kvalitu života súvisiacu s hlasom. Podľa metaanalýzy Wang et al.⁽⁸⁾ u starších ľudí žijúcich samostatne, teda mimo inštitucionalizovaných zariadení, je prevalencia porúch hlasu na základe subjektívneho hodnotenia 15,2 %. V tejto metaanalýze však na rozdiel od našej štúdie boli hodnotené aj iné metódy ako VHI-30. V štúdii Santos et al.⁽⁹⁾ autori navrhujú, aby u starších ľudí bolo považované za cut-off hodnotu 4,5 boda vo VHI-30 ako hodnota, ktorá odlíši osobu s presbylaryngom od zdravej osoby. Hodnota 21 bodov vo VHI-30 môže pomôcť odlíšiť staršieho pacienta s glotickou insuficienciou. Takéto cut-off hodnoty by mohli pomôcť pri identifikácii starších ľudí rizikových z hľadiska presbyfónie a presbyfágie.

Napriek tomu, že proces starnutia u mužov a u žien je odlišný, výsledky našej štúdie nepreukázali signifikantný rozdiel v subjektívnom vnímaní hlasu medzi pohlaviami. Takéto výsledky sa vyskytujú vo väčšine štúdií pravdepodobne preto, že sa pozeráme na tieto dve skupiny vo všeobecnosti. Štúdia Maertens a De Jong⁽¹⁰⁾ skúmala subjektívne hodnotenie hlasu u osôb od 17 do 65 rokov. Na základe výsledkov štúdie vieme, že v jednotlivých doménach F, P a E nebol medzi mužmi a ženami štatisticky významný rozdiel.⁽¹⁰⁾
V štúdii Crawley et al.⁽¹¹⁾ však autori zdôrazňujú, že objektívne parametre hlasu sa medzi pohlaviami líšia, preto výsledky subjektívneho hodnotenia nemožno využívať iba izolovane. Tiež poukazujú na to, že staršie ženy majú o 30 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku poruchy hlasu v porovnaní so staršími mužmi.

Fajčenie je jedným z hlavných faktorov negatívne ovplyvňujúcich proces starnutia.⁽¹²⁾ V našej štúdii však bolo priemerné skóre fajčiarov vo VHI-30 nižšie ako v skupine nefajčiarov. Je pravdepodobné, že dlhoroční fajčiari sú už na svoj hlas zvyknutí, preto ho subjektívne hodnotia ako primeraný. Podobné štúdie boli realizované na mladších respondentoch. Štúdia Tafiadis a kolektív⁽¹³⁾ skúmala rozdiely v skóre dotazníka VHI-30 medzi 120 študentkami logopédie – fajčiarkami a nefajčiarkami. Výsledky ukázali, že fajčiarky dosahovali signifikantne vyššie celkové skóre a skóre v subdoménach ako nefajčiarky. V druhej štúdii skúmali Tafiadis a kolektív⁽¹⁴⁾ rozdiely v skóre dotazníka VHI-30 v skupine 130 mladých mužov – fajčiarov a nefajčiarov. Rovnako ako u žien, skupina fajčiarov mala signifikantne vyššie celkové skóre i skóre v jednotlivých doménach dotazníka ako nefajčiari.⁽¹⁴⁾ Predchádzajúce výsledky našich prác poukazujú na stúpajúci trend v skóre VHI-30 s pribúdajúcim vekom, avšak tieto zmeny nie sú signifikantné.⁽¹⁵⁾ Rovnaký trend sa potvrdzuje aj pri interpretovaní výsledkov tejto štúdie. Porovnať subjektívne hodnotenie hlasu medzi tromi skupinami starších ľudí navzájom mala za cieľ aj štúdia Wong a Ma.⁽¹⁶⁾ Medzi analyzovanými skupinami nebol štatisticky významný rozdiel. Autori sa domnievali, že by to mohlo byť spôsobené rôznymi faktormi, najmä subjektívnymi očakávaniami a rôznymi komunikačnými potrebami každého jednotlivca.

Ukázalo sa, že medzi subjektívnym hodnotením osoby a skóre v dotazníku VHI-30 existuje slabý štatisticky významný vzťah. Vieme teda, že vyššie skóre v dotazníku VHI-30 koreluje so zvýšeným referovaním zhoršenia hlasu v posledných 10 rokoch. 

Subjektívne hodnotenie hlasu je vhodným doplnením objektívneho vyšetrenia hlasu u staršej populácie. Pri vyšetrení staršej osoby považujeme za vhodné položiť otázku, či pacient pociťuje zmeny v hlase v poslednom období, prípadne použiť vizuálnu analógovú škálu od 0 do 100, na ktorej pacient zaznačí závažnosť ťažkostí s hlasom, ako to odporúča aj Európska laryngologická spoločnosť.⁽⁴⁾ 
Špecifickou, validnou metódou je dotazník VHI-30, ktorý poskytuje špecifický pohľad na subjektívne vnímané problémy s hlasom pacienta.

V našej štúdii bolo realizované iba subjektívne hodnotenie samotným respondentom, čo je zároveň aj limitom štúdie. Výskum tiež naznačuje, že je vhodné korelovať subjektívne hodnotenie hlasu s objektívnym vyšetrením, čo môže byť podnetom pre ďalšie smerovanie výskumu v tejto oblasti v slovenských podmienkach.

Záver

Z dát získaných vyplnením dotazníka
VHI-30 u 314 starších respondentov sme zistili výskyt subjektívnych ťažkostí s hlasom u 28,7 %. Bol preukázaný nesignifikantný vzťah v skóre VHI-30 v skupinách medzi mužmi a ženami, fajčiarmi a nefajčiarmi. S pribúdajúcim vekom skóre vo VHI-30 mierne stúpa. Medzi subjektívnym hodnotením osoby a celkovým skóre dotazníka VHI-30 existuje slabý štatisticky významný vzťah, teda vyššie skóre vo VHI-30 koreluje so subjektívnym vnímaním zhoršenia hlasu za posledných 10 rokov. ¡