Anémia nezrelých

ÚVOD

Výskyt anémie predčasne narodených detí na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti je častý najmä v skupine novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou. Preventívne stratégie zahŕňajú oneskorené podviazanie pupočnej šnúry, autológnu a alogénnu transfúziu pupočníkovej krvi a zníženie iatrogénnej straty krvi pomocou inovatívnych metód. Vplyv látok stimulujúcich erytropoézu na znižovanie počtu podaných transfúzií zostáva obmedzený. Transfúzie červených krviniek, hoci sú prospešné, prinášajú riziká. Stanovenie indikácií transfúzie na základe koncentrácie hemoglobínu zostáva výzvou, pričom postupy sa globálne líšia. Nedávne štúdie obhajujú reštriktívny prístup k transfúziám, pretože znižuje počet transfúzií bez významného negatívneho dopadu.

ERYTROPOÉZA PLODU A NOVORODENCA

Fetálna erytropoéza prebieha počas embryonálneho vývoja na troch rôznych miestach: žĺtkový vak, pečeň a kostná dreň. Tvorba červených krviniek v žĺtkovom vaku je maximálna medzi 2. a 10. týždňom tehotnosti. Stena žĺtkového vaku slúži ako hemopoetický orgán do konca druhého mesiaca po oplodnení. Od tej doby sa krvotvorba začína premiestňovať do orgánov samotného plodu (pečeň a červená pulpa sleziny). Po 10. týždni od oplodnenia osídľujú prvé hematopoetické kmeňové bunky vyvíjajúcu sa kostnú dreň. Produkcia červených krviniek v kostnej dreni začína okolo 18. týždňa a v 30. týždni života plodu je kostná dreň hlavným erytropoetickým orgánom. Kostná dreň postupne nahrádza pečeň vo funkcii erytropoézy až do narodenia [5]. Fetálna erytropoéza je mimoriadne aktívny proces, najm počas posledných 2 mesiacov tehotnosti, kedy je produkcia červených krviniek 3 až 5-krát vyššia ako u zdravých dospelých. Proces erytropoézy je regulovaný cytokínmi a rastovými faktormi, pričom úlohu hlavného regulátora zohráva erytropoetín (EPO), ktorý pôsobí synergicky s ostatnými faktormi. Ovplyvňuje a reguluje diferenciáciu, proliferáciu a prežívanie červených krviniek. U plodov je primárnym miestom produkcie EPO pečeň, ktorá je v mimomaternicovom živote nahradená obličkami. Syntéza EPO a jeho receptora (EPO-R) nie je priamo regulovaná koncentráciou hemoglobínu (Hb), ale systémovou dostupnosťou kyslíka, v prísne regulovanej spätnoväzbovej slučke. Po pôrode sa koncentrácia Hb u novorodencov v termíne začne počas nasledujúcich 6 − 8 týždňov postupne znižovať. Tento jav postihuje aj predčasne narodených novorodencov. Postnatálne plazmatické koncentrácie EPO vykazujú predvídateľný vzor zmeny, ktorý je nepriamo spojený s hodnotami Hb. Existuje tiež priamo úmerná súvislosť medzi koncentráciou EPO a počtom retikulocytov. Po narodení erytropoéza výrazne klesá. Zahájením dýchania a po uzatvorení ductus arteriosus sa zvyšuje okysličenie tkanív a znižuje produkcia EPO. U všetkých novorodencov po narodení dochádza k poklesu koncentrácií Hb a hematokritu (Htk). U zdravých donosených novorodencov sa počas prvých 8 − 12 týždňov po narodení vyvinie mierna anémia, koncentrácie Hb klesajú na 100 g/l. Hodnoty Hb u predčasne narodených novorodencov sú pri narodení v porovnaní s novorodencami narodenými v termíne nižšie, postnatálny pokles Hb nastáva skôr (počas prvých 4 − 6 týždňov po narodení) a je výraznejší ako fyziologická anémia pozorovaná u donosených detí (70 − 80 g/l) [11].

VÝSKYT A PREVALENCIA ANÉMIE PREDČASNE NARODENÝCH

NOVORODENCOV (AOP)

Počas hospitalizácie vyžaduje ≥ 1 transfúziu červených krviniek 40 % novorodencov s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou (VLBWI) a 90 % novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou (ELBWI) [4]. Výskyt transfúzií červených krviniek VLBWI s anémiou udávaný v najväčších randomizovaných štúdiách hodnotiacich vyššie a nižšie prahové hodnoty pre transfúzie červených krviniek bol: v PINT štúdii 89 − 95 %, v TOP 77 – 95 %, v ETTNO 60 − 79 % [8].

PRÍČINY AOP

V anémii predčasne narodených novorodencov sa odzrkadľuje nedostatočná produkcia EPO, malý objem cirkulujúcej krvi, iatrogénne straty krvi, skrátené prežívanie červených krviniek a deplécia zásob železa.

Nedostatočná produkcia erytropoetínu

EPO je produkovaný pečeňou plodu a kortikálnymi intersticiálnymi bunkami obličiek v reakcii na hypoxiu. Predpokladá sa, že znížená produkcia EPO u predčasne narodených detí zohráva kľúčovú úlohu v patofyziológii anémie. Čiastočne sa to vysvetľuje skutočnosťou, že pečeň je zodpovedná za produkciu EPO počas vnútromaternicového života. Prechod na obličky ako hlavný zdroj EPO nenastáva hneď po narodení ako u zrelých novorodencov. Keďže vývin predčasne narodeného dieťaťa nie je riadne ukončený, po narodení zostáva hlavným miestom produkcie EPO pečeň, o ktorej je známe, že menej reaguje na hypoxiu ako obličky. Zrýchlený metabolizmus EPO, ktorý je u predčasne narodených detí 2 až 4-násobne zvýšený v porovnaní s dospelými, je tiež zodpovedný za znížené koncentrácie pozorované u predčasne narodených detí [10].

Malý objem cirkulujúcej krvi

Extrauterinný rast tela je počas prvých mesiacov života extrémne rýchly a produkcia červených krviniek novorodeneckou dreňou sa musí úmerne zvyšovať. Dieťa rastúce 150 g/týždeň vyžaduje zvýšenie objemu krvi o 12 ml/týždeň. Prírastok hmotnosti a sprievodná expanzia objemu krvi predčasne narodeného dieťaťa počas prvých mesiacov života je podstatne pomalšia ako u donoseného dieťaťa. V dôsledku toho je hemodilučný účinok zväčšujúceho sa objemu krvi ešte menej významný u predčasne narodených detí a je určite nedostatočný ako vysvetlenie závažnejšieho stupňa anémie pozorovanej u predčasne narodených detí.

Straty krvi flebotómiou

Každodenná prax vyžaduje, aby boli kriticky chorí novorodenci dôkladne monitorovaní sériovými laboratórnymi vyšetreniami, ako sú krvné plyny, elektrolyty, krvný obraz a kultivácie. Objem krvných strát sa zvyšuje so závažnosťou ochorenia a klesajúcim gestačným vekom. U novorodencov sa celkový objem krvi pohybuje od 80 do 115 ml/kg, takže vzorka 10 ml krvi môže zodpovedať viac ako 10 % celkového objemu krvi predčasne narodeného dieťaťa. Prvé týždne intenzívnej starostlivosti sú zvyčajne obdobím, keď sa odoberá väčšie množstvo krvi [23]. Iatrogénne straty krvi v dôsledku flebotómie na krvné testy sú hlavným prispievateľom k anémii u predčasne narodených novorodencov. Existuje silná korelácia medzi množstvom krvi stratenej pri flebotómii a počtom transfúzií, ktoré predčasne narodené deti potrebujú, pričom strata krvi súvisiaca s flebotómiou prekračuje skutočnú potrebu nutnú pre starostlivosť o novorodenca. Taktiež dochádza k takzvanej „skrytej“ strate krvi napr. vo vatových tampónoch, gáze a mŕtvom priestore injekčných striekačiek alebo hadičiek motýlích ihiel. Hellström W. a kol. v štúdii zahŕňajúcej novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou (ELBW < 1000 g) udáva celkovú stratu krvi súvisiacu s flebotómiami približne 40 − 50 ml/kg do konca druhého týždňa pobytu na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti. Najväčší podiel krvi súvisiacej s odberom vzoriek sa použil na analýzy krvných plynov (48,7 %) [12].

Skrátené prežívanie erytrocytov

Všeobecne sa uznáva, že dĺžka života cirkulujúcich neonatálnych červených krviniek v krvnom riečisku je kratšia ako u dospelých v dôsledku niekoľkých vývojových rozdielov v metabolických a membránových charakteristikách neonatálnych erytrocytov. Na rozdiel od normálnych dospelých erytrocytov, ktoré majú životnosť 120 dní, je životnosť erytrocytov novorodenca iba 60 − 90 dní. Prežitie červených krviniek sa postupne s klesajúcim gestačným vekom znižuje na rozsah 45 − 50 dní u novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou (pod 1000 g). Toto skrátené prežitie sa pripisuje väčšej citlivosti, osmotickej hemolýze a oxidačnému stresu. Neonatálne erytrocyty majú nižšie koncentrácie antioxidačných enzýmov, ako je glutatiónperoxidáza, čím sa zvyšuje ich náchylnosť k oxidačnému stresu a následnej tvorbe Heinzových teliesok a methemoglobínu, čo prispieva k zníženiu ich životnosti. Okrem toho je za skrátenú životnosť erytrocytov zodpovedný aj proces nazývaný neocytolýza. Pozostáva z aktívneho odstraňovania mladých erytrocytov vytvorených v relatívne hypoxickom stave v čase, keď je jedinec vystavený normoxickým alebo hyperoxickým podmienkam, ku ktorým dochádza pri zmene z placentárneho dýchania na pľúcne dýchanie. Okrem toho vyššia koncentrácia hemoglobínu F u novorodencov je tiež zodpovedná za skrátenie životnosti neonatálnych erytrocytov, pretože tento typ Hb má tendenciu denaturovať a podporovať poškodenie membrány erytrocytov zvnútra [10].

Deplécia železa

Predčasne narodené deti majú oveľa väčšie riziko nedostatku železa a tým anémie z nedostatku železa ako novorodenci narodení v termíne. Veľká časť intrauterinného prenosu železa (75 %) sa uskutočňuje v treťom trimestri. ELBW sa rodia pred tretím trimestrom, čo spôsobuje, že vertikálny prenos zásob železa od matky a významná časť in utero fetálnej erytropoézy chýba. Iné stavy matky, ako je obezita, gestačný diabetes, hypertenzia a placentárna nedostatočnosť pri vnútromaternicovom obmedzení rastu (IUGR), tiež obmedzujú prenos železa na plod [18, 19, 21]. Takmer 17 % predčasne narodených detí má pri narodení nedostatok železa [16]. Straty flebotómiou vedú nielen k priamemu poklesu Hb, ale prispievajú aj k deplécii železa a signifikantnému zníženiu celkových zásob železa v tele (až 6 mg/kg/týždeň) [7].

Nie je jednoznačne preukázané, že nízke hodnoty iných živín, ako je vitamín B12 alebo folát, prispievajú k novorodeneckej anémii. Obmedzené údaje z klinických štúdií však naznačujú, že u predčasne narodených novorodencov liečených erytropoetínom môže suplementácia folátom a B12 zvýšiť erytropoézu.

KLINICKÝ OBRAZ

Znaky a symptómy anémie predčasne narodených detí sú nešpecifické a nie sú samy osebe diagnostické. Mnoho novorodencov s AOP je asymptomatických napriek tomu, že majú hodnoty Hb < 70 g/l. Iní novorodenci sú symptomatickí pri podobných alebo dokonca vyšších hodnotách Hb kvôli zníženej schopnosti kompenzovať stupeň anémie.

Klinický obraz AOP je nešpecifický. Môže zahŕňať: tachykardiu, ktorá je inak nevysvetliteľná, slabý prírastok hmotnosti, zvýšené požiadavky na kyslík alebo podporu dýchania, zvýšený počet epizód apnoe alebo bradykardie (> 12 − 8/deň, alebo dve epizódy za deň vyžadujúce ventiláciu vakom a maskou). Hemoglobín je dôležitou súčasťou transportu kyslíka. Keď sú koncentrácie Hb nízke, schopnosť krvi prenášať kyslík je znížená a výsledkom môžu byť rôzne stupne hypoxie tkaniva. Stupeň hypoxie tkaniva do určitej miery určuje príznaky a symptómy anémie predčasne narodených detí. Normálnou reakciou tela na zníženie okysličenia tkaniva je zvýšenie srdcovej frekvencie a frekvencie dýchania. Tachykardia a tachypnoe sa teda môžu vyskytnúť sekundárne pri AOP. Znížená oxygenácia tkanív zasahuje do bunkového metabolizmu a tvorby energie (t. j. ATP), výsledkom môže byť apnoe, bradykardia, letargia, slabé kŕmenie a slabý rast. Keď je prísun kyslíka do tkanív vážne ohrozený, bunky sa uchýlia k anaeróbnemu metabolizmu, čo vedie k hromadeniu kyseliny mliečnej.

LABORATÓRNY NÁLEZ

V laboratórnom náleze je zaznamenaná normocytárna a normochromická anémia a nízky počet retikulocytov. Vyšetrenie kostnej drene sa rutinne nevykonáva, ale ukázalo by znížený obsah prekurzorov červených krviniek. Rovnako sa v klinickej praxi bežne nemerajú koncentrácie EPO v sére, počas prvého postnatálneho mesiaca sú u predčasne narodených detí nízke v porovnaní s normálnymi hodnotami u starších detí a dospelých (< 10 oproti 15 mU/ml) a zostávajú neprimerane nízke počas druhého postnatálneho mesiaca.

LABORATÓRNE MONITOROVANIE

Pre laboratórnu diagnostiku je nevyhnutný kompletný krvný obraz. Hodnota hematokritu alebo koncentrácia hemoglobínu sa má u dojčiat ELBW v prvých týždňoch života monitorovať týždenne, alebo podľa klinického stavu počas prvých týždňov života. Následne vo všeobecnosti nie je u zdravých rastúcich predčasne narodených novorodencov potrebné rutinne monitorovať Htk / Hb. Dojčatá s pretrvávajúcim ochorením (napr. bronchopulmonálna dysplázia) alebo chirurgickými problémami môžu vyžadovať ďalšie nepretržit sledovanie. Meranie počtu retikulocytov nie je bežne potrebné. Užitočné môže byť, ak existuje obava z inej etiológie anémie okrem AOP (napr. hemolytická anémia). U pacientov s hraničnými hodnotami Htk / Hb (t. j. hodnotami, ktoré sa blížia k prahovým hodnotám pre transfúziu), môže počet retikulocytov príležitostne pomôcť pri rozhodovaní o transfúzii červených krviniek. U novorodencov, ktorí sú liečení erytropoetínom, môžu retikulocytové indexy (ak sú k dispozícii) pomôcť pri riadení suplementácie železa. Hodnota Hb v sére však musí byť známa pred prepustením z nemocnice.

PREVENCIA A LIEČBA

Stratégie na zníženie iatrogénnych strát krvi zahŕňajú: obmedzenie odberu krvi len na nevyhnutné testy, používanie mikrotechník (odber vzoriek a testovanie s veľmi malými objemami krvi), používanie zariadení, ktoré môžu vykonávať testovanie malých objemov krvi, používanie neinvazívnych metód na monitorovanie, ak je to možné (napr. pulzná oxymetria, transkutánne monitorovanie oxidu uhličitého, neinvazívne zariadenia na monitorovanie bilirubínu) namiesto častých odberov krvných vzoriek. I keď neexistuje žiadny dôkaz, že neinvazívne monitorovanie znižuje potrebu transfúzií, včasné použitie týchto prostriedkov môže znížiť potrebu krvných testov a tak nepriamo i potrebu transfúzií.

Oneskorené podviazanie pupočníka (DCC)

Praktizovanie oneskoreného podviazania pupočníka na 30 – 60 s vedie k prenosu ďalších 25 – 35 ml/kg placentárnej krvi a zvýšeniu zásob železa takmer o 30 %. Ukázalo sa, že táto prax významne znižuje počet transfúzií potrebných u novorodencov a je spojená s nižším výskytom intraventrikulárneho krvácania (IVH) a nekrotizujúcej enterokolitídy (NEC) ako aj so znížením úmrtnosti v porovnaní s okamžitým podviazaním [20]. Oneskorené podviazanie však nebolo dobre preskúmané v skupine novorodencov VLBW, ktorí najčastejšie vyžadujú transfúziu. Súčasné usmernenia Americkej akadémie pôrodníkov a gynekológov (ACOG) odporúčajú oneskorené podviazanie pupočnej šnúry u predčasne narodených detí [1]. Optimálny čas trvania DCC zostáva neistý, hoci usmernenia Európskej rady pre resuscitáciu z roku 2021 odporúčajú, ak nie je nevyhnutná okamžitá resuscitácia alebo stabilizácia, DCC minimálne 60 s, ideálne po prevzdušnení pľúc. Obavy týkajúce sa polycytémie a žltačky, ktoré si vyžadujú významný zásah, nie sú podložené dôkazmi z randomizovaných štúdií [17].

Substitúcia železa

Obsah železa pri narodení je u predčasne narodených detí nižší a zásoby železa u predčasne narodených detí sa často vyčerpajú do 2 − 3 mesiacov veku. Výsledkom je, že všetky predčasne narodené deti vyžadujú suplementáciu železa.

Podľa odporúčaní AAP z roku 2010 by všetci predčasne narodení novorodenci mali dostávať suplementáciu železa v množstve 2 − 4 mg/kg/deň počas prvého roka života. Štandardná prax na jednotkách intenzívnej starostlivosti na celom svete zahŕňa enterálnu suplementáciu železa pre predčasne narodené deti, ktorá sa zvyčajne začína, keď dokážu tolerovať enterálnu výživu (> 100 ml/kg). Hoci suplementácia železa nezabráni AOP, umožňuje prísun väčšieho množstva substrátu železa, keď je stimulovaná erytropoéza. Suplementácia železa nemusí nevyhnutne zabrániť rozvoju anémie z nedostatku železa neskôr v prvom roku života. Všetky predčasne narodené a zrelé deti by sa mali podrobiť rutinnému skríningu. Vyššie dávky železa (> 5 mg/kg/deň) sa odporúčajú len pre dojčatá, ktoré dostávajú liečbu erytropoetínom, alebo pre tie, ktoré zaznamenali významné, nekompenzované straty krvi. Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) odporúča, aby sa profylaktická suplementácia železom začala vo veku od 2 do 6 týždňov alebo u novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou od 2 do 4 týždňov. Transfúzie červených krviniek zmierňujú straty železa a môžu poskytnúť 0,5 – 1 mg železa na ml transfúzie [10, 11].

Látky stimulujúce erytropoézu

Pre ELBW a VLBW novorodencov je optimálny prístup pri podávaní látok stimulujúcich erytropoézu neistý. Hlavným argumentom proti rutinnému používaniu je, že keď sa na zníženie transfúzie použijú iné stratégie, dodatočný prínos terapie látkami stimulujúcimi erytropoézu môže byť marginálny. Okrem toho dostupné dôkazy z klinických štúdií naznačujú, že látky stimulujúce erytropoézu nezlepšujú výsledky neurologického vývoja. Hlavným argumentom v prospech rutinného používania v tejto populácii je, že znižujú mieru transfúzií. Obmedzené údaje naznačujú, že môžu šetriť náklady. Početné štúdie sa zamerali na bezpečnosť a účinnosť podávania rekombinantného ľudského EPO skoro v postnatálnom priebehu. Cochranov prehľad z roku 2020, porovnávajúci včasný verzus neskorý erytropoetín na prevenciu transfúzie červených krviniek u predčasne narodených detí a / alebo dojčiat s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ukázal, že použitie včasného EPO významne neznížilo „použitie jednej alebo viacerých transfúzií červených krviniek“ alebo „počet transfúzií na dieťa“ v porovnaní s neskorým podaním EPO. Zistenie štatisticky významného zvýšeného rizika retinopatie nedonosených detí (ROP) (akýkoľvek stupeň) a podobný trend pre štádium ROP > 3 v súvislosti s včasnou liečbou EPO vyvoláva obavy [2, 13]. Multicentrická randomizovaná kontrolovaná štúdia (PENUT trial) v roku 2020 nezistila žiadny významný rozdiel vo výskyte úmrtia alebo ťažkého neurovývojového poškodenia vo veku 2 rokov [14].

Transfúzia

Približne 50 – 95 % novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou (< 1500 g) a 95 % novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou (< 1000 g) dostane po narodení počas pobytu na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti aspoň raz transfúziu erytrocytov [2, 3]. Transfúzia červených krviniek je najrýchlejšia účinná liečba AOP, avšak je to len dočasné opatrenie, ktoré má svoje riziká (infekcie prenášané transfúziou, imunitne podmienené transfúzne reakcie, reakcia štepu proti hostiteľovi, toxické účinky antikoagulancií alebo konzervačných látok, inhibícia erytropoézy). Transfúzia červených krviniek je potrebná vtedy, keď je anémia symptomatická alebo zhoršuje dodávku kyslíka. Pri rozhodovaní o transfúzii červených krviniek je potrebné dôsledné posúdenie rovnováhy medzi prínosom a rizikami. Významná je variabilita v transfúznych postupoch naprieč rôznymi zdravotníckymi jednotkami [22]. Väčšina usmernení pre transfúzie červených krviniek sa spolieha na koncentráciu Hb alebo Hkt v spojení s klinickým stavom pacienta. Tieto prahové hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od postnatálneho veku, požiadaviek na kyslík a typu poskytovanej podpory dýchania [10]. Prediktory zníženej potreby následných transfúzií červených krviniek zahŕňajú vyššiu pôrodnú hmotnosť a vyššie koncentrácie Hb pri prijatí, zatiaľ čo výskyt sepsy významne súvisí so zvýšenou potrebou ďalších transfúzií [4]. Transfúzie však tiež vedú k zvýšeniu koncentrácie hepcidínu a feritínu, k zníženiu koncentrácie EPO a poklesu počtu retikulocytov, čo vedie k supresii erytropoézy. V roku 2020 boli zverejnené dve najväčšie randomizované klinické štúdie, ktoré porovnávali vysoké (liberálne) a nízke (reštriktívne) prahové hodnoty pre transfúziu červených krviniek u extrémne nezrelých novorodencov (transfusion of prematures, TOP) [15] a účinky prahových hodnôt transfúzie na neurokognitívne výsledky (effects of transfusion thresholds on neurocognitive outcome, ETTNO) u dojčiat s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou [9]. Poli- tika liberálnej transfúzie uplatňuje vyššiu koncentráciu Hb ako prahovú hodnotu pre transfúziu; naopak politika reštriktívnych transfúzií používa nižšiu koncentráciu Hb ako prahovú hodnotu pre transfúziu. Pre väčšinu predčasne narodených novorodencov s AOP je odporúčaná skôr reštriktívna stratégia než liberálna. V roku 2024 Medzinárodný riadiaci výbor preskúmal dôkazy zo systematických prehľadov šiestich randomizovaných klinických štúdií, ktoré porovnávali vysoké a nízke transfúzne prahy založené na hemoglobíne alebo na hematokrite. Riadiaci výbor dosiahol konsenzus o hodnoteniach istoty dôkazov a vypracoval usmernenie, ktoré odporúča použitie reštriktívnej transfúznej stratégie u predčasne narodených novorodencov na základe najlepších dostupných dôkazov [6]. Pri rozhodovaní a podaní transfúzie sa zvažujú prahové hodnoty koncentrácie Htk / Hb, postnatálny vek a klinický stav uvedené v tabuľke 1.

Prognóza

Anémia predčasne narodených detí je prechodný fyziologický proces, ktorý je normálny pre predčasne narodené deti. Ako predčasne narodené deti rastú, anémia ustupuje. Po prepustení môže byť potrebné sledovanie hematokritu, ale pri adekvátnej suplementácii železa by anémia nemala pretrvávať.

ZÁVER

V dôsledku zvýšeného prežívania dojčiat s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou sa anémia nezrelých stala bežným a vážnym problémom pre všetky jednotky intenzívnej starostlivosti. Cieľom súčasného prístupu k liečbe anémie nezrelých je optimalizovať kapacitu prenosu kyslíka u hemodynamicky nestabilných pacientov. Stratégie na minimalizáciu transfúzie zahŕňajú vyhýbanie sa anémii uľahčením prenosu (fetálnej) krvi z placenty, znížením iatrogénnej straty krvi pri flebotómii

Tab. 1. Indikácie na podávanie krvných prípravkov u novorodencov [6]

* Respiračná podpora bola definovaná ako invazívna mechanická ventilácia, kontinuálny pozitívny tlak v dýchacích cestách alebo neinvazívna intermitentná ventilácia pozitívnym tlakom alebo prietok nosnou kanylou ≥ 1 l/min.

** Prahové hodnoty hematokritu, poskytnuté na uľahčenie implementácie, sa vypočítali vynásobením koncentrácie hemoglobínu.