Českí lekári na Slovensku

Z iniciatívy profesora Rovenského v spolupráci s P. Vítekom, J. Vajóom, M. Bernadičom a P. Čechom v roku 2014 vyšla kniha „Českí lekári na Slovensku“. V krátkej kapitole „Namiesto úvodu“ prof. Rovenský vysvetľuje, že jej vznik inšpirovala skutočnosť, že po vytvorení Československej republiky bolo na Slovensku potrebné zlepšiť starostlivosť o chorých a reorganizovať zdravotnícke školstvo. Boli to českí lekári, ktorí významne prispeli k plneniu tohto zámeru. Ich úprimné úsilie prerušil v roku 1939 ich odsun. Nedostatok lekárov na Slovensku trval aj po II. svetovej vojne a niektorí českí lekári hneď po skončení štúdia sa dostali na Slovensko na základe umiestenky. Bolo len prirodzené, že tu získali priateľov, založili rodiny a svoje poslanie plnili až do konca života.

Knihu významne obohacuje časť „Českí lekári na Slovensku a ich príspevok k rozvoju slovenskej spoločnosti po roku 1918“ profesora Dr. Šutaja. Konštatuje v ňom, že Česko-slovenská republika, založená na princípoch demokratického parlamentarizmu, vytvárala podmienky pre vznik novej politickej klímy, rozvoj národného života Slovákov, ich kultúry, jazyka a vzdelanosti. Túto skutočnosť si uvedomovala aj nepočetná slovenská inteligencia. Ochotne čerpala z českého kultúrneho prostredia a vzdelanosti pri formovaní moderného slovenského školstva, vied, všeobecnej vzdelanosti a národného povedomia. Slovenské zdravotníctva prechádzalo po vzniku ČSR zložitým vývojom, ktorý sa nelíšil od iných sfér formovania spoločnosti. Po roku 1918 sa postupne unifikoval, modernizoval, demokratizoval a slovakizoval spoločenský život a štátne inštitúcie. Týkalo sa to aj zdravotníctva a vysokého školstva. V júni 1919 Národne zhromaždenie zriadilo namiesto bývalej Alžbetínskej univerzity v Bratislave Československú štátnu univerzitu, ktorá bola v decembri 1919 premenovaná na Univerzitu Komenského. Prvou jej fakultou bola fakulta lekárska.

V júli 1919 prezident T.G. Masaryk odovzdal profesorské dekréty Jířimu Brdlíkovi, Kristiánovi Hynekovi, Romanovi Kadlickému, Stanislavovi Kostlivému, Gustávovi Müllerovi, Zdeňkovi Myslivečkovi a Antonínovi Spilkovi. Oni vytvorili profesorský zbor a patrili k prvým profesorom LF UK. Za prvého rektora UK zvolili Kristiána Hynka, za prorektora Stanislava Kostlivého, a za prvého dekana LF UK Gustáva Müllera. V príspevku sa opisuje ďalší vývoj Lekárskej fakulty UK, úloha českých lekárov pri založení „Učenej spoločnosti Šafárikovej“ v Bratislave a organizácia vedeckého života. Poukazuje sa na negatívny vplyv vzniku Slovenského štátu na vývoj slovenskej spoločnosti a ďalšie osudy českých lekárov. Venuje tiež pozornosť podielu českej a slovenskej emigrácie na obnovení Československa, ďalším vzťahom Čechov a Slovákov, vzniku vlády a Slovenskej národnej rady. Napriek ideologickým prekážkam rozvoj medicíny na Slovensku aj po roku 1948 pokračoval v súlade s európskym trendom. Lekárska fakulta v Bratislave sa stala základom pre zrod ďalších dvoch - v roku 1948 LF v Košiciach a v roku 1961 Jeseniovej LF v Martine.

Najdôležitejšou časťou publikácie je zoznam 120 českých lekárov, ktorí pôsobili na Slovensku od r. 1919. V odbore chirurgia ich bolo 25, interná medicína 21, psychiatria 7, pediatria, neurológia, pneumológia, dermatovenerológia 5, patológia 4, oftalmológia, balneológii, rentgenelógii 2, gynekológia, onkológia, ORL, súdne lekárstvo, banský lekár, vojenský lekár, fyziológia 2. Po jednom pracovali českí lekári v odbore reumatológia, fyzika, biológia, farmakológia, histológia a embryológia, patologická fyziológia, biochémia a toxikológia. 65 českých lekárov pôsobilo na Slovensku ako docenti alebo profesori. Siedmi z nich boli zakladateľmi Univerzity Komenského v Bratislave a jej Lekárskej fakulty. Internista profesor Hynek založil „Spolok slovenských lekárov“ a stál aj za vznikom časopisu „Bratislavské lekárske listy“. Chirurg profesor Kostlivý sa stal zakladateľom slovenskej chirurgickej školy, ku ktorej sa spolu hlási 14 profesorov, 6 docentov a vyše 30 primárov chirurgických oddelení na Slovensku.

Publikácia „Českí lekári na Slovensku“ je cenným faktografickým dokumentom. Je možné len súhlasiť s tvrdením profesora Šutaja, že rozvoj zdravotníctva na Slovensku významným spôsobom ovplyvnila práve činnosť českých kolegov. Za mimoriadne pozitívny jav považujeme skutočnosť, že dobré vzťahy medzi českými a slovenskými lekármi sú výnimočné a zostávajú svetlou stránkou česko-slovenských vzťahov.

Prof. MUDr. Igor Šulla, DrSc.

Neurobiologický ústav SAV

ul. Šoltésovej č. 4

040 01 Košice.

sullaigorz49@gmail.com

J. Rovenský, P. Vítek, J. Vajó, M. Bernadič, P. Čech Českí lekári na Slovensku. 1. vydanie. B Slovak Academia Press, Bratislava 2014, 112 stran, ISBN 978-80-89607-22-8.