#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Vplyv myofasciálnej terapie subokcipitálnych svalov na posturálnu stabilitu – pilotná štúdia


Autoři: Gajdoš M. 1,2;  Nechvátal P. 1;  Kendrová L. 1;  Čuj J. 1,2;  Kozel M. 1,2
Působiště autorů: Katedra fyzioterapie, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika 1;  Klinika rehabilitácie a podológie, Fyziopoint v Prešove, Slovenská republika 2
Vyšlo v časopise: Rehabil. fyz. Lék., 29, 2022, No. 4, pp. 208-214.
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccrhfl2022208

Úvod

Hlavnou funkciou subokcipitálnych svalov (sOS) je dynamická stabilita hornej krčnej chrbtice, vykonávanie malých kyvadlových pohybov v cervikokraniálnom spojení, udržiavanie neutrálneho postavenia hlavy a proprioceptívna spätná väzba na centrálny nervový systém [1–4]. Skutočnosť, že sOS majú najvyšší počet proprioceptorov, potvrdzuje ich úlohu v propriocepcii [5–8].

Krčná chrbtica je teda veľmi jemný proprioceptívny systém, ktorý hrá kľú­čovú úlohu pri kontrole držania tela a rovnováhy [4]. Signalizuje polohu hlavy vzhľadom na trup, koordinuje vestibulárny a zrakový systém a hrá kľúčovú úlohu pri kontrole držania tela a rovnováhy [9,10]. Preťaženie sOS sa väčšinou prejavuje reflexnými zmenami – myofasciálnymi trigger pointmi (TrPs). TrPs sú definované ako „hyperdráždivé“ miesta vo svale, ktoré sa prejavujú precitliveným hmatateľným uzlíkom v taut band [11,12]. Miesto je po stlačení bolestivé, väčšinou s propagovaním bolesti jednostranne hlboko do záhlavnej oblasti, ale aj do temporálnej oblasti, očí (očná maska) a čela. Pacienti často lokalizujú bolesť na spodok lebky, ale nemajú takú priamu bolesť hlavy, aká sa objavuje vo svale splenius cervicis, ale je spojená s tenznou bolesťou hlavy [13,14]. ­Jedným z hlavných problémov u pacientov s bolesťou krku je práve porucha cervikálnej propriocepcie, ktorá následne vedie k poruchám cervikálneho senzomotorického riadenia [4]. Takéto poruchy môžu z dlhodobého hľadiska ďalej spôsobovať zmeny svalového tkaniva, zhoršovať bolesť cez periférny a centrálny nervový systém, senzibilizáciu systému a podporovať dysfunkciu pohybových vzorov [3]. Aj samotná bolesť svalov ovplyvňuje stratégie motorickej kontroly prostredníctvom centrálnych mechanizmov [15–18]. Pri štrukturálnych a funkčných zmenách v sOS je dokázaná zmena výboja, resp. citlivosti svalových vretienok, čo ovplyvňuje aferenciu a vedie ku spomínaným zmenám propriocepcie [19,20]. Chybná propriocepcia tak skresľuje priamu lineárnu interakciu medzi krčnou propriocepciou a vestibulárnou informáciou, výsledkom čoho je nesprávna subjektívna orientácia tela a priestorová psychologická reprezentácia (somatognózia), čo sa prejavuje závratmi, resp. subjektívnym vnímaním nestability [21,22].

Vyšetrenie trigger pointov v subokcipitálnych svaloch

Jedinci s TrPs v sOS a bolesťou hlavy majú zvyčajne predsunuté držanie hlavy a obmedzený rozsah pohybu v atlanto-okcipitálnom skĺbení [14]. Držanie hlavy vpredu je jednou z najčastejších abnormalít polohy krčnej chrbtice pozorovanej v klinických podmienkach. Takáto pozícia zahŕňa predĺženie horných segmentov krčnej chrbtice, vyvoláva kompresiu kranio-cervikálnych štruktúr, najmä subokcipitálneho a zadného krčného svalstva. Vizuálne hodnotenie je najbežnejším spôsobom hodnotenia držania tela jednotlivca [23]. Niekoľko štúdií [24,25] preukázalo, že manuálne hodnotenie dysfunkcií hornej krčnej chrbtice môže pomôcť správne diagnostikovať pacientov s bolesťou hlavy krčnej chrbtice. Správne manuálne hodnotenie pomáha pri diferenciálnej diagnostike medzi TrPS v sOS a dysfunkciou cervikokraniálneho skĺbenia [26]. Oblasť tesne pod lebkou, kde sú umiestnené sOS je jednou z najcitlivejších oblastí tela na palpáciu, preto by si terapeuti mali byť vedomí veľkosti tlaku používaného pri ich palpácii. Tieto svaly nie sú priamo hmatateľné, pretože ich horný m. trapezius a ostatné zadné svaly krku prekrývajú [24,25]. Aplikáciou tlaku na anatomickú projekciu sOS je možné vyvolať spomínanú bolesť z týchto svalov, ktorá je zjavne iná ako u splenius capitis alebo horných trapézových svalov. V klinickej praxi je vidieť, že palpácia každého zo sOS môže u niektorých pacientov vyvolať mierne odlišné vzorce bolesti [27]. Fernández de las Peňas et al. [25] vypracovali protokol na diagnostiku TrPS v sOS. Zahŕňa citlivosť v subokcipitálnej oblasti, vyžarujúcu bolesť vyvolanú udržiavaným tlakom a zvýšenú vyžarujúcu bolesť pri svalovej kontrakcii pri extenzii hornej krčnej chrbtice.

Vyšetrenie senzomotorickej kontroly

Na základe dostupných dôkazov sa odporúča, aby pacienti s bolesťou krku boli vyšetrení a liečení na cervikálne proprioceptívne poškodenie a poruchy senzomotorickej kontroly [2]. Na hodnotenie senzomotorickej kontroly krku u pa­cientov s chronickou bolesťou krku existuje osem testov, ako JPE (joint position error) test, posturografické vyšetrenie, vizuálny test vertikály (subjective visual vertical), test odozvy predklonu hlavy (head tilt response), fly test, test sledovania predmetu s rotáciou krčnej chrbtice (smooth pirsuit neck torsion test), test tuhosti hlavy (head stiffness) a test tyče a rámu (rod-and-frame test) [4]. Niektoré testy môžu popri meraní senzo­motorickej kontroly krčnej chrbtice súčasne obsahovať aj rôzne podsystémy podieľajúce sa na senzomotorickej kontrole, ako je okulomotorický systém a vestibulárny systém [28–32].

Posturografické meranie je lacná a časovo nenáročná technika a jej implementácia sa ukázala ako užitočná pri zisťovaní významných zmien v body sway počas rušivých situácií. Implementácia analýzy silových spektier na posturografickom testovaní môže predstavovať užitočný nástroj na zlepšenie hodnotenia funkcie krčnej chrbtice aj z hľadiska sledovania rehabilitačnej liečby [33]. Pri posturografickom meraní sa využívajú aj pohyby hlavy, ktoré podľa viacerých autorov výrazne zvyšujú pohyb pôsobiska reakčnej sily podložky – centre of pres­sure (CoP) [34,35].

Terapia trigger pointov v subokcipitálnych svaloch, bolesti krku a bolesti hlavy

Pri cervikogénnej bolesti hlavy spojenej s TrPs v sOS sa používa množstvo liečebných postupov, ako je elektro­terapia, kinezioterapia a manuálne techniky [36–38]. Na inaktiváciu TrPs sa z manuálnej terapie využívajú techniky ako je ischemická kompresia,TrP kompresia kombinovaná s aktívnou kontrakciou svalu, spray and stretch, postizometrická relaxácia, neuromuskulárne prístupy [13,39]. Je ťažké vyhodnotiť, ktoré manuálne prístupy sú najúčinnejšie, keďže v skutočnosti väčšina terapeutov používa multimodálny prístup [40]. Nápravné opatrenia zahŕňajú posturálnu korekciu, ergonomické hodnotenie, posilňovanie a self-stretching.

Karegeannes et al. [2] odporúča pri liečbe TrPs v sOS udržiavanie krku v teple, úpravu polohy hlavy pri bežných a pracovných činnostiach spolu so správnym držaním celého tela, stretching krátkych a dlhých extenzorov krku, s manuálnou asistenciou pacienta, s rukou pod os occipitale, manuálnu terapiu nespomína. Účinnosť manuálnej terapie TrPs v suboccipitálnych svaloch a s tým spojenou bolesťou hlavy môže mať podľa niektorých autorov pozitívne účinky na samotnú intenzitu a frekvenciu bolesti, ale je potrebných viac štúdií na posilnenie dôkazov o účinkoch manuálnej terapie u subjektov s tenznou bolesťou hlavy [41]. Konkrétne myofasciálna release technika (MFR) sa zameriava na uvoľnenie skráteného svalu a napätia [38]. Existuje množstvo stavov a symptómov, ktoré rieši uvoľňovacia terapia myofasciálneho systému. Technika MFR využíva jemný tlak a strečing (v oboch formách priameho aj nepriameho prístupu) s úmyslom zníženia bolesti, optimalizácie dĺžky a uvoľnenia fasciálnych obmedzení spôsobených zranením, stresom, opakovaným statickým zaťažením [42]. Podľa Ramezani et al. [38] aplikácia MFR a bežné cvičenia vedú k rýchlemu a skorému návratu zníženia intenzity bolesti, frekvencie a prahu tlakovej bolesti u pacientov s cervikogénnou bolesťou hlavy. Ako už bolo spomenuté, u pacientov s bolesťou krku by sa malo myslieť aj na terapiu proprioceptívnych porúch a porúch senzomotorickej kontroly, ktorá má vplyv jednak na zlepšenie propriocepcie v oblasti krčnej chrb­tice, ale aj na chronickú bolesť krku [25], zlepšenie funkcie krčnej chrbtice a rovnováhy [20], či cervikokraniálneho skĺbenia [43]. Podľa Penga et al. [4] sa propriocepcia v oblasti krčnej chrbtice môže zlepšovať prostredníctvom ovplyvňovania, resp. znižovaním bolesti, čo ale nie je potvrdené výskumom. Zároveň však dodáva, že je dôležité zníženie napätia svalov krku spôsobené bolesťou kvôli zlepšeniu posturálnych funkcií, čo v obrat môže viesť k normalizácii proprioceptívnych signálov z krčných svalov a znižovaniu senzorického nesúladu. O konkrétnej lokálnej liečbe na úľavu od bolesti krku v prepojenosti na zlepšenie senzomotorických funkcií sa nehovorí [4].

Cieľ práce

V našej práci sme zisťovali bezprostredný vplyv MFR u pacientov s TrPs v sOS na ich posturálnu stabilitu (PS). Vplyv MFR na bolesti krku je známy, otáznym však zostáva vplyv MFR na aktuálny stav propriocepcie a PS, čo bolo predmetom tejto štúdie.

Metodika

Charakteristika výskumného súboru

Štúdie sa zúčastnilo 12 pacientov s diagnostikovanými TrPS v sOS (12 žien, vek 39 ± 10,5). Účastníkmi boli vybraní pacienti, ktorí prichádzali na rehabilitačnú liečbu s bolesťami hlavy spojenej s bolesťou v subokccipitálnej oblasti a zistenými TrPs v týchto svaloch. Všetci pacienti podstúpili vyšetrenie krčnej chrbtice skúseným fyzioterapeutom s viac ako 15 rokmi praxe, ktoré obsahovalo palpačné vyšetrenie sOS a splnili kritériá pre zaradenie do výskumu. Všetky subjekty podpísali informovaný súhlas schválený Etickou komisiou Prešovskej univerzity v Prešove.

Kritériá pre zaradenie do výskumu

–          Predsunuté držanie hlavy,

–          TrPS v sOS s vystreľujúcou bolesťou, vyvolanou udržiavaným manuálnym tlakom,

–          bolesti hlavy aspoň 1× týždenne za posledný mesiac.

Vylučovacie kritériá

–          Prítomnosť symptómov autonómneho systému, vertigo, či poruchy zraku,

–          intenzívna špecifická bolesť krku spôsobená herniaciou disku, stenózou spinálneho kanála alebo cervikálnou spondylózou,

–          akýkoľvek stav, ktorý by mohol kontraindikovať techniku MFR v hornej cervikálnej oblasti,

–          fyzioterapia krčnej chrbtice a bolesti hlavy za posledný týždeň.

Priebeh merania

Táto experimentálna štúdia bola zameraná na zistenie okamžitého účinku myofasciálnych techník na PS u pacientov s reflexnými zmenami v sOS. Pri vstupnom klinickom vyšetrení pacientov sa vyšetrila PS pomocou stabilometrickej platformy (Sensor Medica, Software Freestep, Taliansko; celková plocha platformy je 635 mm × 700 mm, aktívny povrch snímačov – 500 mm × 600 mm, vzorkovacia frekvencia je 300–350 Hz v reálnom čase). Následne boli pacienti ošetrení MFR v sOS (obr. 1), podrobne popísanou v štúdii Ramezani et al. [38]. Celkové ošetrenie trvalo do 10 min a bezprostredne po ošetrení podstúpili všetci pacienti opakovane posturografické vyšetrenie.

Obr. 1. Myofasciálna release technika subokcipitálnych svalov.
Fig. 1. Myofascial release technique applied to suboccipital muscles.
Myofasciálna release technika
subokcipitálnych svalov.<br>
Fig. 1. Myofascial release technique
applied to suboccipital muscles.

Pri stabilometrickom hodnotení sa posudzovali oscilácie tela pri umiestnení subjektu na silovú plošinu (Sensor Medica, Taliansko) v ortostatickej polohe s rukami po stranách, s pätami cca 4 cm od seba a s predkolením vytočeným von pod uhlom 30°. Toto hodnotenie sa vykonalo prostredníctvom Cervical testu, (software Freestep, Sensor Medica, Taliansko), ktorý zahŕňa:

1. postoj so vzpriameným držaním hlavy, so zatvorenými očami po dobu 51,1 s v súlade s Rombergovým testom;

2. postoj s retroflexiou hlavy so zatvorenými očami, takisto po dobu 51,1 s.

Vyšetrenie postoja so záklonom hlavy sa vysvetľuje viacerými autormi tým, že takýto postoj spôsobuje deaferentáciu proprioceptorov zo záhlavnej oblasti, ktorá je veľmi dôležitá pri udržiavaní PS [44]. Posturografický záznam s hlavou pacienta v retroflexii bol navrhnutý ako spoľahlivý senzitívny test na diagnostiku stability spojenej s cervikálnou dysfunkciou a ako diagnostické „doladenie“ stabilometrie [45,46].

Merané parametre a spracovanie dát

Pre hodnotenie PS sme použili parametre, ktoré charakterizujú pohyb CoP v stoji (obr. 2). Posun CoP bol analyzovaný posudzovaním nasledujúcich parametrov: 1. dĺžka CoP trajektórie; 2. plocha elipsy CoP; 3. priemerná rýchlosť CoP;  4. priemerná hodnota pohybu CoP v anterioposteriórnom smere; 5. priemerná hodnota pohybu CoP v mediolaterálnom smere; 6. smerodajná odchýlka pohybu CoP v mediolaterálnom a 7. v anteroposteriórnom smere.

Obr. 2. Príklad vyšetrenia oscilácie CoP (center of pressure) v anteroposteriórnom smere (A/P) a laterolaterálnom smere( L/L).
Fig. 2. Example of examination of centre of pressure oscillation in anteroposterior direction (A/P) and laterolateral direction (L/L).
Príklad vyšetrenia oscilácie CoP (center of pressure) v anteroposteriórnom
smere (A/P) a laterolaterálnom smere( L/L).<br>
Fig. 2. Example of examination of centre of pressure oscillation in anteroposterior
direction (A/P) and laterolateral direction (L/L).

Namerané dáta boli spracované v programe STATISTICA 13.0 (TIBCO Software Inc., CA, USA). Vzhľadom k nízkemu počtu probandov, ktorí tvorili experimentálnu skupinu, sme pre posúdenie signifikantnosti rozdielu nameraných hodnôt použili neparametrický Wilcoxonov poradový test. Rozdiely boli posudzované na hladine významnosti α = 0,05.

Výsledky

Bezprostredný vplyv manuálneho ošetrenia reflexných zmien v sOS na PS sa preukázal v niektorých hodnotených stabilometrických parametroch (tab. 1). V stoji so vzpriameným držaním hlavy a zatvorenými očami došlo po terapeutickom zásahu ku štatisticky významnému zhoršeniu PS na hladine p < 0,05 v dĺžke trajektórie CoP (pred ošetrením MFR (Pre) 72,78 ± 86,31; po ošetrení MFR (Post) 106,62 ± 115,93; p = 0,045); priemernej hodnote pohybu CoP v anterioposteriórnom smere (Pre 1,00 ± 8,34; Post 2,70 ± 7,79; p = 0,030) a v smerodajnej odchýlke pohybu CoP v anteroposteriórnom smere (Pre 1,71 ± 1,14; Post 2,27 ± 1,19; p = 0,047). V stoji so zaklonenou hlavou došlo ku štatisticky významným zmenám v priemernej hodnote pohybu CoP v anterioposteriórnom smere v zmysle zvýšenia výchyliek po terapii (Pre 1,36 ± 9,14; Post 3,14 ± 7,69; p = 0,010) a takisto aj zvýšeniu priemerných hodnôt pohybu CoP v mediolaterálnom smere po terapii (Pre –16,33 ± 14,02; Post –19,82 ± 14,50; p = 0,008).

Tab. 1. Porovnanie posturálnej stability pred a po ošetrení trigger pointov v subokcipitálnych svaloch.
Tab. 1. Comparison of postural stability before and after treatment of trigger points in suboccipital muscles.
Porovnanie posturálnej stability pred a po ošetrení trigger pointov v subokcipitálnych svaloch.<br>
Tab. 1. Comparison of postural stability before and after treatment of trigger points in suboccipital muscles.
* štatisticky významná hodnota
Pre – pred ošetrením, Post – po ošetrení, Z – z skóre pre Wilcoxonov poradový test, p – hodnota pravdepodobnosti, CoP – center of pressure, CoP X mean – priemerná hodnota pohybu CoP v anterioposteriórnom smere, CoP Y mean – priemerná hodnota pohybu CoP v mediolaterálnom smere, CoP Y SD – smerodajná odchýlka pohybu CoP v mediolaterálnom smere, CoP X SD – smerodajná odchýlka pohybu v anteroposteriórnom smere

Diskusia

Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či MFR technika u pacientov s TrPs na sOs ovplyvní ich stabilometrické parametre. Výsledky poukazujú na neočakávané zhoršenie niektorých stabilometrických parametrov bezprostredne po ošetrení MFR technikou. Tieto zistenia sú v kontraste s výsledkami niekoľkých štúdií, ktoré skúmali vplyv manuálnej terapie na posturálnu kontrolu. Totožnú štúdiu, ktorá by skúmala PS bezprostredne po terapii sOS sme nenašli, ako ani štúdie, ktoré by skúmali vplyv akejkoľvek manuálnej techniky na sOS v súvislosti s PS. Veľmi podobnú štúdiu vykonali Fisher et al. [47], kde skúmali okamžitý účinok manipulácie krčnej chrbtice na PS. Ich štúdia nedokázala preukázať vplyv jednorázovej manipulácie krčnej chrbtice na CoP parametre. Amato et al. [26] preukázali zlepšenie niektorých stabilometrických ukazovateľov po autoterapii MFR u pacientov s migrénou po 10 dňoch terapie. Takisto Reid et al. [48] uvádzajú zlepšenie posturálnej stability v stoji so zaklonenou hlavou u pacientov so závratmi a bolesťou krčnej chrbtice po aplikácii mobilizačnej techniky v krčnej oblasti avšak po niekoľkotýždňovom sledovaní. Niektorí autori [27,49] skúmali vplyv manipulačných techník na krčnú chrbticu u asymptomatických jedincov. V týchto štúdiách sa preukázalo zlepšenie posturálnej kontroly po jednorázovej manipulácii. V súvislosti s liečbou, konkrétne s manuálnou terapiou v oblasti krčnej chrbtice a jej vplyvom na PS sa v literatúre podáva niekoľko vysvetlení, ktorými by sme mohli vysvetliť výsledky našej štúdie.

Najvýznamnejším faktorom popisovaným v súvislosti s výchylkami CoP u pacientov so symptómami signalizujúcimi poruchy v krčnej chrbtici je bolesť. Schabrun et al. [50] preukázali zmeny v somatosenzorickej kôre počas bolesti aj po nej, zatiaľ čo zmeny v motorickej kôre sa objavili až po odznení bolesti, čo malo ešte väčší vplyv na výchylku CoP. Všetci pacienti v našej výskumnej vzorke udávali bolesť v krčnej chrbtici, teda tento faktor mohol zapôsobiť aj v tomto prípade. Navyše u pacientov s prítomnosťou TrPS v sOS sa udáva aj bolesť hlavy len pri položení hlavy na vankúš, čo sa vysvetľuje pôsobením hmotnosti os occipitale na TrPS v záhlaví [12].

Abnormálne kortikálne spracovanie proprioceptívnych informácií pri bolestiach krčnej chrbtice a ich vplyv na PS popisujú viacerí autori [51,52]. Podporujú to aj teórie, v ktorých sa tvrdí, že svalové vretienka zvyšujú svoju pokojovú excitabilitu až o 200 % po natiahnutí svalu oproti režimu pred natiahnutím [53]. Pri technike MFR sa síce svaly priamo nenaťahujú, ale rovnako dochádza ku zvýšenej reakcii svalových vretienok [13], či oneskorenej svalovej relaxácii po kontrakcii svalov [54]. Napriek všetkým týmto teóriám Peng et al. [4] upozorňujú vo svojej naratívnej prehľadovej štúdii venovanej zhoršeniu propriocepcie pri bolestiach krku, že kvalitný výskum v tejto oblasti stále chýba. Na zvýšené CoP výchylky môžu mať u pacientov s dlhodobými ťažkosťami s krčnou chrbticou vplyv takisto aj pasívne pohyby hlavy [50], ktoré sú súčasťou manuálnej terapie, či samotná zmena polohy z ľahu do stoja [47]. Burstein et al. [13] ešte uvádzajú jeden dôležitý fakt, ktorý môže súvisieť so zmenami CoP výchyliek a to, že relaxácia svalov v oblasti krčnej chrbtice prostredníctvom MFR spôsobuje náhly vazodilatačný efekt. Za zmien­­ku stojí aj teória o „zmyslovom prevážení“, kde posturálny systém a centrálny nervový systém pri ohrození kvality senzorických informácií môžu reorganizovať hierarchiu senzorických informácií a klásť dôraz na ostatné systémy, ako napr. vestibulárny systém alebo propriocepciu z dolných končatín [55,56]. Čisto hypoteticky takéto zmyslové preváženie mohlo nastať aj u pacientov v tejto štúdii a po zásahu do reflexných zmien v sOS mohlo dôjsť k novej reorganizácii senzorických informácií, čo mohlo aktuálne spôsobiť väčšie výchylky CoP.

Cieľom tejto práce bolo zistiť okamžitý vplyv MFR techniky zameranej na TrPs v sOS na PS. Väčšina štúdií zameraných na vplyv myofasciálnych techník, resp. iných prístupov manuálnej terapie na TrPS v sOS popisuje subjektívny pocit zlepšenia u pacientov, zmiernenie bolesti, či zlepšenie rozsahov pohybu hlavových kĺbov [12,13,33,38,41,57,58], ale neskúmal sa vplyv na PS. Dá sa predpokladať, že TrPS v sOS majú na PS veľký vplyv, pretože horná časť krčnej chrbtice je dôležitým komunikačným centrom v zmysle sprostredkovaných a koordinovaných reflexov, ktoré napomáhajú udržiavať PS. Preto aj akýkoľvek zásah do týchto svalov môže vyvolať neočakávanú reakciu posturálneho systému.

Limity štúdie

Limitom našej štúdie je malý počet probandov, preto je potrebné výsledky ešte potvrdiť štúdiami s väčším počtom účastníkov. Hodnotili sme len účinky bezprostredne po terapii, takže nevieme či rozdiely pretrvávajú aj s dlhším časovým odstupom. Experimentálny dizajn štúdie by potreboval kontrolnú skupinu, ktorú v tejto štúdii nemáme. Nakoniec len jeden terapeut vykonával terapiu u pacientov, čo môže obmedziť zovšeobecnenie výsledkov.

Záver

Pri určení vplyvu MFR na PS bezprostredne po aplikácii, sme našli významné rozdiely v niektorých posturografických parametroch v zmysle zvýšenej nestability pacientov oproti stavu pred terapiou. Šlo o pacientov, ktorým sa MFR ošetrovali Trps v sOS. Odporúčame, aby kvôli bezpečnosti takíto pacienti ostali po terapii v bezpečnej polohe, nenáročnej na PS. Najmä pacienti, ktorí majú po manuálnej terapii absolvovať ešte kinezioterapiu, kde okrem bezpečnosti by toto mohlo mať vplyv aj na kvalitu cvičenia. Tieto poznatky by mohli pomôcť pri zlepšení bezpečnosti a kvality rehabilitačnej liečby pacientov.

Doručené/Submitted: 6. 6. 2022

Prijaté/Accepted: 4. 10. 2022

Korešpondenčný autor:

PhDr. Miloslav Gajdoš, Ph.D.

Katedra fyzioterapie,

Fakulta zdravotníckych odborov,

Prešovská univerzita v Prešove

Partizánska 1

080 01 Prešov

Slovenská republika

e-mail: miloslav.gajdos@unipo.sk


Zdroje

1. Armstrong B, McNair P, Taylor D. Head and neck position sense. Sports Med 2008; 38(2): ­101–107. doi: 10.2165/00007256-200838020-

00002.

2. Karegeannes M, Fernández De las Peňas C et al. Suboccipital muscles. In: Travell JG, Simons DG,

Simons LS. Myofascial pain and dysfunction. 3rd ed. Philadelphia: Wolters Kluwer 2019:

178–184.

3. Mc Caskey MA, Schuster-Amft C, Wirth B et al. Effects of proprioceptive exercises on pain and function in chronic neck and low back pain rehabilitation: a systematic literature review. BMC Musculoskelet Disord 2014; 15: 382.

4. Peng B, Yang L, Li Y et al. Cervical proprioception impairment in neck pain-pathophysiology, clinical evaluation, and management: a narrative review. Pain Ther 2021; 10(1): 143–164. doi: 10.1007/s40122-020-00230-z.

5. Cooper S, Daniel PM. Muscle spindles in man; their morphology in the lumbricals and the deep muscles of the neck. Brain 1963; 86: ­563–586. doi: 10.1093/brain/86.3.563.

6. Kulkarni V, Chandy MJ, Babu KS. Quantitative study of muscle spindles in suboccipital muscles of human foetuses. Neurol India 2001; 49(4): 355–359.

7. Mc Partland JM, Brodeur RR. Rectus capitis posterior minor: a small but important sub­occipital muscle. J Bodyw Mov Ther 1999; 3(1): ­30–35. doi: 10.1016/S1360-8592(99)80040-0.

8. Peck D, Buxton DF, Nitz A. A comparison of spindle concentrations in large and small muscles acting in parallel combinations. J Morphol 1984; 180(3): 243–252. doi: 10.1002/jmor.1051800307.

9. Humphreys BK. Cervical outcome measures: testing for postural stability and balance. J Ma­nipulative Physiol Ther 2008; 31(7): 540–546. doi: 10.1016/j.jmpt.2008.08.007.

10. Janda V, Vávrová M. Senzomotorická stimulace. Rehabilitácia 1992; 25(3): 14–34.

11. Mergner T, Nasios G, Maurer C et al. Visual object localisation in space. Interaction of retinal, eye position, vestibular and neck proprioceptive information. Exp Brain Res 2001; 141(1): 33–51. doi: 10.1007/s002210100826.

12. Simons DG. Understanding effective treat­ments of myofascial trigger points. J Bodyw Mov Ther 2002; 6(2): 81–88. doi: 10.1054/jbmt.2002.0271.

13. Burstein R, Noseda R, Borsook D. Migraine: multiple processes, complex pathophysiol­ogy. J Neurosci 2015; 35(17): 6619–6629. doi: 10.1523/JNEUROSCI.0373-15.2015.

14. Fernández de las Peňas C, Alonso-Blanco C, Cuadrado ML et al. Trigger points in the suboccipital muscles and forward head posture in tension – type headache. Headache 2006; 46(3):

454–460. doi: 10.1111/j.1526-4610.2006.00288.x.

15. Ciubotariu A, Arendt-Nielsen L, Graven-Nielsen T. The influence of muscle pain and fatigue on the activity of synergistic muscles of the leg. Eur J Appl Physiol 2004; 91(5–6): 604–614. doi: 10.1007/s00421-003-1026-9.

16. Graven-Nielsen T, Svensson P, Arendt-Nielsen L. Effects of experimental muscle pain on muscle activity and co-ordination during static and dynamic motor function. Electroenceph­alog Clin Neurophysiol 1997; 105(2): ­156–164. doi: 10.1016/s0924-980x(96)96554-6.

17. Le Pera D, Graven-Nielsen T, Valeriani M et al. Inhibition of motor system excitability at cortical and spinal level by tonic muscle pain. Clin Neurophysiol 2001; 112(9): 1633–1641. doi: 10.1016/s1388-2457(01)00631-9.

18. Thunberg J, Ljubisavljevic M, Djupsjobacka M

et al. Effects on the fusimotor-muscle spindle system induced by intramuscular injections of hypertonic saline. Exp Brain Res 2002; 142(3): 319–326. doi: 10.1007/s00221-001-0941-4.

19. Jull G, Falla D, Treleaven J et al. Retraining cervical joint position sense: the effect of two exercise regimes. J Orthop Res 2007; 25(3): ­404–412. doi: 10.1002/jor.20220.

20. Reddy RS, Tedla JS, Dixit S et al. Cervical proprioception and its relationship with neck pain intensity in subjects with cervical spondylosis. BMC Musculoskelet Disord 2019; 20(1): 447. doi: 10.1186/s12891-019-2846-z.

21. Karnath HO. Subjective body orientation in neglect and the interactive contribution of neck muscle proprioception and vestibular stimulation. Brain 1994; 117(Pt 5): 1001–1012. doi: 10.1093/brain/117.5.1001.

22. Yang L, Yang C, Pang X et al. Mechanoreceptors in diseased cervical intervertebral disc and vertigo. Spine (Phila Pa 1976) 2017; 42(8):

540–546. doi: 10.1097/BRS.0000000000001801.

23. Griegel-Morris P, Larson K, Mueller-Klaus K et al. Incidence of common postural abnormal­ities in the cervical, shoulder, and thoracic re­gions and their association with pain in two age groups of healthy subjects. Phys Ther 1992; 72(6): 425–431. doi: 10.1093/ptj/72.6.425.

24. Fernández de las Peňas C, Cuadrado ML. Therapautic options for cervicogenic headache. Expert Rev Neurother 2014; 14(1): 39–49. doi: 10.1586/14737175.2014.863710.

25. Jull G, Amiri M, Bullock-Saxton J et al. Cervical musculoskeletal impairment in frequent intermittent headache. Part 1: Subjects with single headaches. Cephalalgia 2007; 27(7): 793–802. doi: 10.1111/j.1468-2982.2007.01345.x.

26. Amato A, Messina G, Giustino V et al. A pilot study on non-invasive treatment of migraine: the self-myofascial release. Eur J Transl Myol 2021; 31(1): 9646. doi: 10.4081/ejtm.2021.

9646.

27. Smith L, Mehta M. The effects of upper cervical complex high velocity low amplitude thrust technique and sub-occipital muscle group inhibition techniques on standing balance. Int J Osteopath Med 2008; 11(4): 149–168. doi: 10.1016/j.ijosm.2008.08.020.

28. Revel M, Minguet M, Gregoy P et al. Changes in cervicocephalic kinesthesia after a proprioceptive rehabilitation program in patients with neck pain: a randomized controlled study. Arch Phys Med Rehabil 1994; 75(8): 895–899. doi: 10.1016/0003-9993(94)90115-5.

29. Röijezon U, Björklund M, Bergenheim M et al. A novel method for neck coordination exercise – a pilot study on persons with chronic non-specific neck pain. J Neuroeng Rehabil 2008; 5: 36. doi: 10.1186/1743-0003-5-36.

30. Treleaven J. Sensorimotor disturbances in neck disorders affecting postural stability, head and eye movement control. Man Ther 2008; 13(1): 2–11. doi: 10.1016/j.math.2007.06.003.

31. Treleaven J. Sensorimotor disturbances in neck disorders affecting postural stability, head and eye movement control – Part 2: case studies. Man Ther 2008; 13(3): 266–275. doi: 10.1016/j.math.2007.11.002.

32. Treleaven J. Dizziness, unsteadiness, visual disturbances, and sensorimotor control in traumatic neck pain. J Orthop Sports Phys Ther 2017; 47(7): 492–502. doi: 10.2519/jospt.2017.7052.

33. Moraska A, Chandler C. Changes in clinical parameters in patients with tension-type head­ache following massage therapy: a pilot study. J Man Manip Ther 2008; 16(2): 106–112. doi: 10.1179/106698108790818468.

34. Giacomini P, Di Mauro R, Topaxio D et al. Head tilt posturography: clinical value in peripheral labirinthine disorders. Ann Otolaryngol Rhinol 2015; 2(12): 1073.

35. Sprenger A, Wojak JF, Jandl NM et al. Pos­tural control in bilateral vestibular failure: its relation to visual, proprioceptive, vestibular, and cognitive input. Front Neurol 2017; 8: 444. doi: 10.3389/fneur.2017.00444.

36. Jull G, Stanton W. Predictors of responsiveness to physiotherapy management of cervicogenic headache. Cephalalgia 2005; 25(2): ­101–108. doi: 10.1111/j.1468-2982.2004.00811.x.

37. Pöllmann W, Keidel M, Pfafferanth V. Head­ache and the cervical spine: a critical review. Cephalalgia 1997; 17(8): 801–816. doi: 10.1046/j.1468-2982.1997.1708801.x.

38. Ramezani E, Arab AM, Nourbakhsh MR. Sub-occipital myofascial release technique in subjects with cervicogenic headache. Pharmacophore 2017; 8(6S): e-1173299.

39. Dommerholt J, Bron C, Franssen J. Myofascial trigger points: an evidence-informed review. J Man Manipul Ther 2006; 14(4): 203–221. doi: 10.1179/106698106790819991.

40. Chaitow L, Delany J. Neuromuscular techniques in orthopedics. Tech Orthop 18(1): ­74–86. doi: 10.1097/00013611-200303000-00013.

41. Kamonseki DH, Lopes EP, van der Meer HA et al. Effectiveness of manual therapy in patients with tension-type headache. A systematic review and meta-analysis. Dis­abil Rehabil 2020; 44(10): 1780–1789. doi: 10.1080/09638288.2020.1813817.

42. Schleip R. Fascial plasticity – a new neurobiological explanation Part 2. J Bodyw Mov Ther 2003; 7(2): 104–116. doi: 10.1016/S1360-8592(02)00076-1.

43. Beinert K, Taube W. The effect of balance training on cervical sensorimotor function and neck pain. J Mot Behav 2013; 45(3): 271–278. doi: 10.1080/00222895.2013.785928.

44. Norré ME. Posturography: head stabi­lization compared with platform recording. Application in vestibular disorders. Acta Otolaryngol Suppl 1995; 520(2): 434–436. doi: 10.3109/00016489509125291.

45. Ghilardi PL, Fattori B, Casani A et al. Posturography in unilateral peripheral vestibular deficiency. Acta Otorhinolaryngol Ital 1990; 10(4): 347–356.

46. Nacci A, Ferrazzi M, Berrettini S et al. Vestibular and stabilometric findings in whiplash injury and minor head trauma. Acta Otorhinolaryngol Ital 2011; 31(6): 378–389.

47. Fisher AR, Bacon CJ, Mannion JVH. The effect of cervical spine manipulation on the postural sway in patients with non-specific neck pain. J Manipulative Physiol Ther 2015; 38(1): 65–73. doi: 10.1016/j.jmpt.2014.10.014.

48. Reid SA, Rivett DA, Katekar MG et al. Sustained natural apophyseal glides (SNAGs) are an effective treatment for cervicogenic dizziness. Man Ther 2008; 13(4): 357–366. doi: 10.1016/j.math.2007.03.006.

49. Nolan JH. The Effect of cervical spine chiropractic manipulation on balance. Department of Chiropractic at the University of Johannesburg 2009.

50. Schabrun SM, Jones E, Kloster J et al. Temporal association between changes in primary sensory cortex and corticomotor output during muscle pain. Neuroscience 2013; 235(3): 159–164.

doi: 10.1016/j.neuroscience.2012.12.072.

51. Brumagne S, Janssens L, Janssens E et al. Altered postural control in anticipation of postural instability in persons with recurrent low back pain. Gait Posture 2008; 28(4): 657–662. doi: 10.1016/j.gaitpost.2008.04.015.

52. Paulus I, Brumagne S. Alerted interpretation of neck proprioceptive signals in persons with subclinical recurrent neck pain. J Rehabil Med 2008; 40(6): 426–432. doi: 10.2340/16501977-0189.

53. Pickar JG, Bolton PS. Spinal manipulative therapy and somatosensory activation. J Electromyogr Kinesiol 2012; 22(5): 785–794. doi: 10.1016/j.jelekin.2012.01.015.

54. Schomacher J, Farina D, Lindstroem R et al. Chronic trauma-induced neck pain impairs the neural control of the deep semispinalis cervicis muscle. Clin Neurophysiol 2012; 123(7): ­1403–1408. doi: 10.1016/j.clinph.2011.11.033.

55. Vuillerme N, Danion F, Forestier N et al. Pos­t­ural sway under muscle vibration and muscle fatigue in humans. Neurosci Lett 2002; 333(2): 131–135. doi: 10.1016/s0304-3940(02)00999-0.

56. Vuillerme N, Pinsault N, Vaillant J. Postural control during quiet standing following cervical muscular fatigue: effects of changes in sensory inputs. Neurosci Lett 2005; 378(3): 135–139. doi: 10.1016/j.neulet.2004.12.024.

57. Balocky JE, Bishop MD, Price DD et al. The mechanism of manual therapy in the treat­ment of musculoskeletal pain: a comprehensive model. Man Ther 2009; 14(5): 531–538. doi: 10.1016/j.math.2008.09.001.

58. Shabbir M, Arshad N, Naz A et al. Clinical outcomes of maitland mobilization in patients with myofascial chronic neck pain: a random­ized controlled trial. Pak J Med Sci 2021; 37(4): ­1172–1178. doi: 10.12669/pjms.37.4.4220.

Štítky
Fyzioterapie Rehabilitační a fyzikální medicína Tělovýchovné lékařství

Článek vyšel v časopise

Rehabilitace a fyzikální lékařství

Číslo 4

2022 Číslo 4
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

plice
INSIGHTS from European Respiratory Congress
nový kurz

Současné pohledy na riziko v parodontologii
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Svět praktické medicíny 3/2024 (znalostní test z časopisu)

Kardiologické projevy hypereozinofilií
Autoři: prof. MUDr. Petr Němec, Ph.D.

Střevní příprava před kolonoskopií
Autoři: MUDr. Klára Kmochová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#