Laterálna epikondylitída a možnosti jej ovplyvnenia
Rehabilitation treatment of lateral epicondylitis
Lateral epicondylitis (LE) is a painful condition that affects mainly older patients, but also athletes. Also known as tennis elbow, it belongs to most common causes of elbow pain in adults and is among the most frequent disorders caused by overuse. Typical symptoms include pain located in the lateral part of the elbow likely to radiate to the forearm. The process of lateral epicondylitis can be both acute and chronic. The aetiology of LE has not been exactly determined yet. Within clinical examination, it is possible to use several diagnostic tests such as Mill test, Cozen test, Maudsley test and Polk test. The treatment methods include various therapeutic modalities. The most common method of LE treatment is exercise. The basic types of exercise include isometric and concentric exercises; however, the most commonly used are eccentric exercises. Other therapeutic approaches consist of kinesio taping, manual therapy, and various types of physical therapy.
Keywords:
Pain – exercise – lateral epicondylitis – clinical examination
Autoři:
Líška D. 1; Repová K. 2
Působiště autorů:
Katedra telesnej výchovy a športu, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenská republika
1; Katedra fyzioterapie, Fakulta zdravotníctva, Katolická Univerzita v Ružomberoku, Slovenská republika
2
Vyšlo v časopise:
Rehabil. fyz. Lék., 29, 2022, No. 2, pp. 95-101.
Kategorie:
Přehledový článek
doi:
https://doi.org/10.48095/ccrhfl202295
Souhrn
Laterálna epikondylitída (LE – lateral epicondylitis) je častým problémom u pacientov vyššieho veku, ale tiež u športovcov. LE sa zaraďuje medzi najčastejšie príčiny bolesti lakťa u dospelých, tiež je častým problémom u zamestnaní s chronickým preťažovaním daného segmentu. Medzi typické symptómy sa zaraďuje bolesť v oblasti laterálnej časti lakťa. Táto bolesť môže vyžarovať smerom do predlaktia. Priebeh LE môže byť akútny, ale aj chronický. Etiológia nebola presne identifikovaná. V rámci klinického vyšetrenia je možné využiť viacero diagnostických manévrov ako Mill test, Cozen test, Maudsley test a Polk test. Pri liečbe sa používa viacero terapeutických modalít. Najčastejšie sa pri liečbe LE používa cvičenie. Medzi základne typy cvičenia pri jej liečbe patrí izometrické, koncentrické a najčastejšie používané excentrické cvičenie. Pri liečbe LE sú používané aj ďalšie terapeutické modality ako kineziotejp, manuálna terapia a rôzne formy fyzikálnej terapie.
Klíčová slova:
bolest – cvičenie – laterálna epikondylitída – klinické vyšetrenie
Úvod
Bolesť v laterálnej časti lakťa sa označuje ako laterálna epikondylitída (LE – lateral epicondylitis). LE je často diagnostikovaná ako muskuloskeletálna porucha horných končatín. LE sa zaraďuje medzi najčastejšie príčiny bolesti lakťa u dospelých. Postihnuté sú najčastejšie entenzory a to m. extensor carpi radialis brevis a m. extensor digitorum. Vyšší výskyt LE sa nachádza aj u športovcov [1]. Ľudovo sa označuje ako „tenisový lakeť“. Tento termín nie je úplne presný, pretože veľa ľudí s LE nikdy nemalo skúsenosť s raketovým športom [2]. LE je tiež častým problémom u zamestnaní s chronickým preťažovaním daného segmentu [3]. Priebeh LE sa prejavuje akútne ale aj chronicky. LE je najčastejším typom myotendinóznych problémov pohybového aparátu a môže byť zodpovedná za chronickú bolesť a stratu funkcie postihnutej končatiny. Etiológia LE nebola presne identifikovaná. Bežne sa však spája s opakujúcou sa mikrotraumou z nadmerného preťažovania [4].
Bolesť sa u pacientov objavuje pri denných činnostiach, ako napr. pri používaní klávesnice, pri záhradníckych činnostiach alebo tiež pri písaní. Pokiaľ symptómy pretrvávajú, LE vedie k zníženiu kvality života pacientov. Najvyššia prevalencia a incidencia sa objavuje u žien vo veku 40–60 rokov [5]. Typické symptómy zahŕňajú bolesť v oblasti laterálnej časti lakťa. Táto bolesť môže vyžarovať smerom do predlaktia.
Klinické vyšetrenie
Bolesť sa najčastejšie objavuje pri rezistovanej extenzii zápästia. V rámci klinického vyšetrenia sa sleduje lokalita v oblasti laterálneho epikondylu. Významnú časť klinického vyšetrenia zahŕňa palpácia v oblasti laterálneho epikondylu. Palpáciu je dôležité vykonávať aj pri rezistovanej extenzii zápästia s cieľom provokácie bolesti v oblasti laterálneho epinkondylu. Podstatnú časť klinického vyšetrenia tvorí anamnéza a vyšetrenie vykonávania denných činnosti. Pri diagnostike je dôležitá aj diferenciálna diagnostika, pretože za bolesť LE môže byť zamenených viacero klinických diagnóz, ako napr. syndróm radiálneho tunela, osteartróza, osteochondritída, burzitída olekranonu, syndróm pronátor teres, dna, artritída. V anamnéze je tiež dôležité vylúčiť traumatické poškodenia lakťa.
Existuje viacero klinických testov, ktoré sa využívajú pri diagnostike lakťa [6].
Mill test
Mill test je založený na maximálnom natiahnutí extenzorov. Pacient je v pozícii stoja. Terapeut jednou rukou fixuje humerus a zároveň palpuje laterálny epinkondyl. Lakeť je v 90 stupňovej flexii (obr. 1). Zápästie vyšetrovaného je v pronovanej pozícii a terapeut vykoná pacientovi pasívny pohyb až do terminálnej fáze flexie v zápästí (obr. 2). Zároveň vykonáva aj extenziu lakťa. O pozitivite testu svedčí náhle vyprovokovaná bolesť v oblasti laterálneho epinkondylu.
Fig. 1. Mill test – initial phase.
Fig. 2. Mill test – clinical maneuver.
Cozen test
Pri tomto teste pacient voľne sedí a predlaktie má položené na podložke. Vyšetrujúci stabilizuje jednou rukou humerus pacienta a zároveň palpuje laterálny epikondyl pacienta (obr. 3). Následne pacient dá ruku v päsť a urobí radiálnu dukciu. Vyšetrujúci dá pacientovi odpor na dorzum ruky a pacient sa snaží urobiť extenziu v zápästí. O pozitivite testu svedčí vyprovokovaná bolesť.
Fig. 3. Cozen test – palpation of the lateral
epicondyle.
Maudsley test
Pri tomto teste pacient voľne sedí a predlaktie má položené na stole v pronovanej pozícii. Vyšetrujúci stabilizuje jednou rukou humerus a zároveň palpuje laterálny epikondyl. Následne vyšetrujúci dá odpor pacientovi na proximálnu časť interfalangeálneho kĺbu tretieho prsta (obr. 4) a pacient dvihne prst proti odporu vyšetrujúceho. Pozitivitu testu označuje vyprovokovaná bolesť v oblasti laterálneho epinkondylu.
Fig. 4. Maudsley test.
Polk test
Pacient sedí a je inštruovaný, aby uchopil predmet približnej hmotnosti 2,5 kg (obr. 5). Lakeť je vo flexii a zápästie v pronovanej pozícii (obr. 5). Pozitivitu testu značí vyprokovaná bolesť. Bolesť sa môže objaviť pri LE ale aj pri mediálnej epikondylitíde.
Fig. 5. Polk test – perform the test.
Možnú úlohu v patogenéze laterálnej bolesti lakťa môžu zohrávať aj intraartikulárne patológie. Medzi intraartikulárne patológie môžeme zaradiť bolesť pliky, kapsulárne poškodenia, synovitídu, poškodenie radiálnej hlavičky a chondromaláciu.
Cieľom štúdie od Ariggoni et al. [7] bolo otestovať dva klinické testy pre diagnostiku intraartikulárnych patológií pri LE. Tieto testy boli označené ako SALT (supination and antero-lateral pain test) a PEPPER (posterior elbow pain by palpation-extension of the radiocapitellar joint). Pri SALT teste vyšetrujúci priloží palec na radiálnu hlavičku pacienta. Palec sa posúva smerom anteriorným s kombináciou supinácie radia. Test je pozitívny ak pacient cíti bolesť anterolaterálne pri supinácii predlaktia. Pri PEPPER teste vyšetrujúci položí palec na posteriórnu časť radiokapitálneho kĺbu. Pozitivitu testu značí vyvolaná bolesť v danej lokalite pri extenzii lakťa. Výsledky klinických testov boli porovnávané s atroskopickým nálezom. Testovaný súbor tvorilo 10 pacientov. U 90 % pacientov bol minimálne jeden test pozitívny. Klinický test SALT mal vysokú senzitivitu, ale nízku špecifitu pri diagnostike synovitídy. PEPPER test bol účinný pri diagnostike chondropatie radiálnej hlavičky.
Rizikové faktory
Dôležitú úlohu v patogenéze predstavuje biomechanické preťaženie šľachy. Súvislosť medzi pracovným zaťažením a vznikom LE testovali Descatha et al. [8]. Do analýzy zahrnuli päť prospektívnych štúdií (n = 6 922). Zaznamenaných bolo 256 prípadov LE u pacientov, ktorí mali zamestnanie, kde dochádzalo k preťaženiu svalov zápästia a lakťa.
Koncentrické cvičenie
Koncentrické cvičenie sa vykonáva s pronovaným predlaktím a flexiou zápästia v 60°. Koncentrické cvičenie sa vykonáva dvihnutím zápästia smerom hore. Pre náročnejšiu variantu je možné do ruky vložiť závažie.
Izometrické cvičenie
Izometrické cvičenie je možné vykonávať v rôznych pozíciách. Pacient izometricky aktivuje extenzory predlaktia. Terapeut pre kontrolu môže palpovať zvýšenie napätie extenzorov predlaktia. Izometrické cvičenie je možné vykonávať aj v uzavretom kinematickom reťazci (obr. 6 a 7).
Excentrické cvičenie
Excentrické cvičenie je možné vykonávať viacerými spôsobmi. Excentrické cvičenie sa podobne ako koncentrické cvičenie vykonáva s pronovaným predlaktím a flexiou zápästia v 60°. Pacient drží v ruke závažie a pohyb smeruje do palmarnej flexie (obr. 8). Pri návrate do pôvodnej pozície si pomôže druhou rukou tak, aby zjednodušil koncentrickú časť pohybu (obr. 9). Ako cvičebnú pomôcku je možné využiť aj thera-band.
Fig. 8. Eccentric exercise – first phase.
Fig. 9. Eccentric exercise – second
phase.
Pri liečbe LE sa využíva viacero foriem cvičení. Najčastejšie excentrické, izometrické a koncentrické cvičenia. Cvičenie predstavuje dôležitú terapeutickú modalitu v ovplyvnení bolesti [9–11]. Excentrické cvičenia sú populárnym terapeutickým nástrojom pri liečbe tendinopatií rôzneho druhu.
Účinnosť excentrických cvičení pri liečbe LE testovali Cullinane et al. [12]. Do analýzy zahrnuli celkovo 12 štúdií. Excentrické cvičenia boli spojené so zlepšením bolesti a sily úchopu u pacientov s LE. Vo väčšine prípadov boli excentrické cvičenia použité ako doplnok terapie.
Účinnosť excentrických cvičení pri liečbe LE v porovnaní s excentricko-koncentrickými cvičeniami a excentricko-koncentrickými cvičeniami v kombinácii s izometrickými cvičeniami testovali Stasinopoulus et al. [13]. Súbor tvorilo 34 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na skupinu, ktorá cvičila excentrické cvičenia, skupinu, ktorá cvičila excentricko-koncentrické cvičenia a skupinu, ktorá cvičila excentricko-koncentrické cvičenie doplnené o izometrické cvičenia. Najvýraznejší benefit bol zaznamenaný v skupine, ktorá cvičila excentricko- koncentrické cvičenia doplnené o izometrické cvičenie (p < 0,05). Benefit excentrických cvičení bol potvrdený aj v štúdii od Martinez Silvestrini et al. [14].
Účinnosť cvičenia v porovnaní s pasívnymi modalitami porovnávali Karanasios et al. [15]. Do analýzy bolo zahrnutých 30 randomizovaných štúdií (n = 2 123). Cvičenie bolo účinnejšie ako použitie glukokortikoidov (MD: 12,15; 95% CI: 1,69–22,6). Štatistické zlepšenie bolo tiež pozorované v porovnaní s postupom wait-and-see.
Peterson et al. [16] porovnávali účinnosť koncentrických a excentrických cvičení pri liečbe LE. Súbor tvorilo 120 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na skupinu (n = 60), ktorá cvičila excentrické cvičenia a kontrolnú skupinu (n = 60), ktorá cvičila koncentrické cvičenia. U pacientov, ktorí cvičili excentrické cvičenia bolo zaznamenané signifikantné zníženie bolesti v porovnaní so skupinou, ktorá cvičila koncentrické cvičenia (p < 0,0001). U pacientov, ktorí cvičili excentrické cvičenia bolo zaznamenané vetšie zvýšenie svalovej sily ako v skupine koncentrických cvičení v (p < 0,02).
Účinnosť cvičenia pod dohľadom v porovnaní s rehabilitáciou podľa Cyriaxa porovnávali Viswas et al. [17]. Rehabilitácia podľa Cyriaxa zahŕňa hĺbkovú masáž v kombinácii s mill manipuláciou. Táto manipulácia je zameraná na mäkké tkanivá. Súbor tvorilo 20 pacientov, ktorí bolo rozdelení na dve skupiny, 10 pacientov cvičilo pod dohľadom a 10 pacientov absolvovalo rehabilitáciu podľa Cyriaxa. Pacienti absolvovali terapie 3x týždenne po dobu 1 mesiaca. Výsledky boli vyhodnocované podľa vizuálnej analógovej stupnice (VAS) a Tennis elbow funkčnej škály. Oba typy terapie boli spojené s lepšími výsledkami pacientov. V skupine cvičenia pod dohľadom boli však zaznamenané lepšie výsledky.
Účinnosť rehabilitácie pri liečbe LE hodnotili Kohia et al. [18]. Zaznamenané bolo zlepšenie symptómov LE po aplikácii rázovej vlny a terapii podľa Cyriaxa.
Účinnosť rehabilitačných postupov bola overená aj v štúdii od Trudela et al. [19]. Pri liečbe boli aplikované terapie ako akupunktúra, cvičenie, manipulácia a mobilizácie, ultrazvuk, ionoforéza, rebox a diklofenak. Použitie týchto terapií bolo spojené so znížením bolesti u pacientov a viedlo k zlepšeniu funkcie u pacientov s chronickou LE.
Efektivitu cvičenia v porovnaní s ostatnými terapeutickými modalitami testovali Karanasios et al. [15]. Zaradených bolo 30 randomizovaných štúdií (n = 2 123). Cvičenie bolo účinnejšie v porovnaní s ostatnými terapiami z pohľadu sily úchopu bez bolesti z krátkodobého pohľadu (MD: 12,15; 95% CI: 1,69– 22,6), strednodobého pohľadu (MD: 22,45; 95% CI: 3,63–41,3) a dlhodobých výsledkov (MD: 18; 95% CI: 11,17– 24,84). Cvičenie bolo tiež účinnejšie ako použitie glukokortikoidov okrem krátkodobého analgetického efektu.
Využitie kineziotejpu
Kineziotejp (KT) vyvinul Kenzo Kase. KT patrí medzi bežné používané metódy v rehabilitácii pacientov [20]. Kinziotejp sa stal populárnou metódou pri liečbe algických stavov spojených s pohybovým aparátom. Existuje viacero možných teórii objasňujúcich účinnosť KT. Možné teoretické vysvetlenie predstavuje vratková teória o tlmení bolesti. Ďalšia teória hovorí o normalizácii svalovej funkcie. Možné vysvetlenie predstavuje aj zlepšenie proprioceptívneho vnímania.
Cieľom štúdie Dilek et al. [21] bolo otestovať vplyv KT na bolesť pri LE. Súbor tvorilo 23 pacientov, u ktorých bol KT aplikovaný 2x po dobu 2 týždňov. U pacientov po aplikácii KT nastalo zlepšenie z pohľadu bolesti Nirschl skóre, sily úchopu, satisfakcie pacientov a PRTEQ skóre po 2 a 6 týždňoch.
Účinnosť KT pri liečbe testovali aj Cho et al. [22]. Súbor tvorilo 15 pacientov s chronickými bolesťami s LE. Tejpovanie viedlo k zníženiu bolesti a sily úchopu bez bolesti (z = –2,615, p = 0,009) resp. 2 (z = –2,783, p = 0,005).
Účinnosť KT testovali aj Shakeri et al. [23]. Testovali pri tom účinnosť KT bez ťahu a s ťahom. Súbor tvorilo 30 pacientov s LE. Pacienti boli randomizovane rozdelení do skupiny, ktorá dostala KT s tenziou a bez. Signifikantné zlepšenie nastalo v obdivoch skupinách (p < 0,05). Lepšie výsledky boli zaznamenané v skupine, ktorá mala KT s ťahom.
Účinnosť KT v porovnaní s rázovou vlnou testovala Eraslan et al. [24]. Súbor tvorilo 45 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na tri skupiny. Každá skupina dostávala transkutánnu elektrickú nervovú stimuláciu (TENS), chladové zábaly a domáce strečingové a excentrické cvičenie. V druhej skupine pacienti dostávali navyše KT a v tretej skupine rázovú vlnu. Zlepšenie pacientov nastalo vo všetkých troch skupinách (p < 0,05). V skupine, ktorá dostavala KT nastalo najvýznamnejšie zníženie bolesti (p < 0,05). Z pohľadu funkcie nastalo zlepšenie v skupine, ktorá dostávala KT a tiež v skupine, ktorá podstúpila rázovú vlnu (p = 0,002).
Účinnosť KT a cvičenia pri liečbe LE hodnotili aj Giray et al. [25]. Súbor tvorilo 30 pacientov, ktorí boli rozdelení na tri skupiny. Prvá skupina (n = 10) absolvovala cvičenie a dostala KT, druhá skupina cvičila a dostala falošný tejp a tretia skupina bola kontrolná, kde pacienti iba cvičili (n = 10). Cvičenie pozostávalo zo strečingových a excentrických cvičení. U pacientov, ktorí cvičili a dostali KT, boli zaznamenané lepšie výsledky, v porovnaní s pacientami, ktorí cvičili a dostali falošný KT (d = –1,21; d = –1,33) z pohľadu sily úchopu, zníženia bolesti a zníženia bolesti pri denných aktivitách.
Ďalšie formy rehabilitácie
Efektivitu manipulácií zápästia v porovnaní s ultrazvukom, hlbokou masážou, strečingovými a posilňovacími cvičeniami testovali Struijs et al. [26]. Súbor tvorilo 31 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na dve skupiny. U pacientov, ktorí absolvovali manipuláciu zápästia nastalo zlepšenie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Podľa autorov sú však potrebné štúdie na väčšom počte pacientov na potvrdenie výsledkov.
Suchá ihla je technika, ktorá sa využíva pri liečbe myofasciálnej bolesti. Účinnosť suchej ihly pri liečbe LE testovali Uygur et al. [27]. Súbor tvorilo 110 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení do dvoch skupín. V prvej skupine pacienti absolvovali suchú ihlu, v druhej skupine pacienti dostávali ibuprofen 2x denne a ortézu. Výsledky boli vyhodnocované pomocou Patient-rated Tennis Elbow Evaluation (PRTEE). Obidve skupiny sa zlepšili rovnako po 3 týždňoch. Po 6 týždňoch bolo zaznamenané zlepšenie v skupine, ktorá dostávala suchú ihlu.
Koncept Mulligan patrí medzi manuálne terapie. Mulligan je zameraný na manuálnu mobilizáciu. Účinnosť Mulligan konceptu pri terapii LE testovali Reyhan et al. [28]. Súbor tvorilo 40 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na dve skupiny. Jedná skupina absolvovala terapiu podľa Mulligan konceptu, cvičenie a chladovú terapiu (n = 20) a druhá skupina iba cvičenia a chladovú terapiu. Terapie absolvovali 5x týždenne po dobu 2 týždňov. U pacientov v prvej skupine bolo zaznamenané signifikantné zníženie bolesti, nočnej bolesti a zlepšenie sily úchopu bez bolesti. Zaznamenané bolo aj zlepšenie PRTEE-Pain skóre.
Účinnosť myofasciálnej terapie pri liečbe LE u pacientov so sedavým zamestnaním pri počítači, testovali Ajimsha et al. [29]. Súbor tvorilo 68 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení do dvoch skupín. Pacienti v kontrolnej skupine dostali 12 terapií po dobu 4 týždňov. Na vyhodnotenie bola použitá PRTEE škála. U Pacientov v intervenčnej skupine bolo zaznamenané zlepšenie symptómov podľa PRTEE škály (p < 0,005).
Účinnosť muscle energy technique (MET) v porovnaní s glukokortikoidmi testovali Küçükşen et al. [30]. Súbor tvorilo 82 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na skupinu, ktorá absolvovala osem terapií podľa MET alebo jednorázovo glukokortikoidy. Štatistické zlepšenie nastalo v obidvoch skupinách. Po 6 týždňoch bolo zaznamenané zlepšenie v skupine, ktorá dostávala glukokortikoidy z pohľadu úchopu bez bolesti a VAS v porovnaní s prvou skupinou. Tento benefit sa však po 26 a 52 týždňoch zlepšil v prospech skupiny, ktorá absolvovala MET.
Ďalšiu formu manuálnej terapie predstavuje oscilujúca technika. Jej pôvod je z kraniosakrálnej terapie. Účinnosť pri liečbe LE testovali Nourbakhsh et al. [31]. Súbor tvorilo 23 pacientov s chronickou LE. Pacienti boli rozdelení na dve skupiny, jedna dostávala manuálnu oscilujúcu terapiu a druhá falošnú terapiu. V intervenčnej skupine bolo zaznamenané zlepšenie podľa sily úchopu (p = 0,03), intenzity bolesti (p = 0,006), funkcie (p = 0,003), a zlepšenie v denných činnostiach (p = 0,025) v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Medzi rehabilitačné postupy patrí aj aplikácia peloidov. Peloidy sú suspenzie alebo prípravky liečebného bahna, ktoré sú vytvorené zmiešaním metabolicky aktívnych látok geologického a biologického pôvodu s minerálnymi alebo morskými vodami. Peloidy môžu byť použité na terapeutické aj kozmetické účely. Aplikácia peloidov je spojená s analgetickým a protizápalovým účinkom. Peloidy majú fyzikálny, chemický a mikrobiologický účinok. Efektivitu peloidov pri liečbe LE testovali Ökmen et al. [32]. Súbor tvorilo 75 pacientov, ktorí boli rozdelení na dve skupiny. Pacienti v intervenčnej skupine (n = 33) dostali epikondylárny band a absolvovali terapiu peloidmi 4x týždenne po dobu 2 týždňov. Pacienti v kontrolnej skupine (n = 35) dostali iba epikondylárny band. U pacientov, ktorí dostávali aj terapiu peloidmi nastalo signifikantné zlepšenie (p < 0,05) po 6 týždňoch v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Pri liečbe LE sa využívajú aj ortézy a bandáže. Účinnosť týchto dvoch liečebných postupov bola analyzovaná v štúdii od Akkurt et al. [33]. Súbor tvorilo 82 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení na skupinu, ktorá dostala ortézu (n = 45) a na skupinu, ktorá dostala bandáž okolo laterálneho epikondylu (n = 41). Štatistické zlepšenie podľa VAS, DASH skóre, kvality života bolo zaznamenané v obidvoch skupinách (p < 0,05).
Záver
Laterálna epikondylitída predstavuje významný problém u pacientov. Terapie rehabilitácie javia pozitívny účinok v zlepšení bolesti, sily úchopu bez bolesti a kvality života u pacientov s LE.
Doručené/ Submitted: 15. 1. 2022
Prijaté/Accepted: 30. 3. 2022
Korešpondenčný autor:
PhDr. Dávid Líška
Katedra telesnej výchovy a športu,
Filozofická fakulta, Univerzita Mateja
Bela v Banskej Bystrici
Medená 15387/4
974 05 Banská Bystrica
Slovenská republika
e-mail: david.liska27@gmail.com
Zdroje
1. Zverbíková J, Šimurdová N, Malay M. Fyzioterapia pri úrazoch v tenise. Zdravotnicke Listy 2019; 7(3): 11–17.
2. Brummel J, Baker CL 3rd, Hopkins R et al. Epicondylitis: lateral. Sports Med Arthrosc Rev 2014; 22(3): e1–6. doi: 10.1097/JSA.0000000000000024.
3. Fenclová Z, Urban P, Pelclová D et al. Occupational diseases reported in the Czech Republic in 2018. Prakt Lék 2020; 100(3): 118–125.
4. Ma K-L, Wang H-Q. Management of lateral epicondylitis: a narrative literature review. Pain Res Manag 2020. [online]. Available from: https:// www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7222600/.
5. Meunier M. Lateral epicondylitis/extensor tendon injury. Clin Sports Med 2020; 39(3): 657– 660. doi: 10.1016/j.csm.2020.03.001.
6. Zwerus EL, Somford MP, Maissan F et al. Physical examination of the elbow, what is the evidence? A systematic literature review. Br J Sports Med 2018; 52(19): 1253–1260. doi: 10.1136/ bjsports-2016-096712.
7. Arrigoni P, Cucchi D, Menon A et al. It’s time to change perspective! New diagnostic tools for lateral elbow pain. Musculoskelet Surg 2017; 101 (Suppl 2): 175–179. doi: 10.1007/ s12306-017-0486-8.
8. Descatha A, Albo F, Leclerc A et al. Lateral epicondylitis and physical exposure at work? A review of prospective studies and meta-analysis. Arthritis Care Res (Hoboken) 2016; 68(11): 1681– 1687. doi: 10.1002/acr.22874.
9. Čelko J, Gúth A, Malay M et al. Chronic pain and its influence via exercise. Rehabilitacia 2020; 57(1): 3–20.
10. Betlachová M, Uhlíř P. Potlačení chronické nociceptorové bolesti prolongovanou rehabilitací II. Rehabil Fyz Lek 2019; 26(2): 95–100.
11. Novák J. Chirurgie a tělocvik. Prak Lék 2019; 99(1): 39–41.
12. Cullinane FL, Boocock MG, Trevelyan FC. Is eccentric exercise an effective treatment for lateral epicondylitis? A systematic review. Clin Rehabil 2014; 28(1): 3–19. doi: 10.1177/0269215513491974.
13. Stasinopoulos D, Stasinopoulos I. Comparison of effects of eccentric training, eccentric-concentric training, and eccentric-concentric training combined with isometric contraction in the treatment of lateral elbow tendinopathy. J Hand Ther 2017; 30(1): 13–19. doi: 10.1016/j. jht.2016.09.001.
14. Martinez-Silvestrini JA, Newcomer KL, Gay RE et al. Chronic lateral epicondylitis: comparative effectiveness of a home exercise program including stretching alone versus stretching supplemented with eccentric or concentric strengthening. J Hand Ther 2005; 18(4): 411–419. doi: 10.1197/j.jht.2005.07.007.
15. Karanasios S, Korakakis V, Whiteley R et al. Exercise interventions in lateral elbow tendinopathy have better outcomes than passive interventions, but the effects are small: a systematic review and meta-analysis of 2123 subjects in 30 trials. Br J Sports Med 2021; 55(9): 477–485. doi: 10.1136/bjsports-2020-102525.
16. Peterson M, Butler S, Eriksson M et al. A randomized controlled trial of eccentric vs. concentric graded exercise in chronic tennis elbow (lateral elbow tendinopathy). Clin Rehabil 2014; 28(9): 862–872. doi: 10.1177/0269215514527595.
17. Viswas R, Ramachandran R, Korde Anantkumar P. Comparison of effectiveness of supervised exercise program and Cyriax physiotherapy in patients with tennis elbow (lateral epicondylitis): a randomized clinical trial. ScientificWorldJournal 2012; 2012: 939645. doi: 10.1100/2012/939645.
18. Kohia M, Brackle J, Byrd K et al. Effectiveness of physical therapy treatments on lateral epicondylitis. J Sport Rehabil 2008; 17(2): 119–136. doi: 10.1123/jsr.17.2.119.
19. Trudel D, Duley J, Zastrow I et al. Rehabilitation for patients with lateral epicondylitis: a systematic review. J Hand Ther 2004; 17(2): 243–266. doi: 10.1197/j.jht.2004.02.011.
20. Šorfová M, Tlapáková E, Neklanová A et al. Využití kineziotapu při zatížení palce ruky fyzioterapeutů. Rehabil Fyz Lek 2017; 24(4): 226–233.
21. Dilek B, Batmaz I, Sarıyıldız MA et al. Kinesio taping in patients with lateral epicondylitis. J Back Musculoskelet Rehabil 2016; 29(4): 853–858. doi: 10.3233/BMR-160701.
22. Cho Y-T, Hsu W-Y, Lin L-F et al. Kinesio taping reduces elbow pain during resisted wrist extension in patients with chronic lateral epicondylitis: a randomized, double-blinded, cross-over study. BMC Musculoskelet Disord 2018; 19(1): 193. doi: 10.1186/s12891-018-2118-3.
23. Shakeri H, Soleimanifar M, Arab AM et al. The effects of KinesioTape on the treatment of lateral epicondylitis. J Hand Ther 2018; 31(1): 35–41. doi: 10.1016/j.jht.2017.01.001.
24. Eraslan L, Yuce D, Erbilici A et al. Does Kinesiotaping improve pain and functionality in patients with newly diagnosed lateral epicondylitis? Knee Surg Sports Traumatol Arthrosc 2018; 26(3): 938–945. doi: 10.1007/s00167-017- 4691-7.
25. Giray E, Karali-Bingul D, Akyuz G. The effectiveness of kinesiotaping, sham taping or exercises only in lateral epicondylitis treatment: a randomized controlled study. PM R 2019; 11(7): 681–693. doi: 10.1002/pmrj.12067.
26. Struijs PAA, Damen P-J, Bakker EWP, et al. Manipulation of the wrist for management of lateral epicondylitis: a randomized pilot study. Phys Ther 2003; 83(7): 608–616.
27. Uygur E, Aktaş B, Özkut A et al. Dry needling in lateral epicondylitis: a prospective controlled study. Int Orthop 2017; 41(11): 2321–2315. doi: 10.1007/s00264-017-3604-1.
28. Reyhan AC, Sindel D, Dereli EE. The effects of Mulligan’s mobilization with movement technique in patients with lateral epicondylitis. J Back Musculoskelet Rehabil 2020; 33(1): 99–107. doi: 10.3233/BMR-181135.
29. Ajimsha MS, Chithra S, Thulasyammal RP. Effectiveness of myofascial release in the management of lateral epicondylitis in computer professionals. Arch Phys Med Rehabil 2012; 93(4): 604–609. doi: 10.1016/j.apmr.2011. 10.012.
30. Küçükşen S, Yilmaz H, Sallı A et al. Muscle energy technique versus corticosteroid injection for management of chronic lateral epicondylitis: randomized controlled trial with 1-year follow-up. Arch Phys Med Rehabil 2013; 94(11): 2068–2074. doi: 10.1016/j.apmr.2013.05. 022.
31. Nourbakhsh MR, Fearon FJ. The effect of oscillating- energy manual therapy on lateral epicondylitis: a randomized, placebo-control, double- blinded study. J Hand Ther 2008; 21(1): 4–13. doi: 10.1197/j.jht.2007.09.005.
32. Ökmen BM, Eröksüz R, Altan L et al. Efficacy of peloid therapy in patients with chronic lateral epicondylitis: a randomized, controlled, single blind study. Int J Biometeorol 2017; 61(11): 1965–1972. doi: 10.1007/s00484-017-1386-1.
33. Akkurt HE, Kocabaş H, Yılmaz H et al. Comparison of an epicondylitis bandage with a wrist orthosis in patients with lateral epicondylitis. Prosthet Orthot Int 2018; 42(6): 599–605. doi: 10.1177/0309364618774193.
Štítky
Fyzioterapie Rehabilitační a fyzikální medicína Tělovýchovné lékařstvíČlánek vyšel v časopise
Rehabilitace a fyzikální lékařství
2022 Číslo 2
- Parkinsonova nemoc – stanovení diagnózy neurologem
- STADA přináší do Česka inovativní lék pro léčbu pokročilé Parkinsonovy nemoci
- Poruchy řeči a polykání u pacientů s Parkinsonovou nemocí
- Flexofytol® – přírodní revoluce v boji proti osteoartróze kloubů
Nejčtenější v tomto čísle
- Laterálna epikondylitída a možnosti jej ovplyvnenia
- Vliv kineziotejpování a kinezioterapie na dynamické parametry chůze u dětí s hyperpronačním syndromem
- Obtíže pohybového systému u hráčů na dechové nástroje
- Ovlivnění rozsahu pohybu dolní čelisti do deprese s využitím fyzioterapeutických technik u pacientů s myogenní temporomandibulární poruchou – literární rešerše