Sociodemografické charakteristiky seniorskej populácie a ich vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti: literárny prehľad

Souhrn

Cieľ: Cieľom prehľadovej štúdie bolo zistiť, ktoré sociodemografické charakteristiky seniorskej populácie vo veku 65 rokov a viac majú významný vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti.

Metodika: Relevantné štúdie zaradené do konečnej analýzy boli vyhľadané v elektronických databázach ScienceDirect, PubMed a BiblioMedica CZ pomocou kľúčových slov health literacy, elderly, sociodemographic factors za roky 2011–2019. Vyhľadávanie bolo zamerané na empirické štúdie, ktoré sledovali sociodemografické charakteristiky seniorskej populácie vo vzťahu ku zdravotnej gramotnosti.

Výsledky: Z celkového počtu 43 vyhľadaných štúdií sme do konečnej analýzy zaradili 12 štúdií. Sledované sociodemografické premenné boli pohlavie, vek, vzdelanie, rodinný stav, bydlisko, zamestnanie, finančný a spoločenský stav. Štúdie poukázali na to, že vek, vzdelanie, finančný a spoločenský status signifikantne ovplyvňujú úroveň zdravotnej gramotnosti seniorov. Vplyv pohlavia je diskutabilný; zamestnanosť, bydlisko a rodinný stav patria k menej sledovaným a menej významným premenným vo vzťahu ku zdravotnej gramotnosti.

Záver: Štúdie potvrdzujú prítomný sociodemografický gradient zdravotnej gramotnosti vulnerabilnej seniorskej populácie. Sledované premenné je potrebné poznať pri interakcii seniora so zdravotným systémom, lebo môžu iniciovať cielené intervencie zdravotnej politiky pre zlepšenie úrovne zdravotnej gramotnosti.

Klíčová slova:

zdravotná gramotnosť – seniorská populácia – sociodemografické faktory

ÚVOD

Zdravotná gramotnosť, ako nový pojem zavedený v 70. rokoch 20. storočia, má stále väčší význam pre verejné zdravie a zdravotnú starostlivosť. Zameriava sa na schopnosť jednotlivca získavať, spracovávať a porozumieť základným zdravotným informáciám vrátane zdravotníckych služieb potrebných na prijímanie primeraných rozhodnutí týkajúcich sa zdravia, a tak prevziať zaň zodpovednosť (8). Problematika zdravotnej gramotnosti sa stala agendou globálnou aj európskou a bola uznaná ako relevantná akčná stratégia na zníženie rozdielov v zdraví medzi zraniteľnými skupinami z dôvodu jej potenciálu zvýšiť kontrolu nad zdravím ľudí (11, 14, 21). Konceptuálny rámec zdravotnej gramotnosti sa týka faktorov sociálnych (napr. demografia, kultúra, jazyk, využívanie médií) aj osobných (vek, pohlavie, rasa, vzdelanie, povolanie, zamestnanie, príjem, sociálnoekonomické postavenie, gramotnosť) (10).

V poslednej dekáde, vzhľadom na demografické starnutie populácie, sa zvýšená pozornosť venuje populácii seniorskej (65+), ktorá sa často považuje za špecifickú vulnerabilnú skupinu s nižším sociálnym, vzdelanostným a finančným statusom a s horším zdravotným stavom, čo zvyšuje riziko nesúladu medzi kapacitou a kompetenciami potrebnými na starostlivosť o zdravie a každodennými výzvami, ktorým táto skupina čelí. Adekvátna zdravotná gramotnosť je dôležitým faktorom prispievajúcim k autonómii seniorov, umožňuje im robiť nezávislé rozhodnutia a zapojiť sa do činností, ktoré podporujú a udržujú zdravie; nízka zdravotná gramotnosť môže ich autonómiu oslabiť, a teda obmedziť ich nezávislosť, slobodu a dôstojnosť (3). Ako potenciálny nástroj na zlepšenie rozhodovania o zdraví môže mať zdravotná gramotnosť seniorov osobitný význam, pretože s každým rokom zvyšovania veku za súčasnej kontroly sociodemografických premenných sa jej úroveň zhoršuje, čo môže ďalej posilňovať existujúce nerovnosti v prístupe ku zdraviu a zdravotnej starostlivosti (7, 17).

Cieľom literárnej prehľadovej štúdie bolo vyhľadať a analyzovať relevantné výskumné štúdie a zistiť, ktoré sociodemografické charakteristiky seniorskej populácie vo veku 65 rokov a viac majú významný vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti.

METODIKA

Literárny prehľad je výsledkom obsahovej analýzy relevantných štúdií hľadaných cez elektronické databázy ScienceDirect, PubMed a BiblioMedica CZ za obdobie rokov 2011–2019. Rok 2011 bol východiskový pre vyhľadávanie dokumentov, pretože vtedy sa začal realizovať zber dát pre prvú štúdiu zdravotnej gramotnosti seniorov v rámci Európy (zapojené krajiny boli Bulharsko, Grécko, Írsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Rakúsko, Španielsko) (17, 18). Kľúčové slová pre vyhľadávanie štúdií boli: health literacy, senior OR elderly OR older adults, sociodemographic factors OR characteristics. Do konečnej analýzy boli zaradené štúdie, ktoré splnili nasledujúce kritériá: plný text v anglickom/českom jazyku, empirická štúdia so sledovaním sociodemografických premenných vo vzťahu ku zdravotnej gramotnosti, seniorská populácia vo veku 65 rokov a viac. Z celkového počtu 43 vyhľadaných štúdií sme pre nesplnenie kritérií vyradili 28, do konečnej analýzy sme zaradili 12 štúdií.

VÝSLEDKY

Výsledky konečnej analýzy zaradených štúdií uvádzame v tabuľke 1. V uvedených štúdiách bolo vo vzťahu ku zdravotnej gramotnosti sledovaných osem sociodemografických premenných (poradie uvádzame podľa ich početnosti sledovania v analyzovaných štúdiách): vzdelanie (1–4, 12, 13, 15–17, 19, 20, 22), pohlavie (1–4, 13, 16, 17, 19, 22), vek (1, 2, 4, 13, 15–17, 19, 22), finančný stav (1, 3, 4, 12, 13, 17, 19, 22), spoločenský stav (1, 13, 15–17), zamestnanie (1, 3, 13, 16), rodinný stav (1, 3, 4, 19), bydlisko (1, 12, 19).

Signifikantný vzťah alebo pozitívna korelácia boli potvrdené medzi zdravotnou gramotnosťou a vzdelaním (1, 2, 13, 17, 19, 20), pohlavím (13, 17, 19), vekom (1, 13, 15, 17, 19), finančno-spoločenským stavom (1, 3, 4, 12, 13, 15–17, 19, 22), zamestnaním (13), rodinným stavom (1) a bydliskom (19).

DISKUSIA

Nedostatočná zdravotná gramotnosť vedie k výrazným zmenám v schopnosti seniora získavať príslušné informácie o zdraví a aplikovať ich v interakcii so zdravotníckymi pracovníkmi a zdravotnou starostlivosťou. V dôsledku toho vedie aj k nižšej účasti na skríningových preventívnych programoch, k ťažkostiam pri dodržiavaní terapeutických odporúčaní, k horším zdravotným výsledkom a vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť (9). Na zdravotnú gramotnosť majú, okrem rozmanitých fyziologických a osobnostných charakteristík (napr. kognitívne schopnosti, stav zmyslových orgánov, motivácia, čítanie s porozumením, schopnosť sebaopatery), vplyv aj sociodemografické premenné; prítomný sociodemografický gradient zdravotnej gramotnosti je potvrdený aj výsledkami rôznych štúdií.

Signifikantná súvislosť bola potvrdená medzi vzdelaním a zdravotnou gramotnosťou. Štúdia Brabcovej a kol. (1) ukázala, že dostatočná zdravotná gramotnosť je významne vyššia u seniorov s maturitou, vyšším odborným a vysokoškolským vzdelaním; nedostatočnú zdravotnú gramotnosť mali seniori s výučným listom a so stredoškolským vzdelaním bez maturity. Podľa štúdií Erdei et al. (2), Sorensen et al. (17) a Toci et al. (19) mali seniori s vyšším vzdelaním aj vyššie priemerné skóre zdravotnej gramotnosti a s nižšou úrovňou vzdelania vykazovali aj nižšiu úroveň zdravotnej gramotnosti. Signifikantná korelácia medzi úrovňou vzdelania a zdravotnou gramotnosťou podľa Palumbo et al. (13) potvrdila, že vyššia úroveň vzdelania bola spojená so zvýšenou schopnosťou zaoberať sa otázkami súvisiacimi so zdravím. Výsledky štúdie van der Heide et al. (20) potvrdili, že nízke vzdelanie je aj prediktorom nízkeho, subjektívne hodnoteného, zdravotného stavu; teda seniori s nízkou gramotnosťou v oblasti zdravia subjektívne hodnotili svoj zdravotný stav, fyzický aj psychický, na nízkej (zlej) úrovni.

Asociácia medzi pohlavím a zdravotnou gramotnosťou je polemická, pretože v niektorých populačných štúdiách sa uvádza, že priemerné skóre zdravotnej gramotnosti je vyššie u žien ako u mužov. Pohlavie pozitívne korelovalo s úrovňou zdravotnej gramotnosti u žien, ktoré boli zručnejšie ako muži pri zaobchádzaní so zdravotnými informáciami (13), muži mali tendenciu mať mierne nižšiu zdravotnú gramotnosť (17). Toci et al. (19) uvádzajú, že tieto rozdiely v pohlaví môžu byť ovplyvnené rozdielom medzi pohlavím a dosiahnutým vzdelaním počas celého životného cyklu; okrem toho, úroveň zdravotnej gramotnosti býva výrazne nižšia u žien a žien s nižším príjmom a pod hranicou chudoby.

Vek a zdravotná gramotnosť majú negatívny vzťah. Seniori vo veku 65 a viac rokov vykazovali konzistentne nižšie skóre zdravotnej gramotnosti v porovnaní s mladšou populáciou, čo pravdepodobne súvisí s kognitívnymi numerickými limitáciami, ktoré sa ukazujú ako relevantný faktor pre zdravotnú gramotnosť (13, 15). Štúdia Toci et al. (19) poukázala na negatívne súvislosti zdravotnej gramotnosti s vekom; miera nedostatočnej alebo marginálnej zdravotnej gramotnosti bola nájdená u 73,6 % seniorov v primárnej starostlivosti vo veku ≥ 65 rokov. Vyšší podiel seniorov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou bol aj vo vekovej skupine nad 76 rokov alebo viac (17) a významne vyššia neadekvátna zdravotná gramotnosť bola v najstaršej vekovej skupine nad 80 rokov (1).

Finančná deprivácia a sebahodnotenie sociálneho statusu sa ukazujú ako najdôležitejšie koreláty nedostatočnej zdravotnej gramotnosti. Seniori trpiaci finančnou depriváciou majú zhoršenú schopnosť získavať, porozumieť, spracovať a uplatňovať informácie týkajúce sa zdravia. Seniori, ktorí sa prihlásili k nižším sociálnym skupinám obyvateľstva, prejavili horšie zručnosti v oblasti zdravotnej gramotnosti v porovnaní s tými, ktorí uviedli, že patria k strednej a vyššej spoločenskej triede (13, 16). Signifikantná súvislosť bola preukázaná medzi zdravotnou gramotnosťou a finančnou situáciou seniorov v podobe ich schopnosti zaplatiť na konci mesiaca účty (12). Bohatší seniori mali výrazne vyššie priemerné skóre zdravotnej gramotnosti v porovnaní so svojimi chudobnejšími rovesníkmi (3, 4, 19). Seniori s nízkou zdravotnou gramotnosťou a nízkym sociálnym postavením mali trvalé problémy s platením účtov, čo potvrdzuje existenciu sociálneho gradientu zdravotnej gramotnosti; teda finančná deprivácia má negatívny vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti (17). V štúdii Vogt et al. (22) vyššia finančná deprivácia u seniorov s chronickými chorobami signifikantne súvisela s úrovňou zdravotnej gramotnosti. Seniori s dostatočnou zdravotnou gramotnosťou významne častejšie uviedli, že finančné problémy nemajú a seniori s nedostatočnou zdravotnou gramotnosťou si tieto problémy pripúšťali vo významne vyššej miere. Signifikantná súvislosť bola preukázaná aj medzi zdravotnou gramotnosťou a spoločenským postavením seniorov. Seniori, ktorí hodnotili svoje spoločenské postavenie ako horšie, mali nižšiu zdravotnú gramotnosť, seniori s dostatočnou zdravotnou gramotnosťou hodnotili svoje spoločenské postavenie lepšie (1, 15).

Významná korelácia bola zistená medzi zamestnaním a zručnosťami v oblasti zdravotnej gramotnosti. Seniori dôchodcovia, neaktívni a trpiaci zdravotným postihnutím, ktorí vo všeobecnosti potrebujú najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti, vykazovali najnižšiu úroveň zdravotnej gramotnosti. Teda neaktívna účasť na pracovnom procese bola spojená s horšou schopnosťou plniť základné úlohy v prostredí zdravotnej starostlivosti; seniori pracujúci na plný alebo čiastočný úväzok vykazovali vyššiu úroveň zdravotnej gramotnosti (13).

Signifikantnú súvislosť medzi rodinným stavom seniorov a zdravotnou gramotnosťou potvrdila štúdia Brabcová a kol. (1). Dostatočná zdravotná gramotnosť bola významne vyššia u seniorov rozvedených a žijúcich oddelene; problematická bola u ženatých/vydaných seniorov. Zdravotná gramotnosť seniorov majúcich deti a bezdetných sa štatisticky významne nelíšila.

Seniori bývajúci v meste mali výrazne vyšší priemer celkového skóre zdravotnej gramotnosti v porovnaní so seniormi bývajúcimi na vidieku (19). Štúdia Motlovej a kol. (12) mala v prípade bydliska iné výsledky; poukázala na signifikantnú súvislosť medzi zdravotnou gramotnosťou, miestom bydliska seniorov a možnosťou ich mobility.

Uvedené štúdie nám poskytujú dôkazy o tom, že seniorská populácia patrí k špecifickej vulnerabilnej podskupine, v ktorej podiel jednotlivcov s limitovanou úrovňou zdravotnej gramotnosti presahuje priemer celej populácie. Toto platí predovšetkým pre seniorov s vyšším vekom, nižším vzdelaním a sociálno-ekonomickým statusom, ktorí majú súčasne aj zlý zdravotný stav a tým aj vyššiu potrebu a spotrebu zdravotnej starostlivosti (5). Vzdelanie funguje ako významný a dôležitý prediktor zdravotnej gramotnosti. Vyššia úroveň vzdelania je spojená so zvýšenou schopnosťou prístupu k informáciám o zdraví a ich porozumeniu. Aj keď vzťah medzi vzdelaním a zdravotnou gramotnosťou býva pozitívny a významný, je relatívne slabý. Preto je nutné zdôrazniť, že okrem všeobecného vzdelávania je vzdelávanie v konkrétnych oblastiach podpory zdravia a prevencie chorôb kľúčová pre zlepšenie individuálnych zručností v oblasti zdravotnej gramotnosti (13). K silným prediktorom nízkej zdravotnej gramotnosti patrí aj finančná deprivácia seniorov, ktorí majú trvalé problémy s platením účtov (63,4 %) a u seniorov nad 75 rokov (60,8 %) Platí aj, že čím nižší je sociálny status seniorov, ktorí sa tak aj sami hodnotia, tým horšie sú ich zručnosti v oblasti zdravotnej gramotnosti (17).

Štúdie poukázali na to, že vek, vzdelanie, spoločenský a finančný status ako demografické a sociálne premenné významne ovplyvňujú úroveň zdravotnej gramotnosti seniorov. Úloha pohlavia zostáva nejasná a odráža nejednotné zistenia; zamestnanosť, bydlisko a rodinný stav patria k menej sledovaným a menej významným premenným vo vzťahu ku zdravotnej gramotnosti. Prostredie, do ktorého sa človek rodí, vyrastá a žije, má významný vplyv aj na jeho zdravie a sociálne rozdiely, spolu s čoraz výraznejšie starnúcou a dlhšie žijúcou populáciou, prispievajú k nerovnosti v zdraviu. Zvyšovanie úrovne zdravotnej gramotnosti efektívnymi intervenciami môže byť účinnou stratégiou na podporu efektívnejšieho využívania služieb zdravotnej starostlivosti tejto zraniteľnej vekovej skupiny (1, 5, 6).

ZÁVER

Literárny prehľad poukázal na významný, či menej významný vplyv rôznych sociodemografických premenných na úroveň zdravotnej gramotnosti špecifickej seniorskej populácie. Popísané premenné je potrebné poznať a vziať do úvahy pri interakcii seniora so zdravotným systémom, lebo nám pomôžu pochopiť a vysvetliť cestu k nepriaznivým zdravotným výsledkom a iniciovať cielené intervencie a stratégie zdravotnej politiky pre zlepšenie úrovne zdravotnej gramotnosti. V rámci bežnej dennej praxe musia zdravotnícki pracovníci intenzívnejšie komunikovať so seniormi, ktorí majú nižšie vzdelanie a gramotnosť, a prispôsobiť komunikáciu tak, aby vyhovovala potrebám tejto skupiny. Súčasne je potrebné propagovať problematiku zdravotnej gramotnosti aj medzi zdravotníckymi profesionálmi, posilňovať ich komunikačné a vzdelávacie zručnosti, aby bol systém zdravotníckych služieb informatívnejší a zrozumiteľnejší.

Konflikt záujmov: žiadny.

ADRESA PRE KOREŠPONDENCIU:

doc. Mgr. Ivana Bóriková, PhD.

Ústav ošetrovateľstva JLF UK

Malá hora 5, 036 01 Martin, SR

e-mail: ivana.borikova@uniba.sk