Poďakovanie doc. MUDr. Evženovi Hrnčířovi, CSc., MBA

V mene čitateľov časopisu Pracovní lékařství (PL) chcem v nasledujúcom príspevku vyjadriť úctu a vďaku odchádzajúcemu šéfredaktorovi nášho časopisu doc. MUDr. Evženovi Hrnčířovi, CSc., MBA. Mal toho dosť a robil to skvele. Časopis viedol 22 rokov, a to v náročnom období transformácie zdravotníctva a spoločnosti a to všetko popri svojom základnom náročnom pracovnom poste vedúceho Kliniky pracovního a cestovního lékařství 3. LF UK a FNKV v Prahe.

Časopis si napriek mnohým problémom, ktorým čelil, udržal svoju pozíciu jediného časopisu pre náš odbor v Čechách aj pre Slovensko. PL vychádza už trištvrte storočia, od druhého polroku roku 1951.

... od 60-tych rokov 20-teho storočia do dnešných dní Netradične sa trochu poohliadam do minulosti ako jedna z dlhoročných odoberateliek PL zo Slovenska. Aj v období bez internetu a iných technických vymožeností dneška bola veľká snaha získavať čo najviac vedomostí a skúseností rôznymi vtedy dostupnými spôsobmi. Medzi oddeleniami/klinikami chorôb z povolania a pracoviskami hygieny práce bolo úzke osobné prepojenie, skvelá spolupráca, ovzdušie prispievajúce rozvoju odboru pracovného lekárstva. Práce bolo mnoho, ale personál bol spokojný aj preto, že vládli dobré vzťahy medzi generáciami lekárov a inými zdravotníckymi pracovníkmi.

Bola som veľmi rada, keď sa mi po I. atestácii z interny, po konkurze, podarilo v máji roku 1966 nastúpiť do novo sa otvárajúcej LF na ,,školské“ miesto odbornej asistentky na Oddelenie chorôb z povolania v martinskej nemocnici. Predmetovým pedagogickým vedúcim pre Choroby z povolania bol pán prof. MUDr. Miloš Nosáľ. Opakovane dochádzal z LF UK Bratislava vlakom do Martina, prespával v študentskom internáte. Absolvovala som so študentami všetky jeho pútavo podávané prednášky, bol mojim školiteľom a vzorom múdreho, uvážlivého človeka. Z jeho podnetu som hneď, od roku 1968, začala odoberať a so záujmom čítať o. i. aj časopis PL. Od roku 1992 som sa stala na podnet prof. Nosáľa členkou redakčnej rady, čo trvá doteraz. Pre nás, mladých lekárov, bolo vtedy samozrejmosťou, že sme húfne navštevovali všetky lekárske ,,purkyňky“. Na odporučenie prednostov, starších kolegov sme si v dobe bez mobilov a internetu objednávali dostupné medicínske časopisy a knihy. S obdivom sme odkukávali a chceli sa čo najviac naučiť od služobne starších kolegov. Ich rozvážny prístup k práci, korektné dobré vzťahy medzi sebou a denne ochotne podávané vzácne praktické rady pre mladých sa nám natrvalo vrývali do ,,učňovských“ mozgových závitov.

Od môjho prvého príspevku do PL ,,Spontánny pneumotorax pri pneumokonióze“ publikovaného v roku 1971 už uplynulo veľa rokov. Počas nich sme sa snažili aj my,  z JLF UK Martin, s kolektívom Kliniky pracovného lekárstva a od roku 2007 aj z Ústavu verejného zdravotníctva vedeného prof. MUDr. Henrietou Hudečkovou, PhD., obohacovať svojimi článkami t. r. už 76 rokov vychádzajúci časopis Pracovní lékařství.

A za čo sa chcem doc. Hrnčírovi poďakovať ďalej?

Na jar v tomto roku (2024) sa mi dostala do rúk skvelá knižná publikácia (Hrnčíř, Evžen: Úvodníky uveřejněné v letech 2000 až 2022 v časopise Pracovní lékařství, Praha, Prager-Print, LD, s.r.o., 2022, 284, s. 68) úvodníkov autora v priebehu rokov 2000–2022; počet ročne uverejňovaných úvodníkov sa menil v rokoch 2000–2022 s ohľadom na počet ročne vychádzajúcich čísel/dvojčísel časopisu.

Kniha vyšla v Prahe už roku 2022, žiaľ, v malom náklade. K jej vydaniu v období odchodu autora do starobného dôchodku prispelo hlavne povzbudzovanie pána docenta zo strany jeho priateľov. Autor následne svoje rozhodnutie zdôvodnil ...aby sa uchovali postoje, prognózy a odporučenia obsiahnuté v úvodníkoch a aby nezanikli názory, ktoré do istej miery dokumentujú stav a vývoj českého pracovného lekárstva v prvých dvadsiatich rokoch tretieho tisícročia nášho letopočtu.

Aj keď som vždy so záujmom roky čítavala prednostne všetky úvodníky v PL,„nebolo ma možno 3 dni“, lebo som sa pohrúžila naplno do tejto neobvyklej, vyše 20 ročnej ucelenej knižnej prezentácie pestrej problematiky odboru pracovného lekárstva.

Následne som usúdila, že pre kolegov, ktorí sa venujú pracovnému lekárstvu, poskytovaniu pracovnolekárskych služieb priblížim viac informácií o témach úvodníkov, širokom okruhu riešených problémov, ktorým tento odbor žil a mal by v zdokonaľúcej sa forme v budúcnosti lepšie prosperovať. V mojom stručnom pojednaní nie je možné vystihnúť všetky myšlienky autora, pokúsim sa však podať obraz nášho odboru očami doc. Hrnčířa.

Autor sa zamýšľa v prvom úvodníku, v čísle 1/rok 2000 Časopis Pracovní lékařství na prahu nového tisíciletí nad perspektívou časopisu, ktorý má nové vydavateľstvo a novú redakčnú radu. Napriek finančným problémom ide v roku 2000 o vyše 50 ročnú tradíciu, akceptovanie v medzinárodných databázach. Autor vyzýva odborníkov z ČR aj SR publikovať v PL pôvodné práce, výsledky vedeckého výskumu, kazuistiky, súborné referáty aj diskusné príspevky k aktuálnym otázkam odboru. Následný úvodník sa venuje téme Diskuse o koncepci pracovního lékařství, tu po širšej informácii opäť vyzýva k širokej diskusii k aktuálnym otázkam, týkajúcim sa vzniku centier pracovného lekárstva, rozdielnemu poňatiu tzv. hygienickej a klinickej varianty PL, ktoré viedlo k vzniku dvoch koncepcií PL. Ďalšou témou sú Nejasnosti kolem nedostatku lékařů závodní preventivní péče, potreba pracovne lekárskych služieb, aj včelenenia praktických lekárov čiastočne vykonávať aj preventívnu pracovnelekársku starostlivosť. Ako znalý legislatívy diskutuje k námietkam zamestnávateľov v úvodníku Otazníky kolem kategorizace prací.

Pri vstupe Českej republiky do EU v č. 2/rok 2003 Jaké změny zdravotní péče poskytované pracujícím musí nastat po vstupu ČR do EU? o. i. konštatuje, že v ČR je v mnohom pracovnelekárska starostlivosť už na úrovni, za ktorú sa rozhodne nemusíme v porovnaní s inými krajinami EU hanbiť. S odstupom rokov, v úvodníku v č. 4/rok 2010 Kam jsme došli a kam směřujeme v klinickém pracovním lékařství? autor konštatuje, že klinické pracoviská pracovného lekárstva si udržali svoju rolu a postavenie, sú súčasťou nemocníc a polikliník, koordinovaní Společností nemocí z povolání ČLS JEP. Vytvorila sa sieť Stredísk NzP uznávajúcich choroby z povolania v ČR.

Ako dlhoročný súdny znalec v odbore nemoci z povolání sa opakovane už od č. 3/rok 2001 venuje v úvodníkoch témam Nemoci z povolání z lékařského a právního hlediska, v č. 3/rok 2003 Jak rozumět vyjádření, že nemoc z povolání již netrvá?, v č. 4/ rok 2005 rozoberá problémy pri Odvolání proti posudkům klinických pracovních lékařů, upozorňuje na nutnosť formálnej dokonalosti odvolacieho procesu, finančne nákladné prešetrovania predstavujúce zaťaženie spoločnosti. V č. 1/rok 2006 Pracovní lékař jako soudní znalec charakterizuje súčasné náročné postavenie znalca, ktorý vykonáva svoju činnosť podľa zákona o znalcoch a tlmočníkoch a vyhlášky č. 37/1967 Sb., uvádza špecifiká v odbore pracovného lekárstva, upozorňuje na chybovosť so závažným dopadom, vystavenie znalca rôznym rizikám. V obšírnom úvodníku č. 3–4 /rok 2013 Může soud rozhodovat o odborných věcech? na vybraných zložitých kazuistikách autor demonštruje rozdielne stanoviská lekárov pri hlásení chorôb z povolania, pri určovaní počtu bodov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, určovaní dĺžky dočasnej pracovnej neschopnosti, nutnosti preradenia na inú prácu a i., čo vedie k súdnym procesom so znaleckým dokazovaním. Úvodník v č. 2/3 rok 2014 Nové přístupy ke stanovení nemajetkové újmy způsobené poškozením zdraví uvádza, že vo väčšine EU zemí aj v USA je odškodňovanie, stanovenie výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ponechané plne v kompetencii súdov. Pracovne lekárske pracovisko tam stanovuje diagnózu, chorobu vzniklú v príčinnej súvislosti s vykonávanou prácou. V ČR sú zatiaľ dobré skúsenosti z určovaním nemajetkovej ujmy v hlásiacich pracovnolekárskych centrách.

V č. 3/rok 2007 Kolektivní rozhodování v klinickém pracovním lékařství autor toto rozhodovanaie nepodceňuje, upozorňuje však aj na úskalia kolektívneho posudkového hodnotenia v porovnaní s rozhodnutím individuálnym kvalifikovaným jedincom a nevidí podstatné rozdiely. Zložité rozhodovanie je hlavne vtedy, ak sa vyskytuje viacero profesionálnych a neprofesionálnych faktorov. Na tému naväzujú 2 úvodníky Odborné a etické argumenty v posudkové pracovnělékářské praxi s upozornením, nepodliehať etickým argumentom v posudkovej praxi, ale sa riadiť výhradne vedeckými poznatkami a znením platných predpisov, aj keď súkromne vnútorne nesúhlasíme s niektorými ich časťami. V č. 1/rok 2008 tiež diskutuje tému Subjektivní a objektivní faktory při rozhodování v pracovním lékařství. Úvodník v č. 2/rok 2008 Uznávání ohrožení nemocí z povolání upozorňuje na nárast nejednoznačných kritérií, administratívy, odvolaní, hygienických šetrení, táto skupina nie je evidovaná v zahraničí. V č. 3/rok 2008 Posudkové hlavolamy při uznávání nemocí z povolání na 13 kazuistických príkladoch veĺmi dobre upozorňuje na zložitosti diferenciálnej diagnostiky profesionality. V téme v č. 1/ rok 2009 Správné chápaní pojmu nemoc z povolání uvádza, že ide o právny termín, začlenený do sociálneho systému, lebo osobám, ktoré spĺňajú tieto kritéria, majú chorobu uvedenú v platnom Zozname chorôb z povolania ČR patrí určité odškodnenie. V obecnom povedomí však prevláda biologické chápanie tohto termínu. Na tomto mieste upozorňuje na rôznorodosť kritérií posudzovania chorôb z povolania a ich úrovne. Zoznamy, trendy sa menia v čase. Nevhodné je porovnávanie profesionálnych ochorení čo sa týka nastavenia spektra, závažnosti pri hlásení, počtov chorôb z povolania s údajmi z rôznych krajín sveta, kde sú iné sociálne a kompenzačné systémy. Venuje sa zložitosti posudzovania tzv. voľnej položky v Zozname chorôb z povolania. (poznámka: Táto položka je už od roku 2003 pod č. 47 v Zozname chorôb z povolania v SR, komplikované posudzovanie v praxi však pretrváva.). V úvodníku č. 2/rok 2009 Jak rozumět pojmu jedna nemoc z povolání diskutuje o jednostrannom či obojstrannom postihnutí, napr. pri syndrómu karpálneho kanála, so zavedením hlásenia dvoch profesionálnych ochorení, venuje sa zložitostiam uvádzania dátumu vzniku, dátumu zistenia choroby z povolania. V č. 1/rok 2010 je osobitná téma Proč není správné zařazovat do Seznamu nemocí z povolání tzv. volnou položku, dôvodom je výnimočnosť a zložitosť posudzovania profesionálnej etiológie. Odhliadnuc od záverov ,,komisie odborníkov“ prípady končia na súdoch. Horúcou témou v roku 2010 bol 7 stranový úvodník v č. 2 Kritická doba pro uznání nemoci z povolání venovaný rôznym príčinám neskorého odhalenia rôznych ochorení, obmedzujúcich aj neobmedzujúcich dĺžku života. Rozoberali sa tu zistenia chorôb po rôznom čase od prerušenia rizikovej práce a odporučenia, kedy je možné uznať či neuznať profesionalitu. V č. 2–3/rok 2012 Není to príliš složité? sa autor venuje poklesu počtu chorôb z povolania, aj závažných, skracujúcich život. Upozorňuje na nepomer veľkého počtu pracovných úrazov k počtu chorôb z povolania. Na rozdiel od operatívneho posúdenia, doriešenia kompenzácie pracovných úrazov je u chorôb z povolania spravidla veľmi komplikovaná, zdĺhavá posudková činnosť, neúnosná zložitosť odvolávacích postupov končiacich v komisiach odborníkov pri Ministerstve zdravotníctva, aj na súdoch.

Z HISTORIE OBORU

V úvodníkoch v rokoch 2003–2004 doc. Hrnčíř diskutuje v téme Budoucnost postgraduálního vzdělávání a oborového začlenení lékařů pečujícich o zdraví pracujícich a Nové podmínky pro získání kvalifikace v oboru pracovního lékařství vzdelávacie programy, systém akreditovaných pracovísk, uznávanie kvalifikácie v priestore EU. Horúcou témou v č. 1/rok 2012 bolo Pracovní lékařství základní nebo nástavbový lékařský obor, tu autor uvádza výhody, aj nevýhody adeptov o odbor v porovnaní s všeobecným lekárstvom. V dĺžke prípravy nadstavbový odbor zabezpečoval vyššiu kvalifikáciu. V zahraničí neposkytujú praktickí lekári pracovnelekárske služby.

V roku 2011 úvodník Závodní lékař, lékář závodní preventivní péče a pracovní lékařství sa zaoberá oslobodením lekára od liečby chorých, vypisovania receptov, dočasných pracovných neschopností, či kúpeľnej liečby. Závodný lekár sa stáva partnerom vedenia podniku, ktorý ho spravidla platí a okrem množstva úloh, vyplývajúcich aj z legislatívy, je poradcom pri realizácii ergonomických opatrení, zlepšujúcich pohodu pri práci a tým vplýva na vyššiu úroveň výkonnosti bez zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s prácou. Tak je tomu aj v rozvinutých zahraničných ekonomikách. S témou súvisí aj úvodník z č. 1–2/rok 2013 Kolik lékařů je potřeba k náležitému zajištění pracovnělékařských služeb? Odpoveď sa hľadá k počtom zamestnancov, kategorizácii prác, povinnostiam či zákonnej dobrovoľnosti niektorých druhov lekárskych preventívnych prehliadok. Je nutné včleniť úväzky všeobecných lekárov pri nedostatku lekárov v obore pracovní lékařství.

Úvodník z č. 3–4/rok 2011 Lékařské posudky a spolupráce pacientů při vyšetření nabáda k opatrnosti v záveroch, ak pacient od lekárskeho vyšetrenia očakáva uznanie choroby z povolania, trvalých následkov pracovného úrazu apod. Sú známe agravácie bolestivých stavov chrbtice, psychických ochorení pre získanie sociálnych či iných výhod, dokonca prípady zámeny pacientov, výsledkov laboratórnych a pomocných vyšetrení, zneužívanie dokladov zdravotného poistenia, ,,úprava“ zdravotnej dokumentácie. Lekár musí byť veľmi obozretný pri vydávaní lekárskych posudkov.

V č. 1–2/rok 2018 je širšie diskutovaná téma Vytváření a prosazování posudkových zásad při uznávaní nemocí z povolání. Rozhodovací proces prináleží len inštitúciam na to určeným, je potreba mať čo najdokonalejšie kritéria pre uznávanie profesionálnych ochorení, aby nevznikli rôznorodé hodnotenia na príslušných regionálnych úrovniach. Nebezpečia hodnotenia závažnosti choroby z povolania sú diskutované aj v č. 3–4/rok 2017 Rozdílné hodnocení stejných zdravotních poruch. V č. 3–4/rok 2018 Hygienické limity pro uznávání nemocí z povolání je zdôrazňovaný pri chorobe z preťaženia končatín viac než 50 % vplyv profesionálnej expozície na daný chorobný stav a výhoda kohortových štúdií, že v danej pracovnej činnosti je výskyt viac než dvojnásobný v porovnaní s neexponovanými osobami.

Číslo 2/rok 2005 sa venuje téme Plynulý přechod mezi pracovním lékařstvím a nelékářskymi obory, zdôrazňuje potrebu rozširovať interdisciplinárnu spoluprácu, mať aj technické, matematické, epidemiologické, právnické a iné znalosti. V č. 1–2 /rok 2020 Budoucnost hygieny práce diskutuje o transformácii hygieny práce po r. 2000, odchode množstva lekárov z odboru a zamestnávaní nelekárov na týchto pracoviskách. Autor mieni, že hygiena práce by mala byť ,,stěžejní součástí“ oboru hygiena a epidemiologie. Hygienu práce treba posilňovať ako lekársky obor. Tak je tomu vo väčšine rozvinutých zemí.

Úvodník č.1–2 /rok 2019 Mladá naděje oboru pracovní lékařství opäť upozorňuje, že v ČR aj v budúcnosti budú praktickí lekári poskytovať aj pracovnolekárske služby, nutné je, aby aspoň najrizikovejšie riziká boli vyhradené pracovným lekárom, ktorých je dlhodobý nedostatok. Mladí lekári majú záujem o istejší výkon pracovnelekárskych služieb v rámci špecializácie všeobecné lekárstvo, je málo tých, čo získavajú špecializáciu pracovný lekár. Ak chce pracovné lekárstvo vyhovieť spoločenskej potrebe, malo by sa sústrediť na ergonomické poradenstvo, na poradenstvo ako optimalizovať pracovné podmienky pre ochranu zdravia pri práci nielen na lekárske preventívne prehliadky a odhaľovanie a uznávanie chorôb z povolania. V č. 3–4/rok 2020 v úvodníku Co dělat, až skončí epidemie? sa poukazuje na to, že pracovní lekári u nás aj v rozvinutých zemiach by sa mali zaoberať hlavne problematikou chorôb pohybového a nervového ústrojenstva. V oblasti hygieny práce sa treba sústrediť na dohľad nad dodržiavaním hygienických limitov pracovného prostredia, brániacich vzniku a rozvoju profesionálnych ochorení.

Číslo 3/rok 2005 v úvodníku Proč nejsou bolestivé páteřní syndromy nemocemi z povolání? diskutuje k zložitostiam individuálneho posudzovania nadmerného zaťaženia v práci, vypracovanie potrebných kritérií a zložitosti okolo mimopracovného zaťaženia, vylučovania spolupôsobenia neprofesionálnych faktorov. (Poznámka: po viacročnom odstupe boli kvantifikované kritéria nadmernej záťaže, dĺžky expozície, klinického obrazu, diferenciálnej diagnostiky a ochorenie sa stalo súčasťou Seznamu nemocí z povolání v ČR).

Číslo 3/rok 2006 Obezita z hlediska pracovního lékařství, téma by mala zaujímať popredné miesto, no autor konštatuje, že ,,zatím tomu tak není“. Zaoberá sa aj uplatnením obéznych, zaujala aj téma vytvárania pracovných podmienok pre obéznych zamestnancov.