Rozdiely vo vekovej distribúcii, onkologických diagnózach a štádiu ochorenia medzi rómskymi a nerómskymi onkologickými pacientmi registrovanými na ambulantnom onkologickom oddelení v Poprade v rokoch 2014 a 2015 – retrospektívna štúdia

English version

Autoři: M. Reckova ^1,2; J. Mardiak ¹; J. Beniak ²; M. Kakalejcik ²; L. Medvecova ²; S. Cingelova ¹; M. Mego ¹
Působiště autorů: nd Department of Medical Oncology, Faculty of Medicine, Comenius University, National Cancer Institute, Bratislava, Slovak Republic ¹; POKO Poprad, s. r. o., Slovak Republic ²
Vyšlo v časopise: Klin Onkol 2017; 30(1): 41-47
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.14735/amko201741

Souhrn

Východiská:
Rómovia tvoria jednu z najväčších etnických minoritných skupín na Slovensku. Existujú údaje o vyššej prevalencii prenosných ochorení u Rómov, avšak údaje o nádorových ochorenia chýbajú. Cieľom súčasnej štúdie bolo porovnanie rozdielov vo veku v čase diagnózy, výskyte onkologických diagnóz a štádiu ochorení medzi rómskymi a nerómskymi pacientami, ktorí boli registrovaní na jednom ambulantnom onkologickom pracovisku na východnom Slovensku, kde je liečená značná časť rómskych pacientov.

Pacienti a metódy:
Rómski a nerómski onkologickí pacienti boli identifikovaní na základe spoločného úsudku ošetrujúceho lekára a zdravotnej sestry. Vek v čase diagnózy, jednotlivé onkologické diagnózy a štádium ochorenia boli porovnané medzi rómskymi a nerómskymi pacientami.

Výsledky:
Identifikovaných bolo 30 rómskych a 702 nerómskych pacientov. Veková distribúcia v čase diagnózy nebola štatisticky signifikantne odlišná medzi rómami a nerómami, tak u mužov, ako aj u žien. Štatisticky signifikantne viac rómskych mužov malo nádory pľúc (pomer rizík – RR 0,19; 95% CI 0,13–0,35; p < 0,01), zatiaľčo štatisticky signifikantne viac rómskych žien malo nádory obličiek (RR 0,16; 95% CI 0,05–0,69; p = 0,01). Numericky viac Rómov bolo diagnostikovaných v IV. štádiu ochorenia. Pri porovnaní štádia I–III vs. IV, štatisticky signifikantne viac rómskych mužov bolo diagnostikovaných v IV. štádiu.

Záver:
Na základe našich údajov predpokladáme, že existujú rozdiely v typoch nádorových ochorení medzi rómskymi a nerómskymi pacientami. Potrebné je uskutočnenie väčších populačných štúdií s cieľom analýzy rozdielov medzi rómskymi a nerómskymi onkologickými pacientami.

Klúčové slová:
Rómovia – nádory – histológia – štádium

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

Obdrženo:
9. 7. 2016

Přijato:
5. 10. 2016

Zdroje

1. Koupilová I, Epstein H, Holčík J et al. Health needs of the Roma population in the Czech and Slovak Republics. Soc Sci Med 2001; 53 (9): 1191–1204.

2. Matlovicova K, Matlovic R, Musinka A et al. The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation. In: Penczse J, Radics Z (eds). Roma population on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial Trends and social challenges. Debrecen 2012: 77–104.

3. Cook B, Wayne FG, Valentine A et al. Revisiting the evidence on health and health disprities among the Roma: a systematic review 2003–2012. In J Public Health 2013; 58 (6): 885–911. doi: 10.1007/s00038-013-0518-6.

4. Rosicova K, Reijneveld SA, Madarasova-Geckova A et al. Inequalities in mortality by socioeconomic factors and Roma ethnicity in the two biggest cities in Slovakia: a multilevel analysis. Int J Equity Health 2015; 14 (1): 123. doi: 10.1186/s12939-015-0262-z.

5. Rosicova K, Madarasova-Geckova A, van Dijk JP et al. Regional socioeconomic indicators and ethnicity as predictors of regional infant mortality rate in Slovakia. Int J Public Health 2011; 56 (5): 523–531. doi: 10.1007/s00038-010-0199-3.

6. Casals M, Pila P, Langohr K et al. Incidence of infectious diseases and survival among the Roma population: a longitudinal cohort study. Eur J Public Health 2011; 22 (2): 262–266. doi: 10.1093/eurpub/ckq204.

7. Gyarmarthy VA, Neaigus A, Ujhelyi E. Vulnerability to drug-related infections and co-infections among injecting drug users in Budapest, Hungary. Eur J Public Health 2009; 19 (3): 260–265. doi: 10.1093/eurpub/ckp009.

8. Vantarakis A, Nearxou A, Pagonidis D et al. An outbreak of hepatitis A in Roma populations living in three prefectures in Greece. Epidemiol Infect 2010; 138 (7): 1025–1031. doi: 10.1017/S0950268809991257.

9. Kojouharova M, Zuber PL, Gyurova S et al. Importation and circulation of poliovirus in Bulgaria in 2001. Bul World Health Organ 2003; 81 (7): 476–481.

10. Maduma-Butshe A, McCarthy N. The burden and impact of measles among the Gypsy-Traveller communities, Thames Valle, 2006-09. J Public Health 2013; 35 (1): 27–31. doi: 10.1093/pubmed/fds052.

11. Dostal M, Topinka J, Sram RJ. Comparison of the health of roma and non-Roma children living in the district of Teplice. Int J Public Health 2010; 55 (5): 435–441. doi: 10.1007/s00038-010-0133-8.

12. Monasta L, Andersson N, Ledogar RJ et al. Minority health and small numbers epidemiology: a case study of living conditions and the health of children in 5 foreign Roma camps in Italy. Am J Public Health 2008; 98 (11): 2035–2041. doi: 10.2105/AJPH.2007.129734.

13. Hidvegi T, Hetyesi K, Biro L et al. Screening for metabolic syndrome within a minority ethnic group (adult Gypsy people) in Hungary. Bratisl Lek Listy 2011; 113 (12): 721–724.

14. Vozarova de Courten B, de Courten M, Hanson RL et al. Higher prevalence of type 2 diabetes, metabolic syndrome and cardiovascular diseases in gypsies than in non-gypsies in Slovakia. Diabetes Res Clin Pract 2003; 62 (2): 95–103.

15. Zivkovic TB, Marjanovic M, Prgomelja S et al. Screening for diabetes among Roma people living in Serbia. Croat Med J 2010; 51 (2): 144–150.

16. Zjelko HM, Skaric-Juric T, Narancic NS et al. Traditional CVD risk factors and socio-economic deprivation in Roma minority population of Croatia. Coll Antropol 2008; 32 (3): 667–676.

17. Gualdi-Russo E, Zironi A, Dallari GV et al. Migration and health in Italy: a multiethnic adult sample. J Travel Med 2009; 16 (2): 88–95. doi: 10.1111/j.1708-8305.2008.00 280.x.

18. Carrasco-Garrido P, de Andrés AL, Barrera VH et al. Health status of Roma women in Spain. Eur J Public Health 2011; 21 (6): 793–798. doi: 10.1093/eurpub/ckq153.

19. Ginter E, Krajcovicova-Kudlackova M, Kacala O et al. Health status of Romanies (Gypsies) in the Slovak Republic and in the neighboring countries. Bratisl Lek Listy 2001; 102 (10): 479–484.

20. Sobin LH, Gospodarowicz MK, Wittekind C (eds). TNM classification of malignant tumors. 7th ed. Oxford: Wiley-Blackwell 2009.

21. Novak J, Fabian P. Comments on the TNM classification of malignant tumors – 7th edition. Klin Onkol 2011; 24 (2): 149–150.

22. Musinka A, Skobla D, Hurrle J et al. Atlas of Roma Communities in Slovakia 2013. Bratislava: UNDP 2014.

23. Popper M, Szeghy P, Sarkozy S. Health and the Roma com- munity: analysis of the situation in Europe. Madrid 2009.

24. Dressler W, Oths KS, Gravlee C. Race and ethnicity in public health research: models to explain health disparities. Annu Rev Anthropol 2005; 34: 231–252.

25. Cook B, Wayne FG, Valentine A et al. Revisiting the evidence on health and health disparities among the Roma: a systematic review 2003–2012. In J Public Health 2013; 58 (6): 885–911. doi: 10.1007/s00038-013- 0518-6.

26. Belak A. Health-system limitations of Roma health in Slovakia. A qualitative study. Košice: Equilibria, s. r. o. 2013.

27. Sedlakova D. Low socioeconomic status and unhealthy lifestyle lead to high morbidity in young Roma of East Slovakia (editorial). Centr Eur J Public Health 2014; 22 (Suppl): S3– S5.

28. Carrasco-Garrido P, de Andres AL, Barrera VH et al. Health status of Roma women in Spain. Eur J Public Health 2011; 21 (6): 793–798. doi: 10.1093/eurpub/ckq153.

29. NCCN Clinical Practice in Oncology (NCCN Guidelines) Kidney Cancer NCCN Evidence BlocksTM Version 3.2016 NCCN.org. [online] Available from: https: //www.nccn.org/professionals/physician_gls/pdf/kidney_blocks.pdf. Accessed 7 Jul 2016.

30. Cancer incidence in the Slovak Republic. Publisher National Health Information Center. Bratislava: Vydavateľstvo NCZI 2015.