Profesor MUDr. Ján Birčák, CSc. – 85-ročný

 Aká obrovská radosť a šťastie, keď človek môže oslavovať životné jubileum s niekým, koho si váži a má ho skutočne rád. A takúto príležitosť mali všetci pracovníci 1. Detskej kliniky LFUK a DFNsP v Bratislave v januári, keď sa ich bývalý prednosta a dnes stále ešte aktívny spolupracovník profesor Ján Birčák, nestor slovenskej pediatrie, v zdraví dožil 85 rokov. O to viac to teší nás, skôr narodených, ktorí boli svedkami vrcholu jeho kariéry ako aj rozvoja celej našej kliniky pod jeho vedením.

Dovoľte mi pri tejto príležitosti dať na papier zopár neucelených, no zo srdca vychádzajúcich myšlienok. Je ťažké povedať v niekoľkých vetách všetko, čo by som chcela, ale nie každý mal také šťastie ako ja, že som pod jeho “prednostovaním” na klinike pracovala 18 rokov a rovnaký čas som ja, ako prednosta, kráčala v jeho šľapajách a s ním po boku. Bol mi v mnohých situáciách výborným radcom, ale aj kritikom mojich závažných rozhodnutí, čo vždy prispelo k spoločnému hľadaniu čo najlepšieho riešenia.

Profesor Birčák má vrodený zmysel pre spravodlivosť, nachádzanie pravdy a až vešteckú jasnozrivosť pri pracovných rozhodovaniach. Bol, a doteraz je, skvelým pedagógom, na prednášku ktorého sa poslucháči vždy tešili. Je všestranne vzdelaným človekom, ba až polyhistor. Má rád umenie, šport a život ako celok. Vie ho užívať plným priehrštím. Aj v dnešnej dobe, v pokročilom veku, je v medicíne rozhľadený, denne študuje vedecké práce zahraničných i našich autorov a nadobudnuté vedomosti nám ostatným s láskou a empatiou rozdáva. Je vždy „in time”.

Jeho duševná sila a nadanie, vedomosti a bystrosť úsudku pramenia, okrem iného, z jeho húževnatosti a pracovitosti. Práve tieto vlastnosti ho priviedli na post všestranne orientovaného pediatra, ktorý vynikol v hematológii, endokrinológii, kardiológii a predovšetkým sa v posledných rokoch vypracoval na špičkového odborníka v problematike dospievania, najmä v diagnostike a liečbe pacientov s mentálnou anorexiou.

Svojimi odbornými vedomosťami jednoznačne ovplyvnil nielen smerovanie našej kliniky, ale celej slovenskej, ba aj československej pediatrie. Právom bol po dlhé roky predsedom Slovenskej pediatrickej spoločnosti a ja som mala opäť to šťastie stáť pri ňom ako vedecká sekretárka.

Hoci sa v posledných rokoch musel popasovať aj s nemalými zdravotnými problémami, je úžasné, ako ich silou vôle vedel vždy prekonať. V neľahkých chvíľach prejavil športového ducha a pravdepodobne aj táto skutočnosť mu pomohla nad ťažkosťami zvíťaziť.

Milý pán profesor, prajem Vám za všetkých spolupracovníkov 1. Detskej kliniky, za celú slovenskú pediatrickú verejnosť a verím, že aj v mene všetkých detských pacientov, ktorým ste vo svojom živote pomohli, pevné zdravie a mnoho ďalších rokov, ktoré strávite medzi nami i svojimi najbližšími. Tí, ktorí Vás poznali, mali skutočne šťastie. Zachovajte si aj naďalej Vašu neuveriteľnú telesnú i duševnú sviežosť!

 Marta Benedeková