Odontogénny fibróm (Kazuistika)

Souhrn

Autori sa v svojej práci venujú problematike odontogénneho fibrómu.

V prvej časti uvádzajú všeobecnú charakteristiku, diagnostiku a liečbu odontogénneho fibrómu. V druhej časti opisujú kazuistiku 25-ročného muža s odontogénnym fibrómom v sánke, ošetreného na I. stomatologickej klinike v Košiciach. Palpačným vyšetrením bol zistený opuch ľavého líca a zdurenie kosti sánky, aj keď pacient ťažkosti neudával. Nádor bol odstránený v celkovej anestézii a poslaný na histopatologickú verifikáciu. Šesť mesiacov od operácie neboli pozorované žiadne recidívy.

Kľúčové slová:
odontogénny fibróm - epitélium - spojivové tkanivo - opuch

ÚVOD

Odontogénny fibróm je benígny odontogénny nádor, ktorý tvorí 5 % všetkých odontogénnych nádorov. Prejavuje sa invazívnym asymptomatickým rastom a  netvorí metastázy. Najčastejšie sa vyskytuje medzi 20. až 30. rokom života, častejšie je lokalizovaný v sánke a u žien [9]. Ide o relatívne dobre ohraničený rádiolucentný uni alebo multilokulárny nádor.

Z histologického hľadiska je odontogénny fibróm intraoseálna ektomezenchymálna benígna neoplázia [12]. Ide o celulárny nádor s minimálnym množstvom základnej substancie a zvyškami kalcifikovanej matrix, reprezentujúcej kosť a atubulárny dentín. Fibroblasty môžu byť príležitostne nahradené veľkými okrúhlymi zrnitými bunkami. Ojedinele sa môžu vyskytovať eosinofilné a amorfné štruktúry pripomínajúce škrob, alebo sklovinovú matrix.

METÓDY

Klinické príznaky

Odontogénny fibróm sa prejavuje asymptomatickým, progresívnym, bezbolestným rastom. Malé unilokulárne lézie spôsobujú resorpcie a roztláčanie koreňov [5]. Väčšie multilokulárne lézie sa prejavujú posunmi úsekov zubov, expanziou nádoru do mäkkých tkanív a odtláčaním vestibulárnej a linguálne kortikális [11]. Možné sú aj retencie zubov v danej oblasti. Prítomné je aj začervenanie slizníc a zdurenie polotuhej až tuhej konzistencie, pri veľkých nádoroch je možná aj asymetria tváre.

Diagnostika a liečba

Pri diagnostike sa opierame okrem anamnézy a klasického intra a extraorálneho vyšetrenie aj o pomocné vyšetrovacie metódy, akými sú RTG snímky a CT zobrazenie. Odontogénny fibróm treba oddiferencovať od hyperplastických dentálnych folikulov, veľkobunkových granulómov, odontogénneho myxómu, desmoplastického fibrómu a ameloblastómu [10].

Liečba odontogénneho fibrómu spočíva v enukleácii nádoru a v prípade retinovaných zubov ich chirurgická extrakcia [1]. Enukleácia môže byť sťažená pre zrastanie púzdra nádoru so sliznicou okolia. Recidíva nádoru je 39%, ale pri včasnej diagnostike a liečbe je prognóza dobrá.

KAZUISTIKA

25-ročný zdravý muž bol poukázaný obvodným stomatológom na extrakciu zubu č. 48 na I. stomatologickú kliniku. Na oddelení maxilofaciálnej chirurgie bol vyšetrený a okrem kariézneho zubu č. 48 bol zistený aj radix zubu č. 15 a tumorózny útvar v distálnom úseku sánky vľavo. Bolesti a problémy v sánke vľavo pacient neudával.

Klinické prejavy: Intraorálne bolo zistené palpačne nebolestivé vyklenutie sánky a líca vľavo polotuhej konzistencie, palpačne prítomné zhrubnutie kosti v oblasti tela, uhla a ramena sánky vľavo vestibulárne aj linguálne, pod vyklenutím boli hmatné retinované zuby č. 37 a 38, zub č. 36 nebol založený.

Extraorálne viditeľná asymetria tváre, hlavne v oblasti ramena, uhla a tela sánky vľavo, nebolestivé vyklenutie líca vľavo polotuhej konzistencie, hrana sánky ostala hmatná. Pacient mal sťažené otváranie úst pre kontraktúru žúvacích svalov (obr. 1, obr. 2).

VÝSLEDKY

Chirurgická liečba a stav po operácii: Pacient bol operovaný v celkovej NTI anestézii, boli extrahované zuby č. 48 a radix zubu č. 15 a chirurgicky mal extrahované retinované zuby č. 37 a 38. Následne bol excidovaný nádor z distálneho úseku sánky kryjúci retinované zuby č. 37 a 38, urobené výtery na kultivačné mikrobiologické vyšetrenie z rany pod nádorom, tumorózne tkanivo odoslané na histopatologické vyšetrenie, kde bola patológom potvrdená diagnóza odontogénny fibróm. Peroperačne boli naložené dve Ivyho slučky a spojené v rigidnú čeľustno-sánkovú väzbu. Tieto boli ponechané 3 týždne, vzhľadom na oslabenú sánku vľavo.

Pacientovi bol podávaný 14 dní Klimicin, pretože bol alergický na penicilínovú radu antibiotík, 3 dni dostával Novalgin, Dicynone a Dexamed, všetko intravenózne. Pooperačný stav bez komplikácii, rana sa hojila dobre, stehy boli vybraté po 7 dňoch (obr. 3).

Stav po 6 mesiacoch: Pacient sa cíti dobre, problémy a bolesti neudáva. Rana zhojená, kľudná, na RTG snímkach viditeľné dobudovanie a prestavba sánky vľavo v oblasti tela, uhla a ramena. Sliznice v ústnej dutine bez patologických zmien, bez vyklenutia a bez hmatných rezistencií. Nie je prítomná ani asymetria tváre (obr. 4, obr. 5).

DISKUSIA

Podľa najnovšej klasifikácie odontogénnych nádorov publikovanej Gardnerom [4] je odontogénny fibróm klasifikovaný ako benígna lézia vychádzajúca z odontogénneho ektomezenchýmu s alebo bez odontogénneho epitélia. Táto klasifikácia môže zahŕňať rôzne typy lézii, charakterizované prítomnosťou spojivového tkaniva a ostrovčekov odontogénnoho epitélia a niekedy aj prítomnosťou dystrofických kalcifikácií. Autor uvádza dve formy odontogénneho fibrómu. Prvá forma je klasifikovaná ako jednoduchý fibróm, skladajúci sa z fibrózneho tkaniva a kolagénu. Druhá forma je označovaná ako komplexný fibróm obsahujúci fibrózne tkanivo s myxoidnými ložiskami spajajúcimi sa s odontogénnym epitéliom.

Daniels [2] publikoval kazuistiku odontogénneho fibrómu v pravej molárovej časti sánky u 30-ročnej ženy. Tento prípad porovnával s prípadom 26-ročnej ženy s jednoduchým centrálnym odontogénnym fibrómom v čeľusti vpravo v oblasti zubu č. 13. V prípade 26-ročnej ženy dokázal prítomnosť lézii obsahujúcej celulárnu zložku fibrózneho spojovacieho tkaniva a kolagénových vláken, ale naopak absenciu odontogénnych epitélii. Dospel k názoru, že centrálny odontogénny fibróm sa obyčajne ľahšie odstraňuje, pretože nie sú prítomné adherencie fibróznych zložiek ku kosti ani medzi zubné štruktúry.

Fibrómy sú klasifikované alebo ako odontogénne alebo ako neodontogénne fibrómy. Ishikawa a Akiyoshi [7] predpokladali, že väčšina prípadov centrálnych fibrómov v čeľusti je odontogénneho pôvodu, pričom pochádzajú z dentálnej papily, vačku alebo periodontálnej membrány. V týchto prípadoch autori nedokázali prítomnosť odontogénneho epitelu.

Fergusson [3] v minulosti predpokladal, že centrálny odontogénny fibróm môže byť rozdelený na neoseálny, desmoplastický a odontogénny fibróm. Lucas [8] rozdeľoval centrálny fibróm iba na desmoplastický a odontogénny, pričom Slootweg a Muller [13] s týmto rozdelením súhlasili.

Ikeshima [6] o 30 rokov neskôr rozdeľuje odontogénne intraoseálne fibrómy v čeľusti a v sánke na pravé odontogénne fibrómy, ktoré sú charakterizované prítomnosťou odontogénnych epitélii, a desmoplastické fibrómy, ktorým tieto epitélie chýbajú. Z toho vyplýva, že centrálny odontogénny fibróm, vzhľadom na chýbanie odontogénnych epitélii, môžeme nazvať aj desmoplastickým fibrómom.

Autori vo svojej práci venovali pozornosť všeobecnej charakteristike, diagnostike, klinickým prejavom a liečbe odontogénneho fibrómu. Prezentovali kazuistiku 25-ročného muža s odontogénnym nádorom v sánke vľavo, ošetreného na I. stomatologickej klinike v Košiciach.

Treba poznamenať, že včasná diagnostika a následná liečba odontogénneho fibrómu sú dobrým predpokladom na kompletné vyliečenie pacienta bez následných komplikácii a recidív ochorenia.

MUDr. Lívia Sladká

I. stomatologická klinika FNLP

Rastislavova 43

040 66 Košice

Slovenská republika