Vulvovaginálna kandidóza a citlivosťpatogénov na antimykotiká
Vulvovaginal Candidiasis and Susceptibility ofPathogens to Antifungal Agents
Objective:
Analysis of the prevalence and species representation of pathogenic yeasts in patientswith vulvovaginal candidiasis. Determination of in vitro susceptibility of yeast isolates to clinicallyused antimycotic agents.Design: A retrospective clinical study of patients with positive vaginal cultures for the presence ofpathogenic yeast species.Setting: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a FN, Zochova 7, 811 03 Bratislava, Slovenskárepublika. Methods: Identification of yeast pathogens on the chromogenic medium CHROMagar CANDIDAand with API-CANDIDA identification system. In vitro susceptibility assays of clinical yeast isolatesto antifungal agents using the plate dilution method, NCCLS method and ATB-FUNGUS testsystem.Results: The highest prevalence of vulvovaginal candidiasis was found in women aged between20–30 years. Candida albicans was the most commonly identified species of pathogenic yeasts(87.4%). Of the non-albicans species, C. glabrata (6.3%) was the most prevalent species. C. glabrataand C. krusei clinical isolates were found to be generally less susceptible to several antifungals invitro as compared to C. albicans strains. A minimal number of resistant yeast isolates was observedfor econazole, clotrimazole and nystatin. A relatively high number of resistant strains wasobserved for some other azole antifungals (miconazole, ketoconazole, itraconazole, fluconazole).Conclusion: A successful treatment of vaginal mycotic infections requires the results of the microbiologicalanalyses. They will bring evidence to a physician of the presence and fate of the pathogen,of its sensitivity to antifungals, both of which are essential for the rational and successfultherapy of Candida vaginitis.
Key words:
vulvovaginal candidiasis, in vitro resistance, antifungal agents
Autoři:
M. Sojáková 1; D. Liptajová 2; M. Šimončičová 3; M. Borovský 1; J. Šubík 2
Působiště autorů:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a FN, Zochova 7, 811 03 Bratislava, prednosta prof. MUDr. M. Borovský, CSc. 2Katedra mikrobiológie a virológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, 842 15 Bratislava, vedúci katedry prof. RNDr. Ing. M. K
1
Vyšlo v časopise:
Ceska Gynekol 2003; (1): 24-29
Kategorie:
Články
Souhrn
Cieľ:
Analyzovať prevalenciu a druhové zastúpenie patogénnych kvasiniek u pacientok s vulvovaginálnoukandidózou. In vitro stanoviť citlivosť klinických izolátov kvasiniek na klinicky používanéantimykotiká.Typ štúdie: Retrospektívna klinická štúdia pacientok s pozitívnym výsledkom kultivácie z pošvyna prítomnosť patogénnych druhov kvasiniek.Názov a sídlo pracoviska: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a FN, Zochova 7, 811 03Bratislava.Metodika: Identifikácia kvasiniek na chromogénnom médiu CHROMagar CANDIDA a s identifikačnýmsystémom API-CANDIDA. Analýza citlivosti klinických izolátov in vitro na antimykotikáplatňovou zrieďovacou metódou, NCCLS a testom ATB-FUNGUS.Výsledky: Prevalencia vulvovaginálnej kandidózy bola najvyššia u žien vo veku 20–30 rokov. Candidaalbicans bola najčastejším identifikovaným druhom patogénnych kvasiniek (87,4 %). Z druhovnon-albicans prevažovala C. glabrata (6,3 %). In vitro boli klinické izoláty C. glabrata a C.krusei v porovnaní s C. albicans relatívne menej citlivé na antimykotiká. Najnižší výskyt rezistenciein vitro sa zaznamenal pre ekonazol, klotrimazol a nystatín. Pozoroval sa relatívne zvýšenývýskyt rezistencie na niektoré iné deriváty azolov (mikonazol, ketokonazol, itrakonazol, flukonazol).Záver: Predpokladom úspešnej liečby mykotickej infekcie je využitie výsledkov mikrobiologickéhovyšetrenia, ktoré klinikovi poskytne nevyvrátiteľný dôkaz o prítomnosti a povahe patogéna,odhalí jeho citlivosť na antimykotiká a tým umožní nasadenie cielenej antimykotickej liečby.
Klíčová slova:
vulvovaginálna kandidóza, in vitro rezistencia, antimykotiká
Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicínaČlánek vyšel v časopise
Česká gynekologie
2003 Číslo 1
- Horní limit denní dávky vitaminu D: Jaké množství je ještě bezpečné?
- Isoprinosin je bezpečný a účinný v léčbě pacientů s akutní respirační virovou infekcí
- Dlouhodobé užívání dienogestu v terapii endometriózy
- Moje zkušenosti s Magnosolvem podávaným pacientům jako profylaxe migrény a u pacientů s diagnostikovanou spazmofilní tetanií i při normomagnezémii - MUDr. Dana Pecharová, neurolog
- Postupné vysazování inhibitorů protonové pumpy
Nejčtenější v tomto čísle
- Přední poševní plastikapodle Barnetta-Macků v prevenci a léčběstresové inkontinence u žen s cystokélou
- Zástava laktace po potratu ve II. trimestrujednorázovým podáním cabergolinuve srovnání s desetidenním podávánímterguridu
- Terapie menoragie – chirurgický nebomedikamentozní přístup?
- Sakrálna kolpopexia s použitímprolénovej sieťky