U adolescentiek s mentálnou anorexiou počet cirkulujúcich krvných buniek asociuje s denzitou kostného minerálu

Souhrn

Úvod: Mentálna anorexia (AN) je závažné psychosomatické ochorenie, ktoré sa rozvíja najmä v adolescentnom veku. Závažná nutričná deprivácia s rozvratom vnútorného prostredia a hormonálnou dysreguláciou ovplyvňujú aj hematopoézu a kostný metabolizmus. Cieľom tejto práce bolo zistiť, či existuje vzájomný vzťah medzi poruchou hematopoézy a zníženým kostným metabolizmom u dievčat s mentálnou anorexiou.

Metodika: Do štúdie bolo zahrnutých 25 dievčat s AN (priemerný vek 16,2 ± 1,0 roka) a 13 zdravých dievčat s normálnou hmotnosťou (priemerný vek 16,7 ± 1,2). Krvný obraz a markery kostného metabolizmu boli vyšetrené štandardnými metódami. Denzita kostného minerálu bola vyšetrená duálnou röntgenovou absorpciometriou. Výsledky sme hodnotili štandardnými matematicko-štatistickými metódami.

Výsledky: Anorektičky mali významne nižšie počty krvných buniek a hodnoty markerov kostného metabolizmu (fosfor, ALP, P1NP, osteokalcín) v porovnaní so zdravými kontrolami (p ≤ 0,05). Anorektičky mali významne nižšiu denzitu kostného minerálu (BMD) a BMD Z-skóre v proximálnej časti ľavého femuru (p ≤ 0,05) a nižší obsah kostného minerálu (BMC) pri celotelovom meraní bez zachytenia hlavy (TBLH, p ≤ 0,05). Markery kostného metabolizmu (fosfor, ALP, P1NP, osteokalcín) pozitívne korelovali s počtom leukocytov a erytrocytov (p ≤ 0,05). Celkový počet leukocytov pozitívne koreloval s BMD v proximálnej časti ľavého femuru (r = 0,34; p ≤ 0,05). Počty lymfocytov a monocytov korelovali s BMD a BMD Z-skóre vo všetkých oblastiach merania (p ≤ 0,05).

Záver: Naša štúdia potvrdila vzájomný pozitívny vzťah medzi poruchou hematopoézy a poruchou kostného metabolizmu u pacientiek s AN. Zníženie počtu osteoblastov, ktoré vytvárajú podporné mikroprostredie pre hematopoetické kmeňové bunky, vedie k zníženiu počtu všetkých analyzovaných krvných buniek u dievčat s AN. Predpokladáme, že zníženie počtu osteoblastov a tým aj hematopoetických buniek u pacientok s AN súvisí so zvýšením množstva tukového tkaniva v kostnej dreni. Potvrdenie tejto hypotézy bude úlohou ďalšej štúdie. Okrem toho sú potrebné longitudinálne štúdie na zhodnotenie vplyvu zmien hmotnosti na hematopoézu a kostný metabolizmus.

Klíčová slova:

kostný metabolizmus – denzita kostného minerálu – porucha príjmu potravy – krvotvorba

Úvod

Mentálna anorexia (anorexia nervosa – AN) je závažná porucha príjmu potravy s prevalenciou 1,2–4 % medzi adolescentnými dievčatami a mladými ženami.⁽¹⁾ Charakteristickým prejavom ochorenia je cielený hmotnostný úbytok v dôsledku nutričnej reštrikcie, intenzívny strach z dosiahnutia fyziologickej telesnej hmotnosti a skreslené vnímanie obrazu vlastného tela.⁽²⁾ Dlhodobé hladovanie a dramatický pokles telesnej hmotnosti vedie k celkovej alterácii organizmu a spôsobuje multiorgánové poškodenie vrátane poruchy hematopoézy a kostného metabolizmu.

Porucha krvotvorby pri AN je najčastejšie spôsobená hypopláziou kostnej drene. Misra a spol. zistili anémiu u 32 % dievčat s AN, pričom anorektičky v porovnaní s kontrolnou skupinou mali nielen signifikantne nižší počet erytrocytov, ale aj leukocytov.⁽³⁾ Porucha mineralizácie a úbytok kostnej hmoty sú častou komplikáciou anorexie u mladých dievčat.^(4,5) Pokles denzity kostného minerálu (BMD) o viac ako jednu štandardnú odchýlku pod priemerné hodnoty pre vek sa zistil u viac ako polovice adolescentiek s AN a až 10 % z nich má BMD dokonca nižšiu ako dve smerodajné odchýlky pod priemerom, čo potvrdzujú aj naše pozorovania.^(3,5) Úzke prepojenie hematopoézy a kostného metabolizmu dokumentujú viaceré in vitro/vivo štúdie. Efektívna tvorba krviniek v kostnej dreni závisí od „živného“ mikroprostredia, ktoré zahŕňa hematopoetické a nehematopoetické bunky, ako aj široké spektrum extracelulárnych komponentov. Nehematopoetické stromálne bunky reprezentujúce osteoblasty a ich prekurzory ovplyvňujú diferenciáciu krvotvorných kmeňových buniek na zrelé hematopoetické línie.⁽⁶⁾ Indukovaná deplécia osteoblastov u myší viedla k zníženiu erytroidných, lymfoidných a myeloidných progenitorov.⁽⁷⁾ Aj u ľudí sa preukázal úzky vzťah medzi anémiou, koncentráciou hemoglobínu a kostnou denzitou.⁽⁸⁾ U starších mužov bol úbytok kostnej hmoty v oblasti bedra spojený so signifikantným rizikom anémie a lymfopénie.⁽⁹⁾ Nedávna štúdia tiež potvrdila pozitívnu asociáciu medzi erytrocytmi a leukocytmi a BMD v oblasti lumbálnej chrbtice a bedra u premenopauzálnych žien.⁽¹⁰⁾ Či môže determinovať porucha kostnej denzity u mladých dievčat s anorexiou zmeny cytopénie v čase diagnostiky ochorenia, nie je presne známe.

Cieľom našej klinickej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi denzitou kostného minerálu a počtom červených a bielych krviniek u pacientok s mentálnou anorexiou.

Materiál a metódy

Súbor

Zo súboru 43 dievčat s mentálnou anorexiou, ktoré boli hospitalizované na Detskej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v rokoch 2016–2020, sme do retrospektívnej štúdie vyselektovali podskupinu 25 dospievajúcich dievčat s aktívnou mentálnou anorexiou s priemerným vekom 16,2 ± 1,0 rok.

Menatálnu anorexiu sme diagnostikovali podľa odporúčaní 5. vydania Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch.⁽²⁾ K základným diagnostickým kritériám patrí pretrvávajúce obmedzenie príjmu energie vedúce k výrazne nízkej telesnej hmotnosti, intenzívny strach z priberania alebo tučnoty a porucha vnímania vlastného tela. Sedem dievčat malo primárnu amenoreu a 18 dievčat sekundárnu amenoreu.⁽¹¹⁾ Všetky merania sme vykonali v čase stanovenia diagnózy, tj. pred začatím farmakologickej liečby a realimentácie.

Do kontrolnej skupiny sme zaradili 13 zdravých dievčat (priemerný vek 16,7 ± 1,2 roku) s normálnou hmotnosťou (medzi 10.–90. percentilom pre daný vek), ktoré absolvovali preventívnu prehliadku v pediatrickej ambulancii NÚDCH. Zdravé kontroly mali pravidelnú menštruáciu a v anamnéze nemali poruchu príjmu potravy.

Antropometrické merania

Telesnú výšku sme merali na nástennom stadiometri (Seca, Hamburg, Nemecko) s presnosťou na 0,1 cm, telesnú hmotnosť na digitálnej váhe (Seca, Hamburg, Nemecko) s presnosťou 0,1 kg. Dievčatá sme merali/ vážili v spodnom prádle, bez topánok. Index telesnej hmotnosti (body mass index – BMI) sme kalkulovali zo vzorca hmotnosť (kg) / výška² (m) a vyjadrili ako BMI Z-skóre pre daný vek a pohlavie podľa referenčných hodnôt slovenských detí.⁽¹²⁾

Laboratórna analýza

Krv na vyšetrenia sme odoberali v ranných hodinách (6.00–8.00) po 8hodinovom nočnom lačnení do skúmaviek s K₃EDTA , lítium-heparínom, alebo SST^TM II (Becton Dickinson, Česká republika). Krvný obraz sme vyšetrovali na hematologickom analyzátore Sysmex XN-1000TM (Sysmex Groupʼs, Kóbe, Japonsko). Sérový vápnik, fosfor, alkalickú fosfatázu (ALP) sme stanovili štandardnými laboratórnymi metódami na prístroji Cobas c501 (Roche Diagnostic, Mannheim, Nemecko). 25-OH vitamín D sme vyšetrili chemiluminiscenčou metódou (Vitros 5600, Ortho Clinical Diagnostic, Raritan, New Jersey, USA). Osteokalcín, amino-terminálny propeptid ľudského prokolagénu typu I (PINP), karboxy-terminálny telopeptid kolagénu typu I (CTX) a parathormón sme analyzovali elektrochemiluminiscenčnými metódami (Cobas e411, Roche Diagnostic, Mannheim, Nemecko).

Denzitometrické vyšetrenie

Denzitu kostného minerálu (bone mineral density – BMD, g/cm²) a obsah kostného minerálu (bone mineral content – BMC, g) sme merali v oblasti lumbálnej chrbtice (L1–L4), proximálnej časti ľavého femuru a celého tela okrem hlavy (celotelové meranie bez zachytenia hlavy, total body less head – TBLH) duálnou röntgenovou absorpciometriou (DXA) (Hologic, Inc. Horizon QDR Danbury, Connecticut, USA) s použitím pediatrického softvéru. Výsledky BMD sme porovnali s referenčnými hodnotami zdravých kontrol rovnakého veku a pohlavia a vyjadrili ako BMD Z-skóre. Z-skóre BMD ≤ − 2 SD sme hodnotili podľa odporúčaní Medzinárodnej spoločnosti pre klinickú denzitometriu ako „denzitu pod očakávaným rozsahom pre daný vek“.⁽¹³⁾

Štatistická analýza

Všetky analýzy sme vykonávali použitím štatistického softvéru GraphPad (GraphPad Software Inc, La Jolla, USA). Distribúciu dát sme hodnotili Shapirovým– Wilkovhovým testom. Normálne rozdelené dáta sme vyjadrili ako priemer ± štandardná odchýlka (SD). Dáta, ktoré neboli normálne rozdelené, sme vyjadrili ako medián s medzikvartilovým rozsahom (25.–75. percentil). Výsledky v skupine anorektičiek a kontrolnej skupine sme porovnali Studentovým t-testom (normálne rozdelené dáta), resp. Mann-Whitneyho U-testom (nenormálne rozdelené dáta). Korelácie medzi normálne distribuovanými premennými sme analyzovali Pearsonovým testom, vzťahy medzi nenormálne distribuovanými dátami Spearmanovým testom. Za hladinu štatistickej významnosti sme považovali p ≤ 0,05.

Schválenie etickej komisie

Štúdiu sme uskutočnili v súlade s usmerneniami Helsinskej deklarácie. Schválenie protokolu štúdie udelila Etická komisia Národného ústavu detských chorôb, Bratislava, Slovenská republika. Zákonní zástupcovia všetkých dievčat zúčastnených v štúdii podpísali informovaný súhlas.

Výsledky

Antropometrické merania

Hodnoty antropometrických meraní pacientiek s AN a zdravých dievčat uvádza tabuľka 1.

Obe skupiny mali porovnateľný vek, telesnú výšku a Z-skóre. Telesná hmotnosť, BMI a BMI Z-skóre boli významne nižšie u pacientiek ako v kontrolnej skupine (p ≤ 0,001; tabuľka 1).

Laboratórne výsledky

Pacientky s AN mali signifikantne nižšie počty všetkých krvných elementov v periférnej krvi (leukocyty, erytrocyty: p ≤ 0,01; trombocyty: p ≤ 0,05; tabuľka 2). Vyšetrenie diferenciálneho leukogramu preukázalo signifikantne nižšie počty neutrofilov (p ≤ 0,05) a monocytov (p ≤ 0,001), počty lymfocytov sa medzi skupinami signifikantne nelíšili (p > 0,05).

Anorektičky mali signifikantne nižšie sérové koncentrácie fosforu a ALP v porovnaní so zdravými kontrolami (fosfor: p ≤ 0,01; ALP: p ≤ 0,001; tabuľka 3). Priemerné koncentrácie vápnika a parathormónu sa medzi skupinami významne nelíšili (p > 0,05). Anorektičky mali signifikantne vyššie hodnoty 25-OH vitamínu D ako zdravé dievčatá (p ≤ 0,05), signifikantne nižšie koncentrácie markeru kostnej tvorby P1NP (p ≤ 0,001) a markeru kostného obratu osteokalcínu (p ≤ 0,001). Na druhej strane, priemerné hodnoty markerov kostnej resorpcie CTx sa medzi skupinami nelíšili (p > 0,05).

Denzitometrické vyšetrenie

Výsledky denzitometrického vyšetrenia sú uvedené v tabuľke 4. Skupiny sa významne líšili v BMD a BMD Z-skóre v oblasti ľavého proximálneho femuru (p ≤ 0,05), pričom anorektičky vykazovali signifikantne nižšie hodnoty ako zdravé dievčatá s normálnou hmotnosťou. Analogicky aj TBLH meranie preukázalo signifikantne nižšie BMC u dievčat s anorexiou v porovnaní s kontrolami (p ≤ 0,05). V oblasti lumbálnej chrbtice sa významné rozdiely medzi skupinami nezistili (p > 0,05; tabuľka 4). Podľa očakávania dievčatá s AN mali signifikantne nižšie množstvá tukovej aj netukovej hmoty (p ≤ 0,001) a percento telesného tuku (p ≤ 0,001).

Vzťah medzi markermi kostného metabolizmu a krvným obrazom

Výsledky korelačných analýz medzi markermi kostného metabolizmu a krvnými elementami u pacientiek s AN a zdravých dievčat sumarizuje tabuľka 5. Konvenčné markery kostného metabolizmu ako sérový fosfor a ALP pozitívne korelovali s počtom leukocytov (fosfor: r = 0,33; p ≤ 0,05; ALP: r = 0,33; p=0,06) a erytrocytov (fosfor: r = 0,34; p ≤ 0,05; ALP: r = 0,54; p ≤ 0,001). Marker kostnej tvorby P1NP a marker kostného obratu osteokalcín pozitívne korelovali s počtom leukocytov (P1NP: r = 0,39; p ≤ 0,05; osteokalcín: r = 0,34; p ≤ 0,05) a erytrocytov (P1NP: r = 0,63; p ≤ 0,001; osteokalcín: r = 0,50; p ≤ 0,01). Korelačná analýza potvrdila pozitívny vzťah medzi BMD v oblasti proximálnej časti ľavého femuru, množstvom tukovej aj netukovej hmoty a počtom leukocytov (proximálna časť ľavého femuru BMD: r = 0,34; p ≤ 0,05; tuková hmota: r = 0,36; p ≤ 0,05; netuková hmota: r = 0,44; p ≤ 0,01). Množstvo tukovej a netukovej hmoty pozitívne korelovalo aj s erytrocytmi (tuková hmota: r = 0,39; p ≤ 0,05; netuková hmota: r = 0,39; p ≤ 0,05). Navyše pri analýze vzťahu medzi kostným metabolizmom a leukogramom sa zistila pozitívna asociácia medzi ALP, P1NP a osteokalcínom s počtom lymfocytov (ALP: r = 0,39; p ≤ 0,05; P1NP: r = 0,39; p ≤ 0,05; osteokalcín: r = 0,34; p = 0,06) a monocytov (ALP: r = 0,46; p ≤ 0,01; P1NP: r = 0,66; p ≤ 0,001; osteokalcín: r = 0,60; p ≤ 0,001). Lymfocyty a monocyty pozitívne korelovali aj s BMD (monocyty: r = 0,38; p ≤ 0,05) a BMD Z-skóre v oblasti lumbálnej chrbtice (lymfocyty: r = 0,34; p ≤ 0,05; monocyty: r = 0,37; p ≤ 0,05), v oblasti ľavého proximálneho femuru (BMD vs. lymfocyty: r = 0,43; p ≤ 0,05; BMD vs. monocyty: r = 0,55; p ≤ 0,001) a v TBLH meraniach (BMD vs. lymfocyty: r = 0,47; p ≤ 0,01; BMD vs. monocyty: r = 0,44; p ≤ 0,05; tabuľka 5). Pozitívny vzťah sa preukázal aj medzi množstvom tukovej a netukovej hmoty a počtom monocytov (tuková hmota: r = 0,40; p ≤ 0,05; netuková hmota: r = 0,45; p ≤ 0,01). Korelačnou analýzou dát sme potvrdili vzťah medzi Z-skóre BMI a krvnými elementami (leukocyty: r = 0,422; p ≤ 0,001; lymfocyty: r = 0,305; p ≤ 0,05; monocyty: r = 0,556; p ≤ 0,001; erytrocyty: r = 0,344; p ≤ 0,05). Nepozorovali sme signifikantnú závislosť medzi BMI a množstvom neutrofilov a trombocytov.

Diskusia

V retrospektívnej klinickej štúdií sme zhodnotili vzťah medzi denzitou kostného minerálu a počtom cirkulujúcich periférnych krvných buniek u dospievajúcich dievčat s mentálnou anorexiou. Zistili sme, že anorektičky mali signifikantne nižšie zastúpenie všetkých krvných elementov v porovnaní so zdravými kontrolami a nižšiu BMD v proximálnej časti ľavého femuru ako v kontrolnom súbore. Preukázali sme tiež pozitívny vzťah medzi BMD a počtom cirkulujúcich krvných buniek v periférnej krvi. Tieto výsledky podporujú našu hypotézu, že znížená denzita kostného minerálu môže ovplyvňovať efektívnu krvotvorbu v kostnej dreni.

Charakteristické črty mentálnej anorexie ako dlhodobé hladovanie, nutričná reštrikcia a kritický pokles telesnej hmotnosti vedú k rozvoju závažných somatických komplikácií vrátane poruchy mineralizácie a remodelácie kosti. Kompenzačné zmeny hypotalamo-hypofýzového systému na energetickú depriváciu a závažný nutričný deficit významne prispievajú k úbytku kostnej hmoty už v adolescentnom veku.^(14–16) Tento predpoklad podporuje nález signifikantne nižšej denzity v oblasti ľavého femuru v našej kohorte. V tomto kontexte sú zaujímavé výsledky merania distribúcie tuku v kostnej dreni magnetickou rezonanciou u dievčat s AN, ktoré identifikovali epifýzu femuru ako predominantné miesto zmien tukovej zložky kostnej drene.⁽¹⁷⁾

Svalová a tuková hmota pôsobí anabolicky na kosť a uvoľňuje z adipocytov hormóny asociované s tvorbou kosti.⁽¹⁸⁾ To korešponduje s nálezom významne nižších koncentrácií osteokalcínu u našich pacientok s AN a asociácie medzi osteoformačne pôsobiacim osteokalcínom a počtom leukocytov a erytrocytov. Na dôležitú úlohu tukového tkaniva pri (ne)efektívnej krvotvorbe poukazuje aj signifikancia BMI Z-skóre a/alebo množstva tukovej hmoty s počtom krvných elementov. Inými slovami, čím mali anorektičky nižšie BMI a osteokalcín, tým bol nižší počet bielych a červených krviniek v periférii. Hoci sa znížená kostná denzita diagnostikovala už v čase iniciálnej hospitalizácie, je zrejmé, že devastujúci vplyv nutričných a hormonálnych faktorov na kostný metabolizmus perzistoval dlhšie. Tento predpoklad sa opiera o longitudinálne observačné štúdie, ktoré za spoľahlivý prediktor straty kostnej hmoty uvádzajú dĺžku trvania ochorenia.⁽¹⁹⁾ Rastúci skelet je obzvlášť vulnerabilný na chronické hladovanie, ktoré môže mať ďalekosiahle následky na kostné zdravie, keďže adolescencia je kritické obdobie pre formáciu maximálneho „peaku“ kostnej masy a rapídnu remodeláciu kostného tkaniva.^(15,20) Zmeny kostnej denzity a mikroarchitektoniky kostnej štruktúry môžu zásadne ovplyvniť lokálne millieu kostnej drene tvorené hustou spleťou hematopoetických a stromálnych osteoprogenitorových buniek, ktoré je sídlom aktívnej krvotvorby. V experimente sa dokázalo, že indukovaná deplécia osteoblastov viedla k poklesu erytroidných, lymfoidných a myeloidných progenitorov.⁽⁷⁾ Účinky buniek osteoblastovej línie na špecifické hematopoetické populácie závisia od stavu maturácie, tvorby cytokínov a špecifických regulačných signálnych dráh.⁽²¹⁾ Osteoblasty sú zdrojom početných cytokínov a rastových faktorov, ktoré majú kľúčovú úlohu pri hematopoetickom a myeloidnom vývoji, vrátane faktora stimulujúceho kolónie granulocytov,⁽²²⁾ faktora stimulujúceho kolónie granulocytov-makrofágov,⁽²³⁾ interleukínu-6 a tumor nekrotizujúceho faktora-α.⁽²⁴⁾ V klinike demonštrovali potenciálne spojenie medzi kostnou denzitou a krvnými bunkami Valderrabano a spol., ktorí v pilotnej štúdií zahrňujúcej veľkú skupinu starších mužov zistili, že úbytok najmä kortikálnej kosti asociuje s anémiou, zníženým počtom lymfocytov a monocytov a vyšším počtom neutrofilov.⁽⁹⁾ Je zaujímavé, že koreláciu medzi úbytkom kostnej hmoty a počtom lymfocytov a monocytov sme potvrdili aj v našom súbore dospievajúcich anorektičiek. To naznačuje, že porucha kostného metabolizmu môže nezávisle od veku determinovať fragilné mikroprostredie kostnej drene a narušiť fyziologickú diferenciáciu hematopoetickej kmeňovej bunky.

Osteoblasty exprimujú dôležité kostné markery, ako je alkalická fosfatáza a kolagén typu I. Terminálny osteoblast lokalizovaný na povrchu kosti syntetizuje osteokalcín, najdôležitejší nekolagénový proteín kostnej matrix.⁽²⁵⁾ O porušenej funkcii osteoblastov u našich adolescentiek s AN nepriamo svedčí znížená aktivita alkalickej fosfatázy, ako aj nižšie sérové koncentrácie osteokalcínu a P1NP. Osteoblasty pochádzajú z rovnakej progenitorovej kmeňovej bunky ako ďalší dôležitý komponent mikroprostredia kostnej drene – tukové tkanivo (bone marrow adipose tissue – BMAT ). Hoci presná funkcia BMAT nie je celkom jasná, viaceré štúdie poukazujú na úzky fyziologický vzťah medzi kostným a tukovým tkanivom kostnej drene.^(26,27) Nové svetlo do patogenetickej osi kosť–hematopoéza prinieslo vyšetrenie magnetickou rezonanciou s kvantifikáciou a distribúciou tuku v kostnej dreni. U dievčat s AN sa prekvapivo zistil paradoxný fenomén, keď napriek zníženému množstvu viscerálneho tuku sa preukázal nárast BMAT a inverzný vzťah medzi BMAT a BMD vo viacerých skeletálnych oblastiach.⁽¹⁷⁾ V súlade s tým sú závery recentnej štúdie u premenopauzálnych žien, ktoré potvrdili inverznú koreláciu medzi počtom krvných elementov a množstvom BMAT.⁽²⁸⁾ Hoci sme BMAT v našej kohorte nevyšetrovali, môžeme špekulovať, že pozitívna korelácia medzi počtom krvných elementov a BMD naznačuje, že úbytok kostných buniek ovplyvňujúcich efektívnu krvotvorbu môže súvisieť s vyšším zastúpením BMAT . Veľkou výzvou pre ďalší vedecký a klinický výskum je detailnejšie preskúmať vzťah medzi hematopoézou, denzitou kostného minerálu a množstvom BMAT u dievčat s mentálnou anorexiou.

Záver

Počas pandémie došlo k prudkému nárastu incidencie mentálnej anorexie u detí, ktorá sa stala „horúcim“ problémom v klinickej praxi.

Pediatri by mali mať na zreteli, že subklinické hematologické zmeny v rutinnom krvnom obraze sú častou sprievodnou komplikáciou mentálnej anorexie. Príčinou menej efektívnej krvotvorby je hlboký nutričný a kalorický deficit a nie nedostatok železa, vitamínu B₁₂ či kyseliny listovej. Úbytok kostnej hmoty môže narušiť „živné“ mikroprostredie kostnej drene a prispievať k menej efektívnej hematopoéze. Výsledky našej prierezovej štúdie dokumentujú potenciálny vzťah medzi kostným metabolizmom a krvotvorbou u adolescentných dievčat s anorexiou.

Či ide o kauzálne spojenie, treba potvrdiť v longitudinálnych prospektívnych štúdiách na veľkom súbore anorektičiek rôzneho veku.

Táto štúdia bola podporená Grantom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 2018/36-LFUK-10 a Grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky VEGA 1/0613/17.

Korespondenční adresa:

MUDr. Ľubica Tichá, PhD.

Detská klinika LF UK a NÚDCH

Limbová 1

833 40 Bratislava

ticha.lubica@gmail.com