Medzinárodná konferencia o lyzozómových poruchách
Praha, 2.–4. december 2010
Autoři:
Vladimir Bzdúch
Vyšlo v časopise:
Čas. Lék. čes. 2011; 150: 196
Kategorie:
Sjezdy
Lyzozómové poruchy sú pomerne častou témou medzinárodných konferencií. Atraktívnosť tejto skupiny dedičných metabolických porúch spočíva v jedinečných možnostiach ich liečby – náhrade chýbajúceho enzýmu. Hoci praktická aplikácia enzýmovej liečby začala pred 20 rokmi a stále sa rozširuje, mnohé otázky o jej efektivite ostávajú aj dnes nedoriešené.
Na 10. medzinárodnej konferencii, ktorú viedol profesor Aleš Linhart, prednosta Kliniky kardiológie a angiológie 1. LF UK a VFN v Prahe, sa hovorilo o Gaucherovej chorobe, mukopolysacharidóze II. typu (Hunterovom syndróme) a Fabryho chorobe. Zúčastnilo jej vyše 500 odborníkov zo 46 krajín. Prišli aj známi špecialisti na lyzozómové poruchy, John Hopwood (Adelaide), T. M. Cox (Cambridge), Ari Zimran (Jeruzalem), Michael Beck (Mainz), Olaf Bodamer (Florida), Joseph Muenzer (North Carolina), Greg Pastores (New York), Edwin Kolodny (New York) a v neposlednom rade aj profesor Milan Elleder z Centra dedičných metabolických porúch v Prahe. Okrem najnovších poznatkov o uvedených ochoreniach sa na konferencii riešil aj výpadok klasickej liečby Gaucherovej choroby imiglucerázou a Fabryho choroby agalzidázou beta.
Gaucherova choroba I. typu bola prototypom prvej a veľmi úspešnej enzýmovej liečby, hoci počiatočné klinické skúšky z glukocerebrozidázou, izolovanou z placenty, neboli veľmi optimistické. Enzým nebol dostatočne vychytávaný cieľovými bunkami, makrofágmi. Efekt sa dostavil až po identifikácii manózového receptora na retikuloendotelových bunkách a modifikácii glukocerebrozidázy terminálnym pripojením manózy. Takto modifikovaný enzým (agluceráza, Ceredáza) bol predilekčne vychytávaný makrofágmi a jeho podávanie výrazne zlepšilo klinický stav pacientov. Ďalším pokrokom bolo vytvorenie tohto enzýmu rekombinantnou technikou (imigluceráza). V poslednom období došlo k výpadku tejto liečby, preto bola na konferencii predstavená nová alternatívna liečba velaglucerázou alfa, vyrobenou aktiváciou génu v ľudskej bunkovej línii pomocou rekombinantnej DNA technológie. Velagluceráza alfa má rovnakú aminokyselinovú sekvenciu ako humánna glukocerebrozidáza. Obsahuje glykany s vysokým obsahom manózy, čo umožňuje jej predilekčné vychytávanie fagocytovými cieľovými bunkami prostredníctvom manózových receptorov. Prvé výsledky z Nemecka a USA, prezentované na konferencii, ukázali porovnateľnú účinnosť novej velaglucerázy alfa s imiglucerázou.
Rovnako došlo k výpadku agalzidázy beta, čo spôsobilo prechod mnohých pacientov s Fabryho chorobou na agalzidázu alfa. Doteraz boli len ojedinelé správy o klinickom stave pacientov pri tejto zmene. Prvé skúsenosti ukázali, že renálne funkcie pacientov s Fabryho chorobou ostali aj po prechode na novú liečbu nezmenené.
Pri Hunterovom syndróme sa konštatovalo, že enzýmová substitučná liečba idursulfázou zlepšuje somatické klinické príznaky, neovplyvňuje však neurologickú manifestáciu. Hladajú sa metódy dodania enzýmu do CNS, aby sa zabránilo progresii neurologických príznakov. Jedným z novších prístupov je intratékalna enzýmová liečba, ktorá je v klinickom skúšaní a jej efektivita a bezpečnosť nie sú doteraz overené. Prichádzajú do úvahy aj ďalšie možnosti, napr. inhibičná substrátová liečba, alebo liečba šaperónmi, no tieto metódy sú pri Hunterovom syndróme limitované a ostávajú v predklinickom skúšaní.
Do programu konferencie bolo zaradených aj 8 workshopov o rôznych aspektoch uvedených ochorení, o imunologických efektoch liečby a o možnostiach podávania enzýmov v domácom prostredí.
Organizátori sa museli vysporiadať aj s nepredvídateľnými prekážkami. Pôvodne mala byť konferencia v apríli 2010, no pre sopečný prach a výpadok leteckej dopravy ju presunuli na začiatok decembra. V tomto termíne zasa nepriaznivé snehové pomery v Európe sťažili včasný prílet niektorých prednášateľov. Napriek týmto organizačným problémom konferencia splnila svoj cieľ a posunula poznanie o lyzozómových poruchách o ďalší kúsok dopredu.
doc. MUDr. Vladimir
Bzdúch, CSc.
I. detská
klinika DFNsP a LF UK
Limbová
1, 833 40 Bratislava, Slovenská republika
e-mail:
bzduch@gmail.com
Štítky
Adiktologie Alergologie a imunologie Angiologie Audiologie a foniatrie Biochemie Dermatologie Dětská gastroenterologie Dětská chirurgie Dětská kardiologie Dětská neurologie Dětská otorinolaryngologie Dětská psychiatrie Dětská revmatologie Diabetologie Farmacie Chirurgie cévní Algeziologie Dentální hygienistkaČlánek vyšel v časopise
Časopis lékařů českých
- Testování hladin NT-proBNP v časné diagnostice srdečního selhání – guidelines ESC
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Horní limit denní dávky vitaminu D: Jaké množství je ještě bezpečné?
- Nejčastější nežádoucí účinky venlafaxinu během terapie odeznívají
Nejčtenější v tomto čísle
- Lymfoproliferativní onemocnění u pacientů s autoimunitními a infekčními onemocněními: význam antigenní stimulace a zánětlivých procesů
- Neurogenní plicní edém
- LÉKAŘSTVÍ STARÝCH EGYPŤANŮ I
- Zásadní význam chirurgické léčby u karcinomu ledvin, možnosti biologické léčby