Porovnanie účinnosti kontinuálneho pretlaku v dýchacích cestách CPAP a vysokofrekvenčnej dýzovej ventilácie nazo-orálnou maskou (VFDV-M) v liečbe edému pľúc

Stáhnout PDF English info

A comparison of the effectiveness of continuous positive airway pressure and high-frequency jet ventilation applied by naso-oral mask in patients treated for pulmonary oedema

Objective:
Comparison of continuous positive airway pressure (CPAP) and high-frequency jet ventilation applied by naso-oral mask (HFJV-M) in patients treated for cardiogenic pulmonary oedema (PO).

Design:
Retrospective study.

Setting:
Department of Anaesthesia and Intensive Care Medicine.

Material and Methods:
A group of 196 patients admitted for PO were stratified to 3 subgroups in accordance with the seriousness of the PO. The decrease in spontaneous respiratory rate, oxygenation, length of ventilatory support and length of stay in the ICU were used as indicators of treatment effectiveness (CPAP in 64 patients and HFJV-M in 132 patients) while pharmacotherapy, mean airway pressure and FiO₂ values remained very similar. The results were analysed using Student’s T-test.

Results:
There were no statistically significant differences in the studied parameters between CPAP and HFJV-M in the subgroup with mild PO (subgroup 1). In the subgroups with more severe PO (subgroups 2 and 3) there were statistically significant differences in the decrease of spontaneous respiratory rate from 25-33 bpm to 18-22 bpm (P < 0.01) in the first 3 hours of ventilatory support in favour of patients ventilated by HFJV-M. Similarly, there was a statistically significant difference in the rate of improvement of PaO₂, pH and PaO₂/FiO₂ index (P < 0.01) mainly during the first 2 hours of therapy again in favour of HFJV-M. There was no significant difference in the change of PaCO₂ between the two treatments. The length of required ventilatory support was 10.9 vs. 6.8 hours (CPAP vs. HFJV-M). The average length of stay in the ICU was 2.7 vs. 2.0 days, which is statistically significant (P < 0.01 vs. P < 0.05). Only 8.2% of patients participating in the study ultimately required tracheal intubation and conventional mechanical ventilation.

Conclusion:
HFJV-M is more effective than CPAP during the first 2-5 hours of therapy. The application of HFJV-M significantly shortens the length of required ventilatory support and the length of stay in the ICU. The overall incidence of tracheal intubation was low at 8.2 %.

Key words:
Non-invasive ventilation – CPAP – HFJV-M – pulmonary oedema

Autoři: P. Čandík; E. Drbjáková; I. Lakatoš; P. Toya; J. Šalantay; P. Čičatko
Působiště autorů: Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny NsP Vranov nad Topľou, Slovenská republika
Vyšlo v časopise: Anest. intenziv. Med., 16, 2005, č. 6, s. 284-290
Kategorie: Intenzivní medicína - Původní práce

Souhrn

Cieľ štúdie:
V retrospektívnej štúdii autori porovnávali efektivitu CPAP (continuous positive airway pressure) a vysokofrekvenčnej dýzovej ventilácie aplikovanej maskou (VFDV-M) v liečbe kardiogénneho pľúcneho edému.

Typ štúdie:
Retrospektívna štúdia.

Názov a sídlo pracoviska:
Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny.

Materiál a metodika:
Do štúdie bolo zaradených 196 pacientov prijatých pre niektorú formu kardiogénneho edému pľúc (PE). Pacienti boli rozdelení do 3 skupín podľa závažnosti PE. Pri porovnateľnej farmakoterapii a porovnateľnom strednom tlaku v dýchacích cestách a FiO₂, autori porovnávali účinnosť (CPAP u 64 pacientov vs. VFDV-M u 132 pacientov) na rýchlosť zníženia ventilačnej frekvencie, oxygenáciu, acidobázickú rovnováhu, ako aj dobu nevyhnutnej ventilačnej podpory a dobu hospitalizácie na OAIM. Výsledky hodnotili nepárovým Studentovým t-testom.

Výsledky:
U ľahších foriem PE (1. štádium PE), sa štatisticky významný rozdiel v hodnotených parametroch pri aplikácii CPAP alebo VFDV-M nenašiel. U ťažkých foriem (2. a 3. štádium PE) sa dokázali štatisticky významné rozdiely v rýchlosti poklesu spontánnej ventilačnej frekvencie z hodnôt 25–33 d/min na 18–22 d/min (p < 0,01) za prvé 3 hodiny ventilačnej podpory v prospech pacientov ventilovaných VFDV-M. Podobne štatisticky významný rozdiel našli v rýchlosti úpravy PaO₂, pH a indexu PaO₂/FiO₂ (p < 0,01) hlavne počas prvých 2 hodín terapie v prospech skupiny VFDV-M. Pri porovnávaní zmien PaCO₂ sa štatisticky významný rozdiel nedokázal. Pri porovnaní priemernej dĺžky nevyhnutnej ventilačnej podpory 10,9 vs. 6,8 hodín (CPAP vs. VFDV-M) a priemernej doby hospitalizácie 2,7 vs. 2,0 dňa (CPAP vs. VFDV-M) zistili štatisticky významné rozdiely (p < 0,01, resp. p < 0,05). Z pacientov zaradených do štúdie len 8,2 % bolo nevyhnutné intubovať a ventilovať konvenčnými spôsobmi ventilácie.

Záver:
Ventilačná podpora VFDV-M je v porovnaní s CPAP efektívnejšia už v prvých 2–5 hodinách terapie a pri aplikácii VFDV-M sa štatisticky významne skracuje nevyhnutný čas ventilačnej podpory, ako aj pobyt na OAIM, pričom nutnosť intubácie sa znižuje na 8,2 % pacientov.

Kľúčové slová:
neinvazívna ventilácia – CPAP – vysokofrekvenčná dýzová ventilácia maskou – edém pľúc