Perioperačné riziko pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe
Perioperative risk in patients with obstructive sleep apnea
Sleep apnea syndrome, especially its obstructive form, is serious medical and social-economic problem. Its importance is documented on various adverse effects on distant organs. Cardiovascular complications of obstructive sleep apnea (OSA) are relatively frequent. They represent the major cause of morbidity and mortality in patients with OSA. Patients presenting for anesthesia with OSA are considered to be of high-risk. The most threatening perioperative complications are of cardiovascular origin, namely post-obstructive pulmonary edema. The most important risk factors are AI>70, SaO2
Key words:
cardiovascular complications – perioperative complications – post-obstructive pulmonary edema – perioperative management
Autoři:
E. Szabóová 1; Z. Tomori 2; J. Gonsorčík 1; O. Rácz 2
Působiště autorů:
IV. interná klinika FN LP, Košice 2 Katedra patofyziológie LF UPJŠ, Košice
1
Vyšlo v časopise:
Anest. intenziv. Med., , 1998, č. 6, s. 234-237
Kategorie:
Články
Souhrn
Syndróm spánkového apnoe, hlavne jeho obštrukčná forma je závažný medicínsky a spoločensko-ekonomický problém. Jeho závažnosť sa prejavuje v ovplyvnení funkcií rôznych orgánov. Kardiovaskulárne komplikácie OSA sú pomerne časté a predstavujú u pacientov s OSA hlavnú príčinu morbidity a mortality. Pacienti s OSA sú výrazne rizikoví pre anestéziu. Najobávanejšími perioperačnými komplikáciami sú kardiovaskulárne, hlavne vznik poobštrukčného pľúcneho edému. Najvýznamnejšími rizikovými faktormi sú AI väčší ako 70, SaO2 menej ako 80 %, množstvo podaných opiátov. 80 % všetkých perioperačných komplikácií súvisí s abnormalitami HDC. Správna informovanosť pacientov, starostlivé monitorovanie a pooperačné sledovanie týchto pacientov sú nevyhnutnými podmienkami zníženia perioperačných komplikácií u týchto pacientov.
Klíčová slova:
obštrukčné spánkové apnoe – kardiovaskulárne komplikácie – perioperačné komplikácie – poobštrukčný pľúcny edém – perioperačný manažment
Štítky
Anesteziologie a resuscitace Intenzivní medicínaČlánek vyšel v časopise
Anesteziologie a intenzivní medicína
1998 Číslo 6
- Perorální antivirotika jako vysoce efektivní nástroj prevence hospitalizací kvůli COVID-19 − otázky a odpovědi pro praxi
- Léčba akutní pooperační bolesti z pohledu ortopeda
- Neodolpasse je bezpečný přípravek v krátkodobé léčbě bolesti
- Jak souvisí postcovidový syndrom s poškozením mozku?
- Prokalcitonin: marker vhodný pro diagnostiku sepse i hodnocení antimikrobiální léčby
Nejčtenější v tomto čísle
- Malígna hypertermia – aktuálny pohľad
- Prognostický význam monitorování pEtCO2 u KPR v terénu
- Nitrolební hypertenze – terapie
- První zkušenosti s použitím COPA při anestezii – srovnání s laryngeální maskou