Možnosti merania zdravotnej gramotnosti seniorov

Possibilities of measuring the health literacy of seniors

Aim: Search and analyse relevant research studies focused on the issue of health literacy of the senior population and find out which measurement tools are used most often in the European context.

Methods: The narrative literature review is the result of a content analysis of relevant studies from the full-text electronic databases ScienceDirect, PubMed and BiblioMedica CZ for the years 2011–2022. The total number of searched studies was 64, 45 were excluded, 19 studies that met the inclusion criteria were included in the final analysis.

Results: Most measuring instruments measure functional health literacy, the senior’s ability to correctly understand and use health information. The most frequently used standardized tools included the Health Activities Literacy Scale, European Health Literacy Survey Questionnaire, Newest Vital Sign, and Test of Functional Health Literacy in Adults. Other used included the eHealth Literacy Scale, Emotional Literacy Support Assistants, Health Literacy Management Scale, Health Literacy Questionnaire, National Assessment of Adult Literacy, and Rapid Estimate of Adult Literacy in Medicine.

Conclusion: In the field of health care and health promotion, it is important to objectively assess the level of health literacy with a reliable and valid measurement tool. A limited level of health literacy has a negative impact on the need and consumption of health services. The results of European studies are a starting point for research on this issue in the Slovak senior population as well.

Keywords:

health literacy – senior population – measurement tool

Autoři: D. Beňadiková ^1,2; I. Bóriková ¹; T. Rapčíková ³
Působiště autorů: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav ošetrovateľstva, Vedúca: prof. Mgr. Katarina Žiaková, PhD. ¹; Nemocnica AGEL Zvolen, a. s., Riaditeľka: Ing. Ľudmila Veselá, MBA ²; Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Fakulta zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Katedra ošetrovateľstva, Vedúca: prof. PhDr. Mária Šupínová, PhD. ³
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2023; 103(3): 146-150
Kategorie: Z různých oborů

Souhrn

Cieľ: Vyhľadať a analyzovať relevantné výskumné štúdie zamerané na problematiku zdravotnej gramotnosti seniorskej populácie a zistiť, ktoré meracie nástroje sa používajú najčastejšie.

Metódy: Naratívny literárny prehľad je výsledkom obsahovej analýzy relevantných štúdií z plnotextových elektronických databáz ScienceDirect, PubMed a BiblioMedica CZ za roky 2011–2022. Celkový počet vyhľadaných štúdií bol 64, vyradených 45, do konečnej analýzy bolo zaradených 19 štúdií, ktoré splnili zaraďujúce kritériá.

Výsledky: Väčšina meracích nástrojov meria funkčnú zdravotnú gramotnosť, teda schopnosť seniora správne pochopiť a používať zdravotnícke informácie. K najčastejšie používaným meracím nástrojom patrili Health Activities Literacy Scale, European Health Literacy Survey Questionnaire, Newest Vital Sign, Test of Functional Health Literacy in Adults. K ďalším menej používaným patrili eHealth Literacy Scale, Emotional Literacy Support Assistants, Health Literacy Management Scale, Health Literacy Questionnaire, National Assessment of Adult Literacy a Rapid Estimate of Adult Literacy in Medicine.

Záver: V oblasti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia seniorov je dôležité objektívne posúdiť úroveň zdravotnej gramotnosti reliabilným a valídnym meracím nástrojom. Limitovaná úroveň zdravotnej gramotnosti má negatívny vplyv na potrebu a spotrebu zdravotníckych služieb. Výsledky európskych štúdií sú východiskom pre výskum tejto problematiky aj v slovenskej seniorskej populácii.

Klíčová slova:

zdravotná gramotnosť – seniorská populácia – merací nástroj

ÚVOD

Adekvátna zdravotná gramotnosť predstavuje merateľný a modifikovateľný kritický determinant zdravia, je predpokladom ochrany zdravia a tým aj lepšej kvality života. Objektívne posúdenie úrovne zdravotnej gramotnosti a použitie vhodného skríningového meracieho nástroja pre určenú cieľovú skupinu, vrátane seniorskej populácie, je v oblasti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia nespochybniteľné. Zdravotná starostlivosť a poskytovanie služieb závisí od toho, či sú jednotlivci schopní nielen správne pochopiť, ale predovšetkým použiť odborníkmi poskytnuté informácie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie koncept zdravotnej gramotnosti obsahuje individuálne motivačné faktory pri hľadaní informácií a zručností majúcich vplyv na podporu zdravia (2). Vývoj a testovanie meracích nástrojov na hodnotenie zdravotnej gramotnosti nesledoval pohyb smerom k jej komplexnejšej konceptualizácii. V minulosti vytvorené nástroje sú založené na čítaní s porozumením, čo však nezaručuje dostatok informácií pre plánovanie, realizáciu intervencií a rozvoj zdravotnej gramotnosti. Nástroje sa líšia zameraním na jej konkrétne aspekty ako napr. poznanie a schopnosť porozumieť informáciám či matematické zručnosti (20). Niektoré, v klinickej praxi najčastejšie používané nástroje, boli vyvinuté ako skríningové na identifikovanie jednotlivcov s nízkou úrovňou zdravotnej gramotnosti, napríklad Rapid Estimate of Adult Literacy in Medicine (REALM) v rôznych verziách, Test of Functional Health Literacy in Adults (ToFHLA a Newest Vital Sign (NVS). Cieľom ďalších nástrojov je nielen zhodnotiť úroveň zdravotnej gramotnosti, ale aj zistiť vzťahy s rôznymi determinantami zdravia, napríklad National Assessment of Adult Literacy (NAAL), Critical Health Competence Test (CHC), Swiss Health Literacy Survey (HLS-CH), Health Literacy Management Scale (HeLMS) (21). Model Sørensena bol použitý ako základ pre vypracovanie multidimenzionálneho dotazníka na meranie a porovnávanie zdravotnej gramotnosti vo všeobecnej populácii (HLS-EU-Q) v ôsmich krajinách v Európskom prieskume zdravotnej gramotnosti (HLS-EU) (4). Cieľom naratívneho literárneho prehľadu bolo vyhľadať a analyzovať relevantné výskumné štúdie zamerané na problematiku zdravotnej gramotnosti seniorskej populácie a zistiť, ktoré meracie nástroje sa používajú najčastejšie v európskom kontexte.

METÓDY

Podkladom pre spracovanie literárneho prehľadu bola obsahová analýza relevantných štúdií z elektronických databáz ScienceDirect, PubMed a BiblioMedica CZ za obdobie rokov 2011–2022. Rok 2011 bol východiskový pre vyhľadávanie dokumentov, pretože výsledky projektu HLS-EÚ boli prvými publikovanými štúdiami o zdravotnej gramotnosti seniorov (18, 19, 21). Vyhľadávanie bolo realizované podľa kľúčových slov: health literacy, senior OR elderly OR older adults, measurement OR assessment questionnaire OR tools OR scale OR test, Europe. Z celkového počtu 64 vyhľadaných štúdií sme pre nesplnenie kritérií vyradili 45, do konečnej analýzy sme zaradili 19 štúdií, ktoré splnili zaraďujúce kritériá: plný text v anglickom/českom jazyku, seniorská populácia (vek nad 60 rokov), použitý merací nástroj.

VÝSLEDKY

Výsledky konečnej analýzy zaradených štúdií uvádzame v tabuľke 1. Na meranie zdravotnej gramotnosti seniorskej populácie sa používajú najčastejšie European Health Literacy Survey Questionnaire, HLS-EU-Q (1, 3, 5–7, 9, 10, 13, 16, 18, 19, 22, 25), Newest Vital Sign, NVS (2, 12, 13, 16), Test of Functional Health Literacy in Adults, ToFHLA (11, 23), ďalej sporadicky Health Activities and Literacy Scale, HALS (24), Health Literacy Questionnaire, HLQ (17) a eHealth Literacy Scale, eHEALS (12). Všetky štúdie mali deskriptívno-korelačný dizajn, v troch štúdiách bola použitá kombinácia dvoch nástrojov; reliabilita podľa Cronbachovej alfy mala akceptovateľné hodnoty (od 0,65 po 0,94).

DISKUSIA

Z prieskumu Európskej únie vyplynuli rozdiely úrovne zdravotnej gramotnosti medzi krajinami, kde podiel jednotlivcov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou často prekročil 75 % v prípade zraniteľných skupín. Dôležitosť hodnotenia zdravotnej gramotnosti v seniorskej populácii potvrdili výsledky mnohých štúdií. HLS-EU-Q je multidimenzionálny, komprehenzívny nástroj na meranie všeobecného indexu zdravotnej gramotnosti v bežnej populácii nad 15 rokov. Je založený na konceptuálnom modeli zdravotnej gramotnosti vytvorenom konzorciom HLS-EU (19) a validovaný v prierezovej európskej štúdii (osem krajín EÚ, n = 8 000 respondentov) podľa etablovanej metodiky Eurobarometra, čo umožňuje reliabilné a validné meranie zdravotnej gramotnosti a jej komponentov. Najznámejšia je jeho finálna verzia HLS-EU-Q47 obsahujúca 47 položiek, v rámci ktorých respondenti subjektívne hodnotia vnímanú náročnosť danej úlohy (oblasť zdravotnej starostlivosti, prevencie chorôb, podpory zdravia, prístup, porozumenie, hodnotenie, aplikácia vedomostí a zručností), čo reflektuje interaktívny alebo vzťahový charakter zdravotnej gramotnosti meraním zhody osobných kompetencií s kontextuálnymi alebo situačnými požiadavkami sociálnych systémov (21).

Podľa HLS-EU-Q sa úroveň zdravotnej gramotnosti skóruje od 0 najnižšia, do 50 najlepšia v kvartiloch: 0 až 25 nedostatočná, > 25,01 až 33 problematická, > 33,01 až 42 dostatočná, > 42,01 až 50 excelentná. Na detekciu vulnerabilných respondentov sa prvý a druhý kvartil spája do úrovne limitovanej zdravotnej gramotnosti (skóre 0 až 33). Dlhá 47-položková verzia však nie je vhodná na rutinnú administráciu v klinickom prostredí, preto sa častejšie používa kratšia 16-položková verzia HLS-EU-Q16 preferovaná na národných úrovniach práve pre vekovú skupinu seniorov (19).

Okrem nástroja HLS-EU-Q boli na meranie zdravotnej gramotnosti seniorskej populácie kreované aj ďalšie nástroje, k najznámejším patria testy funkčnej zdravotnej gramotnosti vyvinuté ako skríningové nástroje na identifikáciu jednotlivcov s nízkou a vysokou úrovňou zdravotnej gramotnosti. Patrí sem ToFHLA (a krátka verzia S-ToFHLA) zameraný na funkčné zručnosti čítania a počítania, REALM a jeho verzie (napríklad krátka verzia REALM-SF alebo verzia pre stomatológov REALD-99) mapujúce rýchly odhad gramotnosti dospelej populácie, konkrétne čitateľské zručnosti medicínskych pojmov a NVS zameraný na skríning zdravotnej gramotnosti v oblasti porozumenia textu a matematických zručností, ktorý sa často sa používa v kombinácii s inými nástrojmi, lebo má krátku 6-položkovú administráciu (15). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže na základe počtu správnych odpovedí posúdiť úroveň zdravotnej gramotnosti seniora a upraviť spôsob komunikácie s ním tak, aby danej informácii porozumel, čo prispeje k zlepšeniu jeho zdravotného stavu (26). Nástroje REALM a S-ToFHLA boli však aj kritizované za to, že nie celkom pokrývajú rozsah kompetencií vyžadovaných pre adekvátnu úroveň zdravotnej gramotnosti, ale merajú iba niektoré jej vybrané oblasti. Nekonzistentné výsledky týkajúce sa dodržiavania aspektov zdravotnej gramotnosti môžu byť ovplyvnené aj vekom, keďže v seniorskej populácii zaznamenávame tendenciu poklesu jej úrovne (4).

Okrem vyššie uvedených objektívnych nástrojov sa na meranie zdravotnej gramotnosti používajú aj subjektívne verzie nástrojov napríklad HLQ obsahujúci deväť rôznych domén, konštruktov vrátane behaviorálnych, afektívnych a konatívnych (17). Zatiaľ čo objektívne nástroje sa väčšinou zameriavajú na gramotnosť a počítanie, komprehenzívne nástroje sú zamerané na sebapercepciu špecifických kompetencií seniorov v rôznych doménach zdravia, čo sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším v oblasti verejného zdravia (3). V štúdiách sa používajú aj nástroje, ktoré sa okrem hodnotenia úrovne zdravotnej gramotnosti zameriavajú aj na vzťahy s determinantami zdravia a zdravotných služieb, napríklad NAAL, CHC, HLS-CH a HeLMS. Nástroje sa medzi sebou líšia v štýle a zameraní na konkrétne aspekty gramotnosti, ako je výslovnosť lekárskych pojmov, písomné a matematické zručnosti, ale žiadny z nich však nedokáže úplne zachytiť relevantné aspekty zdravotnej gramotnosti (21). K meracím nástrojom umožňujúcim metodicky najsilnejšie a kontextuálne azda najširšie hodnotenie zdravotnej gramotnosti patrí HALS; je významný tým, že v klinickom prostredí ďaleko presahuje funkčné zručnosti čítania súvisiace so zdravím (24).

Nástroje na meranie zdravotnej gramotnosti sa v národných alebo regionálnych štúdiách často používajú aj v korelácii s rôznymi demografickými, sociálno-ekonomickými a osobnostnými premennými (pohlavie, vek, vzdelanie, sociálny a finančný status, zdravotný stav, chronické ochorenia, abúzus a iné) (19) a v kombinácii s nástrojmi na posúdenie kognície, depresie, komorbidít či mobility (3).

V nástrojoch zameraných na intervenciu sa mnoho zásahov v oblasti zdravotnej gramotnosti obmedzuje na čítanie, počítanie, vedomosti a kognitívne porozumenie otázkam týkajúcich sa zdravia. Avšak z hľadiska progresu a zlepšovania úrovne zdravotnej gramotnosti je nevyhnutné zapojiť jednotlivcov – zdravých aj chorých – do procesu zameraného predovšetkým na kreovanie zručností a kompetencií, nie iba na rozsah vedomostí, čím docielime lepšiu sebakontrolu a aktívnejšiu spoluprácu v oblasti zdravia, prevencie ochorení a využívania zdravotných služieb (14).

ZÁVER

Cieľom prehľadovej štúdie bolo zmapovať najčastejšie používané meracie nástroje na hodnotenie zdravotnej gramotnosti seniorskej populácie 65. Efektívnejšie využívanie súčasných meracích nástrojov, resp. kreovanie nových spôsobov hodnotenia a monitorovania zdravotnej gramotnosti seniorov by malo patriť k prioritám zdravotných politík, pretože zlepšenie zdravotnej gramotnosti v tejto vulnerabilnej populácii môže predstavovať účinnú stratégiu podpory efektívnejšieho využívania zdravotnej starostlivosti. Rôznymi faktormi limitovaná zdravotná gramotnosť a jej sociálny gradient predstavujú dôležité výzvy pre politiky a postupy v oblasti zdravia pre všetky členské štáty Európskej únie s cieľom riešiť sociálne determinanty zdravia, nerovnosti v zdraví a vyvíjať vhodné stratégie v oblasti zdravia a jeho podpory.

Konflikt záujmov: žiadny.

adresa pre korešpodenciu:
PhDr. Daniela Beňadiková
Ústav ošetrovateľstva JLF UK
Malá hora 5, 036 01 Martin, SR
e-mail: benadikova9@uniba.sk

Prakt. Lék. 2023; 103(3): 146–150

Zdroje

1. Brabcová I, Hajduchová H, Šedová L, a kol. Zdravotní gramotnost seniorů. Prakt. Lék. 2018; 98(4): 178–181.

2. Erdei RJ, Barth A, Fedor AR, Takács P. Measuring the factors affecting health literacy in East Hungary – health literacy in the adult population of Nyíregyháza city. Kontakt 2018; 20(4): 405–410.

3. Eronen J, Paakkari L, Portegijs E, et al. Assessment of health literacy among older Finns. Aging Clin. Exp. Res. 2019; 31(4): 549–556.

4. Geboers B, Brainard JS, Loke YK, et al. The association of health literacy with adherence in older adults, and its role in interventions: a systematic meta-review. BMC Public. Health 2015; 15: 903.

5. Gibney S, Doyle G. Self-rated health literacy is associated with exercise frequency among adults aged 50+ in Ireland. Eur. J. Public. Health 2017; 27(4): 755–761.

6. Gustafsdottir SS, Sigurdardottir AK, Arnadottir SA, et al. Translation and cross-cultural adaptation of the European Health Literacy Survey Questionnaire, HLS-EU-Q16: The Icelandic version. BMC Public. Health 2020; 20(61): 1–11.

7. Kosicka B, Deluga A, Bak J, et al. The level of health literacy of seniors living in Eastern region of Poland. Preliminary study. Healthcare (Basel) 2020; 8(3): 277.

8. Lorini Ch, Ierardi F, Bachini L, et al. The antecedents and consequences of health literacy in an ecological perspective: results from an experimental analysis. Int. J. Environ Res. Public. Health 2018; 15(4): 798.

9. Meier C, Vilpert S, Borrat-Bessonc C, et al. Health literacy among older adults in Switzerland: cross-sectional evidence from a nationally representative population-based observational study. Swiss Med. Wkly. 2022; 152: w30158.

10. Motlová L, Brabcová I, Šedová L, a kol. Pohybová aktivita u seniorů 65+ a její souvislosti se zdravotní gramotností. Prakt. Lék. 2018; 98(5): 209–213.

11. Náfrádi L, Papp-Zipernovszky O, Schulz PJ, Csabai M. Measuring functional health literacy in Hungary: validation of S-ToFHLA and chew screening questions. Cent. Eur. J. Public. Health. 2019; 27(4): 320–325.

12. Noblin AM, Rutherford A. Impact of health literacy on senior citizen engagement in Health Care IT Usage. Gerontol. Geriatr. Med. 2017; 3: 2333721417706300.

13. Palumbo R, Annarumma C, Adinolfi P, et al. The Italian health literacy project: insights from the assessment of health literacy skills in Italy. Health Policy 2016; 120(9): 1087–1094.

14. Rademakers J, Heijmans M. Beyond reading and understanding: health literacy as the capacity to act. Int. J. Environ. Res. Public. Health 2018; 15(8): 1676.

15. Shealy KM, Threatt TB. Utilization of the Newest Vital Sign (NVS) in the practice in the United States. Health Commun. 2016; 31(6): 679–687.

16. Schaeffer D, Berens EM, Vogt D. Health literacy in the German population – results of a representative survey. Dtsch. Arztebl. Int. 2017; 114(4): 53–60.

17. Simpson RM, Knowles E, O’Cathain A. Health literacy levels of British adults: a cross-sectional survey using two domains of the Health Literacy Questionnaire (HLQ). BMC Public. Health 2020; 20(1): 1819.

18. Słońska ZA, Borowiec AA, Aranowska AE. Health literacy and health among the elderly: status and challenges in the context of the Polish population aging process. Anthropological Review. 2015; 78(3): 297–307.

19. Sørensen K, Pelikan JM, Röthlin F, et al. Health literacy in Europe: comparative results of the European health literacy survey (HLS-EU). Eur. J. Public. Health 2015; 25(6): 1053–1058.

20. Sørensen K, van Den Broucke S, Fullam J, et al. Health literacy and public health: a systematic review and integration of definitions and models. BMC Public Health 2012; 12: 80.

21. Sørensen K, Van den Broucke S, Pelikan JM, et al. Measuring health literacy in populations: illuminating the design and development process of the European health literacy survey questionnaire (HLS-EU-Q). BMC Public. Health 2013; 13: 948.

22. Tiller D, Herzog B, Kluttig A, Haerting J. Health literacy in an urban elderly East-German population – results from the population- based CARLA study. BMC Public. Health 2015; 15: 883.

23. Toçi E, Burazeri G, Sørensen K, et al. Health literacy and socioeconomic characteristics among older people in Transitional Kosovo. Br. J. Med. Med. Res. 2013; 3(4): 1646–1658.

24. van der Heide I, Wang J, Droomers M, et al. The relationship between health, education, and health literacy: results from the Dutch adult literacy and life skills survey. J. Health Commun. 2013; 18(Suppl 1): 172–184.

25. Vogt D, Schaeffer D, Messer M, et al. Health literacy in old age: results of a German cross-sectional study. Health Promot. Int. 2018; 33(5): 739–747.

26. Weiss BD, Mays MZ, Martz W, et al. Quick assessment of literacy in primary care: The Newest Vital Sign. Ann. Fam. Med. 2005; 3(6): 514–522.