Silikóza a banícka pneumokonióza na Slovensku v rokoch 1981–2010

Souhrn

Úvod a cieľ práce:
Pneumokoniózy patria trvale medzi závažné profesionálne ochorenia. Vyskytovali sa v značnom počte aj na Slovensku, hlavne v spojitosti s ťažbou a spracovaním rúd, stavbou železničných tunelov v ťažkých pracovných podmienkach. Ochorenia postihovali často mladých ľudí, vznikali niekedy aj po 3 až 7-ročnej práci v riziku. Veľmi sťažovali a skracovali život. Cieľom práce bola longitudinálna štúdia tohto súboru pacientov s hlásenou chorobou z povolania.

Materiál a metódy:
Vstupné kritéria pre výber ochorenia: položka 33 Zoznamu chorôb z povolania ČSSR, SR, obdobie rokov 1981–2010. Analyzované údaje: hlásenia 33-1 jednoduchej silikózy, 33-2 komplikovanej silikózy, 33-3 silikotuberkulózy a 33-4 baníckej (uhľokopskej) pneumokoniózy, výskyt podľa vekových skupín, pohlavia, odvetví a území zdravotníckych zariadení. Použité deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

Výsledky:
V tridsaťročnom období bolo hlásených v Slovenskej republike v položke 33 Zoznamu chorôb z povolania 1127 pneumokonióz, z toho 787 prípadov jednoduchej silikózy, 82 komplikovanej silikózy, 166 prípadov silikotuberkulózy a 92 ochorení uhľokopskou pneumokoniózou. Ročný počet ochorení mal klesajúcu tendenciu s výnimkou roku 1991, kedy boli v SR zmiernené RTG kritériá, určujúce hranicu pre hlásenie choroby z povolania u jednoduchej a uhľokopskej pneumokoniózy. V tomto roku boli ako choroby z povolania dodatočne hlásené v SR, podobne ako v ČR (v čase zmien politickej klímy po novembri 1989) aj prípady zvýšených ohrození chorobami z povolania dýchacieho systému u baníckych profesií. V desaťročí 1981–1990 bolo hlásených 520 pneumokonióz so 123 prípadmi silikotuberkulózy (24 % z tohto súboru), kým v desaťročí 2001–2010 bolo 214 pneumokonióz a len 9 silikotuberkulóz (4 % z tohto súboru). Výrazne klesli počty jednoduchej a komplikovanej silikózy. Počty uhľokopských pneumokonióz sa v troch porovnávaných desaťročiach pohybovali od 30 (roky 1981–1990), cez 37 (roky 1991–2000) po 31 prípadov (roky 2001–2010). Najviac pneumokonióz bolo hlásených v odvetví ťažby a dobývania uhlia a rúd. Priaznivým trendom je, že z 214 pneumokonióz v rokoch 2001–2010 bolo 97 pneumokonióz hlásených vo veku 60 a viac rokov. U týchto bývalých baníkov v dôchodkovom veku však bolo najviac – 11 silikotuberkulóz, čo upozorňuje na nutnosť epidemiologickej ostražitosti. Pred 40. rokom veku bolo hlásených len 7 pneumokonióz, ani jeden prípad silikotuberkulózy ani komplikovanej silikózy. V súbore sa vyskytli 4 ženy, 3 z toho s jednoduchou silikózou a jedna so silikotuberkulózou po 3 rokoch od hlásenia jednoduchej silikózy po 60. roku veku. Najvyšší počet hlásených pneumokonióz bol v Košickom kraji, kde bolo aj najviac ochorení silikotuberkulózou. Na druhom mieste v počte pneumokonióz, hlavne silikózy a uhľokopskej pneumokoniózy, sa umiestnil Trenčiansky kraj.

Pokles pneumokonióz je v príčinnej súvislosti s útlmom ťažby a dobývania uhlia a rúd, útlmom výroby v hutníctve, ktoré sa v SR prejavili po roku 1990 poklesom počtu pracovníkov vystavených rizikovej práci. Uplatňujú sa aj dôslednejšie preventívne hygienicko-technické postupy vrátane ochrany a podpory zdravia zamestnancov. Pokles silikotuberkulózy sleduje pokles incidencie tuberkulózy v slovenskej populácii.

Pneumokoniózy sú preventabilnými ochoreniami. Úlohou spoločnosti, verejného zdravotníctva a pracovného lekárstva je prispieť ku zlepšeniu primárnej prevencie, k odhaľovaniu a redukcii rizikových prác aj u doteraz neregistrovaných pracovných činností s rizikom fibrogénneho prachu. V rámci dispenzarizácie chorých na pracovnom lekárstve sa treba pričiniť aspoň o spomaľovanie progresie prostriedkami sekundárnej prevencie vrátane usmerňovania životosprávy v tejto skupine pacientov.

Kľúčové slová:
choroby z povolania – pneumokoniózy – silikotuberkulóza – vek – odvetvie – pohlavie – kazuistika u ženy – rizikoví pracovníci

ÚVOD 

Pneumokoniózy patrili na Slovensku ku historicky známym závažným profesionálnym ochoreniam, skracujúcim vek dožitia baníkov a mínerov. Situáciu u baníkov zo Spišskej lokality na Slovensku opísala pred viac ako 60 rokmi Heretíková [6]. V trojročnej povojnovej štúdii zaznamenala, že baníci začínali pracovať v riziku už od 13–14 rokov veku. Doslova písala: „V rodinách boli zlé sociálne a hygienické pomery a veľmi rozšírená tuberkulóza“. Z 382 baníkov malo 61,5 % zaprášenie pľúc, z toho 15,9 % sprievodnú pľúcnu TBC, nezriedka s ťažkými rozpadovými formami. U ďalších 22 % boli prejavy tuberkulózy, nezriedka aj s pozitivitou BK. Po demonštrovaní klinického obrazu, priebehu, patologicko-anatomického obrazu týchto ochorení pľúc u niektorých baníkov, ktorí  zomreli v 39.–44. roku veku, na stránkach svojej publikácie konštatovala: „Pacienti končia v žalostnom kachektickom stave, celý proces sa nám bezmocne vymkne z rúk.“

Smutné prípady silikóz s akútnym priebehom na Slovensku boli v rokoch 1965–1980 na Slovensku v minulosti u predákov, razičov komínov v rudných baniach, u tryskačov odliatkov, u bielych murárov odstraňujúcich výmurovky vo vysokých peciach, u robotníkov pracujúcich so sklárskou múčkou Tripolitom (obsah 70 % kysličníka kremičitého, SiO₂) pri čistení skla. Stretli sme sa s nimi často u mínerov, hlavne tých, ktorí pracovali v rokoch 1951–1953 v Bujanovskom tuneli. Niektorí míneri trpeli po dvoj‑ až 3,5-ročnej expozícii už vo veku 28–32 rokov ťažkou silikózou a zomierali ako 29–33-roční. Vysoká prašnosť z horniny obsahujúcej viac ako 90 % voľného SiO₂, pri používaní pneumatických vŕtačiek bez vodného výplachu (,,nasucho“), sa podpisovala o niekoľko rokov po ukončení tejto stavby pod mnohé predčasné úmrtia na choroby z povolania vo veku 30–50 rokov.

Rizikovosť práce sa v druhej polovici minulého storočia aj na Slovensku v podzemí rudných baní a u tunelárov významne znížila hlavne po zavedení vŕtacích prác s vodným výplachom a instiláciou hornín vodou. Na Slovensku boli najvýraznejším rizikom banské práce v podzemí rudných baní v lokalitách kremnických a štiavnických baní, v oblastiach rudných baní Dúbrava a Banská Hodruša. Ďalším rizikom boli práce pri stavbe tunelov na Trati družby a práce v hutníctve, pri výrobe oceľoliatin, predovšetkým u čističov odliatkov, niektoré práce v sklárskom priemysle.

V riziku bola aj časť mužov zo severných lokalít Slovenska, ktorí odchádzali na rôzne dlhé obdobia pracovať do Ostravsko-karvinských baní. Ťažbu čierneho uhlia Slovensko nemá. V porovnaní s expozíciami čiernouhoľnému prachu u rubačov a razičov prekopov v ostravskom podzemí predstavovala práca baníkov na Slovensku v hnedouhoľných hornonitrianskych baniach, v bani Dolina a bani Záhorie, menšie riziko vzniku a závažnosti priebehu uhľokopskej pneumokoniózy. V lignitových baniach na Slovensku sa nachádza v uhlí 0–3 %, v hlušine 1 až 5 % voľného SiO₂. Vyššie percento oxidu kremičitého v nováckej aj handlovskej panve je však v sprievodných horninách pretkávajúcich uhoľné sloje, v tzv. preplastkoch, ktoré môžu byť rôzne hrubé až desiatky centimetrov a môžu obsahovať od 1 až do 60 % SiO₂. Práca v handlovskej panve, kde je kvalitnejšie hnedé uhlie z pohľadu výhrevnosti, je aj z pohľadu vzniku pneumokonióz rizikovejšou [7].

Na Slovensku bolo v roku 1988 vystavených pôsobeniu prachov v najrizikovejších kategóriach (3. a 4. kategória rizika podľa hygienického posúdenia) cca 55 000 mužov a takmer 10 000 žien. Od roku 1990 sa tento počet postupne redukoval. V hornonitrianskych baniach bolo v roku 1991 exponovaných hnedouhoľnému prachu okolo 12 000 baníkov, v roku 1999 počet klesol na 6 500. Súčasný výskyt profesionálnych fibrokonióz ovplyvnili po roku 1990 útlmové programy v baníctve a hutníctve a zníženie počtu pracovníkov vystavených riziku fibrogénneho prachu.

Cieľom práce bola analýza výskytu hlásených prípadov pneumokonióz v rokoch 1981–2010 na Slovensku.

MATERIÁL A METÓDY 

Vykonali sme retrospektívnu analýzu údajov hlásených cestou ÚZIŠ ČSSR (do roku 1990), UZIŠ SR, neskôr NCZI  SR (14,17).

Vstupné kritéria na výber ochorenia boli pneumokoniózy v položke 33 podľa Zoznamu chorôb z povolania ČSSR, SR [18], obdobie rokov 1981 až 2010. Analyzovali sme hlásenia položiek 33-1 jednoduchá silikóza, 33-2 komplikovaná silikóza, 33-3 silikotuberkulóza a 33-4 banícka (uhľokopská) pneumokonióza, výskyt podľa odvetví, vekových skupín a pohlavia. Pri spracovaní získaných údajov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy.   

VÝSLEDKY 

V tridsaťročnom období rokov 1981–2010 bolo na Slovensku ako choroby z povolania hlásených v  položke 33 Zoznamu chorôb z povolania spolu 1 127 pneumokonióz (obr. 1). Najčastejšie išlo o hlásenie prípadov jednoduchej silikózy, na 2. mieste boli prípady silikotuberkulózy. Nasledovali prípady baníckej pneumokoniózy s vrcholom hlásenia v roku 1991, kedy, podobne ako v Českej republike, došlo po roku 1989 ku zmierneniu kritérií posudzovania RTG snímky pľúc pre hranicu hlásenia a odškodňovania (stačilo naplnenie kritéria nálezu p2,q2 malých zatienení podľa ILO classification of radiographs of pneumoconioses, 1980). Zachytených a prvohlásených ochorení v položke komplikovaná silikóza bolo 82, s náznakom troch vĺn v sledovanom časovom období. Trend vo vývoji počtu ochorení v sledovaných položkách 33-1 až 33-4 je vyjadrený graficky na obrázku 2.

Pri porovnaní troch desaťročných období na Slovensku bolo v období rokov 1981–1990 hlásených 520 pneumokonióz, v ďalšom desaťročí v rokoch 1991–2000 došlo k poklesu na 393 prípadov a v desaťročí 2001–2010 najmenej – 214 pneumokonióz.

Percentuálne vyjadrený výskyt pneumokonióz v SR v skupinách 33-1 jednoduchá silikóza, 33-2 komplikovaná silikóza, 33-3 silikotuberkulóza a 33‑4 banícka pneumokonióza v troch desaťročných obdobiach za sebou je znázornený na obrázkoch 3, 4 a 5. Vidno postupný pokles absolútneho sumárneho počtu jednoduchých silikóz v desaťročných úsekoch, v poslednom desaťročí aj pokles u komplikovanej silikózy. Výrazný pokles v sledovaných desaťročiach je u hlásených prípadov silikotuberkulózy ako v počte chorých, tak aj v percentuálnom vyjadrení. Banícka uhľokopská pneumokonióza sa vyskytla v poslednom desaťročí prakticky v rovnakom počte prípadov ako v rokoch 1981–1990, percentuálne s ohľadom na pokles v položkách 33-1 až 33-3 je však jej zastúpenie v rokoch 2001–2010 vyššie.

Vzhľadom na to, že v riziku prachu, ktorý môže zapríčiniť vznik pneumokoniózy, sú zamestnaní spravidla muži, výskyt pneumokonióz u žien bol v uvedenom období malý, celkovo len 4 hlásené prípady. Jeden neobvyklý prípad jednoduchej silikózy hlásenej u 60-ročnej ženy v dôchodkovom veku vznikol po 25-ročnej práci v panelárni. Pacientka obsluhovala 15 rokov nasypávanie piesku, štrku a cementu do zásobníkov, prašnosť prekračovala 3,2-krát NPK hodnoty, voľný oxid kremičitý bol v prachu na pracovisku v 10,53% koncentrácii. Pacientka bola nižšej postavy (150 cm), aj preto bola preradená na ďalších 10 rokov ku obsluhe šnekov a pásov v tuneli panelárne, pod skládkami materiálu, kde bol v sedimentovanom prachu obsah kysličníka kremičitého 19,5 %. Po celý čas vykonávala aj čistiace práce pod dopravnými pásmi. Za tri roky po hlásení silikózy mala zistenú silikotuberkulózu, s opakovanými obdobiami s pozitivitou BK, s nutnosťou opakovanej antituberkulóznej liečby v priebehu ďalších 10 rokov. V roku 2008 vzhľadom na progresiu v RTG obraze, kardiorespiračnú insuficienciu s cor pulmonale, bolo sťaženie jej spoločenského uplatnenia hodnotené bodovým maximom.

Veková štruktúra pri hlásení pneumokonióz v SR u 214 hlásených pneumokonióz v rokoch 2001 až 2010 je znázornená na obrázku 6. Pred 39. rokom veku bol výskyt pneumokoniózy veľmi zriedkavý. Postupný nárast bol v ďalších obdobiach, medzi 40.–54. rokom veku, hlavne na vrub jednoduchej silikózy. Najviac hlásených chorôb z povolania vo všetkých položkách 33-1 až 33-4 bolo až vo veku šesťdesiat a viac rokov.

Výskyt pneumokonióz podľa hlavných priemyselných odvetví je znázornený na obrázku 7. Očakávane bol najvyšší počet prípadov v ťažbe a pri dobývaní uhlia a rúd. Na obrázku 8 uvádzame výskyt pneumokonióz v položke 33 Zoznamu chorôb z povolania podľa územia zdravotníckeho zariadenia (kraje). V desaťročí 2001–2010 bol najvyšší počet hlásených ochorení v Košickom a v Trenčianskom kraji (spádová oblasť hornonitrianskych baní). 

DISKUSIA 

Od r. 1990 sa v bývalom Československu zmiernili kritéria na hlásenie pneumokonióz ako chorôb z povolania. Posun nastal hlavne pri hodnotení RTG obrazu jednoduchej silikózy a baníckej pneumokoniózy aj s prihliadaním na dynamiku vývoja choroby. Spolu s hlásením prípadov zvýšeného ohrozenia chorobou zo zaprášenia pľúc sa tak v celom Československu vrátane Slovenska, najmä v rokoch 1990–1991, prechodne zvýšil počet hlásení jednoduchej silikózy a baníckej pneumokoniózy [1]. Týmto usmernením boli trvale vyradení z prašného prostredia pacienti s miernejším, počínajúcim klinickým obrazom pneumokoniózy, čo s očakávaním pomalšej progresie fibrotizujúceho procesu v pľúcach zlepšilo ich vyhliadku na zlepšenie kvality a dĺžky života. V procese vyraďovania baníkov z prašného prostredia na základe reklasifikácie v rokoch 1990–1991 (prehodnotenia zdravotného stavu v období politických zmien v ČSSR, spojených s prechodom na trhovú ekonomiku a obavami baníkov, evidovaných aktuálne v kategórii „ohrození chorobami z povolania“ z trvalého poškodenia zdravia a straty zamestnania) boli v Čechách trvale vyradené z rizikovej práce v podzemí vysoké počty baníkov [9]. U vybranej sledovanej skupiny 468 bývalých baníkov OKR s pôvodne malým nálezom na RTG pľúc sa po 15 rokoch od vyradenia zistilo, že v 27 % sa napokon vyvinul aj po prerušení expozície typický RTG obraz jednoduchej pneumokoniózy, ev. aj komplikovanej formy pneumokoniózy. Tým sa potvrdila vysoká rizikovosť práce v podzemí ostravských baní a potreba opatrení pre skrátenie celoživotnej expozície v tomto prostredí [5].

Vzostup počtu pneumokonióz u baníkov z tzv. reklasifikácie v rokoch 1991–1992 bol na Slovensku v porovnaní s Českou republikou percentuálne nižší. Prašná expozícia v slovenských hnedouhoľných baniach s relatívne nízkym obsahom SiO₂ v hnedouhoľnom prachu, predstavovala výrazne nižšiu ofenzivitu fibrogenity. Typický RTG obraz pneumokoniózy u hnedouhľokopov v Handlovej sa vyvinul u razičov po expozícii 9–38 rokov, u rubačov po 19–37 rokoch práce v podzemí [7]. Obraz veľkouzlovej formy baníckej pneumokoniózy a silikotuberkulózy z hornonitrianskej lokality (Handlová, Nováky, Cígeľ) sa pri čistej expozícii hnedouhoľnému prachu zaregistroval po dlhoročnej expozícii pomerne zriedkavo, spravidla u dôchodcov po 60. roku veku.

Pri zmiešaných expozíciach – hnedouhoľný prach spolu s vystavením čiernouhoľnému prachu (napr. často sa vyskytujúce brigádnické roky, strávené pri práci v podzemí na ostravských pracoviskách), pri vystavení inhalácii prachov s voľným SiO₂ pri ťažbe a spracovaní rúd, ev. v iných rizikových prašných profesiách, sa pri zistení RTG zmien v zmysle pneumokoniózy tieto choroby z povolania už nehlásili v položke 33-4, ale podľa klinického nálezu v položkách 33-1 až 33-3. Kubík et al. [7] upozornili, že pri zmiešaných expozíciách bol sumárny priemerný počet rokov expozície fibrogénnemu prachu pred hlásením choroby z povolania kratší, ako u čistých expozícií v bani Handlová a Nováky.

Pneumokoniózy sa hlásia v SR ako CHzP vždy len jediný raz s registráciou aktuálne diagnostikovanej položky 33-1 až 33-4 Zoznamu CHzP [1]. Je škodou, že sa nerobí preklasifikovanie ani v tých prípadoch, keď jednoduchá silikóza, banícka pneumokonióza či komplikovaná silikóza po určitých rokoch nadobudnú klinický obraz silikotuberkulózy. Štatistike tak uniká, hlavne z  minulosti, ďalší „prídatný“ počet respiračných foriem TBC u pacientov s prašnou expozíciou. Na túto okolnosť, významnú aj z epidemiologického hľadiska, upozornila už v roku 1981 Spáčilová [12] s vyjadrením, že až 3/4 overených silikotuberkulóz v 82-člennom súbore lamačov rudných baní nebolo po predchádzajúcom hlásení silikózy hlásených následne ako silikotuberkulóza. Martinskí autori diagnostikovali u pacientov v Stredoslovenskom kraji v rokoch 1987 až 1996 okrem 23 prípadov hlásených silikotuberkulóz ďalších 38 „prídatných“ silikotuberkulóz, ktoré mali typický klinický obraz s manifestáciou po priemerne 3,8-ročnom odstupe od hlásenia pneumokoniózy bez TBC. U silikotuberkulózy zachytili v dvoch 5‑ročných obdobiach medzi rokmi 1987–1996 BK pozitivitu v 36–38 % prípadov. Rozpadové formy s kavernou potvrdili na RTG u 25 % silikotuberkulóz [1]. Rozpadové formy pri silikotuberkulóze bývajú častejšie lokalizované v horných pľúcnych poliach a sú viac-menej uzavreté vo fibrotizujúcom substráte tkanivom, zmeneným silikotickým procesom. Niekedy sa prekvapivo odhalia až pri pitve zomrelých s komplikovanou silikózou v rezoch pľúcneho tkaniva laločnaté dutiny v horných pľúcnych poliach, posiate na vnútornej stene kaverny kolóniami Mycobacterium tuberculosis. Literatúra uvádza, že pri koincidencii tuberkulózy a pneumokoniózy je liečba TBC ťažšie zvládnuteľná aj pre už predtým narušenú funkciu pľúcnych makrofágov vplyvom prašnej nálože [8]. V ostatných rokoch sa opakovane upozorňuje, napriek nízkej prevalencii TBC v Českej republike (6,5/100 000 obyvateľov v roku 2010) aj na Slovensku (v Národnom registri TBC 8,17/100 000 obyvateľov v roku 2010), na stúpajúci príliv migrantov, zamestnávajúcich sa aj v banských profesiách. Prichádzajú na naše územie z Balkánskej oblasti, z východu Európy a Ázie, kde je významne vyšší výskyt TBC. Vypuklejším problémom sa stáva tuberkulóza s nárastom MDR‑TB (multi-drug resistant tuberculosis), čo núti aj do budúcnosti nepodceniť epidemiologickú ostražitosť [2, 10, 13].

Priaznivým výsledkom v našej analýze sa ukazuje pokles silikotuberkulózy, sledujúci celkový pokles chorobnosti na TBC v súčasnosti na Slovensku. Pokles sa v. s. viaže aj na systém periodických preventívnych lekárskych prehliadok rizikových pracovníkov vystavených prachu s obsahom voľného SiO₂ a na dispenzárnu lekársku starostlivosť o bývalých baníkov a baníkov s pneumokoniózami.

Vekovú štruktúru baníkov pri hlásení pneumokonióz na Slovensku sme mohli analyzovať len za desaťročie rokov 2001–2010, nakoľko dovtedy uvádzané údaje v rámci  SR neboli centrálne zaznamenávané. Súčasný vyšší vekový priemer u pacientov pri hlásení pneumokonióz môže byť jedným z faktorov, ktorý nepriamo upozorňuje na pokles agresivity rizikových prác v prašnom prostredí. Zároveň manifestácia pneumokoniózy v neskoršom veku dáva určitý predpoklad pomalšieho progredovania fibrózy tak, ako to potvrdila napr. Spáčilová [11].

Pokles počtu pneumokonióz v SR určite najviac ovplyvnili útlmové programy v rudnom baníctve a v hutníctve, parciálne však aj zlepšenie pracovného prostredia pri prácach v podzemí a u niektorých mínerských a hutníckych prác. Na Slovensku klesli aj počty zamestnancov odchádzajúcich za prácou zo severozápadného Slovenska do Ostravsko-karvinského revíru čiernouhoľných baní. Naďalej máme však aj v SR veľký počet bývalých baníkov, u ktorých sa aj po prerušení, resp. ukončení práce v podzemí, môžu po rokoch odhaliť pneumokoniózy.

Najvyšší výskyt pneumokonióz v ČR je dlhoročne u uhľokopov v Moravskosliezskom kraji a u baníkov v Stredočeskom kraji [3]. V Českej republike bolo v roku 2000 hlásených 208 pneumokonióz spôsobených SiO₂, z toho 53 silikóz, 144 pneumokonióz uhľokopov, 11 prípadov pneumokonióz spojených s TBC [4]. O rok neskôr, v roku 2001, počet pneumokonióz klesol. Hlásených bolo 158 pneumokonióz spôsobených SiO₂, z toho 110 ochorení uhľokopskou pneumokoniózou. V roku 2010 bol zaregistrovaný pokles hlásených pneumokonióz na 99 prípadov, z toho bolo 61 uhľokopských pneumokonióz, t. j. pokles v desaťročnom intervale rokov 2001 až 2010 bol o 37,3 %, resp. 44,6 %. Incidencia pneumokonióz spôsobených voľným SiO₂ v roku 2001 bola v ČR 3,5/100 000 nemocensky poistených osôb, v roku 2010 bol pokles na 2,3 prípadov/100 000 poistencov.

V tom istom desaťročí klesol aj na Slovensku výskyt pneumokonióz z 37 hlásených prípadov v roku 2001 na 15 prípadov v  roku 2010 o 59,5%, t. j. výraznejšie ako v ČR. Incidencia pneumokonióz spôsobených voľným oxidom kremičitým v roku 2001 bola v SR 1,8/100 000 nemocensky poistených osôb, v roku 2010 bol pokles na 0,7 prípadov/100 000 nemocensky poistených osôb. Slovensko má posledných 15 rokov malú kapacitu v oblasti ťažby a dobývania uhlia a rúd, menej rizikové pracoviská s nižším obsahom voľného kryštalického SiO₂, a preto tieto nižšie počty pneumokonióz nie sú prekvapením. Na druhej strane však treba upozorniť, že na Slovensku niektorí zamestnávatelia využívajú pri závažných, často najrizikovejších prácach zamestnania na dohodu, dočasnú prácu poskytovanú samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). Títo pracovníci môžu v niektorých rezortoch (napr. v stavebníctve) unikať preventívnym opatreniam, vrátane zabezpečenia povinnej lekárskej starostlivosti cestou pracovno-zdravotnej starostlivosti – PZS [15, 16]. To môže byť signálom, že terajší registrovaný počet rizikových pracovníkov môže byť nižší ako v skutočnosti, čo sa môže v budúcnosti prejaviť v počte hlásených prípadov pneumokonióz.

ZÁVER 

Výsledky tridsaťročnej analýzy dokumentujú na Slovensku ústup nielen počtu pneumokonióz, ale aj iné priaznivé trendy. Sú argumentom pre potrebu ďalších a trvalých opatrení na ochranu a podporu zdravia s cieľom znižovať výskyt a spomaľovať progresiu týchto preventabilných  ochorení.   

Práca bola podporená projektom: Dobudovanie Centra experimentálnej a klinickej respirológie (CEKR II), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.   

Došlo dne 19. 3.  2012.

Přijato do tisku dne 2. 4. 2012. 

Kontaktní adresa:

Prof. MUDr. Jana Buchancová, CSc.

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK

Sklabinská 26

036 01 Martin

Slovenská republika

e- mail: buchancova@jfmed.uniba.sk