Rozdiely medzi pohlaviami v klinických prejavoch a výskyte porúch spánku u pacientov s Parkinsonovou chorobou – populačná štúdia
Autoři:
F. Cibulčík; A. Hergottová; K. Kračunová; J. Benetin
Působiště autorů:
Department of Neurology, Slovak Medical University and University Hospital Bratislava, Slovak Republic
Vyšlo v časopise:
Cesk Slov Neurol N 2015; 78/111(2): 196-199
Kategorie:
Krátké sdělení
Souhrn
Poruchy spánku patria k najčastejším non‑motorickým prejavom u pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCh), v populačných štúdiách je uvádzaný ich výskyt až u 60 % pacientov. Štúdie tiež uvádzajú rozdielnosť prejavov PCh medzi mužmi a ženami.
Cieľ:
Zistiť, či sú u pacientov s PCh na Slovensku prítomné medzi pohlaviami rozdiely v klinických prejavoch PCh a výskyte porúch spánku.
Materiál a metódy:
Zisťovanie bolo robené dotazníkovou metódou s účasťou pacientov a neurológov z jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Dotazníky boli vyplňované počas rutinných kontrolných návštev. Boli zisťované socioekonomické premenné ako pohlavie, vek, vek pri začiatku ochorenia, stupeň poškodenia hodnotený škálou Hoehna a Yahrovej, dominujúci fenotyp ochorenia a používaná medikácia. Pri hodnotení porúch spánku bola použitá slovenská verzia dotazníka PDSS.
Výsledky:
Získali sme dáta od 1 067 pacientov. Pri porovnávacích analýzach neboli zistené podstatné rozdiely vo väčšine hodnotených parametrov. U mužov bol o niečo vyšší podiel pacientov s hodnotou škály Hoehna a Yahrovej 4 a boli zistené signifikantne vyššie dávky levodopy v monoterapii (p < 0,01). Významné rozdiely boli zistené v skóre škály PDSS pre hodnotenie rušivých halucinácií počas noci – skóre u mužov bolo 8,22, u žien 8,48 (p < 0,05). Podobný výsledok sme zaznamenali v skóre hodnotiacom nutnosť močenia počas noci – u mužov bolo skóre 5,90, u žien 6,53 (p < 0,01).
Klíčová slova:
Parkinsonova choroba – pohlavné rozdiely – spánok
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
Zdroje
1. Bordelon Y, Fahn S. Gender differences in movement disorders. In: Kaplan P (ed). Neurologic disease in women. New York: Demos 2006: 349– 354.
2. Miller IN, Cronin‑Golomb A. Gender differences in Parkinson’s disease: clinical characteristics and cognition. Mov Disord 2010; 25(16): 2695– 2703. doi: 10.1002/ mds.23388.
3. Becker JB. Gender differences in dopaminergic function in striatum and nucleus accumbens. Pharmacol Biochem Behav 1999; 64(4): 803– 812.
4. Green PS, Simpkins JW. Neuroprotective effects of estrogens: potential mechanisms of action. Int J Dev Neurosci 2000; 18(4– 5): 347– 358.
5. Tandberg E, Larsen JP, Karlsen K. Excessive daytime sleepiness and sleep benefit in Parkinson’s disease: a community‑based study. Mov Disord 1999; 14(6): 922– 927.
6. Yoritaka A, Ohizumi H, Tanaka S, Hattori N. Parkinson’s disease with and without REM sleep behaviour disorder: are there any clinical differences? Eur Neurol 2009; 61(3): 164– 170. doi: 10.1159/ 000189269.
7. Ozekmekci S, Apaydin H, Kilic E. Clinical features of 35 patients with Parkinson’s disease displaying REM behavior disorder. Clin Neurol Neurosurg 2005; 107(4): 306– 309.
8. Högl B, Arnulf I, Comella C, Ferreira J, Iranzo A, Tilley B et al. Scales to assess sleep impairment in Parkinson’s disease: critique and recommendations. Mov Disord 2010; 25(16): 2704– 2716. doi: 10.1002/ mds.23190.
9. Chaudhuri KR, Pal S, DiMarco A, Whately‑ Smith C, Bridgman K, Mathew R et al. The Parkinson’s disease sleep scale: a new instrument for assesing sleep and nocturnal disability in Parkinson’s disease. J Neurol Neurosurg Psychiatry 2002; 73(6): 629– 635.
10. Hughes AJ, Daniel SE, Kilford L, Lees AJ. Accuracy of clinical diagnosis of idiopathic Parkinson’s disease: a clinico‑ pathological study of 100 cases. J Neurol Neurosurg Psychiatry 1992; 55(3): 181– 184.
11. Hoehn MM, Yahr MD. Parkinsonism: onset, progression and mortality. Neurology 1967; 17(5): 427– 442.
12. Ročný výkaz A (MZ SR) 18– 01 o činnosti neurologických ambulancií za roky 2008 a 2009. Bratislava: Národné centrum zdravotníckych informácií 2009.
13. Parkinson study group. DATATOP: a multicenter controlled clinical trial in early Parkinson’s disease. Arch Neurol 1989; 46(10): 1052– 1060.
14. Baba Y, Putzke JD, Whaley NR, Wszolek ZK, Uitti RJ. Gender and the Parkinson’s disease phenotype. J Neurol 2005; 252(10): 1201– 1205.
15. Diamond SG, Markham CH, Hoehn MM, McDowell FH,Muenter MD. An examination of male‑ female differences in progression and mortality of Parkinson’s disease. Neurology 1990; 40(5): 763– 766.
16. Marras C, Rochon P, Lang AE. Predicting motor decline and disability in Parkinson disease: a systematic review. Arch Neurol 2002; 59(11): 1724– 1728.
17. Fernandez H, Lapane KL, Ott BR, Friedman JH. Gender differences in the frequency and treatment of behavior problems in Parkinson’s disease. SAGE Study Group. Systematic Assessment and Geriatric drug use via Epidemiology. Mov Disord 2000; 15(3): 490– 496.
18. Poewe W. Dysautonomia and cognitive dysfunction in Parkinson’s disease. Mov Disord 2007; 22 (Suppl 17): S374– S378. doi: 10.1002/ mds.21681.
19. Klingler H Ch, Heidler H, Madersbacher H, Primus G. Nocturia: an Austrian study on the multifactorial etiology of this symptom. Neurourol Urodynam 2009; 28(5): 427– 431. doi: 10.1002/ nau.20665.
Štítky
Dětská neurologie Neurochirurgie NeurologieČlánek vyšel v časopise
Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie
2015 Číslo 2
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Nejčastější nežádoucí účinky venlafaxinu během terapie odeznívají
- E-BROŽURA: Léčebné konopí v kazuistikách z reálné české praxe
- Moje zkušenosti s Magnosolvem podávaným pacientům jako profylaxe migrény a u pacientů s diagnostikovanou spazmofilní tetanií i při normomagnezémii - MUDr. Dana Pecharová, neurolog
Nejčtenější v tomto čísle
- Agresivní hemangiom obratle
- Neuromyelitis optica
- Kongenitální centrální hypoventilační syndrom (Ondinina kletba)
- Radiologické hodnocení lumbální spinální stenózy a jeho klinická korelace