Svetové fórum sluchu – World Hearing Forum

Svetová zdravotnícka organizácia za uplynulé roky vyvinula nemalé úsilie o zlepšenie starostlivosti o ľudí s poruchami sluchu. Agenda spadá pod Oddelenie neprenosných chorôb WHO a má ju na starosti Shelly Chadha. Ekonomicky túto pozíciu podporujú slovenská aj česká spoločnosť pre ORL a chirurgiu hlavy a krku prostredníctvom IFOSu – Medzinárodnej federácie ORL spoločností. Mnohoročné úsilie WHO a zúčastnených aktérov v oblasti starostlivosti o ľudí s poškodeným sluchom vyvrcholilo 30. mája 2017 prijatím rezolúcie Svetového zhromaždenia členských štátov WHA 70-13 „Prevencia hluchoty a porúch sluchu”. Táto rezolúcia priniesla niekoľko závažných informácií a opatrení. Na celom svete dramaticky rastie počet ľudí s poškodeným sluchom a až 90 % týchto ľudí žije v krajinách s nízkym a stredným príjmom. V týchto oblastiach pretrváva vysoký výskyt chorôb sluchového orgánu a poškodenia sluchu hlukom. Neriešenie tohto problému ma závažný vplyv na jednotlivcov, ich rodiny a nakoniec na celú spoločnosť. Neriešenie problému je v konečnom dôsledku drahšie ako investície umožňujúce riešiť sluchové problémy. Vhodnými zdravotníckymi a ekonomickými opatreniami v správnom čase možno mnohým príčinám porúch sluchu predchádzať a zmierniť tak nepriaznivý vplyv poruchy sluchu na vývoj jednotlivca a spoločnosti. O poruchách sluchu treba trvalo a pravidelne prinášať nové informácie a skutočnosti, aby sme dosiahli trvalo udržateľné ciele.

Rezolúcia 70-13 žiada členské štáty WHO:

• Zaviesť primerané stratégie na starostlivosť o sluch a sluchový orgán v zdravotníckom systéme krajiny.
• Pravidelne zbierať údaje o chorobách sluchového orgánu a poruchách sluchu v spoločnosti
• Zaviesť vhodné vzdelávacie programy na výchovu odborníkov tejto oblasti.
• Zaistiť očkovanie proti rubeole, osýpkam, mumpsu a meningitíde.
• Rozvinúť, zaviesť a monitorovať skríningové programy ohrozenej časti populácie.
• Sprístupniť ohrozenej populácii najnovšie technológie na korekciu porúch sluchu.
• Zaviesť opatrenia na kontrolu vplyvu hluku a ototoxických liekov.
• Zlepšiť prístup ku komunikácii posunkovaním a titulkovaním.
• Zaistiť, že ľudia s poruchou sluchu sú zahrnutí do programu trvalo udržateľných cieľov.

Rezolúcia prináša aj povinnosti pre WHO:

• Pripraviť Svetovú správu o stave sluchu.
• Informovať o probléme a obhajovať tieto aktivity prostredníctvom Svetového dňa sluchu.
• Predchádzať porúcham sluchu z hluku iniciatívou Počúvajme bezpečnejšie (Make Listening Safe).
• Pripraviť nástroje a technickú podporu pre členské štáty WHO na zavedenie programu Starostlivosti o sluch a sluchový orgán.

Celosvetové údaje o stave sluchu sú alarmujúce. WHO odhaduje, že celosvetovo existuje asi 450 miliónov jedincov so stredným až závažným stupňom poruchy sluchu. Ak neprijmeme primerané opatrenia, tento počet bude exponenciálne rásť a zdvojnásobí sa do roku 2050. Porucha sluchu je piatou najvýznamnejšou príčinou vysokého počtu rokov prežívaných s hendikepom (years lived with disability, YLD) najmä pre vplyv poruchy sluchu na komunikáciu, kognitívne funkcie, vzdelávanie, zamestnanosť, spoločenskú interakciu. Neriešenie sluchového problému stojí celosvetovo, podľa odhadov WHO, okolo 750 miliárd dolárov ročne. Našťastie väčšina porúch sluchu je odvrátiteľná alebo riešiteľná opatreniami verejného zdravotníctva. Riešiť poruchy sluchu umožňujú najmä vyhľadávacie programy a programy včasnej intervencie. Liečenie chorôb sluchového orgánu, naslúchacie prístroje, implantovateľné naslúchadlá, kochleárne implantáty využívanie posunkovej reči, pomocných technológií pre sluchovo postihnutých umožňujú, aby sa nestalo, že jedinec s poruchou sluchu nemá možnosť tento problém riešiť.

Aby program prevencie a starostlivosti o sluch a sluchový orgán získal celosvetovú podporu, WHO pripravilo založenie skupiny World Hearing Forum (WHF), svetové združenie tých, ktorí chcú svojimi aktivitami pomáhať v riešení tohto celosvetového problému. Prvé stretnutie zakladajúcich členov WHF sa konalo 4. decembra 2019. Cieľom tohto združenia je vytvoriť svet, v ktorom každá osoba s poruchou sluchu bude mať možnosť rozvinúť svoj ľudský potenciál vďaka rehabilitácii poruchy sluchu, vzdelávaniu a posilneniu jej postavenia v spoločnosti.

WHF sa bude snažiť zaistiť naplnenie záverov rezo-lúcie WHO a realizovať svoje zámery cez 4 programy:

• Počúvajme bezpečnejšie („Make listening safe“, spolupráca s producentami zvukovej technológie na možnosti obmedzenia maximálneho výkonu zariadenia)
• Svetový deň sluchu (vždy 3. marca, aktivity v jednotlivých členských štátoch na zvýšenie povedomia verejnosti o poruchách sluchu)
• Svetová správa o stave sluchu (správa má byť dokončená a publikovaná v roku 2020)
• Osobnosti s poruchou sluchu (identifikácia známej tváre svetového diania s poruchou sluchu, ktorá by vyzývala verejnosť k riešeniu tejto problematiky, ambasádor danej problematiky)

Do WHF sa môžu prihlásiť vládne aj mimovládne organizácie, organizácie sluchovo postihnutých, užívateľov jednotlivých pomôcok, profesijné spoločnosti, rodičovské skupiny, akademické inštitúcie, filantropické nadácie. Vítaný je aj súkromný sektor, vrátane obchodných združení zastupujúcich jednotlivých producentov pomôcok pre sluchovo postihnutých.

Slovensko a Česká republika sú zatiaľ zastúpené prostredníctvom IFOSu, Medzinárodnej federácie ORL spoločností, ktorého sú slovenská a česká spoločnosť pre ORL a chirurgiu hlavy a krku členmi. Vítaná by bola účasť slovenských a českých rodičovských skupín, pacientskych skupín, užívateľov, akademických pracovísk a pod.

Ako je na tom Slovensko?

Vzdelávanie

Na Slovensku chýba špecializácia audiológ. Audiologické služby poskytuje otorinolaryngológ, ktorý sa venuje audiológii, a foniater. Metodika korekcie poruchy sluchu je pri tom vo väčšine krajín v rukách audiologických pracovníkov, ktorí nepotrebujú úplné medicínske vzdelanie, ale potrebujú hlboké audiologické vedomosti a skúsenosti v každodennej práci so sluchovo postihnutými jedincami. Mali by sme pripraviť vzdelávací program audiologických pracovníkov na úrovni bakalárskeho štúdia a následne dať týmto odborníkom kompetencie.

Audiologické vyšetrovanie je v rukách audiologických sestier. Máme ich na Slovensku nedostatok, situácia si vyžaduje vzdelať väčší počet sestier (alebo audiologických pracovníkov). Audiologických sestier vzdeláme ročne 12–16, celkový počet by mohol byť vyšší, navyše mnohé z nich neostanú verné danej špecializácii. Treba tiež zaistiť ich kontinuálne vzdelávanie v audiometrii.

Vyhľadávacie skríningové programy

Od roku 2006 je na Slovensku povinný univerzálny skríning porúch sluchu novorodencov pomocou merania tzv. otoakustických emisií. Vo svojom čase to bol revolučný počin a v uvedenej problematike posunul Slovensko do čelných pozícií v Európe. Program však postupne slabne, nereflektuje nové vedecké a technologické možnosti. Väčšina európskych krajín dnes využíva na skríning metódu automatickej registrácie kmeňových odpovedí po zvukovej stimulácii. Úplne chýba kontrolný mechanizmus, ktorý by nám povedal, koľko novorodencov v danom roku nebolo vyšetrených, alebo koľko detí s možnou poruchou sluchu sa nedostavilo na ďalšie vyšetrenie, čo môže znamenať zásadné oddialenie prvej intervencie. Tu je závažná úloha MZ SR investovať do obnovy technologických zariadení jednotlivých novorodeneckých oddelení a zaistiť zosieťovanie týchto pracovísk, aby bola k dispozícii online informácia o stave skríningu sluchu novorodencov. Treba tiež zaistiť odborný dohľad nad skríningom sluchu novorodencov.

Nemáme skríning porúch sluchu detí predškolského veku.Nemáme skríning porúch sluchu seniorov.

Dostupnosť technológií

Na Slovensku sú v primeranom množstve a kvalite dostupné prístroje na korekciu všetkých typov porúch sluchu. Kochleárne implantáty a implantovateľné naslúchadlá plne hradí poisťovňa vo všetkých odporučených indikáciách. Naslúchacie prístroje sú tiež plne dostupné aj v najvyššej kvalite a širokom výbere od špičkových svetových producentov. Chýba viac vzdelania v radoch lekárov, ale aj lekárov ORL špecialistov, aby vedeli ako a na ktorom pracovisku možno poruchy sluchu rôzneho stupňa riešiť. To je úloha kontinuálneho vzdelávania v ORL. Na druhej strane chýba často záujem o riešenie problému poruchy sluchu v spoločnosti, u ľudí s poruchami sluchu, najmä u seniorov. Vnímajú poruchu sluchu ako niečo, čo ich neohrozuje na zdraví či živote, a berú to ako súčasť jesene života. Neuvedomujú si, že oslabený sluch vedie k izolácii, k strate komunikácie s výrazne nižšou intelektovou aktivitou v samote prázdneho bytu. Takýto stav sa dnes považuje za jednu z hlavných príčin rozvoja a progresie neurodegeneratívnych chorôb staršieho veku. My môžeme robiť len osvetu, riešenie nemožno nanútiť, vyžaduje to aktívnu spoluprácu postihnutých a ich rodinných príslušníkov.

Posunkovanie, preklad niektorých relácií do posunkovej reči je k dispozícii. Asi by to chcelo vyjadrenie zainteresovaných, či je to v primeranom množstve a kvalite. Čo vidím na niektorých stretnutiach v zahraničí, na ktorých sa zúčastňujú sluchovo postihnutí, je tzv. captioning alebo titulkovanie. Na obrazovke sa online objavujú titulky, ktoré uvádzajú priamo hovorené slovo prednášajúceho či diskutujúceho do titulkov.

Toto sú základné informácie o aktivite medzinárodných organizácií na poli riešenia porúch sluchu. Situácia na Slovensku, ako uvádzam v texte, nie je zlá, ale stále je priestor na zlepšenie. Je úlohou nás odborníkov aktívnych v danej problematike požadovať riešenia, resp. zásadnú personálnu a ekonomickú podporu navrhovaných riešení zo strany štátnych orgánov, v intenciách záverov rezolúcie WHO 70-13 „Prevencia hluchoty a porúch sluchu“.

prof. MUDr. Milan Profant, CSc.

e-mail: profant@fnorl.sk