Leptospiróza Mozdok u ľudí diagnostikovaná po prvý raz v Slovenskej republike absorpčnými testami sérových aglutinínov
Autoři:
P. Bakoss 1; M. Awad-Masalmeh 2; G. Resch 2,3; J. Jareková 1; M. Stanko 4; J. Perželová 1
Působiště autorů:
Comenius University, Faculty of Medicine, Department of Epidemiology, Slovak Republic
1; University of Veterinary Medicine, Clinic for Ruminants, Department of Food Animals and Herd Medicine, Vienna, Austria
2; Ministry of Agriculture, Environment and Watermanagement, Vienna, Austria
3; Slovak Academy of Sciences, Institute of Zoology and Institute of Parasitology, Košice, Slovak Republic
4
Vyšlo v časopise:
Epidemiol. Mikrobiol. Imunol. 67, 2018, č. 3, s. 114-120
Kategorie:
Původní práce
Souhrn
Úvod:
Leptospiróza ľudí spôsobená sérovarom Mozdok nebola doposiaľ jednoznačne diagnostikovaná, čo bolo možno spôsobené tým, že mikroaglutinačným testom (MAT) ju nemožno odlíšiť od ochorení spôsobených kmeňmi iných sérovarov leptospír patriacich do sérologickej skupiny Pomona. Naopak, leptospíry sérovaru Mozdok sa izolovali z hlodavcov a domácich zvierat na celom svete, vrátane strednej Európy, kde sa vyskytujú iba kmene sérovarov Pomona a Mozdok.
Cieľ práce:
Cieľom bolo zistiť, či leptospíry sérovaru Mozdok môžu spôsobiť ochorenia ľudí, ktoré mohli byť doposiaľ skryté medzi leptospirózami zapríčinenými leptospírami sérovaru Pomona a diagnostikovanými iba použitím MAT.
Materiál a metódy:
Použili sa referenčné leptospírové kmene sérovarov Pomona a Mozdok (Pomona a 5621) a tri, v nie-ktorých testoch iba dva endemické kmene izolované od ľudí a ošípaných (Šimon, S-23 a Pöštényi), a dva domáce kmene od hlodavcov – Apodemus agrarius (M-210/98 a M-71/01). Prvým nevyhnutným krokom bolo zatriedenie endemických kmeňov do jedného z dvoch uvedených sérovarov pomocou krížových absorpčných testov aglutinínov králičích imúnnych sér (ACAT), monoklónových protilátok a metódou náhodnej amplifikácie polymorfnej DNA. Následne sa vyšetrilo absorpčnými testami aglutinínov (AAT) dvadsaťjeden sér pacientov diagnostikovaných iba pomocou MAT ako leptospirosis Pomona.
Výsledky:
Na základe výsledkov použitých metód sa dali zatriediť endemické leptospírové kmene izolované z ľudí a ošípaných do sérovaru Pomona a izoláty z hlodavcov do sérovaru Mozdok.
Z 21 pacientskych sér zistila infekcia leptospírami sérovaru Mozdok 13 krát a ochorenie vyvolané kmeňmi sérovaru Pomona 8 krát, a to podľa týchto výsledkov AAT: Všetky kmene sérovaru Mozdok absorbovali z testovaných sér všetky protilátky (anti-Pomona aj anti-Mozdok), kým po absorpcii týchto sér kmeňmi Pomona perzistovali ešte protilátky reagujúce v MAT s kmeňmi Mozdok. Tak sa dokázalo ochorenie Mozdok u trinástich pacientov.
Na druhej strane po vysýtení týchto sér kmeňmi sérovaru Pomona sa absorpcia všetkých protilátok (anti-Pomona a anti-Mozdok) dosiahla iba kmeňmi Šimon – 7 krát a S-23 – 1 krát, zatiaľ čo po ich vysýtení kmeňom Pomona ostávali reziduálne protilátky vo všetkých sérach a vo väčšine z nich aj po absorpcii kmeňmi S-23 a Pöštényi. Takto sa dokázalo ochorenia Pomona u ôsmich pacientov. Ukázalo sa, že nie všetky kmene sérovaru Pomona boli vhodné na AAT.
Záver:
Po prvý raz sa potvrdila leptospiróza Mozdok u ľudí absorpčnými testami sérových aglutinínov. Zistila sa tiež jasná korelácia medzi areálmi prírodných ohnísk A. agrarius a pacientmi infikovanými leptospírovými kmeňmi sérovaru Mozdok.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
leptospira – sérovar Mozdok – ochorenia ľudí – prírodné ohniská
Epidemiol. Mikrobiol. Imunol., 68, 2019, č. 3, s. 114–120
Zdroje
1. World Health Organization. Current problems in leptospirosis research. Techn Rep Series No 380 Geneva: 1967.
2. Semenova LP. New serological subtype of the Pomona Leptospira group: L. Pomona Mozdok.. J Hyg Epidemiool Microbiol Immunol (Prague), 1965;9:233-239.
3. Terpstra WJ, Korver H, Schoone GJ et al. Comparative classification of Leptospira serovars of the Pomona group by monoclonal antibodies and restriction-endonuclease analysis, Zbl Bakt Hyg A, 1987;266:412-421.
4. Ciceroni L, Ciarrocchi S, Ciervo A et al. Differentiation of leptospires of the serogroup Pomona by monoclonal antibodies, pulsed-field gel electrophoresis and arbitrary primed polymerase chain reaction. Res Microbiol, 2002;153:37-44.
5. Obregón AM, Fernández C, Rodriguez I et al. The application of monoclonal antibody methodology as a tool for serotyping leptospira isolates in Cuba. Rev Cubana Med Trop, 2007;59:68-70.
6. Kmety E, Dikken H. Classification of the species Leptospira interrogans and history of its serovars. Groningen: University Press 1993.
7. Černuha JuG, Kokovin IL. The relationship between the antigenic structure of the Pomona serogroup of leptospiral serotypes and their circulation in particular species of animals in the USSR. Bull Wld Hlth Org, 1967;7:335-340.
8. Hathaway SC, Marshall RB, Little TWA, et al.. Identification by crossagglutination absorption and restriction endonuclease analysis of leptospire of the Pomona serogroup isolated in the United Kingdom. Res Vet Sci,1985;39:151-156.
9. Zieris H, Wilhelm A. Infektion mit Leptospira interrogans serovar mozdok beim Rind. Tierärztl Prax 1992;20:33-37.
10. Kocik T. Isolation of L. interrogans serovar mozdok from a natural focus of swine leptospirosis (in Polish). Med Wet (Poland); 1989;45:409-411
11. Šebek Z, Treml F, Valová M. Experimental infection with the virulent Central-European murine Leptospira Pomona strain in the pig. Folia Parasitol (Prague), 1983;30:269-275.
12. Rocha T. A review of leptospirosis in farm animals in Portugal. Rev Sci Tech Off Int Epiz, 1998;17:699-712
13. Barlow AM. Reproductive failure in sows associated with Leptospira mozdok from a wildlife source. Pig J, 2004;54:123-131.
14. Vieira ML, Gama-Simöes MJ, Collares-Pereira M. Human leptospirosis in Portugal: a retrospective study of eighteen years. Int J Infect Dis, 2006;10:378-386.
15. Resch G., Awad-Masalmeh M, Bakoss P, Jareková J. Utility of phylogenetic studies in the identification of leptospira strain. Epidemiol Infect, 2007;115:1266-1273.
16. Kmety E. Faktorenanalyse von Leptospiren der Icterohaemorrhagiae und einiger verwandter Serogruppen. Bratislava: Vyd Slov Akad Vied; 1967.
17. Bakoss P, Kmety E. To the importance of absorption tests in the serotype diagnosis of leptospirosis in humans (in Slovak). Čs Epidemiol (Prague), 1980;29:165-170.
18. Kmety E, Bakoss P. Zur Serotypendiagnostik der Leptospirosen. In: Nauman G, Köhler B. Symposium ausläßlich des 100. Geburtstages von Johannes Kathe. Rostock: Wilhelm-Pieck- Universität, 1982; p.39-47.
19. Mittermayer T, Rojkovič D, Kmety E. Leptospiroses in Eastern Slovakia (in Slovak). In: Sedlák I. Niektoré prírodno-ohniskové nákazy na východnom Slovensku. Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry; 1961; s. 131-163.
20. Stanko M. Mammals of Slovakia, distribution, biology and protection (in Slovak). In: Krištofík J, Danko Š Apodemus agrarius. Bratislava: Veda SAV; 2012; s.147-154.
21. Kmety E, Pleško I. Investigation of a natural focus of leptospiroses in the region Orava (in Slovak). Biologia (Bratislava), 1959;14:618-662.
Štítky
Hygiena a epidemiologie Infekční lékařství MikrobiologieČlánek vyšel v časopise
Epidemiologie, mikrobiologie, imunologie
2018 Číslo 3
- Perorální antivirotika jako vysoce efektivní nástroj prevence hospitalizací kvůli COVID-19 − otázky a odpovědi pro praxi
- Stillova choroba: vzácné a závažné systémové onemocnění
- Diagnostický algoritmus při podezření na syndrom periodické horečky
- Jak souvisí postcovidový syndrom s poškozením mozku?
Nejčtenější v tomto čísle
- Srovnání epidemiologických charakteristik výskytu lymské boreliózy a klíšťové encefalitidy v České republice v letech 2007–2016
- Fekální bakterioterapie v léčbě klostridiové kolitidy
- Úspěšná léčba rituximabem pro granulomatózně-lymfocytární intersticiální plicní nemoc provázející běžnou variabilní imunodeficienci
- Citlivost klinických izolátů Bordetella pertussis na chemické látky