Infekcie u pacientov hospitalizovaných s pokročilým chronickým ochorením pečene (cirhóza) – skúsenosti jedného centra

Stáhnout PDF English version

Autoři: Bystrianska N. ¹; Skladaný Ľ. ¹; Adamcova-Selcanova S. ¹; Vnencakova J. ¹; Jancekova D. ¹; Koller T. ²
Působiště autorů: HEGITO – Hepatology, Gastroenterology and Liver Transplantation Division of the Department of Internal Medicine II, Faculty of Medicine, Slovak Medical University, F. D. Roosevelt Hospital, Banska Bystrica, Slovakia ¹; 5th Department of Internal Medicine, Comenius University Faculty of Medicine, University Hospital Bratislava Ruzinov, Bratislava, Slovakia ²
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2020; 74(2): 111-115
Kategorie: Hepatologie: původní práce
doi: https://doi.org/10.14735/amgh2020111

Souhrn

Úvod: Cirhóza pečene (ACLD – advanced chronic liver disease) navodzuje stav imunitného deficitu, ktorý vedie k zvýšenému riziku bakteriálnych infekcií, ich následkov a mortality.

Ciele: Zistiť v kohorte pacientov hospitalizovaných s ACLD výskyt infekcií, ich súvislosti a vplyv na klinické výsledky.

Metodika: Retrospektívna analýza Registra podľa databázy nemocničného informačného systému (CareCenter Copyright 2000, CGM verzia 3.19.1) u pacientov s ACLD hospitalizovaných na HEGITO (Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie) medzi júlom 2014 a septembrom 2016. Vstupné kritériá: 1. ACLD, 2. hospitalizácia na HEGITO, 3. informovaný súhlas. Vylúčili sme pacientov s malignitou, po transplantácii pečene a s implantovaným peritoneálnym katéterom za účelom liečby ascitu. Zaznamenávali sme demografické údaje, typ infekcie, kultivačný záchyt, pôvodcov infekcií, výskyt baktérií odolných voči viacerým liečivám (MDR – multi drug resistant), mortalita počas hospitalizácie.

Výsledky: V sledovanom intervale sme identifikovali 400 pacientov, podľa preddefinovaných kritérií vylúčili 46 a do definitívnej analýzy zahrnuli 354 pacientov: 158 žien (44,63 %) s priemerným vekom 55 rokov, s MELD (model for end-stage liver disease) 16 bodov a Child–Turcotte-Pugh skóre 9 bodov. Najčastejšou etiológiou ACLD bola s alkoholom spojená choroba pečene u 214 pac (60 %). Infekčná komplikácia bola zaznamenaná u 95 pac (27 %), v 49 % sa jednalo o infekcie asociované so zdravotnou starostlivosťou, v 35 % o nozokomiálne infekcie, v 15 % o komunitné infekcie. Najčastejšími infekciami boli uroinfekcie, spontánna bakteriálna peritonitída a infekcie dýchacích ciest. Kultivačný záchyt bol pozitívny v 66 % prípadov, MDR sa zistili v 33 %. Mortalita počas hospitalizácie u pacientov s infekciou bola 17,9 % a 1,97 %, (p = 0,0001) bez nej.

Závery: V analyzovanom súbore sme potvrdili 27 % prevalenciu bakteriálnych infekcií u pacientov s ACLD, vysoké zastúpenie MDR baktérií a signifikantne vyššiu mortalitu asociovanú s infekciou. Výsledky sú podobné tým z GLOBAL study. Stewardship musí byť prehodnotený.

Klíčová slova:

ACLD – bakteriálne infekcie – mortalita

Zdroje

1. Wang FS, Fang JG, Zhang Z et al. The global burden of liver disease: the major impact of China. Hepatology 2014; 60(6): 2099–2108. doi: 10.1002/ hep.27406.

2. Mokdad AA, Lopze AD, Shahraz S et al. Liver cirrhosis mortality in 187 countries between 1980 and 2010: a systematic analysis. BMC Med 2014; 18(12): 145. doi: 10.1186/ s12916-014-0145-y.

3. Blachier M, Leleu H, Peck-Radosavljevic M et al. The burden of liver disease in Europe: a review of available epidemiological data. J Hepatol 2013; 58(3): 593–608. doi: 10.1016/ j.jhep.2012.12.005.

4. Plequezuelo M, Benitez JM, Jurado J et al. Diagnosis and management of bacterial infections in decompensated cirrhosis. World J of Hepatol 2013; 5(1): 16–25. doi: 10.4254/ wjh.v5.i1.16.

5. Taneja SK, Dhiman RK. Prevention and management of bacterial infections in cirrhosis. Int J Hepatol 2011; 2011: 784540. doi: 10.4061/ 2011/ 784540.

6. Arvaniti V, D’Amico G, Fede G et al. Infections in patients with cirrhosis increase mortality four-fold and should be used in determining prognosis. Gastroenterology 2010; 139(4): 1246–1256. doi: 10.1053/ j.gastro.2010.06.019.

7. Bajaj JS, O’Leary JG, Reddy KR et al. Survival in infection-related acute-on-chronic liver failure is defined by extrahepatic organ failures. Hepatology 2014; 60(1): 250–256. doi: 10.1002/ hep.27077.

8. Arroyo V, Moreau R, Jalan R et al. Acute-on-chronic liver failure: a new syndrome that will reclassify cirrhosis. J Hepatol 2015; 62 (Suppl 1): S131–S143. doi: 10.1016/ j.jhep.2014.11.045.

9. Levesque E, Hoti E, Azoulay D et al. Prospective evaluation of the prognostic scores for cirrhotic patients admitted to an intensive care unit. J Hepatol 2012; 56(1): 95–102. doi: 10.1016/ j.jhep.2011.06.024.

10. Marciano S, Mauro EM, Gadano AC. Acute-on-chronic liver failure: an update. OA Hepatology 2013; 1(1): 1–8.

11. Martín-Llahí M, Guevara M, Torre A et al. Prognostic importance of the cause of renal failure in patients with cirrhosis. Gastroenterology 2011; 140(2): 488–496. doi: 10.1053/ j.gastro.2010.07.043.

12. Mumtaz K, Ahmed U, Abid S et al. Precipitating factors and the outcome of hepatic encephalopathy in liver cirrhosis. J Coll Physicians Pak 2010; 20(8): 514–518. doi: 08.2010/ JCPSP.514518.

13. Tariq M, Iqbal S, Khan NU et al. Precipitating factors of hepatic encephalopathy. Rawal Med J 2009; 34: 95–97.

14. Goulis J, Armonis A, Patch D et al. Bacterial infection is independently associated with failure to control bleeding in cirrhotic patients with gastrointestinal hemorrhage. Hepatology 1998; 27(5): 1207–1212. doi: 10.1002/ hep.510270‚504.

15. Piano S, Singh V, Caraceni P et al. Epidemiology and effects of bacterial infections in patients with cirrhosis worldwide. Gastroenterology 2019; 156(5): 1368–1380. doi: 10.1053/ j.gastro.2018.12.005.

16. Rimola A, García-Tsao G, Navasa M et al. Diagnosis, treatment and prophylaxis of spon-taneous bacterial peritonitis: a consensus document. International Ascites Club. J Hepatol 2000; 32(1): 142–153. doi: 10.1016/ s0168-8278(00)80201-9.

17. Horan TC, Andrus M, Dudeck MA. CDC/ NHSN surveillance definition of health care-associated infection and criteria for specific types of infections in the acute care setting. Am J Infect Control 2008; 36(5): 309–332. doi: 10.1016/ j.ajic.2008.03.002.

18. Dražilová S, Janíčko M. Infekcie pri cirhóze. Gastroenterol prax 2015; 14(1): 31–34.

19. Jalan R, Fernandez J, Wiest R et al. Bacterial infections in cirrhosis: a position statement based on the EASL Special Conference 2013. J Hepatol 2014; 60(6): 1310–1324. doi: 10.1016/ j.jhep.2014.01.024.

20. Fagiuoli S, Colli A, Bruno R et al. Management of infections in cirrhotic patients: report of a consensus conference. Dig Liver Dis 2014; 46(3): 204–212. doi: 10.1016/ j.dld.2013.07.015.

21. Mihaličová L, Bališová Z, Janičko M et al. Infekcie pri cirhóze pečene – naše skúsenosti. Gastroent Hepatol 2016; 70(2): 133–137. doi: 10.14735/ amgh2016133.

22. Wong F, Bernardi M, Balk R et al. Sepsis in cirrhosis: report on the 7th meeting of the International Ascites Club. Gut 2015; 54(5): 718–725. 10.1136/ gut.2004.038679.

23. Pop A, Andreica V. Infections and liver cirrhosis: a dangerous liaison. HVM Bioflux 2015; 7(4): 264–270.

24. Skladaný Ľ, Kásová S, Purgelová A et al. Spontánna baktériová peritonitída. Klin Mikrobiol Infekc Lek 2016; 22(4): 136–140.