Editorial

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, priatelia,

žijeme v dobe, ktorá prináša na nás náročné požiadavky prakticky z každej strany. Väčšina z nás, ktorí sme sa rozhodli, že by bolo žiaduce, aby na území bývalého Československa vznikol časopis, ktorý by sa venoval ateroskleróze, trpíme nedostatkom voľného času. Prečo teda „si z neho chceme ešte ubrať“?

Tých dôvodov je hneď niekoľko. Slovenská asociácia aterosklerózy (SAA) a Česká společnost pro aterosklerózu (ČSAT) sú síce samostatnými spoločnosťami , ale dá sa povedať, že rozdelením federácie nijako neutrpeli, pretože vždy udržiavali čulé a najmä veľmi priateľské vzťahy. Nie je možné v tomto editoriáli menovať všetkých, ktorí sa o to významnou mierou zaslúžili. Urobím to teda len parciálne.

Za slovenskú stranu prvé miesto isto patrí pani docentke Kataríne Rašlovej, čestnej predsedníčke SAA. S jej menom je spojený vznik SAA, mnohoročné riadenie tejto organizácie a predovšetkým každoročné sympózium Nové trendy v prevencii aterosklerózy, ktoré tento rok oslávi svoje 24. narodeniny. Ak k tomu prirátame 6 ročníkov Školy lipidológie, ktoré sú zase spojené s menom jej zakladateľky, doktorky Ľubomíry Fábryovej, tak je to celkom už 30 krásnych podujatí, ktoré boli vždy nielen zdrojom nových myšlienok a inšpirácií, ale aj kreovania ďalšej spolupráce. Dovoľte, aby som sa im za ich prácu veľmi pekne poďakoval a potešil Vás, že aj ich rukopisy nájdete v tomto 1. čísle AtheroReview.

Naše podujatia vari nikdy neodmietol aktívne podporiť bývalý prezident ČSAT, súčasný prezident Českej internistickej spoločnosti a predseda Medzinárodnej spoločnosti pre aterosklerózu (IAS), jej európskej sekcie, profesor Richard Češka. V jeho stopách neúnavne kráča a na tomto mieste otvorene poviem, že hádam najviac „zapálený“ pre čo najskoršie založenie časopisu AtheroReview, bol a je docent Michal Vrablík, súčasný prezident ČSAT. Vďaka, Richard, Michal. Vďaka Vám i Vašej ČSAT.

Neviem presne, ako je to v súčasnosti v Čechách, ale na Slovensku aktuálne platná legislatíva nenapomáha sústavnému postgraduálnemu vzdelávaniu lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Práve naopak. Často mnohí lekári, výskumníci, ľudia zaoberajúci sa týmto celospoločenským problémom nenavštívia odborné akcie, pretože sú vystavovaní istému tlaku svojich zamestnávateľov (Aká to logika – „nepotrebujú mať vzdelanejších lekárov“). Napokon paragrafy pri medicínskom vzdelávaní sú tiež skutočne zvláštne pokrútené. Ten, kto sa chce vzdelávať, si na to musí priplácať. Logika hovorí, že by to malo byť naopak. Aj preto, lebo sú to stále následky aterosklerózy, ktoré z nej robia najväčšieho „zabijaka“ a súčasne chorobu, ktorá zásadne sťažuje spoločenské uplatnenie postihnutých jedincov – spomeniem len koronárne príhody vedúce ku zlyhávaniu srdca, mozgové príhody vedúce ku disabilite).

Áno, treba korektne priznať, že všade existujú „zlé príklady“, tie možno motivovali zákonodarcov ku tvorbe súčasne platných nariadení a predpisov. K tomu však nie je potrebná represia vo vzdelávaní, malo by ísť len a len o správne nastavenie kontrolných mechanizmov.

Prečo teda chceme „strácať čas s tvorbou časopisu“? Chceme pre Vás zlepšiť dostupnosť k tomu, čo ČSAT a SAA robí, chceme Vám prinášať tie najzaujímavejšie profesné informácie. Časopis bude ľahko dostupný pre každého a všade. Samozrejme, nemienime ukončiť naše doterajšie aktivity a aj preto sa Vám prvé číslo dostáva do ruky na výročnom kongrese SAA.

Želám AtheroReview dlhý a pokojný život a aby bol zdrojom krásneho čítania a múdrosti, pre Vás, pre nás všetkých.

S úctou v mene redakčnej rady,

Váš

Košice, február 2016