Body Temperature Changes during Surgery not involving Body Cavities:Epidural versus General Anesthesia
Forty adult patients of two groups scheduled for vascular and orthopedic surgery of the lower extremities were enrolled in a study comparing bodytemperature changes under either epidural (EA, 20 patients) or general (GA, 20 patients) anes thesia. Temperature recordings were obtained fromtympanic membrane (TM) and axilla, and were collected preoperatively, immediately after induction in anesthesia and then at twenty-min intervalsfor the first three hours of surgery. Body temperatures at the two measurement sites were decr eased gradually throughout the studied period in a similarpattern in both groups of patients. At the end of the third hour after induction in anesthesia, tympanic and axillary temperatures in the EA group weredecreased by –1.06 °C ± 0.12 (P < 0.01) and –1.01 °C ± 0.14 (P < 0.01) respectively. In the GA group the corresponding decreases were –1.04 °C ±0.31 (P < 0.01) and –0.94 °C ± 0.25 (P < 0.01). Comparing the corresponding measurement sites of the two groups, neither tympanic nor axillarytemperatures were differed significantly at any time period. Within each of the groups, axillary measurements were significantly lower than the tympanicmeasurements at all intervals (mean differences between the two measurement sites were 0.32 °C ± 0.07 and 0.28 °C ± 0.04 in the EA and GA groupsrespectively), and had an average correlation coefficients of 0.91 ± 0.02 and 0.77 ± 0.12 respectively. We concluded that, patients undergoing prolongedperipheral surgical procedures are at the same risk of developing intraoperative hypothermia under epidural or general anesthesia, therefore,perioperative body temperature should be monitored properly regardless to the type of anesthesia.
Key words:
monitoring – tympanic temperature – axillary temperature – regional anesthes ia
Autoři:
M. A. Lfeituri; A. Studená; J. Bober; J. Firment; J. Capková
Působiště autorů:
Anesteziologická a resuscitačná klinika LF Univerzity P. J. Šafárika, Košice, prednosta MUDr. Jozef Firment, Chirurgická klinika LF Univerzity P. J. Šafárika, Košice, prednosta doc. MUDr. Juraj Bober
Vyšlo v časopise:
Anest. intenziv. Med., , 2000, č. 1, s. 5-7
Kategorie:
Články
Souhrn
V štúdii, porovnávajúcej zmeny teploty tela počas epidurálnej (20 pacientov) a celkovej anestézie (20 pacientov), bolo zaradených 40 dospelýchpacientov pripravovaných na vaskulárny, resp. ortopedický výkon dolnej končatiny. Teplotné záznamy boli získané z tympanickej membrány uchaa axily a boli zaznamenávané predoperačne, ihneď po úvode do anestézie a v 20-min. intervaloch počas prvých troch hodín výkonu. Teploty tela nadvoch miestach merania postupne klesali podobným spôsobom u oboch skupín pacientov. Na konci tretej hodiny od nástupu anestézie tympanickáa axilárna teplota v skupine epidurálnej anestézie klesla o –1,06 °C ± 0,12 (p < 0,01) a –1,01 °C ± 0,14 (p < 0,01). V skupine celkovej anestézietympanická teplota klesla o –1,04 °C ± 0,31 (p < 0,01) a axilárna o –0,94 °C ± 0,25 (p < 0,01). Pri porovnaní identických miest merania v týchtodvoch skupinách sa v danom časovom horizonte signifikantne nelíšili teploty tympanické od axilárnych. V každej skupine boli axilárne meraniasignifikantne nižšie ako tympanické vo všetkých intervaloch (priemerné rozdiely medzi dvomi miestami boli 0,31 °C ± 0,07 u epidurálnej anestéziea 0,28 °C ± 0,04 u celkovej anestézie) s priemerným korelačným koeficientom 0,91 ± 0,02 pre epidurálnu anestéziu a 0,77 ± 0,12 pre celkovú anestéziu.Z toho usudzujeme, že pacienti podrobení dlhodobému periférnemu chirurgickému výkonu majú rovnaké riziko vzniku peroperačnej hypotermie počasepidurálnej ako aj celkovej anestézie, a preto je nevyhnutné peroperačne monitorovať teplotu tela bez ohľadu na typ anestézie.
Klíčová slova:
monitorovanie – tympanická teplota – axilárna teplota – regionálna anestézia
Štítky
Anesteziologie a resuscitace Intenzivní medicínaČlánek vyšel v časopise
Anesteziologie a intenzivní medicína
2000 Číslo 1
- Neodolpasse je bezpečný přípravek v krátkodobé léčbě bolesti
- Perorální antivirotika jako vysoce efektivní nástroj prevence hospitalizací kvůli COVID-19 − otázky a odpovědi pro praxi
- Léčba akutní pooperační bolesti z pohledu ortopeda
- Jak souvisí postcovidový syndrom s poškozením mozku?
- Prokalcitonin: marker vhodný pro diagnostiku sepse i hodnocení antimikrobiální léčby
Nejčtenější v tomto čísle
- Technické principy aplikace oxidu dusnatého
- Oxid dusnatý – NO (historie, biochemie, fyziologie a patofyziologie)
- Oxid dusnatý a předpoklady klinické aplikace
- Postavení vysokofrekvenční oscilační ventilace v léčbě ARDS u dětí