Evaluácia syndrómu frailty v rámci fyzickej schopnosti u seniorov

Overview

Úvod: Cieľom práce bolo zistiť, do akej miery syndróm frailty ovplyvňuje mobilitu a iné faktory ako sebestačnosť a výživa u seniorov.

Súbor a metódy: Priemerný vek mužov bol 74 rokov a u žien to bolo 76 rokov. Zaraďujúce kritériá pre výber vzorky boli: vek nad 65 rokov, kognitívna dispozícia a súhlas so zaradením do prieskumu. Použili sme set troch štandardizovaných dotazníkov: Short Physical Performance Battery (SPPB); Nottinghame Screening Tool (NST); Activity Daily Living (ADL).

Výsledky: Malá skupina seniorov (17 %) patrila do skupiny pre-frailtly podľa testu SPPB. Dobrú fyzickú zdatnosť vo veku 75–89 rokov malo len 22 % mužov a 11 % žien. Dobrý stav výživy bol zaznamenaný u 38 % osôb vo veku 65–74 rokov, u 19 % seniorov v rozsahu od 75–89 a u 6 % dlhovekých seniorov. Úplnú sebestačnosť (ADL test) dosiahli 15 seniori vo veku do 89 roku života.

Diskusia a záver: Výsledky použitého testu SPPB potvrdzujú fakt, že s pribúdajúcim vekom sa výskyt krehkosti zvyšuje. SPPB je dostatočne citlivý na detekciu syndrómu frailty. Neadekvátny príjem potravy môže ovplyvniť funkčný stav seniora. Na liečbu samotnej krehkosti je vhodné cvičenie, predovšetkým posilňovanie s viditeľným anabolickým účinkom. Primerané sú krátkotrvajúce izometrické cvičenia, nezaťažujúce kardiovaskulárny systém.

Klíčová slova:

krehkosť – posúdenie – sebestačnosť – výživa – cvičenie

ÚVOD

Krehkosť, respektíve rizikovosť, je charakterizovaná fyziologickým poklesom výkonnosti orgánov v starobe, ale aj úbytkom svalovej hmoty (sarkopéniou) v dôsledku dekondície, úbytkom kostnej hmoty (osteopéniou až osteoporózou) a zníženou pevnosťou kostí, zhoršením mobility, vytrvalosti, svalovej sily a koordinácie, prípadne aj poruchou imunity, kognitívnych funkcií a kardiovaskulárnej výkonnosti (10). Viacerí autori definujú stareckú rizikovosť ako fyziologický syndróm, charakterizovaný zníženou rezistenciou proti stresom, čo je zapríčinené kumuláciou oslabenia funkcie viacerých fyziologických systémov (2, 11). Ferruci a spol. (6) prezentujú zraniteľnosť ako vekovo podmienenú alteráciu funkčnú a/alebo morfologickú, ktorá vyúsťuje do špecifického súboru ťažkostí: mentálnych (apatia), pohybových (hypomobilita, instabilita, sarkopénia) a nutričných (anorexia a chudnutie). Podľa Webera (23) jedinci, ktorí sú za príslušných podmienok sebestační a kompenzovaní, sú v nasledujúcich rokoch, alebo pri sťažení podmienok ohrození dizabilitou pri realizácii každodenných činnosti, deficitom sebestačnosti, pádmi, inkontinenciou a nežiaducou prognózou zdravotného stavu.

Krehkosť sa postupne prehlbuje v priebehu času. Hegyi a Krajčík (8) popisujú výskyt zraniteľnosti vo veku 65 – 70 rokov u 3 % ľudí, vo veku 85 – 89 rokov sa objavuje už u 26 % ľudí. Je častejšia u žien (7 %) ako u mužov (5 %). Németh a kol. (16) uvádzajú, že geriatrická krehkosť sa môže manifestovať v rôznych podobách a oblastiach, ťažiskom však ostáva funkčná výkonnosť jedinca.

Viacerí autori ako Morley (15) rozlišujú tzv. „pred-krehkosť“ (pre-frailty), ktorej súčasťou sú vyvolávajúce príčiny, ale nie sú splnené diagnostické kritériá pre krehkosť. V tejto fáze sú medicínske a ošetrovateľské intervencie najefektívnejšie. Terminálna fáza krehkosti sa prejavuje ako „neschopnosť prospievať.“ Objavujú sa príznaky úbytku hmotnosti, deficit pri každodenných aktivitách a zmeny kognitívnych funkcií. Z laboratórnych parametrov progredujú prejavy hypoalbuminémie a hypocholesterolémie. Hegyi a Krajčík (8) považujú zraniteľnosť za príčinu rapídneho nárastu mortality vo vysokom veku.

Hlavným cieľom práce bolo zistiť a vyhodnotiť, aký je vzťah syndrómu frailty na najdôležitejšie aspekty starnutia, ktorými sú fyzická zdatnosť, stav výživy a stav sebestačnosti.

SÚBOR A METÓDY

Realizácia nášho prieskumu spočívala v monitorovaní vzťahu syndrómu frailty na spomínané a dôležité aspekty starnutia u seniorov. Štúdia bola realizovaná v roku 2018 u geriatrických pacientov v nemocnici Stará Ľubovňa. Vzorka respondentov pozostávala z 52 pacientov Ľubovnianskej nemocnice: konkrétne išlo o Oddelenie dlhodobo chorých, Neurologické oddelenie a Interné oddelenie. V rámci skúmanej vzorky seniorskej populácie sa štúdie zúčastnilo 27 % mužov a 73 % žien. Priemerný vek mužov bol 74 rokov a u žien to bolo 76 rokov.

Výber respondentov v našej práci bol limitovaný vekom. Zaraďujúce kritériá pre výber vzorky boli: vek nad 65 rokov, kognitívna dispozícia a súhlas so zaradením do prieskumu. Vylučujúce kritériá pre realizáciu prieskumu boli seniori, ktorí mali prejavy somatickej alebo psychickej maladaptácie, teda nepreukazovali schopnosť spolupráce na štúdii.

Použili sme set troch štandardizovaných dotazníkov: Short Physical Performance Battery (SPPB); Nottinghame Screening Tool (NST); Activity Daily Living (ADL).

Pre hodnotenie fyzickej zdatnosti sa používa krátka batéria pre testovanie fyzickej zdatnosti seniorov (SPPB, Short Physical Performance Battery), ktorú navrhli Guralnik a spol. (7). SPPB sa považuje za jednoduchú metódu, ktorá si nevyžaduje žiadne výrazne inštrumentárium. Krátka batéria pomáha identifikovať seniorov, ktorí sú ohrození geriatrickou krehkosťou. Jednoduché fyzické úkony podávajú významnú informáciu o neuromotorických schopnostiach seniora, celkovej fyzickej zdatnosti, a súčasne detekujú možnosť dizabiliy v nasledujúcich rokoch. (1). Test hodnotí:

      a) vyšetrenie rovnováhy (A),

      b) vyšetrenie rýchlosti chôdze (B),

      c) vyšetrenie schopnosti 5-násobného opakovaného vstávania zo stoličky bez pomoci rúk (C).

Prvá časť SPPB testu bola orientovaná na sledovanie rovnováhy seniorov v troch rôznych pozíciách. Prioritne mal geriatrický pacient zvládnuť pozíciu v tzv. stoji spojnom (obr. 1a). V tomto prípade sú obidve nohy spojené vedľa seba. Ďalšou súčasťou testu A bol stoj v semitandemovej pozícii (obr. 1b), kedy sa päta jednej nohy nachádza vedľa palca druhej nohy. Poslednou časťou vyšetrenia rovnováhy bolo absolvovanie stoja v tandemovej pozícii (obr. 1c). V tejto pozícii sa päta jednej nohy nachádza vpredu pred prstami druhej nohy a zároveň sa ich dotýka. Jednotlivé testy boli časovo limitované, meraný čas uvádzame v sekundách. V záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku musel pacient v uvedenom stoji vydržať po dobu aspoň 10 sekúnd. U respondenta, ktorý v stoji spojnom nebol schopný dodržať čas 10 sekúnd, bolo ďalšie testovanie pozícií zbytočné, bola mu automaticky priradená nulová hodnota.

Test B bol zameraný na rýchlosť pokojnej chôdze, ktorou musel pacient prejsť vzdialenosť 4 m. V prípade, že respondent opakoval test dvakrát, bol u daného pacienta vyhodnotený čas, za ktorý prešiel určenú vzdialenosť rýchlejšie. Najvyššie bodové hodnotenie (4 body) mohol pacient získať, ak zvládol určenú vzdialenosť za čas 4,82 sekúnd a menej.

Posledná časť SPPB testu sa koncentrovala na schopnosť pacienta opakovane vstať zo stoličky (5-krát) za sebou bez pomocí rúk. Ruky boli počas testovania skrížené na hrudníku. Pacienti, ktorí dokázali vykonať tento test v priebehu 11,19 sekúnd, boli ohodnotení najvyšším počtom bodov - 4. Tí, ktorí neboli schopní opakovane vstať do 60 sekúnd, boli v teste neúspešní a nezískali ani jeden bod.

Súčtom bodov testov A, B, C sme získali celkovú fyzickú zdatnosť daného seniora. Maximálne skóre, ktoré mohli respondenti dosiahnuť, bolo 12 bodov. Na základe výsledkov (7) sme mohli následne pacientov rozdeliť do troch kategórií:

      a) 10 – 12 bodov – dobrá fyzická zdatnosť,

      b) 7 – 9 bodov – znížená fyzická zdatnosť (predkrehkosť),

      c) ≥ 6 bodov – krehký senior, vysoké riziko budúcej nesebestačnosti.

Druhú časť prieskumu tvoril Nottinghamský screeningový dotazník pre hodnotenie rizika malnutrície. U skúmanej vzorky respondentov sme sa snažili zistiť celkový stav ich výživy. Na základe nadobudnutého skóre je možné u vyšetrovaného určiť potrebu aplikovať určité intervencie (21).Pacienti mohli získať:

      a) 0 – 2 bodov (veľmi dobrý stav výživy, nie je nutné aplikovať ďalšie intervencie),

      b) 3 – 4 bodov (potreba sledovania stavu výživy, nutná kontrola s odstupom 1 týždňa),

      c) 5 a viac bodov (vysoké riziko podvýživy, nutnosť vyšetrenia nutričného stavu a zahájenia intervencií).

Tretiu časť štúdie tvoril ADL test (Activity Daily Living), teda Test základných denných činností, ktorý v súčasnosti predstavuje akýsi „zlatý štandard“ pre hodnotenie sebestačnosti u hospitalizovaného pacienta. Implementovaný do praxe bol v roku 1965 Barthelovou a Mahoneyovou pre pacientov s neuromuskulárnym a kostrovosvalovými chorobami, dlhodobo hospitalizovaných, alebo pre pacientov s potrebou dlhodobej starostlivosti (3, 14).

Počas testu bolo hodnotených desať činností  rôzneho charakteru – jedenie, pitie, obliekanie, kúpanie, osobná hygiena, kontinencia moču a stolice, použitie WC, presun z postele na stoličku, chôdza po rovine a po schodoch. Jednotlivé aktivity boli bodované podľa potreby zvládať tieto činnosti bez alebo s pomocou inej osoby. Podobne, ako pri realizácii predchádzajúcich meraní, aj v tomto prípade boli respondenti zaradení do kategórie podľa získaného bodového hodnotenia:

      a) 100 bodov – pacient je pokladaný za úplne sebestačného, nezávislého,

      b) 65 – 95 bodov – ľahká závislosť,

      c) 45 – 60 bodov – závislosť stredného stupňa,

      d) 0 – 40 bodov – pacient považovaný za úplne závislého a nesebestačného.

VÝSLEDKY

Pre účely našej práce boli použité uvedené tri testy u každého vyšetrovaného seniora, pričom v záujme metodiky štúdie boli zohľadnené zaradzujúce a vylučujúce kritériá s ohľadom na aktuálne involučné zmeny u skúmanej vzorky.

Test SPPB.

Hlavnými popisnými charakteristikami skúmanej vzorky boli výsledky testových batérii nástroja SPPB. V tabuľke 1 je prezentované dosiahnuté bodové skóre respondentov v SPPB teste podľa pohlavia a veku.

Najvyššie možné skóre, ktoré mohli respondenti dosiahnuť, bolo 10 – 12 bodov (dobrá fyzická zdatnosť), ktorý vo veku 65 – 74 rokov dosiahlo 36 % mužov a 21 % žien. Dobrú fyzickú zdatnosť vo veku 75 – 89 rokov malo 22 % mužov a 11 % žien. Ani jeden z dlhovekých pacientov neuspel v teste SPPB. Môžeme konštatovať, že úmerne s pribúdajúcim vekom zaznamenávame pokles fyzickej zdatnosti seniora.

Druhé bodové skóre bolo v rozmedzí od 7 – 9 bodov (znížená fyzická zdatnosť, nutné klinické hodnotenie a intervencie v rámci pre-frailty). Podľa nášho prieskumu 17 % seniorov patrilo do kategórie pre-frailty. Pri týchto klientoch by bolo potrebné zahájiť včasné preventívne opatrenia vzniku deficitu sebestačnosti v základných denných aktivitách.

Tretie bodové skóre predstavovalo ≤6 bodov (krehký senior, vysoké riziko budúcej nesebestačnosti). Na základe nášho prieskumu až 44 % vyšetrených seniorov nedosiahlo viac ako 6 bodov. Títo respondenti patria do kategórie krehký senior. Vo veku 65 – 74 rokov dosiahlo toto bodové hodnotenie 14 % mužov a 18 % žien. U týchto pacientov pozorujeme vysoké riziko deficitu sebestačnosti.

Test výživy

Stav výživy nás informuje o funkčnom stave seniora, tiež o potrebe preventívnych opatrení a intervencií. V záujme uceleného obrazu o fyzickom stave skúmaných seniorov sme konkrétnymi položkami testu zisťovali aktuálny stav ich výživy (tab. 2).

Prieskum bol realizovaný v závislosti od veku a pohlavia. Respondenti mohli v teste získať skóre 0 – 2 bodov, 3 – 4 bodov a viac ako 5 bodov. Platí, čím vyššie bodové skóre, tým horší stav výživy sa vyskytuje u konkrétneho pacienta.

Dobrý stav výživy bol zaznamenaný u 38 % vo veku 65 – 74 rokov, u 19 % seniorov v rozsahu od 75 – 89 a u 6 % dlhovekých seniorov. Stupeň 2 s bodovým hodnotením 3 – 4 prezentuje stav výživy, kde je u daných klientov nutné a potrebné zahájiť určité intervencie. V tomto bodovom skóre bolo len 6 % seniorov vo veku 65 – 74 rokov, 11 % seniorov vo veku 75 – 89 rokov a 2 % seniorov nad 90 rokov.

V našom prieskume boli aj pacienti, ktorí v teste získali viac ako 5 bodov. Týchto respondentov považujeme za jedincov so zlým stavom výživy, išlo o 7 % mužov a 7 % žien vo veku 65 – 74 rokov a 7 % mužov a 11 % žien vo veku od 75 – 89 rokov.

Test ADL

Na základe ADL testu sme mohli zhodnotiť nezávislosť jednotlivých respondentov. Sebestačnosť v geriatrickom veku je veľmi dôležitá pre požadovanú funkčnosť a plnenie každodenných činností, ku ktorým patrí: obliekanie a úprava zovňajška, príjem potravy, vyprázdňovanie, hygiena a transport (tab. 3).

V tabuľke 3 prezentujeme, že úplne sebestační pacienti, ktorí dosiahli maximálny počet bodov, boli vo veku 89 rokov života (15 seniori). Ďalší stupeň, ktorý mohli respondenti v tomto teste dosiahnuť, signalizuje ľahkú závislosť s bodovým skóre 65 – 95 bodov. Toto bodové skóre dosiahlo 38 % seniorov, pričom najviac boli zastúpení seniori vo veku 65 – 74 rokov. Stredný stupeň závislosti mohli naši respondenti dosiahnuť, ak v teste získali 45 – 60 bodov. Títo pacienti potrebujú zriedkavú pomoc a nedokážu zvládnuť určité denne činnosti bez pomoci druhej osoby, kde vo veku 65 – 74 rokov bolo 12 % seniorov. Úplnú závislosť, tzn. nesebestačnosť pacientov, sme pozorovali u oboch pohlaví vo všetkých vekových obdobiach. Ani jeden z respondentov nad 90 rokov, ktorí boli do prieskumu zapojení, nedokázali zvládnuť test sebestačnosti. Každý z oslovených dlhovekých pacientov je úplne závislý na pomoci pri vykonávaní aj bežných denných aktivít.

Pri vyhodnocovaní testov sme monitorovali mnohé údaje, ktoré nás informujú o celkovom stave výživy, fyzickej zdatnosti a o schopnosti vykonávať základné denné činnosti. V tabuľke 4 sú zobrazené priemerné body, získané v testoch SPPB, teste výživy (NST) a ADL teste na oddelení neurológie, oddelení dlhodobo chorých a internom oddelení.

Na základe získania bodov môžeme tvrdiť, že najviac fyzicky zdatní respondenti sa nachádzali na internom oddelení, aj keď vzhľadom na dosiahnuté bodové skóre (8 bodov) je u daných respondentov nutné klinické hodnotenie a intervencie kvôli zníženej fyzickej zdatnosti (pred krehkosť). Najhoršie výsledky boli zaznamenané na oddelení dlhodobo chorých, kde pacienti získali v priemere 5 bodov, čo naznačuje krehkého seniora s vysokým rizikom deficitu sebestačnosti.

Jednotlivé testy sme porovnávali a vyhodnocovali aj na základe pohlavia a veku respondentov (tab. 5). Z výsledkov vyplýva, že najlepšiu fyzickú zdatnosť dosahujú pacienti vo veku od 65 – 74 roku života bez ohľadu na pohlavie. S pribúdajúcim vekom fyzická zdatnosť respondentov postupne klesá, čo vidíme aj v prípade dlhovekých pacientov. Títo respondenti dosiahli v teste SPPB tretí stupeň (krehký senior), kedy je riziko deficitu sebestačnosti v porovnaní s ostatnými pacientmi oveľa vyššie.

S pribúdajúcim vekom pacienti strácajú nielen fyzickú zdatnosť, ale aj schopnosť vykonať základné denné aktivity. Vyhodnotením výsledkov sme zistili, že dlhovekí pacienti postupne strácajú sebestačnosť úmerne s narastajúcim vekom.

DISKUSIA

Krehkosť je stav, ktorý odráža viacero systémových fyziologických zmien a preukazuje veľkú koreláciu s vekom seniora. Rozlišujeme niekoľko typov krehkosti: somatickú, psychickú krehkosť, prípadne kombináciu obidvoch. V práci sme sa zamerali na fyzickú krehkosť pacientov. Ide o dynamický proces, u ktorého pozorujeme postupné zhoršovanie zdravotného stavu, ako je strata fyziologických funkcií, úbytok výkonnosti, odolnosti, zväčšovanie zraniteľnosti a rôzne iné zdravotné komplikácie (10). Fyzická zdatnosť, stav výživy a sebestačnosť sú dôležitými faktormi pre udržanie dobrej kondície vo vyššom veku. Dôležitý je teda včasný preventívny zásah, ktorý odďaľuje rozvoj krehkosti. Adekvátna nutričná podpora, podpora sebestačnosti a fyzickej zdatnosti býva zabezpečená či už zo strany ošetrujúceho lekára, rodinného príslušníka, ako aj samotného seniora častokrát v momente, kedy jej účinok už nie je postačujúci (20).

Cieľom nášho testovania bolo zistiť dopad syndrómu frailty na fyzickú zdatnosť seniorov, kde sme použili práve SPPB test. Z jednotlivých položiek SPPB testu bol pre seniorov najobťažnejší úkon vstavania zo stoličky, rovnako aj tandemový postoj. Podobnou problematikou sa zaoberal prieskum Berkovej a kol. (1), ktorí SPPB prvýkrát použili v Českej republike s cieľom validovať test na vybranej geriatrickej populácii a implementovať ho do praxe. Väčšina zúčastnených respondentov bola radená do skupiny krehký senior. Porovnateľné výsledky vyšli v prípade všetkých kategórii (fyzický zdatný; prefrailty). Výsledky použitého testu SPPB potvrdzujú fakt, že s pribúdajúcim vekom sa výskyt krehkosti zvyšuje (10). Dlhovekí pacienti strácajú fyzickú zdatnosť a schopnosť vykonávať každodenné aktivity.

SPPB je dostatočne citlivý na detekciu syndrómu frailty. Avšak u zdatných a nezávislých pacientov, ktorí v teste dosiahli vysoké skóre (v našom prípade to bolo 38 %, štúdia Berkovej a kol.(1) išlo o 24,1 %) by mohol výsledok SPPB testu vytvoriť mylný dojem dobrého zdravia aj u pacientov s počiatočným syndrómom pre-frailty. Vzhľadom na tento fakt u seniorov, ktorí v tomto teste dosiahli bodové maximum odporúčame, aby v záujme komplexného geriatrického vyšetrenia boli vykonané náročnejšie fyzické testy, napr. test chôdze do 400 m a pod. V rámci aktivizácie seniorov je vhodné realizovať vhodnú kondičnú aktivitu, ktorá je zároveň prevenciou atrofie, kontraktúry, spasticity a kumulácie svalového tuku. Pred zahájením fyzickej aktivity je potrebné zistiť aktuálny stav fyzickej kondície seniora pomocou štandardizovanej škály. Výber, rozsah a frekvencia fyzickej aktivity závisí od schopnosti seniora s prihliadnutím na jeho aktuálny zdravotný stav, súčasnú liečbu a fyzickú aktivitu v minulosti

U seniorov môže byť stav výživy ovplyvnený nielen chorobou, ale špecifickými diagnostickými a terapeutickými postupmi. Neadekvátny príjem potravy môže ovplyvniť funkčný stav seniora (5). Príjem potravy môže byť u geriatrických pacientov ovplyvnený stavom chrupu, tráviacim traktom, problémami s vyprázdňovaním a pod. U rizikových pacientov je nevyhnutné realizovať antropometrické meranie, hodnotiť stav výživy prostredníctvom štandardizovaných nástrojov (20). Nottinghamsky skríningový dotazník, ktorý bol použitý v práci potvrdil, že dobrý stav výživy bol dosiahnutý u väčšiny zo skúmaných respondentov (63 %). Podvýživa nie je problémom len u hospitalizovaných pacientov, ale objavuje sa aj v komunitnej starostlivosti (13). Aj samotný vek (nad 70 rokov) môže byť jedným z faktorov rozvoja podvýživy (9). V našom prieskume bola podvýživa zistená u 8 % pacientov vo veku 65 – 74 rokov a u 10 % seniorov vo veku od 75 – 89 rokov. Dobrý stav výživy seniora je spojený s menšou mierou mortality (4). V oblasti výživy u seniorov odporúčame pravidelné stravovanie v malých dávkach, dostatočné množstvo tekutín, stravu obohatenú o vitamíny (príjem vitamínu D), minerály, stopové prvky a zavedenie sippingu (22). 

Zámerom štúdie bolo vyhodnotiť dopad syndrómu frailty na sebestačnosť. Pre účely posúdenia stavu sebestačnosti sme použili ADL test, ktorým dokážeme zhodnotiť hrubú a jemnú motoriku pacienta, celkovú sebestačnosť konkrétneho pacienta, posúdiť úspešnosť liečby, prípadne určiť ďalšie potrebné intervencie (3, 18). Na základe tohto testu sme v našom prieskume zistili, že najviac respondentov dosiahlo kategóriu so zníženou fyzickou zdatnosťou. Podobne ako v prípade SPPB testu aj vyšetrenie sebestačnosti kauzálne úzko súvisí s pribúdajúcim vekom seniora. Németh a kol. (16) sa vo svojej štúdii zamerali na seniorov (starších ako 65 rokov). Skúmali realizáciu bežných denných aktivít, ktoré sú súčasťou skórovania ADL testu a zistili, že najviac respondentov spadá do skupiny závislých pacientov, ktorí nie sú schopní vykonávať každodenné činnosti bez pomoci druhej osoby, čo potvrdzujú aj naše zistenia.

Existujú rôzne programy, ktoré môžu slúžiť ako nástroj pre zlepšenie zdravotného stavu. V štúdii Peri a spol. (17) boli aplikované rôzne programy, zamerané na cvičenia, ktorých cieľom bolo programovať ošetrovateľskú starostlivosť v záujme zlepšeniu zdravotného stavu seniora s potvrdeným syndrómom frailty. Samotné cvičenie zlepšilo svalovú silu, ale aj vytrvalosť a koordináciu skúmaných pacientov. Vytvorené programy môžu zvýšiť funkčné nedostatky seniorov, u ktorých 
bol na začiatku starostlivosti detekovaný evidentný úbytok telesnej aktivity. V oblasti sebestačnosti odporúčame komplexné zhodnotenie aktuálneho stavu sebestačnosti pacienta na základe štandardných škál (ADL test, IADL a pod.) podľa algoritmu funkčného geriatrického vyšetrenia, zvýšenie sebestačnosti vo všetkých denných aktivitách.

Najefektívnejším zásahom, koncentrovaným na liečbu samotnej krehkosti je cvičenie, predovšetkým posilňovanie s viditeľným anabolickým účinkom. Primerané sú krátkotrvajúce izometrické cvičenia, nezaťažujúce kardiovaskulárny systém, ktoré môžu vykonávať aj pacienti so závažným postihnutím obehového systému a inými ťažkými ochoreniami. Vhodná je tiež podporná výživa, ktorá je efektívna, iba ak sa aplikuje spolu s cvičením. Mnohí autori (8, 19) uvádzajú nasledujúce opatrenia:

      A) Aktívne vyhľadávanie zraniteľných seniorov prostredníctvom dôsledného komplexného geriatrického hodnotenia.

      B) Efektívnejší nemocničný režim, eliminácia tzv. hluchých hodín počas dňa s pospávaním pacientov a koordinácia komunitných služieb u identifikovaných jedincov.

      C) Úprava nutričného stavu s odstránením anorexie a správna medikamentózna liečba.

      D) Psychoterapeutická podpora s eventuálnou antidepresívnou liečbou u zreteľne apatických pacientov.

      E) Dlhodobá fyzioterapia, zameraná na zlepšenie pohybových stereotypov.

      F) Využívanie kompenzačných pomôcok a iných, sebestačnosť zlepšujúcich opatrení.

      G) Ochrana proti prejavom ageizmu, prevencia frailty, v osobitých prípadoch užitie peptidov alebo produktov rastového hormónu (IGF-1), ktoré stimulujú chuť do jedla a zlepšujú svalovú silu.

Neodmysliteľnou časťou liečby geriatrickej krehkosti je spätná väzba overovania terapeutických postupov podľa subjektívneho hodnotenia geriatrického pacienta, objektívnych vyšetrení sebestačnosti, aktivity a dĺžky pacientovej adherencie. Ak sa účinok liečebných postupov nedostaví, nastáva neznesiteľný diskomfort a nevýdatná pacientova compliance. V takomto prípade je nutné zmeniť liečebnú stratégiu, dokonca je možné odstúpiť od kauzálnej či symptomatickej liečby a prejsť k paliatívnemu režimu, prijímajúcemu prirodzenú progresiu geriatrickej deteriorácie (12).

Vyhlásenie autora

Vyhlasujem, že názory, ktoré sú prezentované v článku sú moje vlastné a nejde o oficiálne stanovisko inštitúcie. Rovnako potvrdzujem, že predkladaná práca, ani žiadna jej časť nebola publikovaná, tiež nie je súčasne posudzovaná v inom periodiku.

Adresa ke korespondenci:

PhDr. Anna Hudáková, PhD.

Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta zdravotníckych odborov

Partizánska 1

080 01  Prešov

Slovenská republika

e-mail: Anna.Hudakova@unipo.sk