#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Vitamín D a syndróm polycystických ovárií


Authors: Ivica Lazúrová;  Jana Figurová;  Ingrid Dravecká
Authors‘ workplace: I. interná klinika LF UPJŠ a UN L. Pasteura Košice, Slovenská republika
Published in: Vnitř Lék 2016; 62(Suppl 3): 87-91
Category: Reviews

Overview

V poslednom období pribúdajú dôkazy o možnom vplyve vitamínu D (VD) na reprodukčné funkcie u žien aj u mužov. V súčasnosti je najviac preskúmaný vzťah VD ku klinickým a laboratórnym prejavom syndrómu polycystických ovárií (PCOS). Zistilo sa, že pacientky s PCOS majú nižšie hladiny vitamínu D v sére a majú vyššiu prevalenciu jeho deficitu v porovnaní s kontrolami. Niektoré štúdie dokumentovali aj vzťah vitamínu D k hladinám androgénov pri tomto ochorení, iné zase zistili iba vzťah VD k metabolickým parametrom (hmotnosť, inzulínová rezistencia, lipidový profil). Niekoľko intervenčných štúdií potvrdilo, že substitúcia VD u hypovitaminóznych žien s PCOS zlepšila metabolické ukazovatele a časť autorov dokumentovala aj zlepšenie ovariálnych funkcií a hyperandrogenémie. Vitamín D teda môže predstavovať aditívnu liečbu u hypovitaminóznych žien s PCOS s cieľom zlepšiť jeho fenotypové prejavy. To si vyžaduje ďalšie randomizované intervenčné štúdie na väčších súboroch pacientiek.

Kľúčové slová:
metabolický syndróm – syndróm polycystických ovárií – vitamín D

Úvod

Vitamín D (VD) v súčasnom ponímaní predstavuje hormón s pleiotropnými účinkami podieľajúci sa na regulácii mnohých biologických pochodov. Myšlienka sledovania metabolizmu vitamínu D a kalcia vo vzťahu k metabolickým, nádorovým, autoimunitným ochoreniam, ako aj k reprodukčným i endokrinným abnormalitám, a jeho možný podiel na patogenéze a fenotypovom prejave týchto ochorení je predmetom štúdií z posledných 10–15 rokov. V literatúre sa objavujú informácie o identifikácii receptorov pre vitamín D (VDR) na povrchu mnohých buniek, v tkanivách a orgánoch zahŕňajúcich aj tie, ktoré nie sú asociované s udržaním kalciovej homeostázy a kostného metabolizmu. Sú to predovšetkým kardiomyocyty, hladkosvalové bunky ciev, endotelové bunky, žalúdok, hrubé črevo, prostata, mliečna žľaza, B bunky pankreasu, mozog, koža, gonády, bunky imunitného systému [1,2]. Prítomnosť VDR v týchto orgánoch poukazuje na možnú úlohu vitamínu D pri regulácii ich funkcie, ako aj jeho podiel na regulácii mnohých dôležitých biologických procesov.

Vitamín D sa podieľa na regulácii proliferácie, diferenciácie a funkcie buniek imunitného systému. Pripisuje sa mu antiproliferačný, prodiferenciačný, imunostimulačný ako aj imunosupresívny efekt a optimálny stav jeho metabolizmu sa považuje za kľúčovú imunoregulačnú funkciu organizmu [3]. Priznáva sa mu aj dôležitá úloha v metabolizme nádorových buniek. Vitamín D ako jadrový transkripčný faktor reguluje rast a diferenciáciu buniek, svojim antiproliferatívnym účinkom v podmienkach in vitro, ako aj in vivo indukuje apoptózu, blokuje angiogenézu a proliferáciu rakovinových buniek, čím dokáže podstatne obmedziť ich vitalitu a ďalšie bunkové mechanizmy nevyhnutné v procese karcinogenézy [1,4]. Vitamín D vplýva aj na endokrinný a kardiovaskulárny systém, ako aj na intermediárny metabolizmus [5]. Vzťah k reprodukčným funkciám mužov a žien je v posledných rokoch veľmi intenzívne študovaný a v tomto článku autori podávajú prehľad najnovšej dostupnej literatúry.

Vitamín D

Ako vitamín D je označovaná skupina steroidných hormonálnych prekurzorov, ktoré sú východiskom pre syntézu kalcitriolu – hormónu regulujúceho kalciovo-fos­fátový metabolizmus. Cholekalciferol (označovaný aj vitamín D3) je tvorený zo 7-dehydrocholesterolu u stavovcov v koži, ktorá je súčasťou endokrinného systému vitamínu D [1,2]. Za fyziologických okolností u človeka vzniká 80–95 % VD v koži spontánnou izomerizáciou z provitamínu 7-dehydrocholesterolu po priamej expozícii UV-B frakcie slnečného žiarenia v pásme 290–315 nm. Fotolytickou reakciou vzniknutý izomér cholekalciferol je transportovaný v krvnom obehu v komplexe s vitamín D viažúcim proteínom (VDBP – vitamin D-binding protein) a je vychytávaný pečeňou a cieľovými tkanivami [2]. Takáto forma vitamínu D je biologicky inaktívna a aktivuje sa až procesom viacnásobnej hydroxylácie. 25(OH)D je hlavnou cirkulujúcou formou vitamínu D, má dlhý biologický polčas (2–5 týždňov), a preto predstavuje najlepší ukazovateľ dostatku alebo deficitu vitamínu D. Je však biologicky inertný a vyžaduje ďalšiu hydroxyláciu v obličkách na biologicky aktívnu formu 1,25-dihydroxy-cholekalciferol, 1,25(OH)2D3 (kalcitriol), ktorý priamo ovplyvňuje metabolizmus vápnika a fosforu [4,6].

Genomické a negenomické účinky vitamínu D 

Po uvoľnení 1,25(OH)2D3 z väzby na VDBP v cieľových tkanivách reaguje vitamín D so špecifickými intracelulárnymi receptormi (VDR – vitamin D receptor), ktoré sa nachádzajú vo všetkých orgánoch súvisiacich s kostno­svalovými, ako aj pleiotropnými účinkami vitamínu D. VDR patrí do skupiny II. triedy nukleárnych receptorov a pozostáva z DNA viažúcej domény a ligand viažúcej domény. Po obsadení ligandového miesta VDR vitamínom 1,25(OH)2D3 komplex VDR-1,25(OH)2D3 reaguje s transkripčným proteínom – receptorom retinoidu X, prechádza konformačnou zmenou a vytvára heterodimér. Tento heterodimér sa následne viaže na časť genómu cieľového génu – vitamin D response elements (VDREs). Väzba na VDREs má za následok sekvenciu zmien, ktoré vedú k indukcii alebo supresii transkripcie špecifických sekvencií mRNA a následne zvýšeniu alebo zníženiu syntézy bielkovín (up-regulácia, down-regulácia) zodpovedných za genomické účinky vitamínu D [7].

V súvislosti s objavením VDR na povrchu mnohých buniek a študovaním mechanizmu účinku vitamínu D boli popísané aj tzv. negenomické účinky alebo rýchle účinky vitamínu D, ktoré nie sú sprostredkované ovplyvnením transkripcie génov. Tieto účinky vznikajú v dôsledku interakcie 1,25(OH)2D3 na membránovej úrovni, a to väzbou 1,25(OH)2D3 na membránové receptory vitamínu D (mVDR – membrane vitamin D receptor). Táto väzba ovplyvňuje aktivitu potenciálovo riadených chloridových a kalciových kanálov a vedie k vstupu extracelulárneho kalcia a chloridov do bunky. Okrem aktivácie Ca2+ senzitívnych kanálov dochádza po väzbe 1,25(OH)2D3 na mVDR aj k hydrolýze membránových lipidov a mechanizmom signálnej transdukcie sa tvoria tzv. druhí poslovia (proteínkináza C, proteín G a iné). Tento mechanizmus účinku vitamínu D bol popísaný v B bunkách pankreasu, adipocytoch, bunkách hladkého svalstva cievnej steny, v Sertoliho bunkách, v bunkách na povrchu reprodukčných orgánov, v enterocytoch, bunkách imunitného systému, teda predovšetkým v tkanivách spájaných s pleiotropnými účinkami vitamínu D. Takouto interakciou 1,25(OH)2D3 na membránovej úrovni sa predpokladá podiel vitamínu D na regulácii sekrécie inzulínu, rýchlej intestinálnej resorpcii Ca2+, stimulácii exocytózy v bunkách imunitného systému a pod [7,9].

Pleitotropné účinky vitamínu D a možné následky z jeho nedostatku sú uvedené v tab.

Table 1. Pleiotropné účinky vitamínu D a choroby podozrivé z jeho nedostatku. Upravené podľa [8].
Pleiotropné účinky vitamínu D a choroby podozrivé z jeho nedostatku. Upravené podľa [8].

Vitamín D a reprodukčné funkcie u ženy

VDR boli popísané v centrálnych a periférnych orgánoch podieľajúcich sa na regulácii reprodukčných funkcií, a to v ováriu (predovšetkým v granulózových bunkách), maternici, placente, semenníkoch, hypotalame a hypofýze. Rovnako boli v týchto tkanivách identifikované metabolizujúce enzýmy (1α-hydroxyláza), čo hovorí o dôležitosti tkanivovo špecifickej modulácii tvorby aktívnych foriem vitamínu D [9,10]. Táto diverzná expresia VDR poukazuje na možnú úlohu vitamínu D v reprodukčnej fyziológii a jeho úlohu v steroidogenéze, folikulogenéze a spermatogenéze [1]. Predpokladá sa, že vplyv hypovitaminózy D na humánne reprodukčné funkcie je nepriamy, sprostredkovaný sekundárne poruchou regulácie kalciovej homeostázy na bunkovej úrovni alebo estrogénovou dysreguláciou [10].

Vitamín D a ováriálna funkcia

Viacero štúdií potvrdilo, že vitamín D ovplyvňuje signálnu funkciu anti-Mülleriánskeho hormónu (AMH) v humánnych granulózových bunkách, ako aj ich senzitivitu na folikulostimulačný hormón (follicle–stimulating hormone – FSH). Stanovenie AMH sa v poslednom období začalo uplatňovať v laboratórnej diagnostike ováriálnej dysfunkcie a poruchy folikulogenézy. Považuje sa za marker ováriálnej rezervy a jeho koncentrácia u žien klesá s vekom [11]. V experimentálnych animálnych modeloch vedie vitamín D k down-regulácii expresie génu pre AMH a up-regulácii expresie génu pre FSH receptory počas folikulárnej fázy menštruačného cyklu (MC). Zvyšovaním počtu FSH receptorov na antrálnych folikuloch napomáha selekcii dominantného folikulu. Naopak v humánnych luteinizovaných bunkách granulózy v sekrečnej fáze MC znižuje vitamín D expresiu génu pre FSH a AMH receptory, čím sa folikuly stávajú menej závisle na FSH a viac závisle na LH a napomáha tak luteinizácii. Týmto mechanizmom vitamín D reguluje aj produkciu a uvoľňovanie progesterónu luteálnymi bunkami. V in vitro modeloch sa predpokladá, že vitamín D môže ovplyvňovať aj aktivitu kľúčového enzýmu steroidogenézy 3β-hydroxysteroid-dehydrogenázy. Tieto údaje svedčia o možnej fyziologickej úlohe vitamínu D v ováriálnej folikulogenéze, luteinizácii a steroidogenéze [11].

Túto hypotézu potvrdzujú aj in vivo realizované klinické štúdie, v ktorých 25(OH)D pozitívne koreloval s hodnotami AMH a adekvátna suplementácia vitamínom D u hypovitaminóznych žien viedla k blokáde sezónnych zmien v koncentrácii AMH. U žien so syndrómom polycystických ovárií (polycystic ovary syndrome – PCOS) viedla k poklesu abnormálne elevovaných sérových hladín AMH, čo indikuje jeden z možných mechanizmov, akým vitamín D zlepšuje folikulogenézu [9].

Syndróm polycystických ovárií

Explózia prác o mimokostných účinkoch vitamínu D v posledných rokoch pojednáva o jeho význame v regulácií mnohých biologických funkcií. V sporadických prácach sledujúcich metabolizmus vitamínu D a kalcia u žien s PCOS sa popisuje nález nízkych sérových hladín vitamínu D v tejto skupine žien [12,13]. V posledných rokoch sa v literatúre objavujú predovšetkým 2 skupiny štúdií pojednávajúce o prítomnosti hypovitaminózy D a jej dôsledkoch u žien s PCOS. Jedna je zameraná na vzťah saturácie organizmu vitamínom D, metabolických komplikácií a hyperandrogenizmu pri PCOS a na vplyv substitučnej liečby vitamínom D na ich regresiu [13–15]. Druhá skupina štúdií sleduje vplyv hypovitaminózy D a dysregulácie kalciovej homeostázy na folikulogenézu, poruchy MC a fertilitu u pacientiek s PCOS [16,17].

Doposiaľ publikované výsledky svedčia v prospech úlohy vitamínu D v procese inzulínovej sekrécie a pri jeho účinku v cieľových tkanivách, v procese folikulogenézy a regulácie reprodukčných funkcií, teda pri poruchách, ktoré sú kľúčové v patogenéze ochorenia [11,12]. Hypovitaminóza D môže prispieť k zvýrazneniu typických prejavov PCOS a môže sa podieľať na zvýraznení niektorých fenotypových prejavov choroby. Ovplyvnením inzulínovej sekrécie a znížením expresie inzulínových receptorov môže prispieť k manifestácii inzulínovej rezistencie (IR). Hypovitaminóza D môže prispievať k poruchám MC a fertility a redukciou sérových hladín SHBG a vzostupom koncentrácií PTH sa môže podieľať na zvýraznení hyperandrogenizmu [18].

Viaceré observačné štúdie prinášajú závery, že hypovitaminóza D je asociovaná s IR, poruchami MC a fertility so zníženou úspešnosťou počatia, s hirzutizmom a hyperandrogenémiou, obezitou a kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi u žien s PCOS [12,14,19].

Je známe, že ženy s PCOS často trpia metabolickými abnormalitami, predovšetkým hyperinzulinémiou, IR a zvýšeným rizikom rozvoja diabetes mellitus 2. typu (DM2T). Kumulujúce sa údaje z dostupných klinických štúdií svedčia o tom, že vitamín D môže predstavovať kauzálny faktor v patogenéze metabolického syndrómu (MetS) u žien s PCOS [12]. Táto hypotéza je podporovaná skutočnosťou, že VDR gén sa podieľa na regulácii asi 3 % humánneho genómu, zahŕňajúc aj gény plniace funkciu v regulácii glukózového a lipidového metabolizmu [14], ako aj krvného tlaku. Klinické štúdie ukazujú, že IR a DM2T sú asociované so zhoršenou saturáciou organizmu vitamínom D [19], navyše ďalšie výsledky poukazujú na asociáciu hypovitaminózy D aj s dyslipidémiou a obezitou. Presná úloha vitamínu D pri rozvoji metabolického syndrómu (MetS) u žien s PCOS je doposiaľ nejasná a cieľom viacerých štúdií je prispieť k pochopeniu týchto vzťahov.

Najrozsiahlejšiu observačnú štúdiu v tejto oblasti predstavuje práca autorov Wehr et al z roku 2009, ktorí sledovali asociáciu hladín vitamínu D a jednotlivých komponentnov MetS u pacientiek s PCOS. Do štúdie zaradili 206 žien s PCOS spĺňajúcich Rotterdamské kritériá, vo veku 16–41 rokov, u ktorých boli vykonané základné metabolické, endokrinné, antropometrické merania a oGTT. Hoci neexistuje jednoznačný konsenzus pre optimálnu sérovú hladinu 25(OH)D, hodnota 30 ng/ml sa v tejto štúdii považovala za indikátor dostatočnej saturácie organizmu vitamínom D. Podľa tejto štúdie bola prevalencia hypovitaminózy dokázaná až u 150 pacientiek, čo predstavuje 72,8 % žien s PCOS. Ďalším zistením bolo, že pacientky spĺňajúce kritéria MetS a PCOS mali signifikantne nižšie sérové hodnoty 25(OH)D v porovnaní s PCOS pacientkami bez MetS (17,3 vs 25,8 ng/ml, p < 0,05). Zároveň autori potvrdili negatívnu koreláciu medzi 25(OH)D a BMI, hmotnosťou, obvodom pásu a bokov, pomerom pás a boky – WHR, systolickým a diastolickým tlakom krvi, glykémiou a inzulinémiou nalačno, PTH, hladinou TAG, a CRP. Ďalším zistením bol priamy vzťah medzi sérovými hladinami 25(OH)D a hladinou HDL-cholesterolu. V multivariantnej regresnej analýze boli hodnoty 25(OH)D a BMI nezávislými prediktormi HOMA-IR s nálezom signifikantnej korelácie medzi 25(OH)D a HOMA-IR. Naviac hirzutické pacientky s PCOS mali signifikantne nižšie sérové hladiny 25(OH)D v porovnaní s PCOS pacientkami bez hirzutizmu [14].

Podobné výsledky priniesli Hahn et al v roku 2006, ktorí zistili v skupine 120 žien s PCOS negatívnu koreláciu 25(OH)D s BMI, celkovým telesným tukom, HOMA-IR, hyperinzulinémiou a hladinami leptínu a pozitívnu koreláciu 25(OH)D s HDL-cholesterolom (všetky p < 0,05). Podrobnejšou analýzou saturácie vitamínom D u žien s PCOS rozdelených podľa hmotnosti na štíhle, s nadváhou a obézne dokumentovali autori prítomnosť signifikantne vyšších hladín 25(OH)D v skupine štíhlych žien s PCOS [12].

Silná asociácia 25(OH)D a BMI pri PCOS je popisovaná mnohými autormi, ale jej presná príčina je stále nejasná. Nevieme, či deficit vitamínu D rezultuje z obezity alebo či obezita je dôsledkom nedostatku vitamínu D. Podobne dáta zo štúdie s obéznymi ženami a ženami s nadváhou hovoria, že ženy s vyššími hladinami 25(OH)D mali lepšiu odpoveď na nízkokalorické diéty a navyše redukcia telesného tuku bola u nich významnejšia ako u žien s nízkymi sérovými hladinami 25(OH)D. V našom súbore žien s PCOS sa prevalencia hypovitaminózy D pohybovala okolo 80 %. Pacientky s nízkymi hladinami 25(OH)D mali vyšší BMI, hladinu inzulínu, vyšší stupeň inzulínovej rezistencie, avšak metabolické parametre korelovali skôr s androgenémiou než s hladinami VD [20].

Vzťah 25(OH)D a hyperandrogenémie pri PCOS je menej zrejmý. Glintborg et al v roku 2005 taktiež popisujú prítomnosť signifikantne nižších hladín 25(OH)D u žien s PCOS trpiacich hirzutizmom. Táto asociácia môže byť vysvetlená viacerými mechanizmami. Jedným z nich je znížená expozícia slnečnému žiareniu z psychologických dôvodov pri manifestnom hirzutizme u týchto žien. Avšak nález VDR v keratocytoch svedčí aj o potencionálnej úlohe vitamínu D v regulácii rastového cyklu vlasových folikulov [19].

Vplyv liečby vitamínom D na klinické a laboratórne prejavy PCOS

Doposiaľ bolo publikovaných aj niekoľko pilotných intervenčných štúdií sledujúcich efekt substitučnej liečby preparátmi vitamínu D na metabolické abnormality u žien s PCOS. Ich výsledky sú však rozporuplné.

Selimoglu et al roku 2010 sledovali efekt substitučnej liečby vitamínom D na metabolizmus glukózy, inzulí­nu a sérové hladiny androgénov u 11 obéznych žien s PCOS, IR a obezitou. Tri týždne po podaní jednorázovej dávky 300 000 IU vitamínu D3 perorálne autori zaznamenali signifikantný vzostup sérových hladín 25(OH)D (p < 0,027). Hoci pokles hodnoty glykémie a inzulínu bol nesignifikantný, index inzulínovej rezistencie HOMA-IR významne poklesol v sledovanej skupine žien s PCOS (p < 0,043). Autori však nezaznamenali žiadne signifikantné zmeny v hladinách sledovaných androgénov – DHEAS, testosterón, voľný testosterón a androstendión po tejto substitučnej liečbe. Aj keď ide o malý súbor žien, autori uvádzajú, že substitučná liečba vitamínom D môže mať priaznivý vplyv na IR u obéznych žien s PCOS, ale hladiny androgénov pravdepodobne neovplyvňuje [13].

Podobne sa tejto problematike venovali Kotsa et al v roku 2009, ktorí sledovali efekt liečby analógmi vitamínu D3 na parametre glukózového metabolizmu u 15 obéznych žien s PCOS, IR s priemerným BMI 32,55 ± 0,43 kg/m2 s chronickou anovuláciou a hyperandrogenémiou. Α-kalcidiol v dávke 1 μg/denne bol pacientkám podávaný perorálne po dobu 3 mesiacov. Po 10–12-hodinovom lačnení bol v sledovanej skupine PCOS pacientiek pred a po liečbe α-kalcidiolom realizovaný i.v. glukózový tolerančný test. Autori v tejto štúdií demonštrovali vzostup prvej fázy inzulínovej sekrécie po 3 mesačnej liečbe α-kalcidiolom. Taktiež pozorovali pozitívny efekt α-kalcidiolu na inzulínovú senzitivitu, avšak nesignifikantný, pravdepodobne kvôli limitovanému počtu pacientiek zaradených do štúdie. Okrem toho autori zaznamenali pokles sérovej koncentrácie PTH po 3-mesačnej liečbe α-kalcidiolom, ktorá negatívne korelovala so vzostupom inzulínovej senzitivity. Vyhodnotením efektu na lipidogram autori zistili pokles sérových hladín TAG a vzostup sérovej hladiny HDL-cholesterolu. Táto štúdia aj napriek malej skupine sledovaných pacientiek potvrdzuje priaznivý účinok liečby α-kalcidiolom na inzulínovú sekréciu a hladinu sérových lipidov u žien s PCOS. Hoci je dyslipidémia len doplnkovým terapeutickým cieľom u žien s PCOS, vitamín D môže byť aj v tejto indikácii prospešný v komplexnom manažmente metabolických abnormalít vyskytujúcich sa pri PCOS [15].

Výsledky týchto štúdii demonštrujú, že podávanie vitamínu D by mohlo viesť k zlepšeniu inzulínovej senzitivity, poklesu IR, úprave lipidového profilu a jednotlivých prejavov MetS u žien s PCOS a že suplementácia vitamínom D by mohla nájsť spolu s redukciou hmotnosti a zmenou životného štýlu svoje miesto v komplexnom manažmente žien s PCOS. Avšak na potvrdenie alebo vyvrátenie týchto hypotéz a na komplexné posúdenie efektu suplementácie vitamínom D na metabolické abnormality pri PCOS sú nevyhnutné ďalšie klinické štúdie. V pilotnej štúdii dvojmesačná substitučná liečba vitamínom D a kalciom viedla ku korekcii nepravidelnosti MC, avšak vzhľadom na malú skupinu žien výsledky neboli signifikantné [16]. Rashidi et al v roku 2009 v pilotnej štúdii sledovali efekt kalcia, vitamínu D a metformínu na MC a ovuláciu u žien s PCOS. Do štúdie bolo zahrnutých 60 žien s PCOS podľa Rotterdamských kritérií, ktoré boli rozdelené do 3 terapeutických skupín. 80–100 % pacientiek vo všetkých skupinách malo anamnézu oligomenorey alebo amenorey počas obdobia 6 mesiacov pred zaradením do štúdie. Prvá skupina žien užívala 1 000 mg kalcia spolu s 400 IU vitamínu D denne, druhá skupina dostávala kalcium a vitamín D v rovnakých dávkach ako skupina č. 1 spolu s 1 500 mg metformínu a tretia skupina pacientiek s PCOS užívala len metformín v dávke 1 500 mg denne. Pacientky boli liečené 3 mesiace s následným sledovaním v mesačných intervaloch po dobu ďalších 3 mesiacov. Autori zistili, že počet dominantných folikulov (≥ 14 mm) počas sledovania bol vyšší v skupine pacientiek užívajúcich kalcium, vitamín D + metformín v porovnaní s ostatnými 2 skupinami sledovaných žien s PCOS (p = 0,03). Pravidelnosť MC nevykazovala štatistickú signifikantnosť medzi jednotlivými skupinami (p = 0,40), avšak najlepší efekt na úpravu MC bol dosiahnutý v skupine žien užívajúcej kalcium, vitamín D a metformín [17]. Nedávno publikovaná štúdia z nášho pracoviska sledovala efekt podávania α-kalcidiolu samotného (1. skupina), α-kalcidiolu s metformínom (2. skupina) a metformínu (3. skupina) na niektoré fenotypové prejavy vrátane porúch menštruačného cyklu u obéznych žien s PCOS a hypovitaminózou D pred a po 6 mesiacoch. Úprava MC bola zaznamenaná u 78 % žien v 1. skupine, 80 % žien v 2. skupine a 90 % v 3. skupine. VD nemal významný vplyv na hladiny androgénov, iba v kombinácii s metformínom. Na základe toho sme konštatovali, že VD môže pozitívne potencovať efekt metformínu na klinické a laboratórne prejavy hyperandrogenizmu u žien s PCOS [21].

Záver

Tieto dáta svedčia o tom, že abnormality v kalciovej homeostáze pri hypovitaminóze D by mohli prispieť k poruche vývoja folikulov a ovulačnej dysfunkcii u žien s PCOS. Zároveň sa zdá, že liečba vitamínom D je prínosná v korekcii porúch MC pri PCOS, pričom jej kombinácia s metformínom je ešte efektívnejšia ako liečba len jedným z nich. Záverom sa teda núka myšlienka, či by účinok metformínu v kombinácii s vitamínom D na úpravu MC u žien s chronickou anovuláciou, oligomenoreou a amenoreou mohol byť použitý v klinickej praxi ako nová potentná liečebná modalita v terapii reprodukčných abnormalít pri PCOS s možným zvýšením pravdepodobnosti počatia.

prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP

ivica.lazurova@upjs.sk

I. interná klinika UPJŠ LF a UN L. Pasteura Košice, Slovenská republika

www.fnlp.sk

Doručeno do redakce 29. 8. 2016

Přijato po recenzi 7. 9. 2016


Sources

1. DeLuca HF. Overview of general physiologic features and functions of vitamin D. Am J Clin Nutr 2004; 80(6 Suppl): S1689-S1696.

2. Anagnostis P, Karras S, Goulis DG. Vitamin D in human reproduction: a narrative review. Int J Clin Pract 2013; 67(3): 225–235. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/ijcp.12031>.

3. Yamshchikov AV, Desai NS, Blumberg HM et al. Vitamin D for treatment and prevention of infectious diseases: a systematic review of randomized controlled trials. Endocr Pract 2009; 15(5): 438–449. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.4158/EP09101.ORR>.

4. Holick MF. Vitamin D: a millennium perspective. J Cell Biochem 2003; 88(2): 296–307.

5. Lenz TL. Vitamin D supplementation and cancer prevention. Am J Lifestyle Med 2009; 3(5): 365–368. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1177/1559827609339280>.

6. Hewison M, Burke F, Evans KN et al. Extra-renal 25-hydroxyvitamin D3–1alpha-hydroxylase in human health and disease. J Steroid Biochem Mol Biol 2007; 103(3–5): 316–321.

7. Haussler MR, Jurutka PW, Mizwicki M et al. Vitamin D receptor (VDR)-mediated actions of 1α,25(OH)3 vitamin D3: genomic and non-genomic mechanisms. Best Pract Res Clin Endocrinol Metab 2011; 25(4): 543–559. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.beem.2011.05.010>.

8. Šašinka M, Furková K. Slnečný vitamín. Pandémia nedostatku vitamínu D. Herba: Bratislava: 2012: 12- 35. ISBN 9788089171903.

9. Dennis NA, Houghton LA, Jones GT et al. The level of serum anti-Müllerian hormone correlates with vitamin D status in men and women but not in boys. J Clin Endocrinol Metab 2012; 97(7): 2450–2455. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/jc.2012–1213>.

10. Nandi A, Sinha N, Ong E et al. Is there a role for vitamin D in human reproduction? Horm Mol Biol Clin Investig 2016; 25(1): 15–28. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1515/hmbci-2015–0051>.

11. Irani M, Merhi Z. Role of vitamin D in ovarian physiology and its implication in reproduction: a systematic review. Fertil Steril 2014; 102(2): 460–468. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.fertnstert.2014.04.046>.

12. Hahn S, Haselhorst U, Tan S et al. Low serum 25-hydroxyvitamin D concentrations are associated with insulin resistance and obesity in women with polycystic ovary syndrome. Exp Clin Endocrinol Diabetes 2006; 114(10): 577–583.

13. Selimoglu H, Duran C, Kyici S et al. The effect of vitamin D replacement therapy on insulin resistance and androgen levels in women with polycystic ovary syndrome. J Endocrinol Invest 2010; 33(4): 234–238. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.3275/6560>.

14. Wehr E, Pilz S, Schweighofer N et al. Association of hypovitaminosis D with metabolic disturbances in polycystic ovary syndrome. Eur J Endocrinol 2009; 161(4): 575–582. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1530/EJE-09–0432>.

15. Kotsa K, Yavropoulou MP, Anastasiou O et al. Role of vitamin D treatment in glucose metabolism in polycystic ovary syndrome. Fertil Steril 2009; 92(3): 1053–1058. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.fertnstert.2008.07.1757>.

16. Thys-Jacobs S, Donovan D, Papadopoulos A et al. Vitamin D and calcium dysregulation in the polycystic ovarian syndrome. Steroids 1999; 64(6): 430–435.

17. Rashidi B, Haghollahi F, Shariat M et al. The effects of calcium-vitamin D and metformin on polycystic ovary syndrome: A pilot study. Taiwan J Obstet Gynecol 2009; 48(2): 142–147. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/S1028–4559(09)60275–8>.

18. Thomson RL, Spedding S, Buckley JD. Vitamin D in aetiology and management of polycystic ovary syndrome. Clin Endocrinol 2012; 77(3): 343–350. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1365–2265.2012.04434.x>.

19. Glintborg D, Andersen M, Hagen C et al. Higher bone mineral density in Caucasian, hirsute patients of reproductive age. Positive correlation of testosterone levels with bone mineral density in hirsutism. Clin Endocrinol 2005; 62(6): 683–691.

20. Figurová J, Dravecká I, Javorský M et al. Prevalence of vitamin D deficiency in Slovak women with polycystic ovary syndrome and its relation to metabolic and reproductive abnormalities. Wien Klin Wochenschr 2016; 128, (17): 641–648. Dostupné z DOI: <http://doi:10.1007/s00508–015–0768–9>.

21. Dravecká I, Figuorvá J, Javorský M et al. The effect of alphacalcidiol and metformin on phenotype manifestations in women with polycystic ovary syndrome – a preliminary study. Physiol Res 2016. V tisku.

Labels
Diabetology Endocrinology Internal medicine

Article was published in

Internal Medicine

Issue Suppl 3

2016 Issue Suppl 3

Most read in this issue
Topics Journals
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#