#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Vitamín D – nový pohľad na starý vitamín


Authors: J. Ferenczová;  Ľ. Podracká
Authors‘ workplace: I. Klinika detí a dorastu LF UPJŠ, Košice prednostka prof. MUDr. Ľ. Podracká, CSc.
Published in: Čes-slov Pediat 2009; 64 (7-8): 344-351.
Category: Review

Overview

Vitamín D je esenciálny hormón s výrazným antirachitickým účinkom. Okrem jeho dôležitej úlohy v homeostáze vápnika a fosforu sa v ostatných rokoch záujem klinikov sústreďuje aj na nonkalciemické účinky vitamínu D (imunomodulačný, antiproliferatívny, účinok na reguláciu tlaku krvi atď.).

Autori v prehľadnom článku sumarizujú novšie poznatky o fyziologickom účinku vitamínu D a jeho vzťahu k autoimunitným a civilizačným chorobám. Poukazujú na význam stanovenia 25-hydroxyvitamínu D v sére, ktorý slúži ako „barometer“ stavu zásob vitamínu D v organizme na dosiahnutie optimálnej suplementácie. Prehodnocujú doterajšiu prax pri prevencii vitamínu D a uvádzajú praktické návody, podľa ktorých sa odporúča podávať cholekalciferol v dávke 600–800 IU denne od 2. týždňa až do 3. roku života dieťaťa. Súčasťou prevencie hypovitaminózy D je adekvátny príjem vápnika.

Kľúčové slová:
vitamín D, kalciemické účinky, nonkalciemické účinky, hypovitaminóza D, kalcidiol, kalcitriol, prevencia u detí

Úvod

Historický názov „vitamín D“ pomenúva skupinu chemicky podobných látok s antirachitickým účinkom. V roku 1919 Mellanby objavil „antirachitický faktor“ v potravinách bohatých na vitamín A (treščia pečeň, mlieko, maslo), ktorými liečil zvieratá s indukovanou rachitídou [1]. Paralelne v tom istom období Huldschinsky preukázal hojivé účinky UV-žiarenia u detí s rachitídou [2]. Tým sa začala dnes už takmer storočná éra medicínskeho používania vitamínu D v liečbe a neskôr aj v prevencii hypovitaminózy D.

Historicky sa zaužívalo pomenovanie „vitamín“ D, ale v skutočnosti je aktívny metabolit 1,25-dihydroxyvitamín D3 steroidným hormónom. S objavom nonkalciemických účinkov vitamínu D v 90. rokoch minulého storočia, najmä vo vzťahu k autoimunitným a civilizačným chorobám a potrebou optimalizovať profylaktické dávkovanie, sa „slnečný“ vitamín D znovu dostáva na „výslnie“ medicínskeho záujmu [2, 3, 4, 5].

Metabolizmus vitamínu D

Pre živočíšnu ríšu je charakteristický cholekalciferol – vitamín D3, pre rastlinnú ríšu ergokalciferol – vitamín D2. Oba vitamíny, ktoré sa vzájomne líšia usporiadaním molekuly, radíme ku sekosterolom. Hlavným a fyziologickým zdrojom vitamínu D pre ľudský organizmus je tvorba vitamínu v koži, no v malom množstve ho získavame aj z potravy.

V koži sa účinkom UV-B žiarenia (290–315 nm) mení štruktúra 7-dehydrocholesterolu cez medzistupeň previtamín D3 na vlastný vitamín D3. Vitamín D3 sa pri ďalšej expozícii mení na biologicky inertné metabolity suprasterol 1 a 2 [6]. Organizmus sa takto chráni pred nadmernou tvorbou cholekalciferolu. Inými slovami, vitamínom D vytvoreným v koži sa nemôžeme predávkovať!

Intenzita slnečného žiarenia na jednotlivých miestach planéty sa počas roka značne mení [7]. Množstvo prestupujúceho UV-B žiarenia na zem závisí od zemepisnej šírky, ročného obdobia a dennej doby. Kožný pigment melanín, ako prirodzený ochranný faktor, súperí o fotóny žiarenia so 7-dehydrocholesterolom. Preto jedinci s tmavou pleťou potrebujú dlhšiu slnečnú expozíciu na vytvorenie rovnakého množstva vitamínu D než ľudia so svetlou pleťou [8]. Vekom koncentrácia 7-dehydrocholesterolu v pokožke klesá, preto u starších osôb tvorba vitamínu D v koži výrazne klesá [9]. Z uvedeného vyplýva, že k zníženej tvorbe vitamínu D v koži dochádza pri nedostatočnom slnečnom svite (vplyvom ročného obdobia a zemepisnej šírky) a v starobe. Tvorba vitamínu D tiež výrazne klesá pri potieraní kože krémami s vysokým ochranným faktorom ako aj pri obmedzenej ploche kože vystavenej UV-B žiareniu (napr. nosenie habitu, kancerofóbia, ochrana detského organizmu pred úpalom či dehydratáciou) [7, 10]. Holick a spol. uvádzajú, že pri použití opaľovacieho prostriedku s ochranným faktorom 8 klesá tvorba vitamínu D v koži až o 95 %, resp. až o 98 % pri ochrannom faktore 15 [6].

V koži vzniknutý, alebo potravou prijatý cholekalciferol je biologicky inertný, na jeho aktiváciu sú potrebné ďalšie metabolické premeny v pečeni a obličkách. Po prestupe z kože sa transportuje špecifickým vitamín D viažúcim proteínom (DBP) do pečene, kde podlieha hydroxylácii na 25. uhlíku za vzniku kalcidiolu, ktorý sa naviazaný na DBP transportuje do obličiek. V obličkách sa účinkom 1α-hydroxylázy lokalizovanej v mitochondriách tubulárnych buniek tvorí biologicky aktívny kalcitriol [5, 11]. Tvorba kalcitriolu podlieha prísnej regulácii. Závisí od plazmatických koncentrácií vápnika a fosforu, parathormónu (PTH) aj samotného kalcitriolu, ktorý spätnou väzbou tlmí svoju produkciu a inhibuje expresiu génu pre PTH [5]. Nadbytočný kalcitriol sa v obličkách rýchlo odbúrava 24-hydroxylázou.

V súčasnosti je známych asi 37 metabolitov vitamínu D, druhým najpočetnejším je 24,25(OH)2cholekalciferol [7, 12]. Metabolizmus vitamínu D schematicky znázorňuje obrázok 1.

Image 1. Schéma metabolizmu vitamínu D.
Schéma metabolizmu vitamínu D.

Účinky vitamínu D

Okrem genómového účinku kalcitriolu (vitamín D kontroluje expresiu viac ako 200 génov [2]), je známy aj non-genómový mechanizmus, ktorý sprostredkúva jeho rýchly účinok (sekundy až minúty oproti hodinám až dňom genómového účinku). Príkladom je rýchla absorpcia vápnika v čreve tzv. „transkaltachia“ alebo sekrécia inzulínu β-bunkami pankreasu [13].

Účinok na metabolizmus vápnika a fosforu

Najdôležitejšou biologickou funkciou vitamínu D je spolu s PTH a kalcitonínom udržiavať homeostázu vápnika a fosforu, ktorá je potrebná na primeranú mineralizáciu kostného tkaniva. Hlavným miestom účinku vitamínu D je gastrointestinálny trakt, kde zvyšuje vstrebávanie vápnika a v menšej miere aj fosforu. Pri nízkom prívode vápnika dominuje v tenkom čreve aktívny transportný proces, ktorý riadi kalcitriol zvýšením expresie génov pre transportné proteíny (kalbindín 9K a kalbindín 28K) a vápnikové kanály (TRPV5, TRPV6). V obličkách kalcitriol zvyšuje reabsorbciu fosforu a spolu s PTH sa podieľa aj na aktívnom vstrebávaní vápnika z distálneho tubulu [5, 12].

Vitamín D je nevyhnutný pre normálny rast a vývoj kostí. Priamo podporuje enchondrálnu osifikáciu, vplýva na rast kosti do dĺžky, zväčšuje objem epifýzy, podporuje proliferáciu a diferenciáciu chondrocytov. V epifyzeálnych štrbinách napomáha mineralizácii chrupavky a diferencovaniu novotvoreného kostného tkaniva. Zvyšuje tiež počet osteoblastov a reguluje ich funkciu (aktivita ALP, tvorba osteokalcínu, kolagénu typu I). Tieto účinky, ktoré sa skúmali na PTH-/- a 1-α-hydroxyláza-/- myšacom modele svedčia pre priamy vplyv exogénneho vitamínu D na kostné tkanivo, bez spoluúčasti PTH [14].

Na druhej strane, pri hypokalciémii sa uplatňuje odlišný mechanizmus pôsobenia vitamínu D. V tomto prípade na úpravu koncentrácie vápnika v krvi nepostačuje len zvýšené vstrebávanie vápnika črevom, preto vitamín D mobilizuje resorbčnú aktivitu kosti diferenciáciou kmeňových buniek kostnej drene na osteoklasty. Vitamín D teda pôsobí na kosť nepriamo, a to tým, že stimuluje osteoblasty k tvorbe cytokínov kontrolujúcich aktivitu osteoklastov [12].

Nonkalcemické účinky

V ostatných rokoch sa intenzívne študujú tzv. nonkalcemické účinky vitamínu D sprostredkované vitamín D receptorom (VDR), ktorý sa okrem orgánov zapojených do kalciovofosforovej homeostázy nachádza aj v ďalších bunkách. Medzi najznámejšie nonkalcemické účinky kalcitriolu patria: imunomodulačný a imunoregulačný účinok, selektívny efekt na rast buniek – antiproliferatívný a prodiferenciačný, vplyv na sekréciu inzulínu a reguláciu tlaku krvi.

Kalcitriol môže zasahovať do imunitného systému človeka na viacerých úrovniach:

  1. inhibuje proliferáciu T lymfocytov potlačením G fázy bunkového cyklu,
  2. znižuje tvorbu cytokínov,
  3. bráni prezentácii antigénu,
  4. stimuluje vrodené imunitné odpovede a 
  5. indukuje diferenciáciu promyelocytov na monocyty a makrofágy [15, 16].

Výskumy na zvieracích modeloch autoimunitných ochorení ukázali, že vitamín D potláča diferenciáciu T lymfocytov na Th1, čo môže modifikovať vznik, priebeh a závažnosť autoimunitného ochorenia [5, 6]. Avšak hlavným impulzom ku skúmaniu asociácií medzi geografickou polohou, podnebím a autoimunitou boli zaujímavé demografické údaje, ktoré pozorovali, že výskyt diabetu I. typu, sklerózy multiplex a reumatoidnej artritídy so severnejšou zemepisnou šírkou narastá [17]. Hypotetický vzťah vitamínu D k cukrovke sa z časti opiera o prítomnosť 1α-hydroxylázy v pankreatických bunkách. V experimentálnych štúdiách sa pri deficite vitamínu D zistil závažnejší nástup diabetu [5]. V klinike sa u diabetičiek II. typu pozorovala asociácia medzi hypovitaminózou D, poruchou funkcie pankreasu a inzulínovou rezistenciou. Je zaujímavé, že po mesačnom podávaní cholekalciferolu sa s úpravou koncentrácie kalcidiolu súčasne znížila aj inzulínová rezistencia v priemere o 21 % [18].

K prekvapivým záverom dospela Hyppönenová so spolupracovníkmi, ktorá pozorovala, že dojčatá suplementované vitamínom D v dávke 2000 IU denne počas prvého roku života mali v dospelosti až o 80 % nižšie riziko výskytu diabetu 1. typu v porovnaní s ostatnou populáciou [19]. Výsledky tejto fínskej štúdie však treba interpretovať veľmi opatrne, lebo ako uvádza Norris v komentári k tejto práci, Fínsko patrí ku krajinám s „extrémne“ limitovanou expozíciou slnka a preto závery nemožno zovšeobecňovať [20].

Otázniky okolo ochranného vplyvu vitamínu D nezodpovedala ani nórska retrospektívna štúdia, v ktorej sa zistilo, že pred výskytom cukrovky chránil len rybí tuk podávaný v prvom roku života. Ak sa na profylaxiu používali iné zdroje vitamínu D ako rybí tuk, protektívny účinok na diabetes sa už nepotvrdil [21]. Preto nemožno vylúčiť, že v skutočnosti sa jedná o priaznivý vplyv ω-3 mastných kyselín pochádzajúcich z rybieho tuku [22]. Relevantné odpovede na otázku vzťahu vitamínu D k autoimunitným chorobám môžu priniesť len prospektívne klinické štúdie vykonané na veľkom počte pacientov.

Tabuľka 1 uvádza najdôležitejšie účinky vitamínu D v jednotlivých tkanivách [5].

Table 1. Biologické účinky kalcitriolu [5].
Biologické účinky kalcitriolu [5].

Prevencia vitamínom D

Profylaktické podávanie vitamínu D formou fortifikácie mlieka v 30. rokoch minulého storočia viedlo k ústupu závažných klinických foriem hypovitaminózy D v detskej populácii. V období po 2. svetovej vojne však ešte neboli vyvinuté laboratórne metódy na monitorovanie obsahu vitamínu D v mlieku a často sa vyskytovali intoxikácie z hypervitaminózy, preto sa fortifikácia mlieka v Európe zakázala [23]. Ďalším „extrémom“ bolo podávanie vysokých nárazových dávok vitamínu, ktoré sa preferovalo v 80. rokoch minulého storočia a ako sa neskôr zistilo, viedlo k nežiadúcim najmä renálnym účinkom [24].

Názory na spôsob suplementácie sa ustálili a v súčasnosti sa odporúča podávať vitamín D denne [25, 26].

Hypovitaminóza D

Nedostatok vitamínu D v rastúcom detskom organizmu vedie ku klinickým prejavom hypokalciemickej rachitídy, ktorá sa okrem celkových nešpecifických prejavov manifestuje najmä nedostatočnou mineralizáciou rastúceho skeletu [27]. Vyskytuje sa sporadicky, hlavne u starších dojčiat a batoliat [25]. Hlavným predisponujúcim rizikom pre jej vznik v našich podmienkach je nedostatočný príjem vápnika u detí s malými zásobami D vitamínu [27].

Demografické údaje z USA varovne upozorňujú na zvýšený výskyt rachitídy u dojčených černošských detí spôsobený nedostatočnou suplementáciou vitamínom D [28]. Na druhej strane, ani v Európe nie je rachitída „zabudnutá“ choroba minulého storočia, o čom svedčí ročná incidencia vitamín D dependentnej rachitídy v Nemecku v počte 400 detí [29].

Aj my sme v retrospektívnej analýze, vykonanej na veľkom súbore 5061 hospitalizovaných detí na KDD LF UPJŠ v Košiciach v rokoch 1997–2000, zistili rachitídu až u 102 pacientov (t.j. 2 % súboru). Za prekvapivé zistenie považujeme skutočnosť, že viac ako polovica detí s rachitídou (57 %) mala v anamnéze údaj o podaní nárazových dávok D vitamínu [30].

V tabuľke 2 je uvedená prevalencia rachitídy v niektorých krajinách sveta [31].

Table 2. Prevalencia rachitídy [31].
Prevalencia rachitídy [31].

Význam stanovenia koncentrácií kalcidiolu a kalcitriolu

Kalcidiol je hlavnou cirkulujúcou formou vitamínu D, jeho biologický polčas trvá približne 2 mesiace. Koncentrácia kalcidiolu v sére kolíše v závislosti od ročného obdobia, pričom v zime sú jeho hodnoty spravidla nižšie. Normálne rozmedzie kalcidiolu v sére sa udáva od 20 do 75 ng/ml [12]. Tvorba kalcidiolu nie je regulovaná spätnou väzbou, a preto sa pri nadbytku ukladá do tukového a svalového tkaniva. V protiklade k tomu je koncentrácia kalcitriolu rádovo až 1000-krát nižšia, s referenčnými hodnotami od 15 do 60 pg/ml a polčasom rozpadu menej ako 4 hodiny [12]. Kalcidiol sa považuje za najspoľahlivejší biochemický parameter na určenie zásob vitamínu D v organizme [2, 4, 32]. Zatiaľ však nepanuje všeobecná zhoda, aká je optimálna koncentrácia kalcidiolu [4].

Podľa konsenzu expertov ESPE (European Society for Paediatric Endocrinology) z roku 2001 sa za „subnormálnu“ hodnotu považuje koncentrácia kalcidiolu pod 11 ng/ml, ale ďalej sa uvádza, že ani hodnoty pod 25–30 ng/ml nie sú dostatočné na dosiahnutie optimálnych účinkov vitamínu D [33]. Novšie odporúčania expertov z roku 2008 čiastočne sprísnili predchádzajúce závery a za dolnú hranicu normy kalcidiolu pre všetkých jedincov považujú hodnotu 20 ng/ml (resp. 50 nmol/l) [4]. Platí, že udávaná hodnota kalcidiolu 20 ng/ml je aj hranicou terapeutického zásahu [34].

Iní autori upozorňujú, že pre optimálny metabolizmus kostí a prevenciu zlomenín je žiadúca hodnota kalcidiolu až nad 30 ng/ml [2, 35]. Ani intervenčné štúdie u dospelých zamerané na sledovanie asociácie medzi „nízkym statusom“ D vitamínu a kardiovaskulárnymi, autoimunitnými či onkologickými chorobami neurčili „ minimálnu“ hranicu pre kalcidiol, ale predbežné údaje svedčia pre nižšie riziko u ľudí so sérovým kalcidiolom viac ako 30 ng/ml [4].

Vyšetrenie koncentrácií kalcidiolu a kalcitriolu môže odlíšiť jednotlivé štádiá rachitídy, ale nepatrí k základným vyšetreniam. Diagnóza sa opiera o hodnoty vápnika, fosforu a alkalickej fosfatázy v krvi. Aktivita alkalickej fosfatázy je spoľahlivým ukazovateľom, ktorý dobre koreluje s intenzitou sekundárnej hyperparatyreózy [12, 27]. Na druhej strane je dôležité, aby sa koncentrácie kalcidiolu a kalcitriolu interpretovali správne. Pre nedostatok vitamínu D svedčí znížený kalcidiol, ale hladina kalcitriolu sa mení v závislosti od štádia rachitídy, preto kalcitriol môže byť znížený, zvýšený aj normálny.

Treba zdôrazniť, že na posúdenie metabolizmu vitamínu D v organizme nestačí vyšetrovať iba samotnú koncentráciu kalcitriolu. V klinickej praxi je indikované vyšetrenie obidvoch metabolitov vitamínu pri nasledujúcich stavoch: opakovane nameraná hyper/hypokalcémia, hyperkalciúria, metabolické ochorenie skeletu nejasného pôvodu, monitorovanie terapie vitamínom D, podozrenie na geneticky podmienenú rachitídu, renálna osteodystrofia [12].

Fyziologická potreba vitamínu D

Denná potreba vitamínu D nie je u človeka veľká, k jej pokrytiu postačí 10 μg (400 IU) vitamínu D denne, a to po celý detský vek. Ani v období rýchleho rastu kostí nie je dôvod na vyšší príjem vitamínu D, pokiaľ je vytvorená dostatočná zásoba kalcidiolu [12]. Až 90 % fyziologickej potreby vitamínu D si organizmus dokáže syntetizovať sám. Na tvorbu adekvátneho množstva vitamínu D v koži postačuje vystavenie tváre a rúk slnku 5–10 minút denne [7], za predpokladu dostatočného množstva dopadajúceho UV-B žiarenia. Vitamín D prijímame aj v potrave, avšak bežná strava má vo všeobecnosti nízky obsah vitamínu D s výnimkou rýb s vyšším obsahom tuku (losos, makrela, sardinky), vaječného žĺtka, mlieka a mliečnych výrobkov. Aj preto sa obohacujú niektoré potraviny vitamínom D, napr. umelá mliečna výživa, džúsy, margaríny, mlieko či mliečne výrobky. Materské mlieko má nízky obsah vitamínu D (25–80 IU/l) v porovnaní s umelými mliečnymi produktmi, ktoré obsahujú v priemere 400 IU/l vitamínu D [36].

Názory na denné odporúčané dávky vitamínu D nie sú jednotné. V roku 2003 AAP (American Academy of Pediatrics) znížila odporúčaný denný príjem vitamínu D z pôvodných 400 IU na 200 IU pre všetky deti [3]. Medzi pediatrami však stále silneli „hlasy,“ ktoré spochybňovali efekt týchto nízkych dávok [37], vďaka čomu sa AAP v roku 2008 znovu vrátila k pôvodnej dávke 400 IU denne [32].

Zaujímavým príspevkom k prebiehajúcej polemike sú výsledky projektu EURECCA (EURopean micronutrient RECommendation) publikované v roku 2008, ktoré celoplošne mapovali odporúčaný príjem mikronutrientov až v 22 krajinách Európy. Z výsledkov vyplynulo, že vo väčšine európskych krajín sa odporúča podávať 5–10 μg (200–400 IU) vitamínu D denne, a to bez rozdielu pohlavia a veku. Podľa tohto prieskumu 400 IU/deň odporúčajú aj v tehotenstve a počas dojčenia. Je pozoruhodné, že vyššie dávky vitamínu D v prvom roku života sa dávajú iba vo Francúzsku (900 IU, resp. 22,5 μg) a Belgicku (500 IU, resp. 12,5 μg) [38].

Aj závery ESPE publikované v roku 2002 považujú 400 IU vitamínu D denne za dostačujúce pre všetky deti bez ohľadu na farbu pleti a zemepisnú šírku [33]. Najnovšie „gajdlajny“ expertov na osteoporózu z roku 2008 uvádzajú dennú suplementáciu až 800 IU vitamínu D pre všetky vekové kategórie vrátane detí (dávkovacie rozpätie 400–2000 IU závisí od veku, ročného obdobia a východzej koncentrácie kalcidiolu). Toto množstvo vitamínu D dokáže spoľahlivo udržiavať kalcidiol nad 30 ng/ml [4].

ČR sa pracovná skupina pre osteológiu a fosfokalciový metabolizmus už v roku 1997 uzniesla na odporúčanej dennej dávke 600–800 IU vitamínu D [17]. Avšak v rizikových skupinách detskej populácie je žiadúce dávkovanie D vitamínu adekvátne upraviť (tab. 3) [17].

Table 3. Rizikové skupiny ohrozené deficitom vitamínu D [17].
Rizikové skupiny ohrozené deficitom vitamínu D [17].

Vitamín D v prenatálnom období a u predčasne narodených detí

Zásadným krokom pre priaznivý metabolizmus vitamínu D v postnatálnom období sú dostatočné zásoby vitamínu D, s ktorými sa dieťa narodí. Preto je nevyhnutný primeraný prívod vitamínu D, ale aj vápnika a fosforu počas celého tehotenstva. V odporúčaných dávkovacích postupoch nepanuje jednotnosť. Denné užívanie 400 IU vitamínu sa zvyčajne považuje za postačujúce [38], niektorí však uvádzajú podávať 800 IU vitamínu D denne počas celého trvania gravidity, alebo 1000 IU vitamínu D/deň v poslednom trimestri [7].

U predčasne narodených detí sa na poruche kostného metabolizmu podieľa najmä nedostatok minerálnych látok – predovšetkým fosforu, čím viazne mineralizácia rýchlo rastúcich kostí [12]. Po pôrode je preto nutné podávať fosfor spolu s vápnikom a vitamínom D, čo zohľadňujú špeciálne prípravky umelej mliečnej výživy určenej pre nedonosencov. Pri dojčení predčasne narodených detí sa môže fortifikovať materinské mlieko. Bayer odporúča suplementovať vápnik a fosfor minimálne prvé tri mesiace života, resp. až do obdobia, keď dieťa dosiahne normálnu pôrodnú hmotnosť 3500 g [12]. Potreba vitamínu D u predčasne narodených novorodencov je nižšia, vhodná denná dávka je 200–400 IU [33].

Odporúčania pre prax

Suplementáciu vitamínom D začíname od ukončeného druhého týždňa života. Vitamín D podávame všetkým deťom bez ohľadu na spôsob výživy a ročné obdobie. Vo všeobecnosti sa preferuje denné podávanie 600–800 IU vitamínu D po celý prvý rok života [4, 7, 17], ale v ostatnom čase sú tendencie pokračovať v tejto profylaxii až do troch rokov života [39]. U starších detí je vhodné aplikovať D vitamín v období zimných mesiacov (t.j. od konca októbra do apríla) až do puberty [7, 37].

Vitamín D podávame v lyžičke mlieka, alebo v malom množstve materského mlieka (20–30 ml) [25]. Dojčatám na umelej výžive sa upravuje dávka po treťom mesiaci života, a to podľa obsahu vitamínu D v mlieku [17, 25].

Na trhu sú dostupné dva preparáty vitamínu D v kvapkách, ktoré sú vhodné na prevenciu. Cholekalciferol – Vigantol, jedna kvapka obsahuje približne 500 IU, čo by zodpovedalo 2 kvapkám pri odporúčaní 800 IU denne, a ergokalciferol – Infadin, jedna kvapka obsahuje 800 IU. Pre vyššiu biologickú účinnosť sa uprednostňuje cholekalciferol pred ergokalciferolom [36]. Pri preventívnom podávaní vitamínu D treba vždy pamätať na dostatočný príjem vápnika (tab. 4). Najvhodnejším zdrojom vápnika je mlieko a mliečne výrobky.

Table 4. Odporúčaný denný príjem vápnika (mg/deň) [12, 33].
Odporúčaný denný príjem vápnika (mg/deň) [12, 33].

Predávkovanie vitamínom D môže viesť k toxicite. Príznaky hypervitaminózy môže vyvolať už dlhodobá denná dávka 1800 IU, alebo nárazová dávka. Najzávažnejšie je postihnutie obličiek s nefrokalcinózou, poruchou koncentračnej schopnosti obličiek, hyperkalciúriou, litiázou až zlyhaním obličiek [24].

Záver

Suplementácia vitamínu D je v podstate hormonálnou terapiou [26]. Základným predpokladom dostatku vitamínu D u dieťaťa v prvých mesiacoch života je optimálny prívod D vitamínu počas tehotenstva.

Aby preventívna aplikácia vitamínu D splnila svoj účel, je potrebné zabezpečiť aj primeraný prívod kalcia v strave vo forme mlieka či mliečnych výrobkov. Je žiadúce pokračovať v substitúcii vitamínom D a vápnikom až do puberty.

V svetle najnovších poznatkov sa dnes intenzívne študujú kauzálne vzťahy medzi adekvátnou saturáciou organizmu vitamínom D a rozvojom autoimunitných a civilizačných chorôb.

Došlo: 5. 1. 2009

Přijato: 15. 5. 2009

MUDr. Juliana Ferenczová

I. klinika detí a dorastu LF UPJŠ

Trieda SNP č. 1

040 66 Košice

Slovenská republika

e-mail: juliana.ferenczova@upjs.sk


Sources

1. Rajakumar K. Vitamin D, cod-liver oil, sunlight, and rickets: a historical perspective. Pediatrics 2003;2: 132–135.

2. Holick M. Resurrection of vitamin D deficiency and rickets. J. Clin. Invest. 2006;8: 2026–2072.

3. Gartner M, Greer F, et al. Prevention of rickets and vitamin D deficiency: new guidelines for vitamin D intake. Pediatrics 2003;4: 908–910.

4. Roux C, Bischoff-Ferrari HA, Papapoulos SE, et al. New insights into the role of vitamin D and calcium in osteoporosis management: an expert roundtable discussion. Cur. Med. Res. Opin. 2008;24(5): 1363–1370.

5. Dusso A, Brown AJ, Slatopolsky E. Vitamin D. Am. J. Physiol. Renal. Physiol. 2005;289(1): F8–28.

6. Holick M. Sunlight and vitamin D for bone health and prevention of autoimmune diseases, cancers and cardiovascular disease. Am. J. Clin. Nutr. 2004;4: 1678S–1688S.

7. Bayer M. Vitaminy rozpustné v tucích. Praktické Lékárenství 2008;4(5): 235–237.

8. Clemens T, Henderson L, Adams S, et al. Increased skin pigment reduced capacity of skin to synthesis vitamin D3. Lancet 1982;1: 74–76.

9. Holick MF, Matsuoka LY, Wortsman J. Age, vitamin D and solar ultraviolet. Lancet 1989;2: 1104–1105.

10. Bouillon R, Moody T, Sporn M, et al. NIH deltainoids meeting on vitamin D and cancer. Conclusion and strategic options. J. Steroid. Biochem. Mol. Biol. 2005;97(1–2): 3–5.

11. Valdivielso J, Fernandez E. Vitamin D receptor polymorphism and diseases. Clin. Chim. Acta 2006;1: 1–12.

12. Bayer M, Kutílek Š, et al. Metabolická onemocnění skeletu u dětí. 1. vyd. Praha: Grada, 2002: 1–340.

13. Wilczek H. Současnost vitaminu D. Čes.-slov. Pediat. 1999;4: 197–199.

14. Xue Y, Karaplis AC, Hendy GN, et al. Exogenous 1,25-dihydroxyvitamin D3 exerts a skeletal anabolic effect and improves mineral ion homeostasis in mice that are homozygous for both the 1α-hydroxylase and parathyroid hormone null alleles. Endocrinology 2006;147: 4801–4810.

15. Griffin M, Xing N, Kumar A. Vitamin D and its analogs as regulators of immune activation and antigen presentation. Annu. Rev. Nutr. 2003;2: 117–145.

16. Hewison M, Yehnder D, Chakraverty R, et al. Vitamin D and barrier function: a novel role for extra-renal 1α-hydroxylase. Mol. Cell. Endocrinol. 2004;2: 13–19.

17. Kalvachová B. Vitamin D – nové poznatky a endokrinní mikrosystémy kalcitriolu. Osteologický Bulletin 2007;2: 62–67.

18. Borissova A, Tankova T, Kirilov G, et al. The effect of vitamin D3 on insulin secretion and peripherial insulin sensitivity in type 2 diabetic patients. Int. J. Clin. Pract. 2003;4: 258–261.

19. Hypponen E, Laara E, Jarvelin M. Intake of vitamin D and risk of type 1 diabetes: a birth cohort study. Lancet 2001;358: 1500–1503.

20. Norris JM. Can the sunshine vitamin shed light on type 1 diabetes? Lancet 2001;358: 1476–1477.

21. Stene LC, Joner G. Norwegian childhood diabetes study group. Use of cod liver oil during the first year of life is associated with lower risk of childhood-onset type 1 diabetes: a large, population-based, case-control study. Am. J. Clin. Nutr. 2003;78: 1128–1134.

22. Cinek O. Etiologie dětského diabetes mellitus 1. typu. In: Perušičová J. Diabetes mellitus 1. typu. 2. vyd. Praha: Geum, 2008: 47–72.

23. Holick MF, Chen TC. Vitamin D deficiency: a worldwide problem with health consequences. Am. J. Clin. Nutr. 2008;87(suppl): 1080S–1086S.

24. Janda J, Bláhová K. Nepříznivý efekt vysokých profylaktických dávek vitaminu D na ledviny (přehled). Čes.-slov. Pediat. 1998;Suppl 1: 29–30.

25. Sedláčková K, Kovács L, Petríková I, et al. Prevencia hypovitaminózy D a rachitídy – ako a čím? Det. Lek. 1995;2: 32–35.

26. Bayer M. Preventivní podávání vitaminu D u dětí – současné názory na dávkování. Čes.-slov. Pediat. 2000;1: 48–50.

27. Bayer M. Rachitis v ordinaci praktického lékaře. Čes.-slov. Pediat. 1999;4: 208–211.

28. Ziegler E, Hollis B, Nelson S, et al. Vitamin D deficiency in breastfed infants in Iowa. Pediatrics 2006;8: 603–610.

29. Kruse A. Aktuelle aspekte der vitamin D-mengel rachitis. Monatschr. Kinderheilkd. 2000;148(6): 588–595.

30. Ferenczová J, Behúnová J, Podracká Ľ, et al. Je rachitída u našich detí zriedkavá? Det. Lek. 2003;3: 7–10.

31. Prentice A, Schoenmakers I, Laskey MA, et al. Nutrition and bone growth and development. Proc. Nutr. Soc. 2006;65(4): 348–360.

32. Wagner CL, Greer FR, et al. Prevention of rickets and vitamin D deficiency in infants, children and adolescents. Pediatrics 2008;122: 1142–1152.

33. Hochberg Z, Bereket A, Davenport M, et al. Consensus development for the supplementation of vitamin D in childhood and adolescence. Horm. Res. 2002;58: 39–51.

34. Bischoff-Ferrari HA, Giovannucci E, Willett WC, et al. Estimation of optimal serum concentrations of 25-hydroxyvitamin D for multiple health outcomes. Am. J. Clin. Nutr. 2006;84: 18–28.

35. Dawson-Hughes B, Heaney RP, Holick MF, et al. Estimates of optimal vitamin D status. Osteoporos. Int. 2005;16(7): 713–716.

36. Houghton L, Vieth R. The case against ergocalciferol (vitamin D2) as a vitamin supplementation. Am. J. Clin. Nutr. 2006;84: 694–697.

37. Greer F. Issues in establishing vitamin D recommendations for infants and children on vitamin D and health in the 21st century: bone and beyond. Am. J. Clin. Nutr. 2004;6: 1759–1762.

38. Doets EL, deWit LS, Dhonukshe-Rutten RAM, et al. Current micronutrient recommendations in Europe: towards understanding their differences and similarities. Eur. J. Nutr. 2008;47(Suppl 1): 17–40.

39. Wharton B, Bishop N. Rickets. Lancet 2003;10: 1389–1400.

Labels
Neonatology Paediatrics General practitioner for children and adolescents
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#