Analýza vplyvu sedavého zamestnania na poškodenie chrbtice*

Overview

V klinickom pracovnom lekárstve sú ochorenia chrbtice jednou z najsledovanejších oblastí ochorení pohybového aparátu. Doteraz publikované práce sa zaoberali ochoreniami pracovníkov vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu. V poslednom období narastá podiel pracovníkov, ktorých charakter práce sa vyznačuje fyzicky menej náročnou sedavou prácou.

Príspevok sa zaoberá analýzou anonymného prieskumu vybraných vzoriek pracovníkov, ktorých dominantná činnosť je orientovaná na prácu s osobným počítačom. Dotazníky obsahovali otázky, ktoré sú z terajšieho pohľadu považované za relevantné v oblasti príčin vzniku poškodenia chrbtice. Boli oslovené skupiny pracovníkov pracujúcich v oblasti ekonómie, programátori, vysokoškolskí učitelia a študenti. Analýzy preukázali, že poškodenie chrbtice môže byť spôsobené nielen faktormi, ktoré sú typické pre fyzicky náročnú prácu, ale aj prácou, ktorá súvisí so sedavým zamestnaním, pri ktorom sa najvýraznejšie prejavilo poškodenie v oblasti krčnej a driekovej chrbtice. Ďalej bol preukázaný štatisticky významný vplyv veku a psychosociálnych faktorov na výskyt bolestí chrbtice, ktorými boli spokojnosť s prácu, platom a vzťahmi na pracovisku.

Kľúčové slová:
profesionálne rizikové faktory, chrbtica

^{*Prednesené na XXIX. Kongrese pracovného lekárstva so zahraničnou účasťou v Banskej Bystrici 11.–12. sept. 2009.}

Úvod

Ochorenie dolnej časti chrbtice je vzrastajúcim problémom v Európe. Zahraničné štúdie uvádzajú, že 60–90 % populácie má bolesti dolnej časti chrbtice aspoň jedenkrát za život a že v tom istom čase trpí pre tieto ťažkosti asi 15–42 % svetovej populácie. Tridsať percent európskych pracovníkov udáva bolesti chrbtice, čo spôsobuje, že ide o najčastejšie zdravotné ťažkosti súvisiace s prácou [1].

Napriek tomu, že bolesti dolnej časti chrbtice sa bežne vyskytujú vo všetkých odvetviach priemyslu a zamestnaní, doteraz sa pracovní lekári na Slovensku pri posudzovaní eventuálneho profesionálneho poškodenia chrbtice zameriavali výhradne na fyzicky náročnú prácu. V posledných desaťročiach sa však spektrum záťaže v pracovnom svete zmenilo, ubúda ťažká, fyzicky náročná práca, ale stále viac sú v popredí opakované a monotónne činnosti. Napriek tomu paradoxne dochádza k nárastu ťažkostí s chrbticou. Elsner et al. [4] vo svojej práci udáva, že táto premena v pracovnom svete so sebou prináša skutočnosť, že by sa už viac nemalo zameriavať len na vonkajšie vplyvy, ako je napr. pôsobenie vibrácií alebo výrazná fyzická záťaž pri práci (dvíhanie a nosenie ťažkých bremien), ale pohľad by sa mal nasmerovať aj na psychosociálne faktory. Ako súčasť vyššie uvedeného vývoja sa mnohé funkcie v podstate stali monotónnejšími a statickými. Autori Van Dieen a Onde Vrielink [15] uvádzajú možné mechanizmy poškodenia tkaniva napriek celkovo nižšej záťaži muskuloskeletálneho systému. Napríklad pri svalových kontrakciách nízkej intenzity preferenčne pracujú motorické jednotky typu I. Preto sú počas statickej práce permanentne aktívne a môžu byť v riziku zranenia. Dlhodobá záťaž nízkej intenzity môže zvýšiť pravdepodobnosť poškodenia tkaniva pre dlhodobú záťaž viskózne-elastických biologických tkanív. Napríklad dlhodobá axiálna záťaž chrbtice a následná viskózne--elastická deformácia zapríčiňujú koncentrovanie stresu v intervertebrálnom disku s následným zvýšením rizika vzniku poškodenia. Tretie vysvetlenie môže byť, že dlhodobá záťaž nízkej intenzity nevytvára adekvátny stimul pre adaptáciu, nechávajúc tkanivá zraniteľné pri občasnej vysokej pracovnej záťaži.

Na Slovensku bolo v období od roku 2004 doteraz uznané profesionálne poškodenie chrbtice len u ťažko fyzicky pracujúcich, ako sú vodič nákladného vozidla, traktorista, automechanik, píliar, zdravotná sestra, sanitár, baník vo veku 36–55 rokov, s výraznou prevahou mužského pohlavia. Medzi pracovné rizikové faktory, ktoré sa posudzovali preventívnymi pracovnými lekármi na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva, patrí ťažká fyzická práca, dvíhanie a nosenie bremien, práca vo vynútenej polohe (ohýbanie, otáčanie, statický postoj atď.), celotelové vibrácie (vedenie nákladných motorových vozidiel atď.) a taktiež psychosociálne faktory, ako je spokojnosť s vykonávanou prácou, pracovné vypätie a interpersonálne vzťahy na pracovisku [12]. V klinickom obraze dominoval lumboischialgický syndróm, zobrazovacími metódami sa potvrdila prítomnosť ťažkých degeneratívnych zmien v zmysle chondrózy, osteochondrózy, spondylózy, spondylartrózy alebo hernie disku, ktoré boli lokalizované v najviac zaťažovanom úseku chrbtice pri práci. Z posudzovania boli vylúčené prípady, kedy síce charakter poškodenia chrbtice spĺňal kritériá potrebné k uznaniu choroby z povolania, ale ich ochorenie vzniklo pred viac ako tromi rokmi ako bol zákon o sociálnom poistení NR SR č. 461/2004 Z. z. (položka D-47 – Iné poškodenie zdravia pri práci) prijatý do platnosti [3].

Metóda

Vzhľadom na to, že sa v poslednom období v oblasti Bratislavy a jej okolia mení pomer v počte pracovníkov vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu a menej fyzicky náročnú prácu v prospech fyzicky menej náročnej sedavej práce, bola zrealizovaná analýza vplyvu sedavého zamestnania na poškodenie chrbtice. Pracovníci, ktorých podstatná časť pracovného času súvisí s prácou pri osobných počítačoch (úradníci v rôznych sférach spoločenskej praxe, pracovníci v oblasti informačných technológií, školstva a študenti vysokej školy), vyplnili anonymný dotazník zameraný na možné profesionálne poškodenie chrbtice. Dotazník obsahoval 36 položiek zameraných hlavne na zdravotný stav zamestnancov, charakter nimi vykonávanej práce a psychosociálne aspekty na pracovisku. Bolo oslovených 268 respondentov, 205 mužov (76 %) a 63 žien (24 %) z 3 subjektov v rámci Bratislavy a okolia. Vo vekovej kategórii do 30 rokov bolo 142 (53 %), 30–50 rokov 64 (24 %) a nad 50 rokov 62 (23 %) respondentov. Sedavé zamestnanie v dotazníku udávalo 215 (80 %) opýtaných respondentov, inú ako sedavú prácu 53 (20 %).

Na vyhodnotenie štatistickej významnosti vplyvu sledovaného faktora bol použitý Pearsonov chí-kvadrát (χ²) test dobrej zhody. V tabuľkách je uvedená hodnota χ² štatistiky s počtom stupňov voľnosti pre danú tabuľku a hodnota kritickej hodnoty χ² rozdelenia pre riziko 0,05 – chybu prvého druhu pri testovaní nulovej hypotézy, ktorá tvrdí, že sledovaný faktor nemá významný vplyv na sledovaný jav.

Výsledky

V dotazníku boli otázky zamerané na prítomnosť bolesti chrbtice v závislosti od polohy pri práci. Pri práci posediačky udávalo bolesti chrbta 66,3 %, postojačky a pri práci, ktorá vyžaduje striedanie polôh tela, 75,0 % respondentov. Použitím Pearsonovho χ²-testu dobrej zhody nebol preukázaný štatisticky významný vplyv polohy pri práci na výskyt bolestí chrbtice (tab. 1).

Pri práci v sede najviac respondentov trpelo na bolesti krčnej a driekovej chrbtice. U tých respondentov, ktorí udávali prevažne prácu v stoji a striedanie polôh pri práci, boli prítomné častejšie bolesti okrem krčnej a driekovej chrbtice aj v hrudnej časti chrbtice (tab. 2).

Sledovaním prítomnosti bolestí chrbtice vzhľadom na vek sa potvrdil štatisticky významný rastúci výskyt spolu so zvyšujúcim sa vekom.

Respondenti vo vekovej kategórii do 30 rokov, teda hlavne študenti vysokej školy, uviedli, že mávajú bolesti chrbtice až v 56,3 %, v kategórii 30–50 rokov to bolo 76,6 % a nad 50 rokov 82,3 % respondentov (tab. 3).

Vo všetkých vekových kategóriách respondenti najčastejšie udávali bolesti krčnej a driekovej chrbtice (tab. 4).

Pri zohľadnení závislosti výskytu bolestí chrbtice od BMI sa síce potvrdil najvýraznejší výskyt bolestí chrbtice v skupine trpiacej obezitou, no nebol štatisticky významný (tab. 5).

Hodnota BMI nemala výraznejší vzťah s lokalizáciou bolesti v rámci chrbtice, až na mierne zvýšený výskyt bolestí hrudnej chrbtice v skupine respondentov trpiacich obezitou, v ktorej sa častejšie vyskytoval aj údaj o bolesti dolných končatín (18,5 %) (tab. 6).

Pri zohľadňovaní psychosociálnych faktorov vplývajúcich na respondentov na pracovisku boli otázky sústredené na mieru spokojnosti s vykonávanou prácou, výškou mzdy a na kvalitu vzťahov s kolegami a nadriadenými. Intenzita spokojnosti bola v dotazníku charakterizovaná piatimi stupňami, kde stupeň 1 predstavuje minimálnu spokojnosť, 5 maximálnu spokojnosť a 0 predstavuje neuvedenú odpoveď. Najvýraznejšie sa vyskytovali bolesti chrbtice u respondentov, ktorí uviedli strednú spokojnosť s vykonávanou prácou. Pri posudzovaní spokojnosti s výškou mzdového ohodnotenia sa preukázal zvýšený výskyt bolestí chrbtice u respondentov, ktorí boli menej spokojní, resp. nespokojní s výškou svojho platu. Naopak, nekorelovala súvislosť výskytu bolestí chrbtice a miery spokojnosti so vzťahmi na pracovisku. U tých, čo udávali najvýraznejšiu spokojnosť so vzťahmi na pracovisku sa paradoxne najčastejšie vyskytovali bolesti chrbtice.

Použitím Pearsonovho χ²-testu dobrej zhody bol vplyv psychosociálnych faktorov na bolesť chrbtice preukázaný ako štatisticky významný (tab. 7).

Diskusia

Napriek tomu, že prezentovaná analýza je založená len na údajoch, ktoré uviedli respondenti v dotazníkoch, teda na subjektívnych údajoch ľudí o ich ťažkostiach, je početnosť výskytu lokalizácie bolesti veľmi podobná pri všetkých zohľadnených reláciách (vzťah výskytu bolestí chrbtice s vekom, BMI a polohou pri práci), takže nepredpokladáme, že by výsledky tejto práce boli málo vierohodné. Pri každej dotazníkovej analýze podobného typu je potrebné počítať so sklonom k agravácii subjektívnych ťažkostí, no je známe, že približne rovnaký počet osôb javí sklony k disimulácii, takže v konečnom súčte sa oba trendy vyrovnávajú [8]. Pre veľkú časovú i finančnú náročnosť nebolo možné vykonať u všetkých respondentov potrebné odborné vyšetrenia pohybového ústrojenstva.

Bolesť chrbtice je aj u sedavých zamestnaní rozšírená vo vysokej miere. Dokonca aj u študentov sa ťažkosti s chrbticou vyskytujú u nadpolovičnej väčšiny, aj keď sú prevažne prechodného charakteru. Kennedy vo svojej práci, venujúcej sa prevalencii bolestí chrbta v mladej populácii, udáva 42,8% výskyt bolestí u študentov na univerzite v štáte Colorado [13]. Ako štatisticky významný sa potvrdil vplyv veku na výskyt bolestí chrbtice. Keďže sa frekvencia výskytu ťažkostí s chrbticou zvyšuje vekom, treba zohľadniť, že do dotazníkovej analýzy sa zapojilo 53 % respondentov mladších ako 30 rokov. Vo veku nad 50 rokov už udávalo bolesti chrbtice až 82,3 % respondentov. Vo všetkých vekových kategóriách dominovala bolesť krčnej a driekovej chrbtice. Vplyv polohy pri práci (sedenie, státie alebo striedanie polôh pri práci) na výskyt a charakter bolestí chrbtice sa ukázal ako štatisticky nevýznamný. Pri práci postojačky a pri práci, ktorá vyžadovala striedanie polôh, sa častejšie vyskytoval aj údaj o bolesti hrudnej chrbtice. Vplyv hodnoty BMI na výskyt a charakter bolesti chrbtice sa ukázal ako štatisticky nevýznamný. Naopak vplyv psychosociálnych faktorov, ktorými boli spokojnosť s prácu, platom a vzťahmi na pracovisku, na výskyt bolestí chrbtice sa ukázal ako štatisticky významný, pričom prekvapujúco zamestnanci spokojnejší so vzťahmi na pracovisku udávali častejšie bolesti chrbtice. Výrazný vplyv psychosociálnych faktorov na výskyt bolestí chrbtice potvrdzujú viacerí autori [2, 6, 9, 10]. Vingard a Nachemson [16] citujú desať zdrojov, kde sa uvádza nespokojnosť s vykonávanou prácou ako pracovná premenná najdôslednejšie asociovaná s bolesťami dolnej časti chrbtice. Ďalšie psychosociálne pracovné premenné zahrňujú úroveň stresu alebo pracovného vypätia. Stupeň pracovného vypätia je funkciou stupňa požiadaviek pri vykonávaní práce interagujúceho so stupňom kontroly alebo voľnosti, ktorú má pracovník. Zamestnancov vzťah s jeho kolegami a nadriadeným sú premenné citované v literatúre ako prediktívne pre návrat do práce. Taktiež prístup manažmentu k poškodenému pracovníkovi zohráva dôležitú úlohu. Pokiaľ nadriadený dá zamestnancovi najavo, že má o neho záujem a že chýba a je očakávaný na pracovisku, dokáže tým výrazne skrátiť liečbu a rekonvalescenciu postihnutého [5, 10].

Je viac ako potrebné sústrediť pozornosť na ergonomické podmienky na pracoviskách so sedavou prácou a tým predchádzať, resp. zmierňovať, ťažkosti s chrbticou. Rehabilitačné cvičenia, časté prestávky pri práci a primerané ergonomické úpravy na pracoviskách sú prostriedkom, aby sa počet postihnutých osôb znížil [8, 14].

Záver

Potvrdilo sa, že sedavé zamestnanie je faktorom, ktorý vplýva na výskyt ochorení chrbtice. Prevažná väčšina respondentov v dotazníku udávala aspoň raz za život výskyt bolestí chrbtice s dominanciou v  krčnej a driekovej oblasti. Analýzami bol preukázaný štatisticky významný vplyv veku a vplyv psychosociálnych faktorov, ktorými boli spokojnosť s prácu, platom a vzťahmi na pracovisku, na výskyt bolestí chrbtice. Vplyv polohy pri práci a BMI na výskyt a charakter bolesti chrbtice sa ukázal ako štatisticky nevýznamný.

Taktiež sa potvrdil vplyv sedavej práce na lokalizáciu ochorení chrbtice. Vo všetkých reláciách (vzťah výskytu bolestí chrbtice s vekom, BMI a polohou pri práci) dominovala bolesť krčnej a driekovej chrbtice. Lokalizácia bolesti chrbtice je v skupine so sedavou, striedavou polohou pri práci a prácou postojačky veľmi podobná, pričom je dominantné poškodenie krčnej a driekovej chrbtice.

Pri sedavých zamestnaniach tak, ako je to aj pri fyzicky náročnej práci, je obzvlášť dôležitá prevencia vzniku poškodenia chrbtice. Úlohou pracovných lekárov je podieľať sa na tejto prevencii. Stratégie prevencie ťažkostí s dolnou časťou chrbtice zahrňajú nielen zásahy na pracovisku, ale aj do starostlivosti o zdravie. Cieľom prevencie na pracovisku je minimalizovať pracovnú záťaž, zabezpečiť ergonomické podmienky zahrňajúce ergonomické zariadenie, lepšiu organizáciu práce, vzdelanie zamestnancov. Pravidelné pracovnolekárske prehliadky a vstupné prehliadky pri nástupe do zamestnania taktiež zohrávajú významnú úlohu [11, 14].

Došlo dne 27. 1. 2010.
Přijato do tisku dne 21. 2. 2010.

Kontaktná adresa:
MUDr. Jana Ravasová
Košická 14
821 09 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: jana.ravasova@chello.sk