Chronická idiopatická myelofibróza: biologická charakteristika a diagnosticky a prognosticky relevantný histopatologický „grading“ fibrózy

Stáhnout PDF English info

Chronic idiopathic myelofibrosis: biological characterization and histological “grading” of the fibrosis with respect to diagnosis and prognosis

Chronic idiopathic myelofibrosis as a part of Ph1-myeloproliferative disorders is characterized by predominant proliferation of granulocytic and megakaryocytic lineages. Initially it remains asymptomatic, latter on the disease shows continual development from early prefibrotic stages with hypercellular bone marrow to the fibrotic stages with variable degree of cellularity, variable amount of myelofibrosis and various morphology of megakaryocytes. They are represented by medium-large to large forms with hyperlobulated dense to dysplastic nuclei, as well as by forms with diagnostically important „cloudy-like“ nuclei. Myelofibrosis representing an secondary event is caused by secondary stimulation of bone marrow fibroblasts by growth factors produced by clonal tumor cells. In the first phase, an increase of reticulin and later on of collagenous fibres can be observed, which is followed in final phases by thickening of the bone trabecules. An inherent part of the diagnostic procedure is represented by trephine bone marrow biopsy examination, attributing to the evaluation of the cellularity and to the grading of myelofibrotic changes. Previously used grading systems were rather heterogenous – the differences were caused by insufficient knowledge of the early prefibrotic stage of the disease, different opinion on the „normal“ amount of bone marrow fibrosis and by variable principles of grading systems. The „descriptive“ systems stressed out the morphologic description of the bone marrow without any objectivisation of the assessment. The quantitative systems graded the disease by evaluation of the bone marrow fibres amount, while the qualitative systems paid attention on a distinction between reticulin, collagen fibrosis and osteosclerosis resp. The semiquantitative systems use a combination approach to evaluate both qualitative and quantitative factors of fibrotic changes. In August 2004 an European consensus on bone marrow fibrosis grading was reached, using a 4-degree semiquantitative system representing a modified version of some previous systems. It allows an objectivisation of the myelofibrosis assessment and defines the „normal“ fibrosis of bone marrow as MF0. It also recognizes a mild reticulin fibrosis as MF1, moderate reticulin fibrosis with incipient collagen fibrosis as MF2 and advanced collagen fibrosis as MF3. Osteosclerosis is included within the MF2 and MF3 stages. This grading system seems to represent a simple and reproducible system, which might be applied also for the secondary bone marrow fibrosis – therefore it is to be recommended for a daily routine diagnostic practice.

Key words:
chronic idiopathic myelofibrosis, grading, histopathology, bone marrow

Autoři: J. Marcinek ¹; L. Plank ²
Působiště autorů: Ústav histológie a embryológie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine, Slovenská republika ¹; Ústav patologickej anatómie a Konzultačné centrum bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Martinskej fakultnej nemocnice v Martine, Slovenská republika ²
Vyšlo v časopise: Transfuze Hematol. dnes,12, 2006, No. 2, p. 62-69.
Kategorie: Souhrnné práce, původní práce, kazuistiky

Souhrn

Chronická idiopatická myelofibróza, súčasť spektra Ph1- myeloproliferatívnych ochorení, sa vyznačuje prevládajúcou proliferáciou bieleho a megakaryocytárneho radu. Spočiatku prebieha asymptomaticky, neskôr ochorenie prechádza zo skorého prefibrotického štádia s hypercelularitou drene do fibrotického štádia, ktoré sa vyznačuje sprvu hypercelulárnym, neskôr však hypocelulárnym obrazom s rôznou mierou myelofibrózy a pestrou morfológiou megakaryocytov. Tie sú tvorené prevažne stredne veľkými a veľkými formami s hyperlobulizovanými, denznými až dysplastickými jadrami. Charakteristická je prítomnosť tzv. obláčikovitých jadier. Myelofibróza je sprievodným znakom ochorenia a vzniká sekundárnou stimuláciou fibroblastov drene rastovými faktormi produkovanými klonálnou nádorovou populáciou. Pri nej dochádza k zmnoženiu najskôr retikulínových, neskôr kolagénových vlákien a v koncových štádiách aj k zhrubnutiu kostných trabekúl. Bioptické vyšetrenie kostnej drene a ohodnotenie stupňa myelofibrózy je dnes súčasťou diagnostiky ochorenia. Doteraz používané systémy hodnotenia stupňa závažnosti ochorenia sú značne odlišné. Ich rôznorodosť bola zapríčinená neznalosťou prefibrotického štádia ochorenia staršej literatúry, nejednotnosťou názorov na tzv. normálne množstvo fibrózy v kostnej dreni a na princípy hodnotiacich systémov. „Opisné“ systémy len opisovali morfologický obraz kostnej drene, bez objektivizácie hodnotenia. Kvantitatívne systémy rozdeľovali ochorenie len na základe množstva väzivových vlákien v kostnej dreni a kvalitatívne len odlišovali retikulínovú fibrózu od kolagénovej fibrózy či osteosklerózy. Semikvantitatívne hodnotiace systémy sú založené na kombinácii kvalitatívneho a kvantitatívneho zhodnotenia myelofibrotických zmien. V auguste 2004 došlo k celoeurópskemu konsenzu „gradingu“ myelofibrózy v podobe štvorstupňového semikvantitatívneho hodnotiaceho systému, ktorý je modifikáciou niektorých predošlých systémov. Objektivizuje hodnotenie myelofibrózy a definuje „normálnu“ fibrózu v kostnej dreni ako MF0. Taktiež definuje ľahkú retikulínovú fibrózu ako MF1, pokročilú retikulínovú fibrózu s počínajúcou kolagénovou fibrózou ako MF2 a pokročilú kolagénovú fibrózu ako MF3. Osteoskleróza je zahrnutá do štádii MF2 a MF3. Tento gradovací systém je jednoduchý a reprodukovateľný, použiteľný pre hodnotenie sekundárnej myelofibrózy a preto ho odporúčame k širokému používaniu v rutínnej diagnostickej praxi.

Kľúčové slová:
chronická idiopatická myelofibróza, „grading“, histopatológia, kostná dreň