Urgentná a intenzívna medicína I.

PREDOPERAČNÉ VYŠETRENIA U DETÍ Z POHĽADU ANESTÉZIOLÓGA

Hargaš M., Kollerová A., Kvantová M., Grznárová Z.

Detská klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU, DFNsP Bratislava, Slovensko

Cieľ práce: Porovnanie metodických pokynov na predoperačné vyšetrenie pred elektívnou operáciou, predovšetkým však so zameraním na laboratórne vyšetrenia, v 3 krajinách (SR, ČR, VB) v záujme ich zjednotenia. Porovnali sme metodické pokyny SSAIM (Slovenská spoločnosť anestéziológie a intenzívnej medicíny), Doporučenie sekcie detskej anestézie a intenzívnej medicíny pri ČSARIM (Česká společnost anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny) a NHS NICE Guidelines (National Institute for Clinical Excellence): The use of routine preoperative tests for elective surgery.

Výsledky: NICE guidelines poskytujú exaktný postup, kedy a aké laboratórne vyšetrenia sú potrebné, postup je rozdelený podľa vekových kategórií ako aj podľa závažnosti operačného výkonu. Doporučenie ČSARIM taktiež jednoznačne uvádza, že laboratórne vyšetrenie sa u detských pacientov kategórie ASA 1–2 pri plánovanom výkone s malou alebo strednou záťažou vykonáva, len ak potreba tohto vyšetrenia vyplýva z pediatrického vyšetrenia. Metodické pokyny SSAIM pre anestéziologické vyšetrenie so zameraním na laboratórne testy formuláciou: „rozsah závisí od náročnosti anestézie, typu a rozsahu operačného výkonu, od veku a zdravotného stavu pacienta...“ považujeme za veľmi všeobecné a ponechávajú rozsah laboratórnych vyšetrení u detských pacientov len na vnútornú dohodu jednotlivých kliník a nemocníc.

Záver: Porovnaním metodických pokynov so zameraním na laboratórne vyšetrenia v horeuvedených krajinách sme museli konštatovať absenciu metodického pokynu SSAIM pre pediatrické anestéziologické vyšetrenie so zameraním na laboratórne testy, čo vedie k zbytočnému a neodôvodnenému rutinnému vykonávaniu veľkého množstva krvných testov v pediatrickej populácii.

PREOPERATIVE TESTS IN PEDIATRIC ANAESTHESIA

Hargaš M., Kollerová A., Kvantová M., Grznárová Z.

Pediatric Clinic of Anaesthesia and Intensive Care, Slovak Health University, Children´s University Hospital Bratislava, Slovakia

Objective: Aim of the study was to compare guidelines for pediatric preoperative evaluation before elective surgery, with the stress on preoperative laboratory tests in 3 countries (Slovak republic, Czech Republic and Great Britain). We have compared guidelines done by Slovak Society of Anaesthesia and Intensive Care, recommendation done by pediatric panel of Czech Society of Anaesthesia and Intensive Care, and NICE guidelines: The use of routine preoperative tests for elective surgery used in Great Britain by National Health System.

Results: NICE guidelines provide exact recommendation regarding preoperative evaluation in pediatric anaesthesia, divided according to a patient´s age and the grade of surgery, including examples. Recommendation done by pediatric panel of Czech Society of Anaesthesia and Intensive Care also unambiguously states, that the blood tests before elective surgery of grade 1 and 2 in pediatric patients of ASA 1 and ASA 2 categories is only done if the necessity of the test comes from the pediatric examination and evaluation. Unfortunately, the guidelines done by Slovak Society of Anaesthesia and Intensive Care only state that “amount of laboratory tests depends on difficulty of anaesthesia, on grade of surgery and the health status of the patient...”. Such recommendation is too general and leaves the extent of blood tests only on internal agreement of particular clinics and hospitals.

Conclusion: After comparison of preoperative guidelines with the stress on preoperative laboratory tests in 3 above mentioned countries we are concerned to state that there is absence of clear guidelines for preoperative pediatric and anaesthetic examination regarding the blood testing, which leads to unnecessary and meaningless routine blood testing in pediatric population. Concurrently we submit a plan of preoperative blood tests before elective pediatric surgery in Slovak Republic.

AMBULANCIA DETSKÝCH PREDANESTETICKÝCH VYŠETRENÍ – TEÓRIA A PRAX

Lehotská Z.¹, Ľuptáková A.², Mičková D.², Novosadová M.², Bánovčin P.¹

¹Klinika detí a dorastu MFN, Martin, Slovensko

²Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny MFN, Martin, Slovensko

Cieľom našej práce je informovať širokú pediatrickú verejnosť o práci našej ambulancie predanestetických vyšetrení pre deti, ktorej úlohou je príprava dieťaťa na operačný zákrok. Príprava dieťaťa spočíva v úzkej spolupráci anesteziológa, neonatológa, pediatra, praktického lekára pre deti a dorast a detského chirurga. Nemenej dôležitá je spolupráca lekárov so samotným dieťaťom a jeho rodičmi.

Materiál a metódy: V tejto prednáške sa snažíme poukázať na problémy, s ktorými sa počas našej praxe stretávame. Napriek individualite každého pacienta, štandardizácia predoperačného vyšetrenia umožňuje zvýšiť efektivitu, skvalitniť prípravu na operačný výkon a minimalizovať traumatizáciu dieťaťa pred operačným zákrokom.

Výsledky: V ambulancii detských predanestetických vyšetrení MFN sme od 11. februára 2009 do 19. 10. 2009 vyšetrili 735 detí.

Záver: Dôkladná príprava dieťaťa a podrobné poznanie jeho zdravotného stavu znižuje výskyt komplikácii, peroperačnej morbidity a mortality.

CONSULTING ROOM OF PEDIATRIC ANAESTHETIC EXAMINATIONS – THEORY AND PRACTICE

Lehotská Z.¹, Ľuptáková A.², Mičková D.², Novosadová M.², Bánovčin P.¹

¹Department of Paediatrics MFN, Martin, Slovakia

²Department of Anaesthesiology and Intensive Care MFN, Martin, Slovakia

Objective: Our contribution would like to brief paediatricians about activities of our consulting room of pediatric anaesthetic examinations. There is necessary close cooperation of paediatricians, neonatologists, general practitioners for childrens and pediatric surgeons for adequate preparation of children undergoing planned surgery in general anaesthesia. The cooperation of medical stuff with patient and his family plays an important role too.

Methods: This contribution would like to analyse problems we solve in our everyday practice. The standardisation of examinations undergoing before the general anaesthesia is necessary for increasing the efectivity and quality of preparation and diminishing of negative experiences of children.

Results: We examined 735 children from 11th of February 2009 to 19th of October 2009.

Conclusion: The appropriate preparation of children before general anaesthesia should diminish the anaesthetic complications and prevent the morbidity and mortality of our patients.

PERIOPERAČNÁ LIEČBA BOLESTI U DETÍ

Gašparec P., Ogibovičová E., Kőppl J., Tomová Z.

Detská klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, DFNsP, Bratislava, Slovensko

V terapii pooperačnej bolesti u detí by sme mali dodržiavať nasledovné princípy:

predoperačné plánovanie, multimodálny prístup, preemptívna a pravidelná analgézia, pravidelné hodnotenie bolesti a nezamieňať si analgéziu so sedáciou.

Analgézia v pooperačnom období by mala byť plánovaná už predoperačne. Anestéziológ by sa mal okrem štandardných postupov cielene spýtať rodičov na reakcie dieťaťa pri prežívanej bolesti, prípadne po prekonanej operácii zhodnotiť predchádzajúcu analgetickú liečbu. Zároveň by rodičia mali byť oboznámený s možnosťami liečby, ale aj spolupráce v pooperačnom období.

Ideálna terapia bolesti by mala poskytovať čo najväčšiu úľavu a zároveň dosahovať čo najmenšie množstvo nežiadúcich účinkov. Tieto predpoklady najlepšie dosahujeme tzv. multimodálnym prístupom, kedy kombinujeme viaceré farmakologicky odlišné látky s analgetickým efektom, prípadne viaceré postupy blokády nervového prenosu a tak výrazne prispievame k prevencii vzniku chronickej bolesti. Rovnako si v takomto prípade musíme uvedomiť, že nielen farmakologické postupy, ale aj nefarmakologické zložky sa výrazne uplatňujú na vnímaní bolestivého stavu u detí. Prítomnosť rodiča, prípadne zabezpečenie adekvátneho prostredia, môžu výrazne znížiť použitie farmák.

Preemptívna analgéza vychádza z konceptu senzibilizácie CNS na bolesť. Podaním analgetík pred vznikom nociceptívnej stimulácie môže zabrániť vzniku senzibilizácie a znížiť vnímanie pooperačnej bolesti. V minulosti sa preto preferovalo podanie opioidu ešte pred operačným výkonom, v dnešnej dobe kladieme dôraz na adekvátnu premedikáciu, alebo podanie látok, ktoré modulujú neopioidový systém. Dôležité je plynulé nadväzovanie analgézie počas operácie a v pooperačnom období, aby sa vyhlo vzniku „pain window” v kontinuálnom podávaní alebo v bolusom podávaní podľa farmakokinetiky podávaných látok.

Pravidelné prípadne kontinuálne podávanie analgetík patrí medzi ďalší koncept preemptívnej analgézie, kedy vzhľadom k povahe výkonu a predpokladanej intenzity pooperačnej bolesti, zabezpečujeme menežment bolesti aj napriek tomu, že u pacienta nepozorujeme žiadne prejavy akútnej bolesti. Nenecháme dieťa v stave „ono si vypýta, keď ho to bude bolieť“, prípadne vtedy, ak začneme pozorovať prejavy vzniku bolesti. Negatívne dôsledky takéhoto správania sa môžu akútne prejaviť v komplikáciách pooperačného obdobia, prípadne až chronického fixovania bolesti.

Nielen pravidelné podávanie, ale aj pravidelné hodnotenie bolesti je dôležitým aspektom v terapii pooperačnej bolesti. Prvým krokom je vybrať si veku a stavu zodpovedajúcu stupnicu hodnotenia bolesti a následne každé 3–4 hod vyhodnocovať stav pacienta a v prípade potreby meniť analgetickú liečbu.

V minulosti bola sedácia zamieňaná s terapiou bolesti u detí, nakoľko u pacienta s bolesťou boli podané radšej sedatíva na úkor dostatočného krytia bolesti a vzniknutá pacifikácia bola hodnotená ako dostatočná. V dnešnej dobe už vieme, že akokoľvek utlmíme pacienta v zmysle sedácie bez použitia analgetickej zložky, aj tak dochádza k neuromodulácií na dráhach bolesti, a tak k možnosti vzniku chronicity algického stavu. V dnešnej dobe je použitie látok so sedatívnym účinkom súčasťou multimodálneho prístupu v terapii pooperačnej bolesti.

Farmakologická analgézia je účinná pri miernej až stredne intenzívnej bolesti. Lieky je potrebné dávkovať formou stáleho znižovania – t.j. začať plnou dávkou, ďalej znižovať, nie titrovať ako u chronickej bolesti. NSA sa kombinujú so slabými alebo silnými opioidmi. Prvú kombináciu nazývame parciálnymi a druhú čistými agonistami. Z kombinácie sa ako prvé vysadzujú opioidy. Pri používaní silných opioidov je nutné monitorovanie pacienta.

TREATMENT OF PERIOPERATIVE PAIN IN CHILDREN

Gašparec P., Ogibovičová E., Kőppl J., Tomová Z.

Clinic of Paediatric Anaesthesiology and Intensive Care, Children’s University Hospital, Bratislava, Slovakia

In perioperative pain treatment in children we should be able to use several principles of therapy – preoperative planning of analgesia, multimodal approach, preemptive and regular analgesia, periodic assessment of patient’s pain relief and the last but not least does not replace analgesia by sedation.

Preoperative planning of analgesia – asking parents about child reaction on pain, valuation of previous analgesic treatment, information about possibilities of pain treatment.

Multimodal approach – ideal therapy is the most effective with fewer side effects. This is possible by combination several of drugs with regional anaesthesia techniques and non-pharmacological procedures.

Preemptive and regular analgesia – is based on concept of CNS pain sensibilisation. Application of analgesia before nociceptive stimulation can prevent sensibilisation and reduce postoperative pain perception. Very important is continuous analgesia during operation and in postoperative period to prevent a „pain window“.

Periodic assessment of patient’s pain relief is very important part of analgesia management. First step depend on age of patient is right scale selection and next is regular evaluation of analgesia every 3–4 hours.

POSLANIE A ÚLOHY AMBULANCIE BOLESTI PRE DETI

Kollerová A., Hargaš M., Ivanič B.

Detská klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU, DFNsP, Bratislava, Slovensko

Spolu so vznikom Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti v roku 1992 na Slovensku rozšírila sieť algeziologických ambulancií pre dospelých, medzi ktoré sa v roku 2006 zaradila aj algeziologická ambulancia špecializovaná pre detský vek v DFNsP v Bratislave. Doteraz je to na Slovensku jediná algeziologická ambulancia pre pediatrických pacientov, ktorá systematicky riadi postupy liečby akútnej a chronickej bolesti podľa odporúčaní IASP, čím zvýšil komfort hospitalizovaných pacientov v našej nemocnici. Taktiež sa staráme o ambulantných pacientov s chronickou bolesťou z blízkeho okolia. Tým sa dostávajú do nevýhody pacienti z iných regiónov, ktorým často nie je poskytnutá adekvátna diagnostika a starostlivosť.

Mnohí však doteraz s nedôverou až nesúhlasom hľadia na liečbu bolesti ako samostatnej klinickej jednotky.

Lekár špecializovaný v odbore algeziológia zabezpečuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť pozostávajúcu z komplexnej diagnostiky, prevencie a racionálnej liečby tých bolestivých syndrómov, ktoré nereagujú na zaužívané liečebné postupy, pretrvávajú napriek odstráneniu príčiny, alebo sú dôsledkom v súčasnosti nevyliečiteľných ochorení.

Úlohou je dosiahnuť adekvátnu úľavu od bolesti za predpokladu rovnováhy medzi dosiahnutou analgéziou a toleranciou vedľajších účinkov. Bolesť je potrebné komplexne riešiť ešte predtým ako vôbec vznikne. Výsledkom by malo byť zavedenie preemptívnej analgézie do každodennej praxe, vytvorenie ‘Servisu akútnej bolesti’ na objektivizovanie akútnej bolesti na oddeleniach, sprístupnenie kontinuálneho i.v. podávania analgetík formou PCA u detí, a to všetko dostupné 24 hodín denne. Osobitnou kapitolou je chronická bolesť a akceptácia nefarmakologických postupov (akupunktúra, TENS, bankovanie, a pod.) širokou lekárskou spoločnosťou, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou jej menežmentu.

Bolesť je nepríjemným sprievodným javom mnohých patologických stavov a negatívne vplýva na organizmus, preto je potrebné ju riešiť s plnou vážnosťou a včas.

Mission and role of the outpatient pain department for children

Kollerová A., Hargaš M., Ivanič B.

Paediatric Clinic of Anaesthesia and Intensive Care, Slovak Health University, Children’s University Hospital Bratislava, Slovakia

Together with creation of Slovak society for pain study and treatment in 1992 in Slovakia the network of outpatient departments for adults dedicated to pain management has enlarged. The only outpatient pain department specialised for children was established in DFNsP in Bratislava in 2006. This is the only algesiologic department for paediatric patients in Slovakia that systematically manages the treatment of acute as well as chronic pain according to IASP guidelines and increases wellbeing of hospitalised patients in our hospital. Also we take care of outpatient patients suffering from chronic pain from area around the hospital. Patients from other regions are in disadvantage because adequate diagnostics and care is often not available for them.

Many people still underestimate necessity or disagree with the pain treatment as independent discipline.

Physician specialised in algesiology provides specialised healthcare containing complex diagnostics, prevention and scientific management of those painful syndromes, that were not responsive to standard treatment procedures, or persist despite of reason elimination, or results from currently incurable diseases.

The goal of successful pain management is to reach adequate pain relief providing balance between achieved analgesia and side effect tolerability. In fact pain should be treated complexly even prior to its development. This approach is called pre-emptive analgesia and it should be integrated in to everyday practice, and ‘Acute Pain Service’ should be developed in order to manage acute pain on hospital wards and to make continual i.v. administration of analgetics also in PCA regimen available for children and both for 24 hours 7 days a week. Chronic pain is another area to be improved – to accept no pharmacologic techniques (acupuncture, TENS, banking, etc.) by other specialisations, as they are inseparable component of the pain management.

Pain is very unpleasant attendant phenomenon of many pathologic conditions and has negative impact on organism that is why it is necessary to manage it with respect and in time.

Miniinvazívna chirurgia a anestézia v pediatrii – trendy a realita

Ľuptáková A., Murgaš D.

KAIM a KDCH MFN a JLF UK Martin, Slovensko

Cieľom našej práce je predstaviť indikácie pre použitie minimálne invazívnej chirurgie u detí a špecifiká anestézie pri týchto technikách.

Indikácie pre použitie minimálne invazívnej chirurgie kontinuálne vzrastajú v pediatrii v posledných desiatich rokoch. Postupné zvýšenie počtu minimálne invazívnich techník je umožnené zlepšením zobrazovacích technológií, ale aj s rozvojom anestézie a monitoringu vitálnych funkcií počas týchto výkonov. Uvedené techniky sú využívané v urológii, gynekológii, brušnej chirurgii, hrudnej chirurgii ale aj v neurochirurgii. Taktiež je ich možné použiť in utero na fetálnu chirurgiu. Spolu s rozvojom chirurgických techník je nutná aj modifikácia intraoperačnej anestetickej starostlivosti. Každý z týchto výkonov má však svoje limitácie s ohľadom na vek pacienta, samotný výkon a pridružené ochorenia. V našej práci predstavujeme nielen možnosti chirurgie a anestézie v tejto oblasti, ale aj naše skúsenosti s upozornením na špecifiká anestézie pri jednotlivých výkonoch.

V závere pripomíname, že miniinvazívne techniky stále rozširujú svoje použitie v pediatrii, poukazujeme na výhody a nevýhody a samotný anestéziologický menežment. V mnohých prípadoch môžu tieto „naoko jednoduché výkony“ oklamať anestéziológa a ten podcení riziko krvných strát a daľších perioperačných komplikácií, ktoré potencionálne zvýšia morbiditu spojenú s týmito bezpečnými operačnými metódami.

Minimally invasive surgery and anesthesia in pediatrics – Trends and Reality

Ľuptáková A., Murgaš D.

KAIM KDCH JLF UK a MFN Martin, Slovakia

The aim of our work is to present the indications for the use of minimally invasive surgery in children and the specifics of anesthesia in these techniques.

Indications for the use of minimally invasive surgery in pediatric continuously increasing in the last ten years. The gradual increase in the minimum invasive techniques is possible by improving the imaging technology but also the development of anesthesia and monitoring of vital functions during these performances. These techniques are used in urology, gynecology, abdominal surgery, thoracic surgery but also in neurosurgery. Also, they can be used for in utero fetal surgery. Along with the development of surgical techniques, there must also modify intraoperative anesthetic care. Each of these performances, however, has its limitations with regard to patient age, the sheer power and associated diseases. Our work is only possible surgery and anesthesia in this area, but our experience with the specifics of anesthesia warning for each performance.

In conclusion, we reiterate that miniinvasive techniques are still expanding their use in pediatrics, we recall the advantages and disadvantages, and anesthetic management protects itself. In many cases these ‘performances seem to have simple “trick anesthesia, and underestimate the risk of blood loss and other perioperative complications, which potentially increase the morbidity associated with the following safe operating practices.

PERIOPERAČNÝ MAMAŽMENT LARYNGOSPAZMU

Kőppl J., Gašparec P., Tomová Z.

DKAIM DFNsP Bratislava, Slovensko

Laryngospazmus je uzáver hlasivkovej štrbiny spôsobený reflexným stiahnutím svalov laryngu. V roku 1999 Summer a Hatch definovali dve formy laryngospazmu: pravý – kompletný uzávero laryngu spôsobený externou stimuláciou a glotický spazmus – parciálny kŕč hlasivkových väzov s malým otvorom v oblasti zadnej komisúry. Z klinického hľadiska možno rozdeliť laryngospazmus na kompletný, kedy sú prítomné pohyby hrudníka, bez auskultačného nálezu dychových šelestov a nemožnosťou pacienta ventilovať a parciálny s prítomnými neefektívnymi pohyby hrudníka, so stridoróznym auskultačným nálezom a nepomerom medzi pacientovým úsilím a veľkosťou dychového objemu.

Incidencia výskytu laryngospazmu je vekovo špecifická. Je častejší u detí ako u dospelých pacientov, u starších detí približne 2-krát a u mladších približne 3-krát. Štatisticky sa vyskytuje u detí nad 9 rokov 17/1000 anestézií, u detí s anamnézou obštrukčného pľúcneho ochorenia 64/1000 anestézií, pri akútnej infekcii horných dýchacích ciest 96/1000 anestézií, pričom toto riziko pretrváva až 6 týždňov po prekonaní infekcie. Rizikovými faktormi sú neskúsený anestéziológ a expozícia dieťaťa cigaretovým dymom.

Príčiny vzniku sú jednak nedostatočný útlm CNS (inhibícia glotických reflexov) a zvýšené dráždenie pri nedostatočnej hĺbke anestézie počas extubácie, podráždenie hlasivkových väzov sekrétom alebo krvou a podráždenie vzduchovodom, laryngoskopom alebo odsávacím katétrom.

Laryngospazmus je život ohrozujúcou komplikáciou, ktorej skoré rozpoznanie výrazne redukuje závažnosť jej priebehu. Klinickými príznakmi sú: rôzneho stupeň obštrukcie dýchacích ciest, prítomnosť paradoxného pohybu hrudníka, vťahovanie interkostálnych priestorov, zaťahovanie epigastria a jugula, protrúzia trachey, „híkavý“ zvuk pri parciálnom spazme a absencia dýchania pri kompletnom spazme.

Terapia. Zlatým štandardom terapie závažného kompletného laryngospazmu je podanie SCHJ 1–2 mg/kg i.v., pri bradykardii pridať Atropín 0,02 mg/kg i.v. Farmakologické vlastnosti tohto myorelaxancia umožňujú v emergentnej situácii aj jeho alternatívne podanie i.m., i.o., submentálne a intralinguálne podanie v dávke 4 mg/kg. Podľa potreby a priebehu spazmu a jeho prípadnej kombinácii s bronchospazmom je za určitých okolností potrebná aj endotracheálna intubácia, asi u 25 % detí. Pri parciálnom alebo v skorých fázach kompletného laryngospazmu sú možnosti farmakologického aj nefarmakologického manažmentu širšie. Farmakologicky ho možno ovplyvniť i.v. podaním mesocainu (1 mg/kg) pred extubáciou, prehĺbením anestézie podaním propofolu i.v. (0,5–0,8 mg/kg), alfentanyl/remifentanyl, 10% MgSO₄, prípadne inhalácia 5% CO₂ 5 minút pred extubáciou. Nefarmakologicky pomáhajú zvládnuť laryngospazmus niektoré manévre – ťah za mandibulu, ktorý spôsobí bolestivú stimuláciu a tým napnutie geniohyoidného svalu, tlak na tzv. laryngospazmový žliabok – silný tlak na oblasť ohraničenú medzi kondylom ramena sánky a processus mastoideus, ktorý spôsobí relaxáciu hlasiviek, akupunktúra a udržiavanie priechodnosti DC s CPAP a aplikáciou 100% O₂ bez inštrumentácie v oblasti faryngu.

Klinická prax hovorí, že pri skorom rozpoznaní sme schopní zvládnuť až 40 % laryngospazmov nefarmakologicky udržiavaním priechodnosti dýchacích ciest a aplikáciou CPAP tvárovou maskou. Základný algoritmus – zabezpečenie DC, CPAP, aplikácia100% O₂ → prehĺbenie anestézie, propofol → NMB → ETI.

STOMATOCHIRURGICKÉ ZÁKROKY DETÍ V CELKOVEJ ANESTÉZII

Novosadová M., Mičková D., Šulaj M., Chouchane A.

Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny JLF UK a MFN Martin, Slovensko

Cieľom našej práce je poukázať na spektrum výkonov realizovaných v celkovej anestézii a ich problematiku v prípade detských pacientov na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie JLF UK a MFN v Martine (KSaMFCh), z ktorých najčastejšie sú zastúpené sanácie kariézneho chrupu a extrakcie poškodených zubov. Začiatkom 80. rokov na KSaMFCh MFN v Martine začal projekt HUMANA, ktorý mal za cieľ humánne stomatologické ošetrenie nespolupracujúcich a mentálne postihnutých detí v celkovej anestézii.

Stomatochirurgické zákroky sa uskutočňujú v lokálnej anestézii (veľmi zriedkavé v prípade detských pacientov), v analgosedácii alebo celkovej anestézii. Ošetrenie dieťaťa v celkovej anestézii je určené pre veľmi bojazlivé, neošetriteľné deti alebo pre prípady závažnejšieho poškodenia veľkého počtu zubov, ktoré by pre deti bolo inak ťažko zvládnuteľné. Analgosedácia a celková anestézia sa realizuje v prípade dieťaťa s kompletným predoperačným vyšetrením (laboratórne výsledky, pediatrické, anestéziologické vyšetrenie, rodičom prípadne zákonným zástupcom podpísaný informovaný súhlas s výkonom a celkovou anestéziou). Po premedikácii sa dieťa uvedie do celkovej anestézie prevažne inhalačne s následným zaistením periférneho venózneho prístupu katétrom, prípadne je úvod realizovaný intravenózne. Dýchacie cesty sa najčastejšie zaistia nazotracheálnou špirálovou kanylou s tamponádou hypofaryngu, prípadne je možná aj orotracheálna intubácia. V súčastnosti sa do praxe na zaistenie dýchacích ciest dostávajú aj flexibilné laryngeálne masky. Intubácia a extubácia ako aj celý priebeh anestézie je spojený s rôznymi komplikáciami, na ktoré musíme myslieť a byť pripravený ich zvládnuť.

Stomatochirurgické ošetrovanie detí sa líši od ošetrovania dospelých a preto si vyžaduje celkom iný prístup.

Stomato-surgical interventions in children in general Anaesthesia

Novosadová M., Mičková D., Šulaj M., Chouchane A.

Department of Anaesthesiology and Intensive Medicine JFM CU and MFH, Martin, Slovakia

The goal of our presentation is to show the spectra of interventions realised in children general anaesthesia (GA) at the Department of stomatology and maxillofacial surgery of MFH in Martin. The most frequent cause of interventions is the caries-teeth reconstruction, and impaired teeth extraction. The project HUMANA – the human stomatological treatment of non-cooperating and mentally ill children – started in the beginning of 80’s.

Stomato-surgical interventions are done in local anaesthesia (very rarely in children), in analgosedation or GA. The stomatological treatment of children in GA is designated for timorous, un-treatable children or for cases of large amount impaired teeth – these situations for children wouldn’t be without GA easily handled. Analgosedation or GA in child is done after complex pre-anaesthetic investigation (laboratory assessment, paediatric and anaesthesiological investigation, one or both parents/legal guardian signed informed consent with GA). The induction in, case of children is after premedication usually done by volatile agents followed immediately by peripheral intravenous (IV) access, the induction is rarely done IV as well. Airway protection is done by nasotracheal armoured tube with hypopharynx-tamponade, in some cases orotracheal intubation is possible. The flexible laryngeal masks are used for airway protection maintenance nowadays. Intubation, extubation and whole anaesthesia is associated with different type of complications; the anaesthesiologist has to think about them, and has to be prepared for their maintenance.

Stomato-surgical treatment in children differs from adults, that‘s why different approach is needy.

DETI VERSUS ZÁCHRANÁRI

Tašká Z., Feriancová K.

4 the RESCUE life, Bratislava, Slovensko

Príspevok predstavuje špecifiká starostlivosti o detského pacienta v podmienkach záchrannej zdravotnej služby (posádky RZP, RLP, MIJ) v podmienkach Bratislavského kraja.

Súčasťou príspevku sú kazuistiky z praxe poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti v terénnej praxi.