POSTEROVÁ SEKCIA II.

TRANSKRANIÁLNY DOPPLER VERSUS CT ANGIOGRAFIA PRI STANOVENÍ MOZGOVEJ SMRTI

Hodrušská B., Nosáľ S., Fedor M., Ďurdík P., Zoľák V., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu, JLF UK a MFN, Martin, Slovensko

Nevyhnutnými kritériami na stanovenie smrti mozgu sú hlboké bezvedomie, stanovenie cerebrálnej areflexie nad spinálnym segmentom C1 a strata reaktivity na vonkajšie a vnútorne podnety, neprítomnosť spontánneho dýchania, neprítomnosť dočasných alebo trvalých kontraindikácií pri akútnej intoxikácii, kombinácii miechovej lézie a intoxikácie, primárnej hypotermii, metabolickom a endokrinnom rozvrate. V prípade nejednoznačného klinického vyšetrenia sa klinická diagnóza mozgovej smrti potvrdí konfirmačnými testami, medzi ktoré patrí sériografická cerebrálna panangiografia alebo mozgová perfúzna scintigrafia.

Transkraniálny doppler nepatrí do konfirmačných testov stanovenia mozgovej smrti, napriek tomu, že u detí s uzatvorenou fontanelou a dospelých všeobecne dobre koreluje s nálezmi pri angiografii a scintigrafii. Niektorí autori uvádzajú špecifickosť tohto vyšetrenia 100 % a senzitivitu 91 %. Autori popisujú CT angiografiu a transkraniálny doppler a popisujú ich výhody a nevýhody pri stanovení mozgovej smrti.

TRANSCRANIAL DOPPLER VERSUS CT ANGIOGRAPHY IN THE DIAGNOSIS OF BRAIN DEATH

Hodrušská B., Nosáľ S., Fedor M., Ďurdík P., Zoľák V., Bánovčin P.

Child and Adolescent Clinic, JLF UK and MFN, Martin, Slovakia

The criteria necessary for the brain death diagnosis are coma, diagnosis of cerebral unresponsiveness above C1 spinal segment and loss of reactivity to external and internal stimuli, the absence of spontaneous breathing, absence of temporary or permanent contraindications to acute intoxication, combined spinal cord lesion and intoxication, hypothermy, metabolic and endocrine derangement. In case of equivocal clinical examination, the clinical diagnosis of brain death will be confirmed by confirmatory tests, such as conventional cerebral angiography and brain perfusion scintigraphy.

Transcranial Doppler does not belong to the confirmatory tests for the diagnosis of brain death in spite of the fact that it correlates well with angiographic and scintigraphic findings in children with a close fontanelle and in adults. Some authors state 100% specifity and 91% sensitivity of the examination. The authors describe CT angiography and transcranial doppler and state the advantages and disadvantages of both methods in the determination of brain death.

Kardio-pulmonálna resuscitácia detí – ako správne vyplniť čas pred príchodom záchrannej služby

Šulaj M., Zacharovská A., Sániová B.

Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny JLF UK a MFN, Martin, Slovensko

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) zahŕňa diagnostické, organizačné a liečebné postupy, ktoré sú zamerané na obnovenie zlyhávajúcich alebo zlyhaných, životne dôležitých funkcií (vedomie, obeh, dýchanie). Už od pradávna sa ľudia pokúšali vzkriesiť mŕtvych, utopených, udusených alebo podchladených. Prvé zmienky o oživovaní človeka človekom obsahuje 1. kniha Kráľov v pasáži nazvanej „Eliáš kriesi syna vdovy“. Talmud opisuje, ako židovské pôrodné babice primitívne kriesili novorodencov: „...novorodenec je držaný tak aby nemohol padnúť a jeden do neho dýcha...“.

Termín KPR sa používa dodnes a bol zavedený v 60-tych rokoch 20. storočia. Prvý, kto ho použil, bol William Kouwenhoven. Kľúčovým je transport kyslíka do mozgu pri minimálnej cirkulácii krvi. V roku 2000 boli vydané I. postupy KPR, na ktoré nadviazali v roku 2005 posledné najnovšie postupy, ktorých hlavným predmetom sa opätovne stalo náhle zastavenie srdca, neoddeliteľnú súčasť tvoria aj postupy základnej a rozšírenej resuscitácie detí a novorodencov. V podmienkach KPR sa v súčasnosti nepovažuje dieťa staršie ako 8 rokov, ale rozhodujúcim je nástup puberty, ktorý sa považuje za fyziologický koniec detstva, a je aj logickým medzníkom pre stanovenie horného limitu pre použitie pediatrických postupov. Výhodou oproti predchádzajúcemu vekovému limitu je jednoduché stanovenie. Vek pacienta častokrát pri začiatku KPR nepoznáme.

V hlavnej časti príspevku autori prezentujú aktuálne odporúčania Európskej rady pre resuscitáciu (Europen Resuscitation Council), pre správne vedenie základnej resuscitácie detí v podmienkach prednemocničnej starostlivosti. Základnú KPR dospelých ako aj detí by mal ovládať nielen každý zdravotnícky pracovník, ale každý občan. Aj v najvyspelejších krajinách príchod ambulancie záchrannej služby trvá asi 8 min, počas ktorých pri bežných podmienkach môže dôjsť k ireverzibilnému poškodeniu mozgu. Práve základná KPR pred príchodom záchrannej služby môže výrazne zvýšiť prežívanie ako aj „outcome“ pacientov so zastavením srdca. Význam poskytovania prvej pomoci zdôrazňuje Národný program sústavného vzdelávania v neodkladnej starostlivosti a prvej pomoci MZ SR.

Cardio-pulmonary resuscitation – what to do before ambulance arrival

Šulaj M., Zacharovská A., Sániová B.

Department of Anaesthesiology and Intensive Medicine JFM CU, Martin, Slovakia

Cardio-pulmonary resuscitation (CPR) involves such diagnostic, organizational and therapeutic guidelines, maintaining the vital functions (consciousness, circulation, and breathing). People tried to resuscitate dead, drown, asphyxiated or hypothermic since old times. The first written mention about man to man resuscitation is from the 1st Book of Kings in the passage ‚Elias The Jewish midwives primitively resuscitated newborns – as written in Talmud: “...the newborn is held, to prevent to fall, and one is breathing to him”.

The term CPR, that is used up to now, was well established in 60’s of 20th century. The first person which used this term was William Kouwenhoven. Oxygen transport to brain at minimal circulation is crucial. The first CPR-guidelines were published in 2000, the newest in 2005 – the main goal is sudden cardiac arrest, basic and advanced paediatric is their inseparable part. The division between children above and below 8 years of age is recently not used. The onset of puberty, which is the physiological end of childhood, is the most logical landmark for the upper age limit for use of paediatric guidance. This has the advantage of being simple to determine, in contrast to an age limit in years, as age may be unknown at the start of resuscitation.

The authors present the recent guidelines for basic paediatric life support of European Resuscitation Council in pre-hospital conditions in the main part of the presentation. The basic adult and paediatric CPR should be well handled by professionals and non/professionals as well. The time period for ambulance arrival on average takes up to 8 minutes even in the most developed countries, during this period irreversible brain damage in normal situations can develop. The basic life provided before ambulance arrival can increase the surviving and outcome of patients with cardiac arrest. The National Programme of Continuous Education in Urgent Care and First Aid presented by the Ministry of Health SR emphasizes the significance of first aid providing.

CELIAKIA A ZMENY CITLIVOSTI KAŠĽOVÉHO REFLEXU

Turčan T., Vojtková J., Michnová Z., Vojarová L., Szépeová R., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Martin, Slovensko

V súčasnosti sa často stretávame s atypickou manifestáciou celiakie, ktorou sú rôzne extraintestinálne prejavy. Ochorenie často prebieha ako tzv. tichá forma, kedy sú pacienti asymptomatickí, pričom sú prítomné sérologické a histologické zmeny. Odhaduje sa, že 6–10 % pacientov s celiakiou má neurologické komplikácie postihujúce centrálny a/alebo periférny nervový systém. Existuje len niekoľko prác, ktoré popisujú prítomnosť autonómnej neuropatie (AN) u dospelých celiatikov. Autonómna neuropatia sa manifestuje dysfunkciou jedného alebo viacerých orgánových systémov. Najčastejšími klinickými manifestáciami AN sú posturálna nauzea, presynkopa až synkopa, závraty, únava, slabosť, intolerancia záťaže, ortostatická hypotenzia. Etiológia ako aj samotný výskyt AN zostáva nejasný. Subklinická forma AN môže byť rozpoznaná použitím niektorých testov. Najskorším indikátorom AN je redukcia variácie srdcovej frekvencie (VSF). Najspoľahlivejším testom na zistenie funkcie parasympatikovej zložky autonómneho nervového systému (ANS) je sledovanie odpovede srdcovej frekvencie na hlboké dýchanie, čo je vhodný test na odhalenie autonómnej dysfunkcie KVS. VSF budeme zaznamenávať a interpretovať pomocou systému VariaPuls TF4 (Sima Media Olomouc). Keďže kašľový reflex je mediovaný cez autonómny nervový systém môžeme predpokladať, že tento reflex by mohol byť zmenený aj v prítomnosti autonómnej neuropatie pri celiakii. Na testovanie citlivosti kašľového reflexu (CKR) použijeme aerosól kapsaicínu v súlade s odporučeniami European Respiratory Society 2007. Predpokladáme, že testovanie citlivosti kašľového reflexu ako aj meranie variability srdcovej frekvencie by mohlo byť cestou k zisteniu prítomnosti subklinických foriem autonómnej neuropatie u detí s celiakiou.

Táto práca bola podporená projektom “Centrum experimentálnej a klinickej respirológie“, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Grantom Ministerstva zdravotníctva SR č. 2006/35-UK-04 a Grantom Univerzity Komenského č. UK/36/2009.

CELIAC DISEASE AND CHANGES OF COUGH REFLEX SENSITIVITY

Turčan T., Vojtková J., Michnová Z., Vojarová L., Szépeová R., Bánovčin P.

Clinic of Pediatrics, Comenius University in Bratislava, Jessenius Medical Faculty in Martin, Martin, Slovakia

Recently we often meet with atypical manifestation of celiac disease like extraintestinal symptoms. The disease can course as latent form when the patients are clinically asymptomatic but they have evident serological and histopathological findings. It is estimated that 6–10% of patients with celiac disease have neurological complications affecting central and/or peripheral nervous system. There are only few works in literature describing occurence of autonomic neuropathy in adults with celiac disease. Autonomic neuropathy is manifested by dysfunction of one or more organ systems. The most often clinical symptoms of celiac disease are postural nausea, presyncope or syncope, lightheadedness, fatigue, weakness and orthostatic hypotension. The pathophysiology of celiac disease remains unclear. Subclinical form of autonomic neuropathy can be recognized with the use of several tests. The earliest indicator of autonomic neuropathy is reduction in heart rate variability. The most reliable method to test the function of parasympathetic nervous system is following the response of heart rate to deep breathing which is an adequate test to discover cardiovascular autonomic dysfunction. Heart rate variability will be recorded and interpreted by VariaPuls TF4 system (Sima Media Olomouc). Because cough reflex is mediated via autonomic nervous system we can supposed that this reflex might be changed in presence of celiac autonomic neuropathy. We will use capsaicin to test cough reflex sensitivity according to the recommendation of the European Respiratory Society 2007. We supposed that testing of cough reflex sensitivity and heart rate variability might help to discover subclinical forms of autonomic neuropathy in children with celiac disease.

This work was supported by project “Centre of experimental and clinical respirology“ which is financed from ES sources (European Fund of Regional Development) and grants from the Ministry of Health of the Slovak Republic 2006/35-UK-04 and from Comenius University UK/36/2009.

VPLYV VÝŽIVY NA TVORBU KOSTNEJ HMOTY V DETSKOM VEKU

Klabníková K., Vojarová L., Kryštofová J., Jakušová Ľ., Buchanec J.

Klinika detí a dorastu, Univerzita Komenského, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin, Slovensko

Výživa významne ovplyvňuje život a zdravie človeka. Už od narodenia je esenciálnym prvkom pre adekvátny rast a vývin celého organizmu. Podstatné je zloženie stravy, ktoré ovplyvňuje mnohé patologické stavy, medzi ktoré patrí aj osteoporóza, ochorenie známe už od čias Hippokrata či Galéna. Osteoporóza je definovaná ako progredujúce systémové ochorenie skeletu charakterizované stupňom redukcie kostnej hmoty s poruchami mikroarchitektúry kostného tkaniva a v dôsledku toho zvýšenou náchylnosťou kostí k zlomeninám. Vo vyspelých európskych krajinách postihuje osteoporóza 5–6 % obyvateľstva a jej incidencia má každým rokom stúpajúci charakter. Stala sa významným celospoločenským a celosvetovým zdravotníckym aj ekonomickým problémom. Náklady na hospitalizáciu, liečbu a následnú starostlivosť v dôsledku zlomenín z osteoporózy predstavujú iba v európskych krajinách viac ako 5 miliárd euro ročne. Výskum v oblasti osteoporózy je v súčasnosti koncentrovaný do problematiky kostných strát staršej populácie. Množstvo kostnej hmoty u človeka závisí od maximálneho množstva kostnej hmoty vytvorenej v priebehu rastu a následných vekom podmienených kostných strát v neskoršom živote. Z toho vyplýva, že dve najdôležitejšie preventívne stratégie v boji proti osteoporóze sú založenie čo najpevnejšej a najkvalitnejšej kosti v priebehu rastu a snaha o maximálnu redukciu kostných strát v dospelosti.

Cieľom práce je priblížiť jeden z dôležitých a modifikovateľných faktorov, ktoré v detskom veku ovplyvňujú kostný status – výživu. Mnoho zložiek detskej stravy môže mať potencionálne pozitívny vplyv na zdravie vyvíjajúcich sakostí. Medzi mikronutrienty a makronutrienty pozitívne formujúce kosť patria minerály ako calcium, magnézium, fosfor, sodík, draslík, vitamíny A, D, E, K, C, proteíny, mastné kyseliny, fytoestrogény a nestráviteľné oligosacharidy. Adekvátnym príjmom stravy v detskom veku, ktorá obsahuje všetky potrebné komponenty, predovšetkým dostatok vápnika a vitamínu D, môžeme dopomôcť k získaniu maximálnej hodnoty kostnej hmoty v priebehu rastu a prispieť k prevencii osteoporózy v neskoršom veku.

NUTRITION INFLUENCE ON PEAK BONE MASS ESTABLISHMENT IN CHILDHOOD

Klabníková K., Vojarová L., Kryštofová J., Jakušová Ľ., Buchanec J.

Department of Pediatrics, Jessenius Faculty of Medicine of Comenius University, Martin, Slovakia

Nutrition have significant influence on life and health. Diet is essencial component for proper growth and development of whole organism. Composition of diet have effect on many pathologic conditions. One of this condition is osteoporosis, disease knowns from times Hippokrates or Galens. Osteoporosis is a progresive systematic skeletal disease. It is characterized by reduction and injuries of bone mass and increased fracture risk. Prevalence of osteoporosis in western country is 5–6% population. Incidence of osteoporosis have ascendent character. Osteoporosis is an important social and economic problem. Annual costs associated with osteoposis are estimated at more than 5 miliard euro annually. Research in osteoporosis has focused mainly on the role of bone loss in the elderly population. The amount of bone mass in people result from amount of bone gained during growth and the loss of bone that occurs with aging. Two main preventive strategies in fight agains osteoporosis are: establishment maximal peak bone mass during growth and reduction of loss of bone later in life.

The aim of this study is evaluate relations between nutrition and bone mineral status in childhood. Numerous nutrition factors may improve bone health. Micronutrients and macronutrients positively influenced on bone health are calcium, magnesium, fosfor, natrium, kalium, vitamins A, D, E, K, C, proteins, fatty acids, phytoestrogens and nondigestible oligosacharides. Adequate nutrition intake during childhood lead to maximum peak bone mass and contribute to osteoporosis prevention.

GASTROEZOFÁGOVÝ REFLUX A OTORINOLARYNGOLOGICKÉ OCHORENIA

Brndiarová M., Mikler J., Pohánka V., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Martin, Slovensko

Centrum experimentálnej a klinickej respirológie UK JLF, Martin, Slovensko

Cieľ práce: Porovnať parametre 24-hodinovej ezofágovej pH metrie (distálny a proximálny kanál) u detí s otorinolaryngologickými ochoreniami (chronická sinusitída, zadná laryngitída, zatekanie hlienov, dysfónia, chronický zápal stredného ucha, laryngomalácia...) a detí s gastroezofágovým refluxom bez otorinolaryngologických ochorení.

Materiál a metódy: Prospektívna štúdia. Do štúdie bolo zaradených 120 detí. 90 detí s otorinolaryngologickými ochoreniami (30 detí s pozitívnym laryngoskopickým nálezom a 60 detí s negatívnym laryngoskopickým nálezom, ale s pozitívnymi anamnestickými údajmi) a 30 detí s gastroezofágovým refluxom bez otorinolaryngologických ochorení. Všetky deti podstúpili 24-hodinovú pH metriu, otorinolaryngologické vyšetrenie a vyplnili dotazník.

Výsledky: 80/90 (88,88 %) detí s otorinolaryngologickými ochoreniami malo prítomný gastroezofágový reflux. Deti s otorinolarynglogickými ochoreniami mali dominantne denný reflux (distálny kanál 80/90 (88,88 %), proximálny kanál 78/90 (86,66 %)) a reflux v vzpriamenej polohe (distálny kanál 48/90 (53,33 %), proximálny kanál 66/90 (73,33 %). Parametre 24h pH metrie neboli rozdielne u detí s negatívnym a pozitívnym laryngeálnym nálezom. Deti s gastroezofágovým refluxom mali dominantne nočný (distálny a proximálny kanál 20/30 (66,66 %)) a reflux v polohe v ľahu (distálny kanál 17/30 (56,66 %), proximálny kanál 11/30 (36,66 %)).

Záver: Reflux je bežné detské ochorenie a jeho vzťah k otorinolaryngologickým ochoreniam bol už popísaný. V našej štúdie sme dokázali vysokú prevalenciu prítomnosti gastroezofágového refluxu a rozdiel v parametroch 24-hodinovej pH metrie u detí s otorinolaryngologickými ochoreniami.

Táto práca bola podporená projektom “Centrum experimentálnej a klinickej respirológie“, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Grantom Ministerstva zdravotníctva SR č. 2006/35-UK-04.

GASTROESOPHAGEAL REFLUX AND OTORHINOLARYNGOLOGICAL DISEASE

Brndiarová M., Mikler J., Pohánka V., Bánovčin P.

Clinic of Children and Adolescents, Jessenius School of Medicine, Comenius University and Martin Faculty Hospital, Martin, Slovakia

Center of Experimental and Clinical Respirology UC JFM, Martin, Slovakia

Aim of the study: Compare parameters of 24-hour intraesophageal pH monitoring (distal and proximal cannel) in children with otorhinolaryngological disease (posterior laryngitis, chronic sinusitis, post nasal drip, otitis media with efusion, dysphonia, laryngomalacia...) and children without otorhinolaryngological disease but with gastroesopageal reflux.

Material and methods: Prospective study. 120 children were enrolled into this study. 90 children with otorhinolaryngological disease (30 children with positive laryngeal examination and 60/90 children with negative examination but positive pacients past history) and 30 children with gastroesophageal reflux and without otorhinolaryngological disease. All children underwent 24-hour pH monitoring, lagyngeal examination and completed the questionnaire.

Results: 80/90 (88.88%) children with otorhinolaryngological disease had gastroesophageal reflux. Children with otorhinolaryngological disease had dominantly daytime (distal cannel 80/90 (88.88%), proximal cannel 78/90 (86.66%)) and upright reflux (distal cannel 48/90 (53.33%), proximal cannel 66/90 (73.33%). Parameters of 24h pH monitoring were not difference in children with positive and negative laryngeal examination. Children with gastroesophageal reflux had dominantly nocturnal (distal and proximal cannel 20/30 (66.66%)) and supine reflux (distal cannel 17/30 (56.66%), proximal cannel 11/30 (36.66%)).

Conclusion: Reflux is a common pediatric disorder and an association between reflux and otorhinolaryngological disease has been described. In this study we demostrated a high prevalence of gastroesophageal reflux and difference in parameters of 24-hour pH monitoring in children with otorhinolaryngological disease.

This work was supported by project “Centre of experimental and clinical respirology“ which is financed from ES sources (European Fund of Regional Development) and grants from the Ministry of Health of the Slovak Republic 2006/35-UK-04.

GENETICKÉ POLYMORFIZMY ARGINÁZY A ASThMA BRONCHIALE V DETSKOM VEKU

Kryštofová J., Jeseňák M., Turčan T., Michnová Z., Vojtková J., Klabníková K., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta, Martinská fakultná nemocnica, Martin, Slovensko

Centrum experimentálnej a klinickej respirológie UK JLF, Martin, Slovensko

Asthma bronchiale patrí k najčastejším ochoreniam v detskom veku, so stúpajúcou tendenciou. Všetky faktory ochorenia však dodnes nepoznáme, preto prebieha v oblasti etiopatogenézy a manažmentu tohto ochorenia intenzívny výskum. V posledných rokoch sa do popredia dostáva genetika astmy. Predpokladá sa, že s astmou súvisí približne 300 génov. Medzi najviac exprimované gény patrí gén pre arginázu, ktorá sa pravdepodobne podieľa na patogenéze astmy, preto zásah do pôsobenia arginázy by mohol nájsť uplatnenie v terapeutickej praxi. Podľa výsledkov viacerých štúdií, zvýšená aktivita arginázy znižuje dostupnosť L-arginínu pre syntázu oxidu dusnatého, čím môže spôsobiť deficit bronchodilatačného a antiinflamačného oxidu dusnatého a podporiť tvorbu peroxinitritu prispievajúceho k zápalu, hyperreaktivite a obštrukcii dýchacích ciest. Tvorbou L-ornitínu katabolizmom L-arginínu arginázou dochádza k syntéze polyamínov, ktoré zvyšujú proliferáciu buniek, podieľajú sa na syntéze kolagénu a tak napomáhajú remodelácii dýchacích ciest. Počas akútnych exacerbácií, aj počas chronickej fázy astmy, nastáva zmena v produkcii zložiek metabolickej dráhy katalyzovanej arginázou. Nedávne klinické skúšania preukázali asociáciu výskytu určitých polymorfizmov arginázy s astmou. Variácie v génoch pre arginázu môžu potencovať vznik astmy. Ľudská génová variácia má veľký vplyv na individuálnu náchylnosť voči ochoreniu, zodpovedá za rozdiely v prognóze choroby a v odpovedi na terapeutický zásah. Klinický význam genotypizácie zahŕňa skorú detekciu ochorenia, predikciu prognózy, výber najvhodnejšej individualizovanej terapie, stanovenie rizika enviromentálneho ovplyvnenia, predikciu vedľajších účinkov liečby a objavenie nových biologických účinkov enzýmu. Štúdia v rámci Slovenska predstavuje pilotný výskum. Vplyv polymorfizmu arginázy v patogenéze bronchiálnej astmy nebol zatiaľ na Slovensku skúmaný. Vzhľadom na odlišný genofond slovenskej populácie sa nedajú výsledky svetových štúdií aplikovať na našu populáciu, preto cielený výskum je dôležitý.

Táto práca bola podporená projektom “Centrum experimentálnej a klinickej respirológie“, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Grantom Ministerstva zdravotníctva SR č. 2006/35-UK-04.

GENETIC POLYMORPHISMS OF ARGINASE AND CHILDHOOD ASTHMA

Kryštofová J., Jeseňák M., Turčan T., Michnová Z., Vojtková J., Klabníková K., Bánovčin P.

Paediatric Clinic, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine, Martin Faculty Hospital, Martin, Slovakia

Center of Experimental and Clinical Respirology UC JFM, Martin, Slovakia

Asthma bronchiale is one of the most frequent diseases in childhood, with rising tendency. All factors of this disease are not well known yet, therefore an intensive research is carried out in ethiopathogenesis and management. The genetics of asthma comes in the forefront in recent years. It assumes the relation of approximately 300 genes with asthma. Gene for arginase belongs to the one of the most expressed genes in asthma. It is believed that arginase takes part in the pathogenesis of asthma, therefore hitting of the arginase activity may be put into therapeutical practice. According to some studies, the increased arginase activity can decrease L-arginin availability for nitric oxide synthase, causing the lack of bronchodilatatory and anti-inflammatory nitric oxide and supporting the production of peroxinitrite, which promotes inflammation, airway hyperreactivity and obstruction. Formation of L-ornitine by L-arginine catabolism leads to synthesis of polyamines, which increase the cell proliferation, take part in collagen production and so support the airway remodellation. During acute exacerbations and also chronic phase of asthma, there is a change in arginase metabolic pathway components. Recent clinical trials showed an association between arginase polymorphisms and asthma. Variations in arginase genes can contribute to asthma. Human gene variation has an important influence on the individual predisposition to disease and is responsible for the differences in prognosis and response to therapy. Clinical significance of genotyping includes faster detection of the disease, prognosis prediction, the best personalised therapy selection, evaluation of the enviromental impact, prediction of therapeutical side-effect and the new biological effects discovery. This study represents the pilot one in Slovakia. The influence of the arginase polymorphism on the bronchial asthma pathogenesis was not yet studied in Slovakia. Because of the different gene-pool of Slovak population we canot apply the results of foreign studies on our population, therefore the focused research is needed.

This work was supported by project “Centre of experimental and clinical respirology“ which is financed from ES sources (European Fund of Regional Development) and grants from the Ministry of Health of the Slovak Republic 2006/35-UK-04.

Zmena variability frekvencie srdca u novorodenca s hydrocefalom

Bukovinská Z.¹, Maťašová K.¹, Zibolen M.¹, Javorka K.²

¹Neonatologická klinika MFN a JLF UK, Martin, Slovensko

²Ústav fyziológie JLF UK, Martin, Slovensko

Hydrocefalus je častá anomália vyskytujúca sa u troch z tisíc živonarodených detí. Za posledných 40 rokov vďaka folátovej substitúcii počas gravidity výskyt kongenitálneho hydrocefalu klesol. V súčasnosti čoraz viac stúpa incidencia získaného hydrocefalu hlavne pre zvýšené percento prežívania detí s extrémne nízkou a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Získaný hydrocefalus môže byť postinfekčný, posthemoragický, postraumatický alebo vyvolaný expanzívnym procesom. Príčinou vzniku aktívneho–tenzného hydrocefalu je obštrukcia na úrovni komorového systému, hyporezorbcia, prípadne hypersekrécia mozgovomiešneho moku s jeho hromadením a následnou dilatáciou komôr. Zvýšenie intrakraniálneho tlaku spôsobuje zmeny prietoku krvi, ischémiu a pri dlhodobom pôsobení redukciu mozgového tkaniva. Ischémia predĺženej miechy vedie k vzniku Cushingovho reflexu s bradykardiou a hypertenznou reakciou, pričom sa spomaľuje dýchanie. Vzostup tlaku pomáha udržiavať prietok krvi mozgom a bradykardia má obranný význam pre dostatočnú perfúziu koronárnych ciev.

Cieľom sledovania bolo stanovanie zmeny variability frekvencie srdca u extrémne nezrelého novorodenca narodeného v 28. týždni tehotnosti, ktorému bol vo veku 16 dní diagnostikovaný trojkomorový hydrocefalus. Po vykonaní diagnostickej komorovej punkcie sa na základe ultrazvukového a CT vyšetrenia stanovila jeho príčina – nedostatočné vstrebávanie likvoru z redukcie arachnoideálnych klkov. Zmena variability frekvencie srdca bola meraná pred drenážnym výkonom, na druhý deň po zavedený ventrikulo-peritoneálneho shuntu u dieťaťa na umelej pľúcnej ventilácii ako aj po extubácii a stabilizácii klinického stavu. Na meranie bol použitý prístroj Variapuls a variabilita frekvencie srdca bola vyhodnotená spektrálnou analýzou.

Zmena variability frekvencie srdca je senzitívny ale nešpecifický diagnostický nástroj. Intrakraniálna hypertenzia ovplyňuje reguláciu kardiovaskulárneho systému a tým aj zmenu variability frekvencie srdca.

S podporou grantu UK č. 37/2009.

The change in variability of heart rate in newborn with hydrocephalus

Bukovinská Z.¹, Maťašová K.¹, Zibolen M.¹, Javorka K.²

¹Neonatologická klinika MFN a JLF UK, Martin, Slovakia

²Ústav fyziológie JLF UK, Martin, Slovakia

Hydrocephalus is common anomaly the overall incidence is given as three per 1000 live births. Over the last 40 years congenital hydrocephalus has decreased as a consequence of folate supplementation during gravidity. In present incidence of acquired hydrocephalus has increased as consequence of improved survival infants with extremely and very low birth weigh.

Acquired hydrocephalus might be postinfectious, posthemoragic, postraumatic or induced by expansive process. Reason of formation active – tension hydrocephalus is obstruction at level of ventricular system, hyporesorbtion, eventually hypersecretion of cerebrospinal fluid with its accumulation and subsequent dilatation of ventricles. Increase of intracranial pressure causes changes in blood flow, ischemia, and in course of long time effect reduction of brain tissue. Ischemia of medulla oblongata leads to Cushing reflex with bradycardia and hypertensive reaction, during this is ventilation slowing down. The rise of pressure help to maintain brain blood flow and bradycardia has protective value for sufficient perfusion of coronary vessels.

The goal of monitoring was to established changes in variability of heart rate in extremely premature baby born in 28. gestation week, which was diagnosed three – ventricular hydrocephalus at the age of 16 days. After performance of diagnostic ventricular puncture and at the base of ultrasound and CT examination was established its cause – insufficient absorption of cerebrospinal fluid because of reduction of arachnoideal slubs. The change of variability of heart rate was measured before drainage and on the second day after insertion of ventricular – peritoneal shunt in infant on mechanical ventilation as well as after extubation and stabilization of clinical condition. For measurement was used Variapuls and the variability of heart rate was interpreted by spectral analysis.

The change of variability of heart rate is very sensitive but not so specific diagnostic tool. The intracranial hypertension influences regulation of cardiovascular system and by that change of variability heart rate.

Supported by Grant CU No. 37/2009.

MENINGITÍDA U DETÍ

Zoľák V., Hodrušská B., Ďurdík P., Nosáľ S., Fedor M., Brndiarová M., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu, JLF UK a MFN, Martin, Slovensko

Meningitída je zápal mäkkých blán mozgu a miechy, spôsobený rôznymi pôvodcami (baktérie, vírusy, huby, parazity). Meningitídy sa prevažne vyskytujú v detskom veku. Najvyššia incidencia je v prvých dvoch rokoch života. Čím mladšie je dieťa, tým sú klinické príznaky ochorenia atypickejšie. Prognóza meningitídy závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí aj druh pôvodcu, vek pacienta a rýchlosť zahájenia liečby. Najvyššia letalita je pri pneumokokovej meningitíde a najnižšia pri meningokokovej meningitíde. Autori v práci podávajú informácie o delení meningitíd, klinickom priebehu, diagnostike a liečbe.

MENINGITIS IN CHILDREN

Zoľák V., Hodrušská B., Ďurdík P., Nosáľ S., Fedor M., Brndiarová M., Bánovčin P.

Child and Adolescent Clinic, JLF UK and MFN, Martin, Slovakia

Meningitis is inflammation of soft membranes of brain and spinal cord which is caused by various agents, such as bacteria, viruses, fungi or parasites/saprobes. Meningitis occurs mostly in children. The highest incidence is in children under 2 years old. The younger the child is, the less typical are clinical symptoms of the disease. The prognosis of meningitis depends on several factors, such as causal agent, patient’s age and how quickly the treatment was started. Pneumococcal meningitis has the highest mortality rate and meningococcal meningitis has the lowest. In this work, the authors provide the information on classification of meningitises, clinical course, diagnostics and treatment.

NÁSLEDKY JUVENILNEJ IDIOPATICKEJ ARTRITÍDY VO VZŤAHU K AKTIVITE OCHORENIA, DISABILITE, ŠTRUKTURÁLNEMU POŠKODENIU A KVALITE ŽIVOTA

Vojarová L., Vojtková J., Klabníková K., Michnová Z., Hyrdelová E., Buchanec J., Bánovčin P.

Klinika detí a dorastu, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martin, Slovensko

Muskuloskeletálne ochorenia sú najbežnejšou príčinou ťažkej dlhotrvajúcej bolesti a funkčnej disability, ovplyvňujúc tiež spoločenské a mentálne zdravie a znižujúc tak od zdravia závislú kvalitu života. Juvenilná idiopatická artritída (ďalej JIA) je najčastejšou reumatickou chorobou detského veku. Patrí k najčastejším chronickým chorobám vôbec a je významnou príčinou invalidizácie a slepoty. Hoci ochorenie nemá významnú mortalitu, akútny zápal a opakované exacerbácie chronického zápalu môžu v pomerne krátkej dobe vyústiť do trvalého deformujúceho a deštruktívneho postihnutia pohybového aparátu, rastových abnormalít, či retardácie rastu. Stanovenie diagnózy samo o sebe, bez ohodnotenia disability, aktivity ochorenia, určenia funkčného stavu vrátane určenia rozsahu artikulárneho a mimoartikulárneho poškodenia ako aj dlhodobých následkov, by totiž mohlo viesť k zostaveniu nedostatočných rehabilitačných programov a terapeutických postupov. Keďže sú reumatologické ochorenia vo väčšine spojené prípadov s disabilitou a obmedzenou participáciou (handicapom), prioritne sa snažíme u každého pacienta s JIA posúdiť priebeh ochorenia vo vzťahu k heterogenite kĺbového nálezu a k postihnutiu mimokĺbnych orgánov, ohodnotiť rozsah funkčného obmedzenia a konečne i vyhodnotiť vplyv týchto parametrov prípadné zníženie kvality života. Rovnako by ohodnotenie týchto parametrov a konsekvencie vyvodené z neho mohli viesť i k zmierneniu dlhotrvajúcich následkov JIA po prechode do dospelosti a to vrátane pozitívneho ovplyvnenia psychsociálneho stavu a následne i efektu na budúce uplatnenie sa týchto detí v spoločnosti.

CONSEQUENCES OF JUVENILE IDIOPATHIC ARTHRITIS RELATED TO THE ACTIVITY OF DISEASE, DISABILITY, STRUCTURAL IMPAIRTMENT AND QUALITY OF LIFE

Vojarová L., Vojtková J., Klabníková K., Michnová Z., Hyrdelová E., Buchanec J., Bánovčin P.

Department of Paediatrics, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Martin, Slovakia

Muscle-sceletal diseases belong to the most common causes of severe long lasting pain and functional disability, influencing social and mental condition and so decreasing health-related quality of life. Juvenile idiopathic arthritis (JIA) is the most common rheumatic disease in childhood. It belongs to the most frequent chronic diseases at all and represents significant cause of invalidity and blindness. Although the disease does not have high mortality, acute inflammation and repeated exacerbations of chronic inflammation might result in permanent deforming and destructive damage of locomotive system, growth abnormalities or growth retardation in short time. Establishment of diagnosis itself without considering disability, disease activity, determination of functional condition, articular and extra-articular damage and long lasting consequencies, might lead to insufficient rehabilitation program and therapeutic approach. Rheumatic diseases are usually joined with disability and limited handicap so primarily we have been trying to assess the course of disease in relation with heterogeneity of joint finding and afflict of extra-articular organs, to evaluate the extension of function limitation in each patient. Moreover, we try to interpret the influence of these parameters on eventually decrease of life quality. Similarly, evaluation of these parameters and related consequences might lead to moderation of long lasting effects of JIA in adulthood including positive influence on psychosocial condition and also on the future assertion in the society.

Novorodenecká hyperbilirubinémia

Bukovinská Z., Zoľáková B., Maťašová K., Zibolen M.

Neonatologická klinika MFN a JLF UK, Martin, Slovensko

Hyperbilirubinemia je bez ohľadu na vek definovaná ako koncentrácia bilirubínu v krvi viac ako 25 μmol/l. Prejavuje sa ikterom, žltým sfarbením slizníc, sklér a neskôr aj kože. U novorodenca je klinicky viditeľný ikterus obvykle pri hodnotách nad 119 μmol/l. Objavuje sa u 60 % zdravých novorodencov počas prvých štyroch dní života (fyziologická hyperbilirubinémia), ale môže byť aj prejavom závažného ochorenia (patologická hyperbilirubinémia). Cieľom liečebných opatrení je predísť takému vzostupu bilirubínu, ktorý by ohrozil novorodenca rozvojom poškodenia centrálneho nervového systému.

Fototerapia sa považuje za jednu z najefektívnejších metód liečby novorodeneckej hyperbilirubinémie. V mnohých štúdiách bolo dokázané, že použitím fototerapie sa výrazne znížil počet vykonaných exsanguinačných transfúzií. Počas tridsiatich rokov neboli zaznamenané klinické komplikácie súvisiace s liečbou, aj keď v súčasnosti sa čoraz viac hovorí o nežiaducich účinkoch na molekulárnej úrovni a použití fototerapie v indikovaných prípadoch.

S podporou grantu UK č. 37/2009.

Neonatal hyperbilirubinemia

Bukovinská Z., Zoľáková B., Maťašová K., Zibolen M.

Department of Neonatology, CU JFM, Martin, Slovakia

Hyperbilirubinemia is disregard of age defined as a concentration of serum bilirubin above 25 μmol/l. It manifests like icterus, yellow coloration of mucous membrane, sclera and skin too. Newborn appears clinically jaundiced when serum bilirubin is above 119 μmol/l. It is detected in 60% healthy newborns during first four day of life (physiological jaundice), but it can be manifestation of serious disorder (pathological hyperbilirubinemia). Goal of therapy is prevention of rising serum bilirubin, which can endanger newborn with development of kernicterus.

Phototherapy is considered one of the most effective methods for treatement neonatal hyperbilirubinemia. Many studies were proved, that use of phototherapy significantly reduces number of exhange transfusion. During last thirty years there were no clinical complications associated with treatments, although in present are observed adverse effects on the molecular grade and there is rumour about using phototherapy in indicated cases.

Supported by Grant CU No. 37/2009.