Identifikácia estrogénového alfa receptora v proliferačnom endometriu a vo svetlobunkovom karcinóme

Download PDF English version

Authors: V. Šišovský ¹; Ľudovít Danihel ¹; M. Palkovič ¹; B. Bučeková ¹; M. Redecha ²; M. Korbeľ ²; Z. Nižňanská ²; Vanda Repiská ³; A. Molnárová ⁴; I. Bartošová ⁵
Authors‘ workplace: Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave ¹; 1. gynekologicko pôrodnícka klinika, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave ²; Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave ³; Oddelenie brachyterapie, Klinika radiačnej onkológie, Onkologický ústav sv. Alžbety, s. r. o., a SZU Bratislava ⁴; Interné oddelenie, Národný onkologický ústav, Bratislava ⁵
Published in: Prakt Gyn 2009; 13(2): 106-109

Overview

Histomorfologický vzhľad endometria a obsah niektorých proteínov v ňom sa menia v závislosti na biologickom veku ženy. Významné zmeny vznikajú najmä pri nádorových procesoch. V práci sme sa zamerali na expresiu estrogénového α receptora pri svetlobunkovom karcinóme endometria. Imunohistochemicky sme vyšetrili po 10 vzorkách svetlobunkového karcinómu a fyziologického proliferačného endometria. Expresia estrogénového α receptora bola vysoká v proliferačnom endometriu. V svetlobunkovom karcinóme endometria sme expresiu estrogénového α receptora nezistili, čo korešpondovalo s horším klinickým správaním sa tumoru. V súlade s inými publikovanými prácami konštatujeme, že expresia tohto proteínu je dôležitým prognostickým faktorom karcinómu endometria. Jeho hodnotenie pomocou imunohistochémie je preto dôležitým faktorom s implikáciou pre klinickú prax.

Kľúčové slová:
karcinóm endometria – estrogénový receptor – imunohistochémia – prognostický faktor

Práce je převzata z časopisu Gynekol prax 2007; 5(4): 223– 226.

Úvod

Karcinóm endometria (CaE) je najčastejšia neoplázia ženského pohlavného systému. V Spojených štátoch amerických ide o 4. a celosvetovo o 5. najčastejší karcinóm. Jeho výskyt má stúpajúci trend [1,2,3]. Na Slovensku vzrástol za posledných 20 rokov minulého storočia počet ročne diagnostikovaných prípadov takmer o tretinu [4,5,6]. Na CaE ochorie na Slovensku každoročne približne 700 žien, pričom asi 200 z nich ochoreniu podľahne.

Histomorfologický vzhľad endometria a prítomnosť niektorých proteínov v ňom sa v priebehu biologického veku ženy menia [7]. Ešte výraznejšie zmeny vznikajú pri nádorových procesoch [2]. Imunohistochemická analýza je niekedy jedným z rozhodujúcich faktorov stanovenia diagnózy. Identifikáciou niektorých prognostických faktorov nádorového ochorenia uľahčuje klinikovi voľbu optimálnejšej liečby [8,9,10,11,12,13]. Patológ svojou prácou významne prispieva k hodnoteniu nádorovej choroby, najmä ku klasifikácii nádoru, ako aj k určeniu prognózy choroby [14,15,16,17].

Receptor 1 (α) pre estrogén (ES₁R) je proteín s molekulovou hmotnosťou 67 kDa [18]. ES₁R patrí k vnútrobunkovým steroidovým receptorom, ktoré sa nachádzajú najmä v jadre bunky [19]. Sprostredkúva fyziologické efekty estrogénu. Má významnú úlohu v regulácii rastu a diferenciácie buniek [20]. Je asociovaný s veľkou rozmanitosťou buniek. Defekt riadnej tvorby ES₁R má za následok viacero chorôb, napr. karcinóm mliečnej žľazy [18]. Endometrioidné CaE často majú receptory pre estrogény (ESR), serózne a svetlobunkové CaE majú tieto receptory len zriedkavo [21].

CaE pochádza zo žľazových epitelových štruktúr endometria. Má rozličné histologické formy so špecifickým morfologickým vzhľadom. Podľa Robboya et al [22] niektoré formy hyperplázie endometria (HE) a CaE tvoria široké spektrum proliferačných stavov, ktoré predstavujú morfologické a biologické kontinuum, začínajúce hyperpláziou žliaz endometria a končiace adenokarcinómom. Podľa Gusberga [23] je možno predísť adenokarcinómu endometria včasnou liečbou HE. Pozorovania iných autorov dokazujú, že niektoré histologické podtypy (serózny) CaE nepochádzajú z HE [2,11,24,25,26,27].

Početné epidemiologické, klinické, histopatologické, molekulovo-biologické a genetické štúdie z posledných rokov poukazujú na odlišnú patogenézu rôznych foriem tejto neoplázie. Predpokladajú sa dva základné typy CaE, typ I a typ II [28,29,30]. S typom malignity endometria potom súvisí aj stupeň histologickej diferenciácie buniek, stupeň malignity a celková prognóza ochorenia [25,30,31] (tabuľka 1).

**Table 1. Patogenetické formy karcinómu endometria [2].**

Typ I CaE sa vyskytuje u mladších žien, väčšinou v období perimenopauzy. Má nižší malígny potenciál, býva histologicky dobre diferencovaný, invázia do myometria je často minimálna a prienik do lymfatických priestorov je zriedkavejší. Vo všeobecnosti má dobrú prognózu, relatívne včas sa diagnostikuje a lieči. Súvisí s hyperestrogenizmom a v bunkách nachádzame estrogénové (ESR) a progesterónové (PGR) receptory [29]. Vzniká v HE [25], z atypickej HE [2]. Najčastejšou skorou genetickou poruchou je inaktivácia nádorového supresorového génu PTEN spôsobená mutáciou [32]. Typ I CaE reprezentuje endometrioidný (EC) histologický podtyp CaE [28].

Typ II CaE sa vyskytuje väčšinou u starších žien. Má vyšší malígny potenciál, býva histologicky menej diferencovaný, infiltrácia myometria je rýchlejšia a hlbšia a nádor má vyšší sklon k lymfogénnej propagácii [22]. Vo všeobecnosti má horšiu prognózu. V anamnéze nie sú dokázateľné žiadne endogénne rizikové faktory [33], nesúvisí s hyperestrogenizmom a nezisťujeme prítomnosť ESR a PGR [29]. Vzniká nezávisle od HE [25], obyčajne v prostredí atrofického endometria [2]. Najčastejšia skorá genetická porucha je v nádorovom supresorovom géne TP53 [29,34]. Typ II CaE reprezentuje serózny (SC) histologický podtyp CaE [28].

O III. možnej forme CaE s biologickými vlastnosťami a biologickým správaním niekde na rozmedzí medzi nádormi I. a II. typu uvažujú Sivridis et al [35]. Nesúvisí s hyperestrogenizmom. Vzniká v prostredí atrofie endometria.

IV. skupinu CaE s výskytom u žien s vrodenou dispozíciou k niektorým malignitám navrhli Bandera a Boyd [36]. Vzniká o 15 rokov skôr než je všeobecne udávaná pre ostatnú populáciu. Má pomerne dobrú prognózu.

Cieľ práce

Cieľom práce je imunohistochemická (IHC) identifikácia zmien expresie ES₁R v epitelových bunkách endometria pri svetlobunkovom CaE.

Materiál a metódy

Do štúdie sme zaradili IHC vyšetrenie 20 archívnych bioptických vzoriek endometria (z Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, r. 1997–2007), získaných kyretom maternicovej dutiny alebo hysterektómiou. Išlo o formalínom fixované a do parafínu zaliate tkanivové vzorky. V 10 prípadoch išlo o nálezy fyziologického endometria v proliferačnej fáze cyklu (PE). Išlo o ženy vo veku 26–45 rokov. V ďalších 10 prípadoch išlo o nálezy svetlobunkového podtypu CaE (SvC) u žien 60–86-ročných. Vyšetrovali sme expresiu ES₁R v jadrách epitelových buniek žliazok endometria monoklonovou králičou protilátkou (DakoCytomation, Glostrup, Denmark). Na vizualizovanie reakčného produktu sme použili nepriamu metódu s komplexom streptavidínu a biotínu s chrenovou peroxidázou (ABC-Px) a s 3,3’-diaminobenzidínom (DakoCytomation, Glostrup, Denmark) ako chromogénom [10,37]. Nálezy (reakcie protilátky/expresiu proteínu) sme hodnotili svetelným mikroskopom (Nikon Eclipse E400, Tokyo, Japonsko) semikvantitatívne ako: „–“ negatívne, „+/–“ nepravidelne slabo pozitívne (intenzita), „+“ pravidelne slabo pozitívne (intenzita), „++“ pravidelne stredne silne pozitívne (intenzita), „+++“ pravidelne silne pozitívne (intenzita). Za špecifickú reakciu sme považovali iba reakciu jadier buniek. Tkanivové rezy inkubované s obyčajným pufrom namiesto primárnej protilátky sme stanovili ako negatívnu kontrolu. Použité postupy zodpovedali príslušným národným a medzinárodným etickým štandardom (Helsinská deklarácia z r. 2002) [38].

Výsledky

Výsledky hodnotenia expresie ES₁R sú zhrnuté v tabuľke 2. Expresia ES₁R bola vysoká v PE (obrázok 1). V SvC (II. typ CaE – s agresívnym fenotypom) expresia ES₁R nebola prítomná (obrázok 1) a korelovala s horším klinickým priebehom nádorovej choroby.

**Table 2. Prehľad reakcií protilátky proti ES<sub>1</sub>R s jadrami epitelových buniek žliazok endometria.**

Image 1. Detekcia ES<sub>1</sub>R v PE (ľavá časť obrázku). Neprítomnosť expresie ES<sub>1</sub>R v SvC (pravá časť obrázku). Imunohistochemické vyšetrenie s protilátkou proti ES<sub>1</sub>R. ABC- Px, 100×.

Diskusia

Naše výsledky ukazujú dobrú koreláciu expresie proteínu ES₁R s histologickým podtypom aj typom CaE a sú v zhode s inými publikovanými prácami, ktoré hodnotili validitu tohto znaku.

ES₁R, receptor 2 (β) pre estrogén (ES₂R) a PGR hrajú dôležitú rolu vo fyziológii normálneho endometria a pri jeho malígnej premene [39]. Expresia ES₁R, ES₂R a PGR signifikantne klesá v normálnom endometriu od proliferačnej k neskorej sekrečnej fáze, hoci intenzita expresie ES₂R je nižšia než ES₁R [39]. Expresia ES₁R postupne klesá od normálneho endometria k jeho tumorom a pri tumoroch klesá so stúpajúcim gradingom, od stupňa G1 k tumorom stupňa G3. Expresia ES₂R sa však nemení [40]. Naše výsledky podporujú nálezy iných autorov [21,29], ktorí naznačujú, že EC často tvoria ESR a PGR, zatiaľ čo SC a SvC tieto receptory skoro nikdy nemajú. V SvC sme expresiu ES₁R nezistili, zatiaľ čo v PE bola expresia ES₁R vysoká.

Lax et al [21] sa domnievajú, že SC a SvC nezávisia od estrogénov a majú vysoký index Ki-67 (% jadier buniek obsahujúcich Ki-67). Na rozdiel od SC, vo SvC zriedkavejšie dochádza k výraznej expresii proteínu p53. Preto usudzujú, že patogenéza SvC je odlišná od patogenézy EC a SC.

Vo väčšine štúdií je prítomnosť a množstvo steroidových receptorov úmerné histologickej diferenciácii nádoru, FIGO (International Federation of Gynecology and Obstetrics, FIGO) štádiu a prežitiu žien s CaE [41,42], čo korešponduje s našim nálezom.

Záver

Expresia proteínu ES₁R je dôležitým znakom prognózy CaE. Jeho hodnotenie pomocou IHC je preto dôležitým faktorom s implikáciou pre klinickú prax, s dopadom na liečbu žien s CaE. Tá, v prípade už rozvinutej malígnej nádorovej choroby, je mimoriadne náročná z hľadiska finančného, sociálneho aj spoločenského. PE tvorí ES₁R, zatiaľ čo v SvC (II. typ CaE – s agresívnym fenotypom) nedochádza k expresii tohto receptora.

Poďakovanie

Táto práca bola realizovaná s podporou (finančným darom) Lions Club International LC Bamberg-Mischelsberg a LC Kremnica a čiastočne grantom UK/36/2007. Autori ďakujú za technickú spoluprácu laborantkám p. I. Uhnavej, p. V. Chmelíkovej a p. L. Donarovej. Prvý autor ďakuje za láskavú podporu Distriktnému Guvernérovi 2006–2007 Lions Club International District D-122 Česká republika a Slovenská republika p. dipl. Ing. Tiborovi Bučekovi.

MUDr. Vladimír Šišovský, Ph.D.¹
prof. MUDr. Ľudovít Danihel, Ph.D.¹
MUDr. Michal Palkovič, Ph.D.¹
MUDr. Beata Bučeková¹
doc. MUDr. Martin Redecha, Ph.D.²
doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.²
MUDr. Zuzana Nižňanská, Ph.D.²
doc. RNDr. Vanda Repiská, Ph.D.³
MUDr. Alžbeta Molnárová⁴
MUDr. Ivica Bartošová⁵¹Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave²1. gynekologicko pôrodnícka klinika, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave³Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave⁴Oddelenie brachyterapie, Klinika radiačnej onkológie, Onkologický ústav sv. Alžbety, s. r. o., a SZU Bratislava 1⁵Interné oddelenie, Národný onkologický ústav, Bratislava

Sources

1. American Cancer Society. 2000 cancer statistics. CA Cancer J Clin 2000; 50(1): 1–64.

2. Ronnett BM, Zaino RJ, Ellenson LH et al. Endometrial Carcinoma. In: Kurman RJ. Blaustein`s Pathology of the Female Genital Tract. 5. ed. New York: Springer-Verlag 2002: 501–559.

3. Jemal A, Murray T, Ward E et al. Cancer statistics, 2005. CA Cancer J Clin 2005; 55(1): 10–30. Erratum in: CA Cancer J Clin 2005; 55(4): 259.

4. Pleško I, Vlasák V, Obšitníková A et al. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike v roku 1990. Bratislava: Národný onkologický ústav, Aktual klin Onkol 1994.

5. Pleško I, Vlasák V, Štefaňáková D et al. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike 2000. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register Slovenskej republiky 2003.

6. Redecha M, Nižňanská Z, Korbeľ M. Výskyt zhubných nádorov tela maternice na Slovensku v rokoch 1990–2000. Gynekol prax 2004; 2(4): 194–199.

7. Mutter GL, Ferenczy A. Anatomy and histology of the uterine corpus. In: Kurman RJ. Blaustein`s Pathology of the Female Genital Tract. 5. ed. New York: Springer-Verlag 2002: 383–419.

8. Danihel Ľ, Porubský J. Prínos monoklonálnych protilátok v bioptickej diagnostike nádorov. Bratisl lek listy 1991; 92(9): 460–466.

9. Danihel Ľ, Babál P, Porubský J et al. Imunohistochemické markery v diagnostike nádorov maternice. Bratisl lek listy 1995; 96(7): 353–360.

10. Azumi N, Czernobilsky B. Immunohistochemistry. In: Kurman RJ. Blaustein`s Pathology of the Female Genital Tract. 5. ed. New York: Springer-Verlag 2002: 1251–1276.

11. Šišovský V. Imunohistochemická analýza endometria za fyziologických a patologických stavov. Dizertačná práca. Bratislava: Univerzita Komenského 2005.

12. Budaj M, Bučeková B, (Šišovský V, Danihel Ľ – školitelia). Identifikácia markerov proliferačnej aktivity v karcinóme endometria. 46. fakultná konferencia ŠVOČ. Zborník prác, Bratislava: LF UK a Slovak Academic Press 10. máj 2007: 22–25. (Práca ocenená diplomom dekana LF UK v Bratislave za prácu I. poradia, 1. miesto).

13. Budaj M, Bučeková B, (Šišovský V, Danihel Ľ, Repiská V – Mentors). Identification of proliferation markers in correlation with p53 gene mutation in endometrial carcinoma. Vědecká konference studentů českých a slovenských lékařských fakult. Program a abstrakta prednášek, Praha: 3. lékařská fakulta Univerzity Karlovy v Praze, 21.–22. listopad 2007.

14. Ondriaš F, Hrušovský A, Slugeň I et al. Mikroskopická diagnostika zmiešaných a mezenchýmových nádorov sliznice tela maternice. Bratisl lek listy 1990; 91: 551–558.

15. Ondriaš F. Zu routinemässigen gynekopathologischen bioptischen Utersuchungen und diagnostischen Problemen im Gebiet von Bratislava. Ber Path 1991; 113: 123–124.

16. Babál P, Slugen I, Daniš D et al. Sialic acid expression in normal and diseased human kidney. Acta Histochem 1996; 98(1): 71–77.

17. Sloboda J, Zaviačič M, Jakubovský J et al. Metastasizing adenocarcinoma of the female prostate (Skene‘s paraurethral glands). Histological and immunohistochemical prostate markers studies and first ultrastructural observation. Pathol Res Pract 1998; 194(2): 129–136.

18. Liang X, Lu B, Scott GK et al. Oxidant stress impaired DNA‑binding of estrogen receptor from human Brest cancer. Mol Cell Endocrinol 1998; 146(1–2): 151–161.

19. Henzl M. Patofyziologie ženských reprodukčních hormonů. In: Hulín I. Patofyziológia. 6. ed. Bratislava: Slovak Academic Press 2002: 1087–1097.

20. Marquez DC, Pietras RJ. Membrane‑associated binding sites for estrogen contribute to growth regulation of human breast cancer cells. Oncogene 2001; 20(39): 5420.

21. Lax SF, Pizer ES, Ronnett BM et al. Clear cell carcinoma of the endometrium is characterized by a distinctive profile of p53, Ki-67, estrogen, and progesterone receptor expression. Hum Pathol 1998; 29: 551–558.

22. Robboy SJ, Duggan MA, Kurman RJ. Gynecologic Pathology. In: Rubin E, Farber JL. Pathology. Philadelphia: J. B. Lippincott Company 1988: 942–989.

23. Gusberg SB. Detection and prevention of uterine cancer. Cancer 1988; 62: 1784–1786.

24. Redecha M, Korbeľ M, Sasko A. Histologické nálezy endometria pri krvácaní v klimaktériu a séniu. Prakt Gynek 1996; 3: 61–64.

25. Silverberg SG, Kurman RJ, Nogales F et al. Epithelial Tumors and Related Lesions In: Tavassoli FA, Devilee P. WHO classification of Tumours, Pathology and Genetics, Tumours of the Breast and Female Genital Organs. Tumours of the Uterine Corpus. Lyon: IARC Press 2003: 221–232.

26. Danihel Ľ, Horváth R, Breitenecker G et al. Súčasná klasifikácia a charakteristika nádorov endometria. Slov gynek por 2003; 10(Suppl 1): 14–17.

27. Danihel Ľ, Šišovský V, Palkovič M et al. Karcinóm endometria – histopatologická klasifikácia a charakteristika. Gynekol prax 2005; 3(1): 9–12.

28. Bokhman N. Two pathogenetic types of endometrial carcinoma. Gynecol Oncol 1983; 15: 10–17.

29. Lax SF. Molecular genetic pathways in various types of endometrial carcinoma: from a phenotypical to a molecular‑based classification. Virchows Arch 2004; 444(3): 213–223.

30. Liu FS. Molecular carcinogenesis of endometrial cancer. Taiwan J Obstet Gynecol 2007; 46(1): 6–32.

31. Redecha M, Nižňanská Z, Korbeľ M. Klinická charakteristika karcinómu endometria. Gynekol prax 2005; 3(1): 13–16.

32. Mutter GL, Lin MC, Fitzgerald JT et al. Altered PTEN expression as a diagnostic marker for the earliest endometrial precancers. J Natl Cancer Inst 2000; 92: 924–930.

33. Anderson MC, Robboy SJ, Russell P et al. Endometrial carcinoma. In: Robboy SJ, Anderson MC, Russell P. Pathology of the Female Reproductive Tract. London: Churchill Livingstone 2002: 331–359.

34. Deligdisch L, Cohen CJ. Histologic correlates and virulence implications of endometrial carcinoma associated with adenomatous hyperplasia. Cancer 1985; 56(6): 1452–1455.

35. Sivridis E, Fox H, Buckley CH. Endometrial carcinoma – two or three entities? Int J Gynecol Cancer 1988; 183–188.

36. Bandera CA, Boyd J. The molecular genetics of endometrial carcinoma. In: Aldaz CM et al. Etiology of breast and Gynecological Cancers. Progres in Clinical and Biological Research. New York: Willey-Liss 1977: 185–203.

37. DakoCytomation 2004/05 Catalog. Denmark: Glostrup 2004.

38. Jakubovský J. Nekorektnosť vo vedeckom bádaní. In: Hulín I et al. Úvod do vedeckého bádania 1. Bratislava: Slovak Academic Press 2003: 424–442.

39. Mylonas I, Jeschke U, Shabani N et al. Normal and malignant human endometrium express immunohistochemically estrogen receptor alpha (ER‑alpha), estrogen receptor beta (ER‑beta) and progesterone receptor (PR). Anticancer Res 2005; 25(3A): 1679–1686.

40. Saegusa M, Okayasu I. Changes in expression of estrogen receptors alpha and beta in relation to progesterone receptor and pS2 status in normal and malignant endometrium. Jpn J Cancer Res 2000; 91(5): 510–518.

41. McCarty KSJ, Banon TK, Fetter BF et al. Correlation of estrogen and progesterone receptors with histologic differentiation in endometrial adenocarcinoma. Am J Pathol 1979; 96: 171–183.

42. Kadar N, Malfetano JH, Homesley HD. Steroid receptor concentrations in endometrial carcinoma: effect on survival in surgically staged patients. Gynecol Oncol 1993; 50: 281–286.

Labels

Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicine

Peroperační prevence adhezí v gynekologii

Adenocarcinoma in situ děložního hrdla – rozbor 10 případů

Terapie karcinomu štítné žlázy pomocí radiojódu 131I, vliv na gonadální funkce a fertilitu

Některé bioetické otázky asistované reprodukce – literární přehled (Štrasburská konvence, status lidského embrya)

Těhotenské ztráty po metodách asistované reprodukce

Intrahepatálna cholestáza gravidných a liečba kyselinou ursodeoxycholovou

Forenzné aspekty asistovanej reprodukcie v legislatívnych podmienkach Českej a Slovenskej republiky

Article was published in

Practical Gynecology

2009 Issue 2