Násilie a agresia pri výkone povolania v zdravotníckych zariadeniach

Overview

Problematika násilia a agresivity v zdravotníckych zariadeniach je v poslednom období veľmi aktuálna, čo svedčí o potrebe hlbšieho poznávania tejto problematiky. Je nutné si uvedomiť, že násilie voči lekárom, sestrám, ako aj na ďalších zdravotníckych pracovníkoch je násilím pri výkone ich povolania. Narastajú prípady, kedy sa zdravotnícki pracovníci stávajú pri záchrane života obeťami vyhrážania, verbálnej alebo fyzickej agresie zo strany tak ošetrovaných pacientov, ako aj ich príbuzných alebo zúčastnených osôb. Aby sme násilie ako nežiaduci spoločenský jav vylúčili z klinickej a ošetrovateľskej praxe, je potrebné vymedziť hranice, čo sa považuje v zdravotníckom prostredí za násilie. Rovnako je nutné vypracovať konkrétne opatrenia na ochranu zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich povolania a ponúknuť im bezpečnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícki pracovníci na Slovensku by mali byť lepšie chránení počas výkonu svojho povolania, nakoľko získali vyššiu právnu ochranu, a to štatút chránenej osoby. Od januára 2017 platí legislatívna ochrana zdravotníkov pri výkone. O tom, či uvedená právna ochrana zníži výskyt agresie a násilia na zdravotníckych pracovníkoch ukáže až čas.

Klíčová slova:
násilie – agresia – prevencia násilia – zdravotnícke zariadenia – zdravotnícki pracovníci

Úvod

Zdravotníci pri výkone povolania sa stretávajú aj s agresívnymi fyzickými a verbálnymi útokmi zo strany pacientov a ich blízkych príbuzných, nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj vo sfére ambulantnej. Sklony k násiliu môžu mať viaceré príčiny, ako napr. preplnené čakárne, odmietnutie hospitalizácie, odsunutie zdravotného výkonu, v neposlednom rade aj nespokojnosť pacienta s úrovňou poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

O útokoch na zdravotníckych pracovníkov svedčia aj štatistiky Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov ako aj Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Jedným z možných preventívnych riešení agresie a násilia zo strany pacienta bolo prijatie už spomínanej legislatívnej ochrany zdravotníkov pri výkone povolania. Problematikou násilia a agresivity v zdravotníckych zariadeniach sa zaoberajú mnohé inštitúty po celom svete, nakoľko incidencia prípadov napadnutia zdravotníkov sa zvyšuje (3).

Lekári, sestry, pôrodné asistentky na celom svete pracujú v prostredí, kde násilie sa môže považovať za druh riešenia konfliktov. Ide o miesta vypätých emócii vzťahujúcich sa na otázky zdravia, choroby a hľadania pomoci. Násilie voči zdravotníckym pracovníkom má stúpajúcu tendenciu. V zdravotníctve a v sociálnych službách dochádza k väčšiemu počtu útokov ako v iných povolaniach (1).

Násilie je potrebné presne definovať, lokalizovať a porozumieť mu tam, kde pramení a kde sa konštituuje a znovu obnovuje a to aj v tých najskrytejších podobách. Je žiadúce pri výkone povolania v zdravotníckych zariadeniach rozpoznať agresiu ako prejav násilného správania, ako aj jednotlivé formy agresívneho správania podľa cieľového zamerania a ochotu prijať ďalšie preventívne opatrenia so zameraním na elimináciu násilia páchanom na lekároch, ako aj sestrách a ďalších členov zdravotníckeho tímu.

NÁSILIE A AGRESIA

Násilie je v súčasnosti jedným z najčastejších porušovaných a zneužívaných ľudských práv. Predstavuje ohrozenie práva na zdravie, práva na dôstojné zaobchádzanie s človekom, v niektorom prípade aj práva na život. K spoločným znakom násilia patrí úmysel ublížiť zo strany agresora, telesné alebo psychické poškodenie následkom incidentov násilia (10).

Svetová zdravotnícka organizácia rozdeľuje násilie na: interpersonálne, kedy ide o násilie spôsobené jednotlivcom alebo malou skupinou. Zahŕňa v sebe násilie medzi intímnymi partnermi, násilie mládeže, rôzne formy rodinného násilia ako týranie či zneužívanie detí, znásilnenia a sexuálne zneužívanie cudzích osôb. Interpersonálne násilie v sebe zahŕňa široký sortiment činov a konania od fyzického, sexuálneho a psychologického násilia až po zanedbávanie a depriváciu obete. Samovraždy a sebapoškodzovanie, kedy ide o násilie voči samému sebe s cieľom poškodiť vlastnú integritu osobnosti. Kolektívne násilie, pri ktorom ide o inštrumentálne využitie násilia ľuďmi, ktorí sami seba identifikujú ako členov určitej skupiny proti členom inej skupiny, s úlohou dosiahnutia sociálnych, ekonomických a politických cieľov (11, 17).

Násilie v tejto súvislosti všeobecne označujeme ako použitie fyzického alebo psychického nátlaku voči ľuďom, ako i fyzického pôsobenia voči zvieratám alebo predmetom. Násilie na človeku postihuje predovšetkým akékoľvek sociálne správanie. Vyvoláva strach a obavy, aktualizuje existenčné obranné procesy. Násilie môžeme označiť aj ako špecifické ľudské správanie, smerujúce k vynucovaniu splnenia prianí, záujmov, zákonov, príkazov a pod. Násilie je súčasne neobyčajne komplexný fenomén (13).

Za násilie v práci považujeme akýkoľvek incident, prostredníctvom ktorého pomáhajúci profesionál zažíva napadnutie, či urážku, ohrozenie, strach alebo donútenie, vyplývajúci z práce. Podľa WHO je násilie definované ako „úmyselná hrozba použitia alebo aktuálne úmyselné použitie fyzickej sily alebo prevahy proti sebe, inej osobe alebo proti skupine či komunite, ktorej dôsledkom je poranenie, ublíženie, smrť, psychická trauma, porucha vývoja alebo deprivácia, alebo sú tieto dôsledky vysoko pravdepodobné“ (7, 17).

Násilie má veľké množstvo foriem a typov. Hovoríme o násilí fyzickom, psychickom, priamom, nepriamom, otvorenom, skrytom, úmyselnom, neúmyselnom, racionálnom, iracionálnom, funkčnom a disfunkčnom, revolučnom, reakčnom. Politológ Dieter Nohlen v nadväznosti na Petera Waldmanna uvádza za najčastejšie používané delenie násilia na osobné, inštitucionálne a štrukturálne. Pri osobnom násilí ide o sociálnu interakciu, ktorá sa vyznačuje jednostranným fyzickým presadzovaním nárokov a očakávaní, alebo bezprostrednú telesnú konfrontáciu. Nie je však zamerané výlučne proti osobám v rámci zdravia či života, ale je zameraná aj proti veciam, ich poškodeniu či zničeniu. Inštitucionálne násilie sa vzťahuje na dlhodobé vzťahy v podriadenosti, na moc, ktorú má k dispozícií a zároveň sa opiera o fyzické sankcie a je poskytnutá zastupiteľom určitých pozícií, ktorí majú moc nad inými osobami. Štrukturálne násilie znamená poškodenie ľudí na zdraví a živote, ktoré sú výsledkom určitých pomerov alebo štruktúr. Štrukturálne násilie sa prejavuje v interakčnej štruktúre (11).

Zdroje násilia na pracovisku môžu mať rôznorodý charakter. Prevencia násilia na pracovisku je jeden z cieľov uvedených v prehlásení Európskej komisie o novej stratégii v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvádza nasledujúcu klasifikáciu foriem násilia na pracovisku (12). Agresívne a násilné situácie delíme do nasledujúcich foriem:

• hrubé správanie – nedostatok rešpektu pre ostatných ľudí
• fyzická alebo verbálna agresia – so zámerom zraniť
• útok, ako zámer poškodiť inú osobu

Nebezpečné prostredie je najmä v sektore služieb, a to najmä v zdravotníctve, preprave, maloobchode, stravovaní, alebo vo finančnom a vzdelávacom sektore. Kontakt so zákazníkmi zvyšuje nebezpečenstvo násilia. Sektor zdravotníctva sa v krajinách EU často považuje za najviac postihnutý sektor.

Agresia ako prejav násilného správania

Veľmi úzko súvisiaca s násilím je aj agresia a agresivita. Je považovaná za prejav násilného správania. Agresia (z lat. agressio – výpad, útok) v psychologicko-sociologickom poňatí znamená napadanie, útočné správanie, ktoré sa prejavuje zámerným poškodzovaním alebo násilným obmedzovaním inej osoby, alebo veci. Prejavmi agresie môže byť fyzický útok, alebo verbálny, v podobe urážok, ohováraním. „Agresia – aggression, akt nepriateľstva, útok smerujúci vedome k poškodeniu druhého, k obmedzeniu jeho slobody a ku spôsobeniu psychickej alebo fyzickej bolesti“ (8). Sklon k nepriateľskému útočnému správaniu osôb ale aj živočíchov, ktorý sa prejavuje agresiami sa označuje agresivita (6). Hartl, Hartlová (2000) uvádzajú tri rôzne možnosti chápania agresivity (útočnosti) u človeka. Môže ísť o reakciu na pocit osobného ohrozenia, trvalejší osobnostný rys alebo o symptóm duševnej poruchy alebo choroby.

Hnev ako negatívna emócia môže agresiu aktivovať. Afekt hnevu môže mať psycho- patologické, psychické, ale aj fatálne dôsledky. Z hľadiská viacerých aspektov sú popísané jednotlivé typy agresie podľa:

• stupňa sociálnej závažnosti rozlišujeme agresiu priamu, verbálnu a sociálnu
• príčiny ide o reaktívnu a proaktívnu agresiu
• podľa smeru – sebapoškodzovanie a autoagresia

Násilie a agresia pri výkone povolania v zdravotníckych zariadeniach

Rizikové prostredie pre vznik násilia je široko koncentrované najmä v oblasti poskytovania služieb, a to zvlášť v organizáciách v oblasti zdravotníctva.

Určité formy násilia sa môžu vyskytovať takmer na každom pracovisku. Obmedzenie výskytu násilia v zdravotníckej praxi je veľmi dôležité aj preto, že na rozdiel od iných rezortov má násilie vplyv na nositeľov tejto profesie ako aj na ich činnosť (14).

Komisia pre bezpečnosť v zdravotníctve (1997) definuje násilie ako: „Akýkoľvek incident, pri ktorom dôjde k slovnej urážke, zastrašovaniu alebo verbálnemu útoku na jednotlivca zo strany pacienta ako inej osoby“ (10).

Ako uvádza Dolejší, Švecová (3), z ich výskumu vyplýva, že sestry majú osobnú skúsenosť s násilím zo strany pacientov. Uvádzajú, že je nutné vzdelávanie sestier vo väčšej miere v oblasti problematiky komunikácie a zvládania agresívnych pacientov, nakoľko sestry by uvítali ďalšie formy vzdelávania s nácvikom zvládania kritických situácií.

Na Slovensku sa výskumu agresie pacientov voči sestrám venuje autorka Lepiešová, ktorá kategorizuje jednotlivé formy násilia na základe jeho prejavov na slovné, verbálne, fyzickú agresiu bez použitia útočnej zbrane, fyzickú agresiu s použitím útočnej zbrane a kontaktné formy sexuálnej agresie (5).

Násilie je opakovane vyskytujúcim sa fenoménom, ktorý môže ovplyvniť zdravie sestier, lekárov, ich spokojnosť s prácou a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Zdravotnícky pracovník prežíva zneužívanie, ohrozovanie, strach, alebo je objektom použitia sily, pričom pôvod týchto incidentov pochádza z výkonu jeho práce. V zdravotníckych zariadeniach môže dôjsť k násiliu voči zdravotníckym pracovníkom z rôznych dôvodov. Rizikovými faktormi môže byť napr.:

• dostupnosť liekov alebo peňazí – cieľ pre zlodejov
• neobmedzený pohyb verejnosti v zdravotníckych zariadeniach
• zvýšená prítomnosť organizovaných skupín, alkoholikov, narkomanov, nespokojných príbuzných a návštevníkov
• dlhšie čakacie doby na oddeleniach akútneho príjmu
• frustrácia z nedostupnosti starostlivosti
• málo personálu v nemocniciach ako dôsledok reforiem zdravotnej starostlivosti a redukcia počtu lôžok
• spôsob práce s pacientom počas vyšetrovania alebo zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiaca izolácia
• nedostatočná pripravenosť zdravotníckych pracovníkov k rozpoznaniu a zvládnutiu agresívneho a násilného správania
• často nedostupnosť bezpečnostnej služby atď. (1)

Pre poznanie problematiky násilia v zdravotníckej praxi je žiadúce brať na vedomie jednotlivé formy násilia, vrátane varovných signálov signalizujúcich možný bezprostredný vznik násilnej situácie, ako aj poznanie postupov pri zvládaní násilného správania sa zo strany samotného pacienta a neposlednom rade prevenciu násilia.

V zdravotníckych zariadeniach sa môžu vyskytnúť rôzne formy agresie podľa cieľového zamerania. Priama agresia je orientovaná na sestru, lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka. Môže mať formu verbálneho útoku v podobe nadávok a urážok alebo formu fyzického útoku v podobe ničenia alebo negatívnych dotykov. Transferovaná (prenesená) agresia, kedy pacient prenáša svoj hnev a zlosť na osobu alebo predmet, ktorá nie je vyvolávateľom jeho nespokojnosti. Zadržiavaná (larvovaná) agresia, pri ktorej pacient navonok neprejavuje agresiu, ale hromadí ju v sebe. Zlostná agresia, ktorej pôvod je pudový, nastupuje okamžite, smeruje k ničeniu, poškodzovaniu a ubližovaniu. Prejavuje sa nepriateľským postojom, hnevom, zlosťou až nenávisťou. Autoagresia je agresia orientovaná na seba, a to nie len v podobe samovraždy alebo sebapoškodzovania, ale aj sebaobviňovania. Inštrumentálna agresia ako naučená sociálna technika, prostredníctvom ktorej pacient môže vyvíjať nátlak na svoje okolie. Táto nie je sprevádzaná nepriateľskými a zlostnými prejavmi. V zmysle navonok manifestovanej intenzity klasifikujeme stupne agresivity nasledovne:

• agresivita prebieha na úrovni myslenia, predstav, fantázie, bdelého snenia, nočných snov s absenciou verbálnych a neverbálnych prejavov
• agresivita manifestovaná navonok, kedy nespokojnosť je verbalizovaná
• agresivita s deštruktívnymi prejavmi na predmety a prostredie
• agresivita s podobou brachiálneho ataku (9)

Dôvodmi násilia voči zdravotníckym pracovníkom môžu byť rôzne patologické záznamy, neurologické a duševné poruchy alebo drogová závislosť zo strany pacienta. Niekedy môžu pacienti nadobudnúť pocit, že určité opatrenia zo strany zdravotníkov sú násilné, a preto naň reagujú agresívne. K možným dôvodom zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktoré môžu viesť k násiliu zo strany pacientov, môžeme zaradiť napr. aroganciu a prísnosť. Výskyt násilia na pracovisku má aj štrukturálne dôvody, ako sú nepružné pravidlá zariadenia, málo možností pohybu, byrokracia alebo nedostatok personálu.

Skúsenosť s agresívnym správaním ako deštruktívnym a v prevažnej miere ofenzívnym správaním pacienta môže mať negatívny dlhodobý dopad na pracovný život (5).

Sestra z pomedzi všetkých zdravotníckych pracovníkov sa stáva častým terčom násilia zo strany pacienta, nakoľko je prvou osobou, s ktorou pacient prichádza do kontaktu a sprevádza ho počas celého obdobia diagnostického a liečebného procesu.

Na neustále sa zvyšujúci počet násilných incidentov pri výkone povolania upozorňujú celonárodné výskumy, ktorých realizácia potvrdzuje nutnosť riešenia fenoménu násilia v zdravotníckej praxi.

K udalostiam signalizujúcim vznik bezprostredného násilia zo strany pacienta môžeme zaradiť agitáciu a rozrušenie, fyzické obmedzenie pacienta ako súčasť rutinnej praxe režimu oddelenia, obmedzenie v usporiadaní prostredia, zamietnutie výhod, konflikt so spolupacientmi, provokácia spolupacientmi, príbuznými, návštevami, osobné problémy pacienta: rodinné, sociálne, finančné. K posúdeniu rizika vzniku násilnej situácie je potrebné, aby sestry a lekári poznali a vedeli identifikovať aj varovné signály zo správania sa pacienta, ktoré možno pred vznikom násilia pozorovať.

• fyzické signály: napr. prehnaná motorická aktivita, nepokoj, prechádzanie sa sem a tam, svalové napätie, výhražné gestá a postoje, agresia voči predmetom – hádzanie predmetmi, búchanie do stola, agresia voči sebe, búchanie hlavou
• signály z nálady: slovné vyhrážky, odmietanie komunikácie, neprimeraný tón hlasu, sťažnosti a požiadavky
• signály z myslenia a vnímania: neschopnosť sústrediť sa na informácie, neschopnosť vnímať informácie, násilné myšlienky a bludy, akútne halucinácie, niekedy prítomnosť vizuálnych myšlienok s násilnou tematikou, zmätenosť, dezorientácia, nejasný a zmätený myšlienkový proces
• signály z kontextu a minulosti pacienta: aktuálne lekárske a ošetrovateľské správy v rámci zdravotnej dokumentácie, informácie od príbuzných, spolupacientov alebo samotného pacienta o pocitoch zlosti a neuspokojených požiadavkách, akútnom požití návykových látok a alkoholu, prítomnosť nízkej frustračnej tolerancie a iných maladaptívnych stratégií zvládania
• signály z vnímania hraníc: pocit narušovania osobného priestoru a súkromia, nadbytočné približovanie sa k druhým osobám, naliehanie na okamžité splnenie nereálnych požiadaviek
• signály z terapeutického procesu: odmietanie spolupráce, narušenie terapeutického vzťahu a tým aj procesu, zhoršujúci sa psychický stav, zlyhávanie vopred dohodnutých stratégií a postupov, nedostatok povzbudzovania (15)

PREVENCIA NÁSILIA A MINIMALIZÁCIA ŠKÔD PO NÁSILNÝCH ČINOCH

Základom manažmentu násilia a agresie na pracovisku je eliminovať príležitosť vzniku násilia a realizácia účinnej prevencie možných rizík. V situáciách keď už nežiaducemu správaniu nedokážeme predísť, je potrebné znížiť aspoň celkový dopad násilia na zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícki pracovníci v rámci prípravy na výkon povolania by mali byť pripravení zvládnuť všetky formy nežiaducich situácií – od miernych foriem nezhôd či nedorozumení až po závažné prejavy násilia. V praxi je nutné, aby sa rutinnou záležitosťou stalo monitorovanie, pravidelne kontrolovanie a vyhodnocovanie implementácie a efektívnosti zavedených bezpečnostných opatrení. Preventívne opatrenia musia byť implementované na všetkých úrovniach manažmentu, v zdravotníckych zariadeniach a úsekoch, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť a kde je predpoklad, že k násilným situáciám môže dôjsť (14).

Prevencia násilia vyžaduje systémový a komplexný prístup všetkých zainteresovaných strán. Prevencia voči vzniku násilia sa musí uskutočňovať na dvoch úrovniach. Cieľom prvej úrovne je, aby k násilným situáciám vôbec nedochádzalo, alebo aby došlo k zníženiu pravdepodobnosti ich vzniku. Druhá úroveň prevencie násilia pojednáva o čine násilia, ktorý sa už stal a následne o nutnosti podpory osobe, ktorá bola terčom násilia. Cieľom účinných preventívnych opatrení je zabrániť vzniku násilných situácií prostredníctvom včasnej identifikácie a hodnotenia rizík s následným uskutočňovaním cielenej prevencie (12). Európska Agentúra pre bezpečnosť a zdravie pri práci uvádza tri základné kroky prevencie:

1. zamerať sa na prevenciu násilia pri práci
2. zhodnotiť riziko vzniku násilia pri práci
3. uskutočňovať primerané opatrenia, ktoré by zabránili poškodeniu

V závislosti od činností opatrenia prispôsobiť okolnostiam. V zdravotníckych zariadeniach realizovať školenia prostredníctvom edukácie so zameraním na problematiku násilia, agresie, zaobchádzania s násilnými pacientmi. Realizácia kampane o tzv. „nulovej tolerancii“ vzhľadom na fakt, že nie je možné tolerovať násilie na zamestnancoch a v prípade násilia budú nasledovať sankcie (12).

Predpokladáme, že veľkým prínosom v rámci prevencie násilia a agresie je fakt, že poslanci slovenského parlamentu v Bratislave dňa 25. októbra 2016 schválili štatút chránenej osoby. V prípade, že niekto na zdravotníkoch počas služby spácha trestný čin, bude sa naň vzťahovať vyššia trestná sadzba. Pre oblasť prevencie, objektívneho posúdenia výskytu násilia a agresie je žiaduce: zrealizovať celonárodný výskum násilia páchaného na zdravotníkov pri výkone ich povolania; hlásiť výskyt násilia; mať vypracované štandardy zvládania násilných situácií zo strany pacienta pre zdravotníckych pracovníkov; vedieť rozpoznať varovné signály násilia; podporovať preventívne opatrenia vzniku násilia v rámci zlepšovania technických opatrení (alarmov, mobilných telefónov, kamerového systému, špeciálneho tlačidla prepojeného na bezpečnostnú službu); zabezpečiť bezpečnostné prostredie s rešpektovaním práv zamestnancov; v rámci organizácie vytvárať bezpečnostnú politiku, prispôsobenú špecifikám oddelenia alebo ambulancií; v zdravotnej dokumentácii evidovať záznam, kde by sa popísala násilná situácia zo strany pacienta; do systému vzdelávania implementovať vyučovací predmet zameraný na teoretické východiská agresie a násilia s nácvikom praktických zručnosti; oddelenia, kde je zaznamenaný zvýšený výskyt násilia zabezpečiť bezpečnostnú službu; v odôvodnených prípadoch, keď sa zdravotníci stali obeťou násilia zo strany pacienta, zaistiť prístup k poradenským a právnym službám.

Minimalizácia škôd po násilných činoch spočíva v tom, aby zamestnanec, ktorý bol obeťou násilia, nebol bezprostredne po čine sám; aby problém riešili manažéri, ktorí zároveň prejavia ľútosť, empatiu; poskytnú podporu v prípade posttraumatického stresu, poradenstvo; podporu pri administratívnych a právnych postupoch ako aj prehodnotia riziká s cieľom dodatočných opatrení (12).

Záver

Možný výskyt násilia v zdravotníckych zariadeniach negatívne ovplyvňuje bezpečnosť sestier, lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich povolania. Zväčša sú v zdravotníckych zariadeniach sledované udalosti s vysokým stupňom závažnosti, ako je výskyt fyzických útokov a napadnutí zo strany pacienta namierené voči zdravotníckym pracovníkom, zväčša na lekároch a sestrách. Evidované a hlásené udalostí sú často len malým zlomkom všetkých vyskytujúcich sa násilných situácií, ktoré sa vyskytli od malých verbálnych prejavov až po ťažké fyzické napadnutia.

Novou legislatívnou úpravou na Slovensku, ktorá umožňuje v prípade útoku na zdravotníckeho pracovníka uložiť vyšší trest, sme predpokladali, že sa zníži výskyt prípadných útočníkov. Z doterajších zistení vyplýva, že sestry majú zatiaľ pozitívne ohlasy najmä z prostredia urgentných príjmov v nemocniciach. Potvrdila to pre TASR aj Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Následne uviedla, že o zmene legislatívy treba čoraz viac komunikovať s verejnosťou.

Je potrebné si uvedomiť, že zdravotnícki pracovníci v súvislosti s výkonom svojho povolania prichádzajú k pacientom s cieľom pomôcť a nie chrániť svoju bezpečnosť a zdravie.

Stret záujmov: žiadny.

ADRESA PRE KOREŠPODENCIU:

PhDr. Dagmar Magurová, PhD.

Fakulta zdravotníckych odborov PU

Partizánska 1, 080 01 Prešov, SR

e-mail: dagmar.magurova@unipo.sk