#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Akútna renálna insuficiencia u novorodenca ako iniciálny príznak poruchy metabolizmu purínov


Authors: J. Ferenczová 1;  J. Behúnová 1;  S. Šťastná 2;  Ľ. Podracká 1
Authors‘ workplace: I. Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, Košice prednostka prof. MUDr. Ľ. Podracká, CSc. 1;  Ústav dědičných metabolických poruch VFN a UK 1. LF, Praha prednosta prof. MUDr. M. Elleder, DrSc. 2
Published in: Čes-slov Pediat 2008; 63 (1): 33-37.
Category: Case Report

Overview

Autori prezentujú vzácnu kazuistiku novorodenca s toxickou dyspepsiou, extrémnou hyperurikémiou (2000μmol/l) a akútnou renálnou insuficienciou (ARI). Pre oligoanúriu a vysoké uremické parametre indikovali peritoneálnu dialýzu, ktorá viedla k úprave azotémie a obnoveniu diurézy. Hyperurikémia (700–800μmol/l) perzistovala aj po zlepšení obličkových funkcií (GFR 31ml/min; s-kreatinín 71 μmol/l), preto sa v diagnostike zamerali na zistenie príčiny hyperurikémie. Zistili zvýšenú renálnu exkréciu purínov a signifikantne zníženú aktivitu hypoxantínguanínfosforibozyltransferázy (HPRT) v erytrocytoch.

Molekulovo-genetickou analýzou génu pre HPRT bola zistená doteraz v literatúre neopísaná zostrihová mutácia v intróne 1 (c.27+2T>C). Pacient dovŕšil 1 rok, má oneskorený psychomotorický vývoj s dyskinézami. Renálne funkcie sú stabilizované, ale hyperurikémia pretrváva aj pri liečbe alopurinolom, USG nález obličiek progreduje (redukcia parenchýmu a hrudkovité kalcifikáty). Autori predpokladajú kauzálnu súvislosť medzi ARI v novorodeneckom období (akútna urátová nefropatia) a Leschovým-Nyhanovým syndrómom.

Kazuistika je tretím publikovaným prípadom novorodenca s ARI a dedičnou poruchou syntézy purínov. U detí s hyperurikémiou vždy treba myslieť aj na DPM purínov a pri dôkaze nadprodukcie kyseliny močovej v tele indikovať enzymatické vyšetrenie.

Kľúčové slová:
dedičná porucha metabolizmu purínov, akútna renálna insuficiencia, novorodenec, Leschov-Nyhanov syndróm, hyperurikémia, akútna urátová nefropatia

Úvod

Porucha syntézy purínov asociovaná s hyperurikémiou patrí k vzácnym dedičným metabolickým chorobám. Jej príčinou môže byť zvýšená aktivita fosforibozylpyrofosfátsyntetázy (PRPPs), alebo kompletný resp. parciálny deficit hypoxantínguanínfosforibozyl transferázy (HPRT), ktorý spôsobuje poruchu spätnej recyklácie purínov a nadprodukciu kyseliny močovej. Dôležitým diagnostickým vodítkom signalizujúcim dedičnú poruchu metabolizmu (DPM) purínov je hyperurikémia spojená s nadmerným renálnym vylučovaním kyseliny močovej [1]. Zvýšená sérová koncentrácia kyseliny močovej môže sprevádzať aj glykogenózy, intoleranciu fruktózy či poruchu fruktózo-1,6-bisfosfatázy [2].

Klinický obraz hyperurikémie sa prejavuje renálnymi a extrarenálnymi symptómami.

V nasledujúcej časti uvádzame raritný prípad novorodenca s extrémnou hyperurikémiou a akútnou renálnou insuficienciou, ktorá bola iniciálnym prejavom dedičnej poruchy metabolizmu purínov.

Kazuistika

Na naše pracovisko bol zo spádovej nemocnice preložený 3-týždňový eutrofický novorodenec rómskeho pôvodu s rozvinutou akútnou renálnou insuficienciou (ARI) a toxickou dyspepsiou.

Išlo o prvé dieťa nekonsanguinných rodičov. V rodinnej anamnéze bol zaujímavý údaj o výskyte obličkových kameňov u matkinej matky, v ostatnom príbuzenstve sa nezistili žiadne závažné ochorenia. Tehotenstvo bolo fyziologické, pôrod v 39. gestačnom týždni, hmotnosť pri narodení 3600 g. Bezprostredné popôrodné obdobie prebiehalo bez zjavných klinických komplikácií, sonografickým skríningom sa zistila širšia ľavá obličková panvička. Dieťa vo veku 2-týždňov prijali do spádovej nemocnice pre hnačky, neprospievanie a nápadnú spavosť. Pri prijatí novorodenec vážil 3650 g, mal edémy na dolných končatinách, suchý povlečený jazyk a mierne vpadnutú fontanelu. Brucho bolo meteoristické, s miernou palpačnou citlivosťou. V laboratórnych parametroch sa zistila metabolická acidóza (pH 7,17; HCO3 9,6; BE –17,5), hyponatrémia 118 mmol/l, hypochlorémia 86 mmol/l a vysoká urea (22,6 mmol/l). Krvný obraz bol v norme. V liečbe ordinovali diuretiká, NaHCO3 a 1x bol podaný gentamycín (!). V krátkom čase sa u dieťaťa rozvinula oligoanúria, prehĺbila sa hyponatrémia a s diagnózami ARI a suspektnej kongenitálnej adrenálnej hyperplázie bolo preložené na oddelenie intenzívnej medicíny našej nemocnice.

Pri prijatí boli v popredí klinického obrazu výrazné edémy celého tela, krvný tlak 95/58 mmHg (95. percentil), hodinová diuréza 1,5 ml/kg. V laboratórnych parametroch dominovala závažná hyponatrémia 121 mmol/l, hypochlorémia 86 mmol/l, metabolická acidóza (pH krvi 7,28), prítomná bola hyperazotémia – urea 17,4 mmol/l, sérový kreatinín 526 μmol/l, kalkulovaná glomerulová filtrácia podľa Schwartza 3,7 ml/min a extrémne vysoká sérová koncentrácia kyseliny močovej dosahujúca 2000 μmol/l. Indikovali sme akútnu peritoneálnu dialýzu, pri ktorej ustúpili opuchy, upravila sa hyponatrémia, poklesli uremické parametre a obnovila sa diuréza. Ultrazvukový obraz obličiek vykazoval obojstranne zvýšenú echogenitu parenchýmu, veľkosť obličiek bola primeraná, ľavá panvička bola rozšírená na 12 mm. V neurologickom obraze bola prítomná centrálna tonusová porucha s oneskoreným vzpriamovaním.

Stav sme uzavreli ako akútnu tubulárnu nekrózu vyvolanú ischemicko-toxickým poškodením. Pri prepustení do ambulantného sledovania pretrvával zvýšený kreatinín (155 μmol/l) a extrémna hyperurikémia (kyselina močová 983 μmol/l, norma 143–340 μmol/l). Počas ďalších mesiacov dieťa hmotnostne prospievalo, bolo dojčené, avšak výrazná hyperurikémia (700–800 μmol/l) perzistovala aj napriek pozvoľnej úprave obličkových funkcií (kreatinín 71 μmol/l, kalkulovaná GFR 31 ml/min) a liečbe alopurinolom. V diagnostickom postupe sme sa zamerali na hľadanie príčiny hyperurikémie a vyšetrili sme Kaufmanov index (pomer kyseliny močovej a kreatinínu v jednorázovej vzorke moču). Zvýšená hodnota Kaufmanovho indexu (2,305, norma 0,10–1,60) poukazovala na nadprodukciu kyseliny močovej. Vychádzajúc z horeuvedených nálezov sme predpokladali, že príčinou hyperurikémie u nášho pacienta je DPM purínov a odoslali sme krv a moč na vyšetrenie purínov a stanovenie aktivity fosforibozylpyrofosfátsyntetázy (PRPPs) a hypoxantínguanínfosforibozyl-transferázy (HPRT) v erytrocytoch do Ústavu dědičných metabolických poruch v Prahe. Vyšetrenia ukázali, že močové koncentrácie hypoxantínu (639,6 mmol/mol kreatinínu, norma <30,0) a xantínu (549,8 mmol/mol kreatinínu, norma <25,0) sú mnohonásobne zvýšené. Aktivita PRPPs vykazovala fyziologické hodnoty. Definitívnym kľúčom k diagnóze bol dôkaz závažného deficitu HPRT (3 nmol/hod/mg hemoglobínu, referenčné rozmedzie 50–500), ktorý vysvetľuje príčinu hyperurikémie u nášho pacienta.

V súčasnosti dieťa už dovŕšilo prvý rok života, má oneskorený mentálny vývoj a centrálnu koordinačnú a tonusovú poruchu s dyskinetickými prejavmi. Hyperurikémia aj napriek liečbe osciluje medzi 700–800 μmol/l, nápadne sa zhoršil USG obraz obličiek, ktorý vykazuje redukciu parenchýmu a prítomnosť hrudkovitých kalcifikátov. Obličkové funkcie sú znížené, sérový kreatinín dosahuje hodnotu 82 μmol/l, kalkulovaná GF podľa Schwartza 46,2 ml/min. V terapii užíva alopurinol a Sohlov roztok, súčasťou liečebného režimu je diéta s obmedzeným prísunom purínov a soli a zvýšený prívod tekutín.

Diskusia

Príčiny akútneho renálneho zlyhania v novorodeneckom období môžu byť rôznorodé. Najčastejšie ide o závažné anatomické anomálie a prerenálne príčiny, ale vzácne môže náhle zlyhanie vyvolať aj metabolická choroba. Hyperurikémia poškodzuje obličky dvojakým mechanizmom – kyselina močová pôsobí buď priamo ako endogénny toxín devastujúci bunky, alebo jej precipitované kryštály môžu vyvolať obštrukciu tubulov. K dôležitým faktorom regulujúcim vylučovanie kyseliny močovej z tela patrí pH moču a rýchlosť prúdenia tubulárnej tekutiny, ktoré primárne znižujú precipitačnú aktivitu urátov najmä v zberných kanálikoch. Značný význam má aj sekrécia kyseliny močovej, na ktorú má vplyv krvný prietok obličkami [3]. Na druhej strane sú známe predisponujúce stavy, ktoré zhoršujú vylučovanie nadmernej nálože urátov, čím vyvolávajú riziko vzniku akútnej urátovej nefropatie. Patrí k nim infekcia, liečba „urikozurickými“ látkami a dehydratácia vyvolaná febrilitami, vracaním alebo hnačkami [4]. Demonštruje to aj kazuistika nášho pacienta, ktorý mal v predchorobí toxickú dyspepsiu a naviac bol ešte liečený nefrotoxickým antibiotikom (gentamycín). Možno predpokladať, že kombinácia obidvoch rizikových faktorov (dehydratácia a podanie nefrotoxického lieku) u novorodenca s dedičnou poruchou premeny purínov (ktorá môže vyvolať ARI aj per se) bola prvotným spúšťačom akútnej urátovej nefropatie s rozvojom závažnej renálnej insuficiencie.

Príčiny hyperurikémie delíme vo všeobecnosti na tri skupiny:

  1. zvýšená tvorba kyseliny močovej,
  2. znížené vylučovanie kyseliny močovej a
  3. kombinácia oboch predchádzajúcich príčin.

Dedičné poruchy metabolizmu purínov patria medzi vzácnejšie príčiny nadmernej tvorby kyseliny močovej. Ich podstatou je kompletný alebo parciálny deficit HPRT a zvýšená aktivita PRPPs. Okrem DPM purínov sa hyperurikémia vyskytuje aj pri pečeňových glykogenózach, intolerancii fruktózy, deficite fruktóza 1,6-bisfosfatázy, alebo môže sprevádzať aj mitochondriové poruchy energetického metabolizmu [2]. Dnes už je známy gén pre HPRT (OMIM 308 000), ktorý je lokalizovaný na X-chromozóme Xq26-q27.2 [5]. Génový defekt a následný deficit enzymatickej aktivity bráni opätovnému „využitiu“ purínových báz pre tvorbu nukleotidov. Klinicky sa prejavuje dvoma fenotypmi: ako Leschov-Nyhanov syndróm (OMIM 300 322) s ťažším klinickým priebehom a Kelleyov-Seegmillerov syndróm (OMIM 300 323) s ľahším priebehom.

Leschov-Nyhanov syndróm je charakterizovaný kompletným deficitom HPRT. Ide o X-recesívne viazanú chorobu s incidenciou 1:380 000. Prvý klinický opis dvoch súrodencov s hyperurikémiou publikovali Lesch s Nyhanom v roku 1964, no enzymatickú podstatu choroby zistil až v roku 1967 Seegmiller so spolupracovníkmi. Klinicky sa choroba prejavuje nadprodukciou kyseliny močovej, nefropatiou, artropatiou, neurologickým postihnutím a poruchami správania. Hyperurikémia a následná hyperurikozúria vedie k vzniku urátovej litiázy, akútnej a chronickej urátovej nefropatii, urátovej artritíde a tvorbe urátových tofov. Prvým klinickým príznakom môžu byť oranžovo sfarbené plienky z vyzrážaných urátov. Neurologická symptomatológia v dojčenskom veku zahŕňa hypotóniu, zaostávanie psychomotorického vývoja už v 3.–6. mesiaci života, u niektorých dojčiat sa môžu vyskytovať aj kŕče. V neskoršom veku dochádza k rozvoju extrapyramídovej symptomatológie s choreoatetózou, dystóniou, spasticitou, hyperreflexiou a mentálnou retardáciou. Poruchy správania sa prejavujú agresívnym a impulzívnym konaním, poruchami reči a do 2–3 rokov veku sa takmer u všetkých pacientov zjavia automutilačné sklony. Prognóza Leschovho-Nyhanovho syndrómu je nepriaznivá [6].

Kelleyov-Seegmillerov syndróm je spojený s parciálnym deficitom HPRT. Prejavuje sa miernejšími klinickými príznakmi, čo sa vysvetľuje zvyškovou enzymatickou aktivitou, ktorá chráni postihnutého jedinca pred psychiatrickou a sčasti aj neurologickou symptomatológiou (v 20 % prípadov je prítomná cerebrálna ataxia, dysartria, psychomotorická retardácia, mierna spasticita). V klinickom obraze dominujú predovšetkým urolitiáza a urátová artritída. Prognóza Kelleyovho-Seegmillerovho syndrómu je dobrá [7].

U nášho pacienta predpokladáme kauzálnu súvislosť medzi rozvojom akútnej renálnej insuficiencie v novorodeneckom období (akútna urátová nefropatia) a diagnostikovanou dedičnou poruchou metabolizmu purínov. Z enzymatického vyšetrenia sa nedalo jednoznačne rozlíšiť, či ide o kompletný, alebo parciálny deficit HPRP, t.j. či pacient má Leschov-Nyhanov alebo Kelleyho-Seegmillerov syndróm. Z tohto hľadiska má zásadný význam DNA vyšetrenie, a to nielen pre určenie molekulovej podstaty choroby, ale aj pre zistenie genetického rizika pri plánovaní ďalších gravidít. Názorne to dokumentuje výsledok molekulovo-genetickej analýzy, ktorá u nášho pacienta odhalila zostrihovú mutáciu v intróne 1 (c.27+2T>C) génu pre HPRT 1. Ide o novú, v literatúre doposiaľ neopísanú mutáciu génu pre HPRT 1. V súčasnosti prebieha v ÚDMP v Prahe molekulovo-genetická analýza RNA (výsledok vyšetrenia sme doteraz neobdržali).

V klinike treba na DPM purínov vždy myslieť pri hyperurikémii so zvýšeným Kaufmanovým indexom, ktorý svedčí pre nadprodukciu kyseliny močovej [8]. Laboratórna diagnostika sa opiera o vyšetrenie metabolitov (koncentrácia purínov v sére a moči), aktivitu enzýmov HPRT a PRPPs v erytrocytoch a exaktné určenie molekulového defektu v géne pre HPRT [1]. Pomocným vyšetrením je USG obličiek, ktoré pri urátovej nefropatii odhalí zrnitú a difúznu hyperechogenitu parenchýmu [9]. Dokumentuje to aj progresívny vývoj USG nálezu u nášho dieťaťa. V priebehu necelého roka došlo k výraznej redukcii obličkového parenchýmu, zhoršila sa hrubozrnitá echoštruktúra obličiek a pridružila sa hrudkovitá  precipitácia kryštálov. V liečbe hyperurikémie sa odporúča alopurinol v dávke 5–10 mg/kg/d, ktorý síce zníži sérovú koncentráciu kyseliny močovej, čím priaznivo ovplyvní nefropatiu a artropatiu, avšak nemá bezprostredný vplyv na neurologickú a psychiatrickú symptomatológiu. Závažným nežiadúcim účinkom liečby alopurinolom môže byť vznik xantínovej urolitiázy [10, 11]. Počas terapie alopurinolom sa preto odporúča pravidelne monitorovať koncentrácie purínov (xantínu, hypoxantínu a metabolitu alopurinolu – oxypurinolu) [12]. Vysoké močové exkrécie obidvoch metabolitov sa zistili aj u nášho pacienta, čo si vysvetľujeme ako dôsledok liečby alopurinolom. Je zaujímavé, že xantinúria a hypoxantinúria prevyšovali normu až niekoľkonásobne, a to i napriek tomu, že pacient užíval odporúčanú dávku alopurinolu 5 mg/kg. Pri chronickej chorobe obličiek s deterioráciou renálnych funkcií, ako v prípade nášho dieťaťa, je nutné korigovať dávkovanie alopurinolu podľa aktuálnej hodnoty glomerulovej filtrácie. Treba ešte upozorniť na hepatotoxický účinok vyšších dávok alopurinolu, ktorý sme krátkodobo pozorovali aj u nášho novorodenca.

V odbornej literatúre sú doposiaľ opísané len anekdotálne kazuistiky detí s akútnou renálnou insuficienciou ako prvotnou manifestáciou deficitu enzýmu HPRT [13, 14]. Ankem a spol. opisujú 3-ročného mentálne retardovaného chlapca s anúriou vyvolanou obojstrannou urátovou litiázou, ktorá bola iniciálnym príznakom Leschovho-Nyhanovho syndrómu [13]. Obličkové kamene sa zvyčajne vyskytujú u starších detí. Cherian opisuje 12-ročného chlapca, u ktorého sa diagnostikovali urátové kamene až 9 rokov po prekonanej akútnej renálnej insuficiencii neznámej etiológie. Pri metabolickej diagnostike sa zistil parciálny deficit HPRT ako príčina urolitiázy [14].

V českom písomníctve je publikovaná kazuistika pacienta a tiež rodina s Leschovým-Nyhanovým syndrómom [6, 15]. V prvom prípade išlo o 4,5-ročného chlapca, ktorý od 6 mesiacov života nápadne zaostával v hrubej motorike a psychomotorickom vývoji. Diagnóza Leschovho-Nyhanovho syndrómu sa stanovila až po zjavení sa automutilačných prejavov vo veku 3,5 roka [15]. V druhej práci sa opisuje rómska rodina s postihnutím viacerých mužských členov, ktorí mali zvýšený svalový tonus, oligofréniu a nefrolitiázu. U troch chlapcov sa biochemicky a enzymaticky dokázal deficit HPRT a u ďalších troch chlapcov sa vyslovilo podozrenie na deficit HPRT až po ich smrti [6].

Včasná renálna manifestácia dedičnej poruchy purínov v novorodeneckom veku je vzácna. Doposiaľ boli v literatúre publikované len dva prípady novorodencov s ARI a extrémnou hyperurikémiou vyvolanou poruchou metabolizmu purínov. Jenkins a spol. opísali prípad 20-dňového novorodenca s prechodnou neonatálnou hypotyreózou asociovanou s ARI. U dieťaťa sa dokázal kompletný deficit HPRT a v neskoršom období sa u neho vyvinula urátová artritída s postihnutím kĺbov rúk a nôh [16]. Winger a spol. uvádzajú kazuistiku 3-týždňového dieťaťa s pneumóniou, metabolickou acidózou a akútnou renálnou insuficienciou. V renálnej biopsii sa zistil obraz ťažkej kryštálovej nefropatie, enzymatickou analýzou sa potvrdil parciálny deficit HPRT. Podrobným genetickým a metabolickým vyšetrením rodiny sa zistilo, že matka dieťaťa bola heterozygotka pre HPRT a jej otec, ktorý mal urátovu nefropatiu a urémiu, bol hemizygotom pre HPRT. Dieťa vo veku 2,5 roka malo primeraný psychomotorický vývoj a pretrvávajúcu zrnitú echoštruktúru obličiek [12].

Naša kazuistika je tretím publikovaným prípadom novorodenca s akútnou renálnou insuficienciou a dedičnou poruchou syntézy purínov – deficitu HPRT. Navyše, u nášho probanda sme molekulovou analýzou zistili doposiaľ nepublikovanú zostrihovú mutáciu v intróne 1 (c.27+2T>C) génu pre HPRT 1. Jej dopad na molekulu enzýmu a jeho funkciu bude známy až po obdržaní konečného výsledku molekulovo-genetickej analýzy RNA.

Záver

Hyperurikémia môže spôsobovať závažné poškodenie detského organizmu, preto je dôležité, aby sa včas zistila jej vyvolávajúca príčina. V diferenciálne-diagnostickom postupe je vhodné doplniť detailné vyšetrenie purínového metabolizmu na špecializovanom pracovisku, ktoré môže objasniť príčinu či indikovať správnu liečbu [5]. Myslieť treba aj na vzácne sa vyskytujúce DPM purínov spojené so závažným poškodením obličkových funkcií. Títo jedinci sú ohrození vznikom akútnej či chronickej urátovej nefropatie a/alebo urátovej litiázy s možným rozvojom renálnej insuficiencie, ktorá je hlavným limitujúcim faktorom prežívania.

Došlo: 24. 7. 2007

Přijato: 19. 9. 2007

Prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc.

1. Klinika detí a dorastu LF UPJŠ

Tr. SNP 1

040 01 Košice

Slovenská republika

e-mail: podracka@lfupjs.sk


Sources

1. Zumrová A, Šebesta I. Poruchy metabolismu purinů a pyrimidinů jako příčina neurologických poruch v dětském věku – současné možnosti diagnostiky. Čes.-slov. Pediat. 1999;12: 707–716.

2. Simoni RE, Ferreira Gomes LNL, Scalco FB, et al. Uric acid changes in urine and plasma: An effective tool in screening for purine inborn errors of metabolism and other pathological conditions. J. Inherit. Dis. 2007;30: 295–309.

3. Qazi Y, Lohr J. Hyperuricemia. hppt://www.emedicine. com/med/topic1112.htm.

4. Cameron JS, Moro F, Simmonds HA. Gout, uric acid and purine metabolism in paediatric nephrology. Pediatr. Nephrol. 1993;7(1): 105–118.

5. Stibůrková B, Šebesta I, Pospíšilová E, et al. Diferenciální diagnostika hyperurikémie u dědičných metabolických onemocnění. Klin. Biochem. 2005;13(34): 18–23.

6. Pajerek J, Kofer J, Kulenda Z, et al. Syndrom Leschův-Nyhanův. Čes.-slov. Pediat. 1984;6: 327–329.

7. Jinnah HA. Lesch-Nyhan syndrome. http://www.emedicine.com/neuro/topic630.htm.

8. Conger JD. Acute uric acid nephropathy. Med. Clin. North Am. 1990;74(4): 859–871.

9. Rosenfeld DL, Preston MP, Salvaggi-Fadden K. Serial renal sonographic evaluation of patients with Lesch-Nyhan syndrome. Pediatr. Radiol. 1994;24: 509–512.

10. Pais VM, Lowe G, Lallas CD, et al. Xanthine urolithiasis. Urology 2006;67: 1084.e9–1084.e11.

11. Sikora P, Pijanowska M, Majewski M, et al. Acute renal failure due to bilateral xanthine urolithiasis in a boy with Lesch-Nyhan syndrome. Pediatr. Nephrol. 2006;21(7): 1045–1047.

12. Wingen AM, Loffler W, Waldherr R, Scharer K. Acute renal failure in an infant with partial deficiency of hypoxanthine-guanine phosphoribosyltransferase. Proc. Eur. Dial. Transplant. Assoc. Eur. Ren. Assoc. 1985;21: 751–755.

13. Ankem MK, Glazier DB, Barone JG. Lesh-Nyhan syndrome presenting as acute renal failure secondary to obstructive uropathy. Urology 2000;56(6): 1056iii–1056v.

14. Cherian S, Crompton CH. Partial hypoxanthine-guanine phosphoribosytransferase deficiency presenting as acute renal failure. Pediatr. Nephrol. 2005;20(12): 1811–1813.

15. Kraus J. Leschův-Nyhanův syndrom. Čes.-slov. Pediat. 1982;3: 167.

16. Jenkins EA, Hallett RJ, Hull RG. Lesch-Nyhan syndrome presenting with renal insufficiency in infancy and transient neonatal hypothyroidism. Br. J. Rheumatol. 1994;33(4): 392–396.

Labels
Neonatology Paediatrics General practitioner for children and adolescents
Topics Journals
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#