Formulácia chlórhexidínu do hydrogélov
Authors:
Z. Vitková; P. Herdová; M. Šubová; V. Šimunková
Authors‘ workplace:
Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra galenickej farmácie, SR
Published in:
Čes. slov. Farm., 2009; 58, 116-118
Category:
Original Articles
Overview
Príspevok sa zaoberá výberom optimálnych pomocných látok zo skupiny enhancerov a humektantov pri formulácii chlórhexidínu do liekovej formy – chitosanového hydrogélu. Koncentrácia liečiva je vždy konštantná – 0,1% (m/m) a gélotvornej látky 2,5% (m/m). Liečivo chlórhexidín je jedno z najpoužívanejších antiseptík pri zápaloch ústnej dutiny. V práci sa hodnotilo jeho uvoľňovanie z hydrogélov bez a v prítomnosti Polysorbátu 80 v 0,1 a 0,5% (m/m) a glycerolu v 10% (m/m). Obsah liečiva sa stanovil spektrofotometricky a zistilo sa, že optimálne zloženie hydrogélu je: 0,1% chlórhexidín + 2,5% chitosan + 0,1% Polysorbát 80, kde sa uvoľnilo najviac liečiva a tento hydrogél vykazoval tixotropné vlastnosti, ktoré sú z hľadiska aplikácie žiaduce.
Kľúčové slová:
chlórhexidín – chitosan – liberácia – Polysorbát 80 – reologické vlastnosti
Úvod
Chlórhexidín je jedným z najpoužívanejších antiseptík vo forme vodných alebo liehových roztokov, zubných pást a aj moderných liekových foriem. Optimálne účinkuje v neutrálnom alebo slabo kyslom prostredí. V zubnom lekárstve sa najčastejšie aplikuje pri terapii a prevencii chronického zápalu ďasien, pri liečbe opakujúcich sa vriedkov v ústnej dutine, pri zápale ďasien pod zubnou protézou alebo pri chirurgických zákrokoch v ústnej dutine.
Tento príspevok je zameraný na formuláciu chlórhexidínu do hydrogélu na báze chitosanu (CH). Tento biodegradovateľný polymér patrí medzi biologicky bezpečné bioadhezívne polyméry, predlžuje adhézny čas ústnych gélov a uvoľňovanie liečiva z nich 1, 2). Je známe, že zlepšuje predchádzanie mykóz a má fungicídnu aktivitu.
V predchádzajúcich štúdiách sa zistilo, že najvyššia fungicídna aktivita chlórhexidínu sa dosiahla pri použití 0,1% (m/m) 3). Preto obsah chlórhexidínu bol vo všetkých pripravených hydrogéloch 0,1% (m/m). Koncentrácia chitosanu 2,5% (m/m) a prísada enhanceru – Polysorbátu 80 v 0,05%; 0,1% alebo 0,5% (m/m) a humektantu – glycerolu (GL) 10% (m/m). Takto pripravené hydrogély sa podrobili hodnoteniu:
- uvoľňovania liečiva v pokusoch in vitro – 2 dni a 7 dní po príprave a tokových vlastností.
POKUSNÁ ČASŤ
Použité chemikálie
Chlorhexidini dichloridum SL1 – Imperial chemical industries, Geshire, GB; chitosan – stredná molekulová hmotnosť (Sigma – Aldrich, USA); glycerol (Lachema, CZ); kyselina mliečna (Interpharm, SR); Polysorbát 80 (Interpharm, SR); permeačná celofánová membrána (EKOZ s.r.o., SR); čistená voda (FaF UK, Bratislava, SR).
Použité prístroje
Permeačná aparatúra vyrobená na KGF FaF UK, Bratislava, SR; Spektrofotometer – Philips Py Unicam 8625 Ltd., (Cambridge, GB); Termostat U10 – Prüfgeräte – Werk Medingez, D, Viskotester VT 500, dodala firma Haake Mess – Technik GmbH H.CO Karlsruhe, D.
Zloženie hydrogélov
Nakoľko chitosan tvorí gély len v kyslom prostredí, ako disperzné prostredie na prípravu hydrogélov bola použitá 1% (m/m) kyselina mliečna. Liečivo chlórhexidín bolo použité v hydrogéloch 0,1% (m/m) koncentrácii. Glycerol 100% sa použil v 10% (m/m) koncentrácii a Polysorbát 80 v 0,1 a 0,5% (m/m) koncentrácii. Blanky boli pripravené bez chlórhexidínu. Hydrogély sa skladovali pri laboratórnej teplote a boli hodnotené 2 a 7 dní po príprave.
Liberácia liečiva a stanovenie obsahu
Liberácia liečiva z hydrogélu sa hodnotila v 6 komôrkach, kde do donorovej časti sa dali 3 g gélu a do akceptorovej časti 20 ml fyziologického roztoku (0,9% NaCl). Aparatúra sa temperovala na 37 °C ± 0,2 °C. Odbery sa robili v časovom rozsahu 3 hodín, t.j. po 15, 30, 45, 60, 90, 120 a 180 minúte. Obsah liečiva sa stanovil spektrofotometricky pri 254 nm.
Hodnotenie tokových vlastností
Stanovenie reologických vlastností hydrogélov sa realizovalo na rotačnom viskozimetri po predchádzajúcej temperácii na 20 ± 0,1 °C. každých 10 s sa zaznamenávali hodnoty točivého momentu. Meralo sa od stupňa 1 po 10 a naspäť. Merania sa realizovali na 2. a 7. deň od prípravy.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Chitosanové hydrogély sú atraktívne systémy aj v tkanivovom inžinierstve. Využíva sa schopnosť chitosanu tvoriť implantáty in situ 4).
Aby sa získal transparentný adhezívny hydrogél, chitosan sa musí dispergovať v roztoku kyseliny. Preto sa v predchádzajúcich štúdiách hodnotil vplyv kyseliny mliečnej a kyseliny citrónovej na pH hydrogélov 5).V prípade použitia kyseliny mliečnej sa pH pohybovalo v rozmedzí 5,75–5,99. V prípade kyseliny citrónovej to bolo 3,12–3,16. Ukázalo sa, že pre použitie hydrogélu v stomatológii je výhodnejšia formulácia s kyselinou mliečnou, s ohľadom na slabo kyslé pH. Preto sa v tejto práci pri formulácii chitosanového hydrogélu použila kyselina mliečna. Hodnotila sa liberácia chlórhexidínu z hydrogélov bez a prítomnosti enhanceru a humektantu ako aj ich vplyv na tokové vlastnosti. Uvoľnené množstvá chlórhexidínu z 2,5% (m/m) chitosanových hydrogélov bez a s prísadou pomocnej látky sú uvedené v tabuľke 1. Ako z tabuľky vidieť po 3 hodinách sa najviac liečiva uvoľnilo z hydrogélov s 0,1% (m/m) prísadou enhanceru – Polysorbátu 80. Tu ide o zvýšenie priepustnosti membrány vplyvom tenzidu, ktorý plní aj funkciu enhanceru. Druhé najvyššie percento uvoľneného chlórhexidínu sa zaznamenalo použitím 0,1% (m/m) Polysorbátu 80 a 10% glycerolu, ktorý plní aj úlohu humektantu v hydrogéle, t.j. zabraňuje jeho vysychaniu. V prítomnosti 0,5% koncentrácie Polysorbátu 80 samotného ako aj v kombinácii s humektantom sa štatisticky významné rozdiely nezaznamenali – P > 0,05. Tak isto možno konštatovať, že medzi % uvoľneného chlórhexidínu po 2 a 7 dňoch neboli zistené štatisticky významné rozdiely.
Na obrázku 1 je znázornená časová závislosť percenta uvoľneného chlórhexidínu bez a s prísadou Polysorbátu 80, použitého v koncentrácii 0,05 až 0,1% (m/m). Na obrázku 2 je znázornená časová závislosť uvoľneného chlórhexidínu z hydrogélov, ktoré obsahovali humektant – glycerol. Aj v tomto prípade sa v prítomnosti humektantu s 0,1 % (m/m) Polysorbátu 80 uvoľnilo po 180 minút najviac liečiva.
Problematika formulácie chlórhexidínu do gélov je zaujímavá aj preto, že gély v porovnaní s roztokmi môžu významne predĺžiť čas dostupnosti liečiva v ústnej dutine, a tým zlepšiť terapeutický efekt. Ako aj Senel, S. et al. 3) potvrdili, že koncentrácia 2% chitosanového gélu je viskóznejšia ako 1%, čím sa zvyšuje vhodnosť topickej aplikácie bez spôsobenia ťažkostí pri natieraní. Tak isto zistili, že so zvyšujúcou sa koncentráciou chitosanu sa zvyšuje fungicídna aktivita liečiva. V príspevku sa hodnotil vplyv pomocných látok – Polysorbátu 80 a glycerolu aj na tokové vlastnosti hydrogélov. Tokové vlastnosti hydrogélov závisia od zloženia, chitosanový hydrogél s chlórhexidínom vykazoval plastický tok, prísada 0,1% Polysorbátu 80 ako aj 10% glycerolu plastický tok zmenila na tixotropný, ktorý z hľadiska aplikácie je žiadúci (obr. 3, 4).
Rozhodujúcu úlohu pri výbere vhodných pomocných látok zohrala tixotrópia, ktorá zaručuje ľahkú aplikáciu hydrogélu vo forme sólu a dlhodobejší účinok. Ako optimálny sa ukázal hydrogél zloženia: 0,1% Polysorbát 80 + 0,1% chlórhexidín + 2,5% chitosan. Je to ten istý hydrogél, ktorý sa aj z hľadiska dostupnosti liečiva po 3 hodinách ukázal ako najvhodnejší.
Výskum bol podporený grantom VEGA 1/0320/08, grantom UK/167/2009 a grantom Farmaceutickej fakulty 1/2009.
Došlo 6. května 2009 / Přijato 5. června 2009
Adresa pre korešpondenciu:
doc. RNDr. Zuzana Vitková, PhD.
Katedra galenickej farmácie FaF UK
Odbojárov 10, 832 32 Bratislava, Slovenská republika
e-mail: vitkova@fpharm.uniba.sk
Sources
1. Senel, S. et al.: Int. J. Pharm., 2000; 193, 197–203.
2. Cristallini, C. et al.: J. Appl. Biomater. Biomech., 2007; 5, 184–191.
3. Wang, T., Turhan, M., Gunasekaran, S.: Polym. Int., 2004; 53, 911–918.
4. Schuetz, Y.B., Gurny, R., Jordan, O.: Eur. J. Pharm. Biopharm., 2008; 68, 19–25.
5. Vitková, Z., Šubová, M., Halenárová, A.: Farm.Vestn., 2008; 59, 283–284.
Labels
Pharmacy Clinical pharmacologyArticle was published in
Czech and Slovak Pharmacy
2009 Issue 3
Most read in this issue
- Masti ve středověké Evropě
- Stručný úvod do problematiky obsahových látek řas a sinic – důkazy o výskytu fenolických metabolitů
- Prehľad inhibítorov MMP a TACE hydroxamátového typu a ich terapeutický potenciál
- Klinická štúdia vzťahu hladiny selénu v plazme k atopickej dermatitíde – porovnanie výsledkov stanovenia metódami galvanostatickej rozpúšťacej chronopotenciometrie a atómovej absorpčnej spektrometrie