Adekvátny manažment procedurálnej bolesti u novorodencov
Authors:
L. Časnocha Lúčanová; K. Maťašová
Authors‘ workplace:
Neonatologická klinika, Jesseniova lekárska fakulta UK a Univerzitná nemocnica, Martin
Published in:
Čes-slov Neonat 2023; 29 (1): 56-62.
Category:
Reviews
Overview
Bolestivé výkony sú súčasťou intenzívnej starostlivosti o nedonosených a kriticky chorých novorodencov. Bolesť v novorodeneckom veku má nepriaznivé krátkodobé aj dlhodobé následky na vývoj jedinca. Z toho dôvodu majú byť bolestivé procedúry minimalizované, a ak nejde o urgentné, život zachraňujúce výkony, výkony majú byť dôsledne naplánované s ohľadom na analgetickú prípravu. Prejavy bolesti je potrebné u hospitalizovaných novorodencov sledovať, bolesť má byť systematicky hodnotená spoľahlivým skórovacím systémom. Pri každej potenciálne bolestivej procedúre má byť zabezpečená adekvátna prevencia a redukcia bolesti s ohľadom na aktuálne literárne údaje, typ výkonu a charakteristiky konkrétneho novorodenca. Nefarmakologické stratégie kontroly bolesti by mali byť používané vždy, keď je to možné. Ak sú indikované farmakologické intervencie, je vhodné kombinovať ich s nefarmakologickými. Obavy z nežiaducich účinkov liekov nemajú viesť k tolerancii procedurálnej bolesti. Je však dôležité pamätať na zraniteľnosť vyvíjajúceho sa organizmu zo širšej a dlhodobej perspektívy.
Klíčová slova:
bolest – opiáty – analgézia – škála bolesti
ÚVOD
Bolestivé výkony sú u novorodencov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť extrémne početné [9]. Pacienti hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti o novorodencov podstúpia denne priemerne 14 bolestivých procedúr [30]. Výkony, ktoré spôsobujú bolesť, môžu mať diagnostický, terapeutický alebo chirurgický charakter [38]. Počas bolestivej procedúry sa zvyčajne poruší kožný kryt, ale nie je to podmienkou [5]. Bolestivé sú napríklad očné vyšetrenia pri skríningu retinopatie prematúrnych, odsávanie sekrétov z horných dýchacích ciest alebo trachey, ale aj odstraňovanie náplastí.
Opakované bolestivé zážitky spôsobujú krátkodobé aj dlhodobé následky, vo včasnom štádiu vývoja môžu viesť k negatívnym dôsledkom napríklad vo forme porúch učenia a správania [3, 4, 22]. Viacnásobné bolestivé podnety u novorodencov ovplyvňujú dozrievanie neuronálnych štruktúr a menia vývoj mozgu, ktorý je v dôsledku nezrelosti a neuroplasticity významne zraniteľný [38]. Nociceptívne dráhy sú funkčné a aktívne už v 25. gestačnom týždni. Expozícia bolesti vo včasnom období po narodení a počas ďalšieho priebehu hospitalizácie nedonoseného novorodenca ovplyvňuje subkortikálne štruktúry so sekundárnymi zmenami bielej hmoty [8]. Včasná bolesť súvisí s úbytkom talamickej hmoty v oblasti somatosenzorického talamu a sprevádzajú ju poruchy dozrievania talamokortikálnych dráh. Uvedené zmeny sú najvýznamnejšie u extrémne nezrelých novorodencov a z dlhodobého hľadiska sa prejavujú najmä deficitmi v kognitívnych a motorických funkciách. Predpokladá sa, že bolesť u rizikových novorodencov spôsobuje poruchy psychomotorického vývoja práve prostredníctvom vplyvu na talamus [13].
Bolestivé výkony u novorodencov súvisia aj so zvýšeným oxidatívnym stresom [31]. Z dlhodobého hľadiska vedie opakovaná bolesť u novorodenca k poruche neurosenzorických, kognitívnych a behaviorálnych funkcií, senzitizáciou ovplyvňuje následné spracovanie bolestivých podnetov, predisponuje k chronickej bolesti. Negatívne dôsledky včasnej bolesti môžu pretrvávať až do dospelosti [38].
Vzhľadom k závažným dôsledkom bolesti má byť v maximálnej možnej miere zabránené systematickým invazívnym procedúram, majú sa realizovať iba absolútne nevyhnutné výkony. Nebolestivý výkon je ten, ktorý sa nikdy nezrealizoval [9]. Keďže v starostlivosti o kriticky chorých novorodencov sa nedajú eliminovať bolestivé procedúry, je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu analgéziu a maximálny komfort pacienta.
HODNOTENIE BOLESTI NOVORODENCOV
Napriek závažným dôsledkom procedurálnej bolesti na vyvíjajúci sa mozog novorodenca, veľkej časti novorodencov nie je počas bolestivých výkonov poskytnutá adekvátna analgézia [30]. Aby mohla byť bolesť adekvátne liečená, musí byť dôsledne a priebežne hodnotená. Na hodnotenie bolesti novorodencov je v súčasnosti k dispozícii až 22 škál bolesti, iba šesť z nich je validovaných a v klinickej praxi môžu byť považované za spoľahlivé a efektívne (tab. 1) [24]. Americká pediatrická spoločnosť odporúča použitie piatich škál bolesti, šiestym spoľahlivým skórovacím systémom je revidovaná škála PIPP (premature infant pain profile), tzv. PIPP-R [1, 34].
Bolesť je potrebné zhodnotiť pred výkonom, počas výkonu aj po výkone. Hodnotenie bolesti by malo byť súčasťou hodnotenia a záznamu vitálnych funkcií pacientov hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti o novorodencov. Je veľmi dôležité vybrať vhodný skórovací systém s ohľadom na typ bolesti a výkonu, charakteristiky konkrétneho pacienta aj praktické skúsenosti zdravotníckeho personálu [24]. Bolesť nemá byť hodnotená iba v súvislosti s jednotlivými bolestivými výkonmi, priebežne má byť monitorovaná u pacientov na invazívnej aj neinvazívnej ventilačnej podpore, samozrejmosťou má byť jej monitorovanie u pacientov v pooperačnom období [20].
V súčasnosti sa možnosti hodnotenia bolesti rozširujú o objektívne metódy kvantifikácie kortikálnych a neurofyziologických odpovedí na bolesť. Štúdie sa zameriavajú na využitie funkčnej magnetickej rezonancie mozgu, elektroencefalografických metód alebo hodnotenia variability srdcovej frekvencie [22, 32]. Moderné metódy môžu zefektívniť hodnotenie účinnosti analgetickej liečby u novorodencov.
NEFARMAKOLOGICKÉ METÓDY OVPLYVNENIA BOLESTI NOVORODENCOV
Analgézia je definovaná ako absencia bolestivej reakcie na stimuláciu, ktorá by za bežných podmienok bola bolestivá [17]. Účinnosť nefarmakologických metód ovplyvnenia bolesti bola preukázaná a odporúča sa používať ich pri každom bolestivom výkone. Intervencie ako nenutritívne sanie, zavinovanie a polohovanie novorodenca do flekčnej polohy majú priaznivý účinok na frekvenciu akcie srdca, dýchanie, kyslíkovú saturáciu, znižujú prejavy motorického nekľudu a excitácie [11].
Z klokankovania môžu počas bolestivých výkonov čiastočne profitovať donosení aj nedonosení novorodenci. Kontakt kože na kožu sa môže kombinovať s perorálnym podávaním sacharózy [19]. Dojčenie má u donosených novorodencov väčší účinok v redukcii bolestivej reakcie na kapilárne a venózne odbery krvi než napríklad polohovanie, kolísanie alebo pestovanie v náruči matky [10]. Podávanie ženského mlieka cez cumlík alebo striekačku má porovnateľný efekt ako podávanie sacharózy [28].
Hladkanie moduluje u novorodencov mozgovú aktivitu vyprovokovanú bolesťou. C-vlákna senzorických neurónov, ktoré sa nachádzajú v ochlpenej koži, sa aktivujú jemným dotykom. Na dosiahnutie redukcie bolestivých vnemov pri kapilárnom odbere je nevyhnutná optimálna rýchlosť taktilnej stimulácie, ktorá je 3 cm/s. Jemné trenie optimálnou frekvenciou redukuje bolesťou evokovanú mozgovú aktivitu o 40 % [12, 14].
Metóda senzorickej stimulácie alebo senzorickej saturácie využíva súčasnú jemnú stimuláciu štyroch vnemov. Taktilne sa stimuluje napríklad hladkaním alebo masážou tváre či chrbta, chuťová stimulácia využíva podanie sacharózy alebo materského mlieka, sluchová stimulácia sa realizuje prihováraním sa novorodencovi a vizuálna napríklad očným kontaktom s novorodencom [6]. Boli preukázané aj priaznivé účinky hudby, pre riziko senzorického preťaženia novorodenca sa odporúča muzikoterapia v trvaní maximálne 15 minút na jednu procedúru [11].
Environmentálna starostlivosť zabezpečuje príjemné, pokojné a bezpečné prostredie, redukuje nepríjemné svetelné a zvukové podnety. Veľký význam má prítomnosť rodičov. Metóda starostlivosti zameranej na rodinu (tzv. family centered care) integruje do starostlivosti o novorodenca matku, resp. rodičov, a znižuje stres dieťaťa.
Dôležité je plánovanie procedúr. Bolestivé výkony sa nemajú kumulovať. Procedúry sa nemajú plánovať v období kŕmenia a nemá sa rušiť spánok. Je tiež dôležité uvedomiť si, že kapilárny odber je zdrojom väčšej bolesti ako venózny odber krvi [29]. Pokiaľ je to možné, je treba zvážiť vhodné načasovanie procedúry a súčasne naplánovať adekvátnu analgetickú intervenciu alebo kombináciu intervencií. Pred plánovanými malými výkonmi je optimálne, aby bolo dieťa v bdelom, pokojnom stave. Po zrealizovaní výkonu je potrebné pokračovať v monitorovaní dieťaťa. Nasledujúca invazívna procedúra má byť naplánovaná minimálne dve hodiny po bolestivom výkone [21].
Pri krátkych mierne a stredne bolestivých výkonoch sú vždy indikované nefarmakologické stratégie ovplyvnenia bolesti (tab. 2) [1, 22]. V prípade indikácie farmakologickej liečby bolesti je najúčinnejšie kombinovať ju vždy aj s použitím nefarmakologických intervencií [39].
FARMAKOTERAPIA BOLESTI NOVORODENCOV
Účinnosť sladkých roztokov na zníženie procedurálnej bolesti je preukázaná, ich použitie redukuje behaviorálnu odpoveď na jednotlivý bolestivý výkon [15]. Použitie sladkých roztokov, ako sú sacharóza alebo glukóza, sa zaraďuje medzi farmakologické ovplyvnenie bolesti. Z ich možných nežiaducich účinkov vyplýva potreba vnímať ich ako liečivá a náležite zaznamenávať ich podávanie pacientom v zdravotnej dokumentácii. Použitie sacharózy bolo u novorodencov s gestačným vekom 25 – 44 týždňov preukázané ako bezpečné a účinné v prípade zníženia bolesti pri jednotlivej procedúre. Pred kapilárnym odberom je možné podať 0,5 ml roztoku sacharózy a pred venepunkciou až 2 ml [35]. Efekt podania sacharózy trvá približne 4 minúty [22]. Osmolarita 24% roztoku sacharózy je približne 1000 mOsm/l [23]. Napriek tomu, že údaje Slaterovej a kol. naznačujú, že sacharóza podaná v dávke 0,5 ml/kg pred kapilárnym odberom nemala významný vplyv na mozgovú aktivitu novorodencov, hodnotenú elektroencefalograficky, ani na dráhy bolesti v mieche, sacharóza znížila klinické prejavy bolesti vyjadrené pomocou skóre bolesti PIPP [32]. Sacharózu v kombinácii s nefarmakologickými intervenciami je vhodné indikovať v prípade krátkych v mierne a stredne bolestivých výkonov. Doposiaľ nie je úplne objasnený mechanizmus analgetického pôsobenia sacharózy, jej optimálne dávkovanie ani účinky jej opakovaného podávania nedonoseným novorodencom. U nedonosených novorodencov je vhodné prispôsobiť dávkovanie sacharózy gestačnému veku a hmotnosti dieťaťa (tab. 3) [22]. Alternatívou k použitiu roztoku sacharózy je roztok glukózy (20 – 30%). Perorálne podávané roztoky glukózy redukujú skóre bolesti a skracujú trvanie plaču počas kapilárneho alebo venózneho odberu krvi. Nežiaducim účinkom je riziko hyperglykémie. Chýbajú odporučenia optimálneho dávkovania a načasovania podania pred procedúrou [1].
Paracetamol našiel praktické využitie v neonatológii, jeho farmakokinetika je zdokumentovaná. Používa sa najmä na ovplyvnenie pooperačnej bolesti novorodencov. Jeho pooperačné použitie znižuje množstvo súčasne ordinovaných opiátov [22]. Dávkovanie paracetamolu uvádza tab. 3. Analgetická účinnosť paracetamolu podaného novorodencom perorálne hodinu pred očkovaním bola preukázaná elektroencefalografickým popisom mozgovej aktivity evokovanej bolestivým podnetom [12]. Podanie paracetamolu neznižuje bolesť spôsobenú kapilárnym odberom [37]. Dlhodobý efekt paracetamolu však doposiaľ nie je objasnený. Diskutovaný je vzťah medzi užívaním paracetamolu a neskorším vznikom astmy [18]. Profesor Saugstad upozorňuje na možnú súvislosť prenatálnej expozície paracetamolu a následného výskytu porúch autistického spektra a poruchy pozornosti s hyperaktivitou (attention deficit hyperactivity disorder, ADHD) [26]. V súčasnosti však nie je dôvod prestať používať paracetamol u gravidných žien a novorodencov, pretože alternatívna farmakoterapia opiátmi a nesteroidnými protizápalovými liekmi má jednoznačne preukázané závažné nežiaduce účinky [36].
Nesteroidné protizápalové lieky ako ibuprofen a indometacín sa majú u novorodencov používať vylúčne na farmakologický uzáver perzistujúceho arteriálneho duktu (ductus arteriosus Botalli) a nie sú odporúčané na analgetickú liečbu. Medzi možné nežiaduce účinky patria renálna insuficiencia, dysfunkcia trombocytov a rozvoj pľúcnej hypertenzie. Obávané sú aj zníženie splanchnickej perfúzie vedúce k vzniku nekrotizujúcej enterokolitídy, hepatotoxicita alebo závažné kožné reakcie [37]. Výsledky animálnych štúdií naznačujú, že COX-1 inhibítory sú u nezrelých zvierat menej účinné pravdepodobne pre zníženú expresiu COX-1 receptorov v mieche [1].
Midazolam sa používa na sedáciu novorodencov. Preukázaný bol iba malý prídavný analgetický účinok midazolamu, a preto z jeho použitia v liečbe bolesti novorodenci neprofitujú. Navyše benzodiazepíny môžu prispieť k depresii dýchania a hypotenzii spôsobenej opiátmi. Významné je riziko neurotoxicity midazolamu, preto by sa jeho používanie u novorodencov malo prehodnotiť [1].
Metadón má u novorodencov uspokojivý analgetický účinok, enterálnu biologickú dostupnosť a predĺžený účinok vzhľadom k dlhému polčasu. Doposiaľ ale neexistujú bezpečné a účinné dávkovacie schémy metadónu pre novorodencov [1]. Literatúra neposkytuje dostatok údajov o použití metadónu, ketamínu, propofolu a dexmedetomidínu u novorodencov. Chýbajú údaje o farmakokinetike a otázny zostáva dlhodobý efekt uvedených liekov v zmysle nežiaducich účinkov, obávame sa ich možnej neurotoxicity [22]. Dexmedetomidín je selektívnym agonistom alfa-2 adrenergných receptorov so silnými sedatívnymi a miernymi analgetickými účinkami [33]. V prípade pooperačnej sedácie a analgetickej liečby novorodencov bol pri pridaní dexmedetomidínu k opiátovej liečbe zaznamenaný významný pokles kumulatívnej dávky opiátov, avšak sprevádzal ho zvýšený počet epizód bradykardie než pri použití opiátov bez pridania dexmedetomidínu [27].
Opiáty sú vhodné najmä na kontrolu perzistujúcej bolesti, ale niektorí autori ich odporúčajú aj pri zavádzaní hrudného drénu alebo elektívnej intubácii. Najpoužívanejší je morfín a fentanyl. Morfín sa bežne používa pri analgosedácii ventilovaných pacientov. Cieľom tzv. Poppi štúdie bolo zistiť, či perorálne podaný morfín v dávke 100 μg/kg zaistí účinnú a bezpečnú analgéziu u neventilovaných nedonosených novorodencov v prípade kapilárnych odberov a skríningu retinopatie prematúrnych. Účinnosť perorálneho morfínu bola nedostatočná a vzhľadom k významným nežiaducim účinkom morfínu v zmysle depresie dýchania bola štúdia predčasne ukončená. Kardiorespiračné účinky morfínu trvajú priemerne 6 – 8 hodín. U pacientov boli zaznamenané závažné apnoické pauzy, rekurentné desaturácie, bradykardia a hypotenzia [16]. Medzi nežiaduce účinky liečby opiátmi patrí okrem depresie dýchania a hypotenzie aj predĺžené trvanie riadenej ventilácie, vznik závislosti a tolerancie, retencia moču a obstipácia [7]. Syntetický opiát fentanyl má rýchly nástup účinku a kratšie trvanie účinku. Medzi najvýznamnejšie nežiaduce účinky fentanylu patria bradykardia a rigidita hrudníka. Literárne údaje nepodporujú rutinné používanie opiátov u ventilovaných novorodencov. Odporúča sa indikovať ich uvážene po zvážení indikátorov bolesti, klinického stavu pacienta a možných nežiaducich účinkov [7]. V indikovaných prípadoch môžu mať priaznivý efekt nízkodávkové infúzie morfínu bez súčasného negatívneho vplyvu na kognitívne a behaviorálne funkcie. Eliminačný polčas opiátov je u novorodencov predĺžený (tab. 4). Tolerancia na opiáty vzniká rýchlejšie v prípade ich kontinuálneho podávania v porovnaní s intermitentným dávkovaním (tab. 5) [37]. Ukazuje sa, že je výhodné pooperačne kombinovať s opiátmi paracetamol, pretože intravenózne podávaný paracetamol môže redukovať celkové množstvo súčasne podávaných opiátov [2].
Lokálne anestetiká znižujú bolesť pri venepunkcii, zavádzaní epikutánnych katétrov, zaistení periférnych arteriálnych vstupov alebo lumbálnych punkcií. Vhodné je kombinovať ich s perorálnym podávaním sacharózy. Používa sa tetrakaínový gél alebo tzv. EMLA (eutectic mixture of local anesthetics) krém, ktorý obsahuje zmes 2,5% lidokaínu a 2,5% prilokaínu. EMLA neznižuje bolesť spôsobenú kapilárnym odberom. EMLA krém sa vtiera do kože 60 minút pred výkonom v dávke 0,5 – 1 g [21]. EMLA neznižuje bolesť spôsobenú kapilárnym odberom. Dôvodom môže byť vznik vazokonstrikcie, z ktorej vyplýva potreba opakovaného stláčania, aby sa odobrala vzorka krvi s dostatočným objemom [22]. Niektorí autori odporúčajú u novorodencov 4% lidokaínový lipozomálny krém, ktorý má rýchlejší nástup účinku (30 minút). Niektorí autori neodporúčajú 4% tetrakaínový gél pre údajnú neúčinnosť u novorodencov [21]. Medzi nežiaduce účinky lokálnych anestetík patria methemoglobinémia, podráždenie kože a možná toxicita u nedonosených novorodencov [1, 22], avšak podľa niektorých údajov je EMLA bezpečná aj u prematúrnych novorodencov [37]. Na subkutánne podanie je vhodný 1% lidokaín. Dávkovanie roztoku lidokaínu s bikarbonátom sodným (1 : 10) je 2 – 4 mg/ kg, maximálna dávka je 5 mg/kg. Na lokálne očné použitie sa odporúča 0,4% oxybuprokaín alebo 1% tetrakaín vo forme očných kvapiek, podáva sa 1 kvapka do oka pred oftalmologickým skríningovým vyšetrením [21].
ZÁVER
Bolestivé procedúry sú súčasťou intenzívnej starostlivosti o nedonosených a kriticky chorých novorodencov. Bolesť v novorodeneckom veku má preukázateľné nepriaznivé krátkodobé aj dlhodobé následky na vývoj jedinca. Z toho dôvodu majú byť bolestivé výkony minimalizované, a ak nejde o urgentné, život zachraňujúce výkony, procedúry majú byť dôsledne naplánované s ohľadom na analgetickú prípravu. Prejavy bolesti majú byť u hospitalizovaných novorodencov sledované, bolesť má byť systematicky hodnotená vhodným skórovacím systémom. Pri každej potenciálne bolestivej procedúre má byť zabezpečená adekvátna prevencia a kontrola bolesti s ohľadom na aktuálne literárne údaje, typ výkonu a charakteristiky konkrétneho novorodenca. Nefarmakologické stratégie, prípadne v kombinácii s perorálne podávanou sacharózou, je vhodné indikovať v prípade krátkotrvajúcich mierne a stredne bolestivých výkonov. Ak sú indikované farmakologické intervencie, je ideálne kombinovať ich s nefarmakologickými metódami liečby bolesti. Obavy z nežiaducich účinkov farmák nemajú viesť k tolerancii procedurálnej bolesti. Súčasne sa treba vyvarovať ordinácii liekov, o ktorých použití u novorodencov chýbajú údaje. Je dôležité pamätať na zraniteľnosť vyvíjajúceho sa organizmu zo širšej a dlhodobej perspektívy.
Konflikt záujmu: žiadny.
Došlo do redakcie: 9. 3. 2023
Adresa pre korešpondenciu:
doc. MUDr. Lucia Časnocha Lúčanová, PhD.
Neonatologická klinika
Jesseniova LF UK a UNM
Kollárova 2
03659 Martin, SR
e-mail: lucanovalucia@gmail.com
Sources
1. AAP Committee on fetus and newborn and Section on anesthesiology and pain medicine. Prevention and management of procedural pain in the neonate: an update. Pediatrics 2016; 137(2): e20154271.
2. Allegaert K. A critical review on the relevance of paracetamol for procedural pain management in neonates. Front Pediatr 2020; 8. doi.org/10.3389/fped.2020.
3. Badr LK. Pain in premature infants: What is conclusive evidence and what is not. Newborn Infant Nurs Rev 2013; 13(2): 82–86.
4. Badr LK, Abdallah B, Hawari M, Sidani S, Kassar M, Nakad P, Breidi J. Determinants of premature infant pain responses to heel sticks. Pediatr Nurs 2010; 36(3): 129–136.
5. Balice-Bourgois C, Zumstein-Shaha M, Vanoni F, Jaques C, Newman CJ, Simonetti GD. A systematic review of clinical practice guidelines for acute procedural pain on neonates. Clin J Pain 2020; 36(5): 390–398.
6. Bellieni CV, Tei M, Coccina F, Buonocore G. Sensorial saturation for infant‘s pain. J Matern Fetal Neonatal Med 2012; 25(Suppl 1): 79–81.
7. Bellú R, de Waal K, Zanini R. Opioids for neonates receiving mechanical ventilation: a systematic review and meta-analysis. Arch Dis Child Fetal Neonatal Ed 2010; 95: F244–F251.
8. Brummelte S, Grunau RE, Chau V, Poskitt KJ, Brant R, Vinall J, Gover A, Synnes AR, Miller SP. Procedural pain and brain development in premature newborns. Ann Neurol 2012; 71(3): 385–396.
9. Carbajal R. Neonatal pain. In: Boyle E, Cusack J. (eds). Emerging Topics and Controversies in Neonatology. Cham: Springer 2020; 485–501. https://doi.org/10.1007/978-3-030-28829-7_28
10. Carbajal R, Verapeen S, Couderc S, Jugie M, Ville Y. Analgesic effect of breast feeding in term neonates: randomised controlled trial. BMJ 2003; 326: 13.
11. Cignacco E, Hamers JPH, Stoffel L, van Lingen RA, Gessler P, McDougall J, Nelle M. The efficacy of non-pharmacological interventions in the management of procedural pain in opreterm and term neonates: a systematic literature review. European Journal of Pain 2007; 11: 139–152.
12. Cobo MM, Hartley C, Gursul D, Andritsou F, van der Vaart M, Mellado GS, Baxter L, et al. Quantifying noxious-evoked baseline sensitivity in neonates to optimise analgesic trials. eLife 2021; 10: e65266.
13. Duerden EG, Grunau RE, Guo T, Foong J, Pearson A, Au-Young S, et al. Early procedural pain is associated with reagionally-specific alterations in thalamic development in preterm neonates. J Neurosci 2018; 38(4): 878–886.
14. Gursul D, Goksan S, Hartley C, Mellado GS, Moultrie F, Hoskin A, Adams E, Hathway G, Walker S, McGlone F, Slater R. Stroking modulates noxious-evoked brain activity in human infants. Curr Biol 2018; 28(24): R1365–R1381.
15. Harrison D, Larocque C, Bueno M, Stokes Y, Turner L, Hutton B, Stevens B. Sweer solutions to reduce procedural pain in neonates: a meta-analysis. Pediatrics 2017; 139(1): e20160955.
16. Hartley C, Moultrie F, Hoskin A, Green G, Monk V, Bell JL, King AR, et al. Analgesic efficacy and safety of morphine in the procedural pain in premature infants (Poppi) study: randomised placebo-controlled trial. Lancet 2018; 392: 2595–2605.
17. Heaton PA, Fernando AM, Herd D. Correspondence: oral sucrose for procedural pain in infants. Lancet 2011; 377: 25.
18. Henderson AJ, Shaheen SO. Acetaminophen and asthma. Paediatric Respiratory Reviews 2013; 14(1): 9–16.
19. Johnston C, Campbell-Yeo M, Fernandes A, et al. Skin-to-skin care for procedural pain in neonates. Cochrane Database Syst Rev 2014; 1: CD008435.
20. Lago P, Garetti E, Boccuzzo G, Merazzi D, Pirelli A, Pieragostini L, Piga S, Cuttini M, Ancora G. Procedural pain in neonates: the state of the art in the implementation of national guidelines in Italy. Pediatric Anesthesia 2013; 23: 407–414.
21. Lago P, Garetti E, Merazzi D, Pieragostini L, Ancora G, Pirelli A, Bellieni CV. Guidelines for procedural pain in the newborn. Acta Paediatrica 2009; 98: 932–939.
22. Lim Y, Godambe S. Prevention and management of procedural pain in the neonate: an update, American Academy of Pediatrics, 2016. Arch Dis Child Educ Pract Ed 2017; 102: 254–256. doi: 10.1136/archdischild-2016-311066.
23. Neofax. Micromedex NeoFax Essentials 2020. IBM Corporation 2020. Dostupné na: https://www.micromedexsolutions.com/ micromedex2/librarian
24. Olsson E, Ahl H, Bengtsson K, Vejayaram DN, Norman E, Bruschettini M, Eriksson M. The use and reporting of neonatal pain scales: a systematic review of randomized trials. Pain 2021; 162(2): 353–360.
25. Pokorna P, Sima M, Koch B, Tibboel D, Slanar O. Sufentanil disposition and pharmacokinetic model-based dosage regimen for sufentanil in ventilated full-term neonates. Pharmacology 2021; 106: 384–389.
26. Saugstad OD. Acetaminophen and the developing brain: reason for concern? Neonatology 2020; 117: 245–248.
27. Sellas MN, Kyllonen KC, Lepak MR, Rodriguez RJ. Dexmedetomidine for the management of postoperative pain and sedation in newborns. J Pediatr Pharmacol Ther 2019; 24(3): 227–233.
28. Shah PS, Aliwalas LI, Shah V. Breastfeeding or breast milk for procedural pain in neonates. Cochrane Database Syst Rev 2012; 12: 1–96.
29. Shah V, Ohlsson A. Venipuncture versus heel lance for blood sampling in term neonates. Cochrane Database Syst Rev 2007; 4: CD001452.
30. Simons SHP, van Dijk M, Anand KS, Roofthooft D, van Lingen RA, Tibboel D. Do we still hurt newborn babies? Arch Pediatr Adolesc Med 2003; 157: 1058–1064.
31. Slater L, Asmeron Y, Boskovic DS, Bahjri K, Plank MS, Angeles KR, et al. Procedural pain and oxidative stress in premature neonates. The Journal of Pain 2012; 13(6): 590–597.
32. Slater R, Cornelissen L, Fabrizi L, Patten D, Yoxen J, Worley A, Boyd S, Meek J, Fitzgerald M. Oral sucrose as an analgesic drug for procedural pain in newborn infants: a randomised controlled trial. Lancet 2010; 376: 1225–1232.
33. Smith HAB, Besunder JB, Betters KA, Johnson PN, Srinivasan V, Stormorken A, Farrington E, et al. 2022 Society of critical care medicine clinical practice guidelines on prevention and management of pain, agitation, neuromuscular blockade, and delirium in critically ill pediatric patients with consideration of the ICU environment and early mobility. Pediatric Critical Care Medicine 2022; 23(2): e74–e110.
34. Stevens BJ, Gibbins S, Yamada J, et al. The premature infant pan profile-revise (PIPP-R): initial validation and feasibility. Clin J Pain 2014; 30: 238–243.
35. Stevens B, Yamada J, Ohlsson A, et al. Sucrose for analgesia in newborn infants undergoing painful procedures. Cochrane Database Syst Rev 2016; 7: CD001069.
36. Van den Anker JN, Allegaert K. Acetaminophen use in pregnant women and their neonates: safe or unsafe till proven otherwise? Neonatology 2020; 117: 249–251.
37. Vitali SH. Anesthesia and analgesia. In: Boardman JP, Groves AM, Ramasethu J. Avery and MacDonald´s neonatology. 8th ed. Philadelphia: Wolters Kluwer 2021; 316–325.
38. Williams MD, Lascelles BDX. Early neonatal pain: a review of clinical and experimental implications on painful conditions later in life. Frontiers in Pediatrics 2020; 8: 30. doi: 10.3389/ fped.2020.00030.
39. Wilson-Smith EM. Procedural pain management in neonatesm infants and children. Reviews in Pain 2011; 5(3): 4–12.
Labels
Neonatology Neonatal NurseArticle was published in
Czech and Slovak Neonatology
2023 Issue 1
Most read in this issue
- Craniosynostosis
- Diagnostic dilemmas in neonatal meningitis
- Appropriate management of procedural pain in newborn infants
- Current perspective on the issue of neonatal seizures