Vzťah mikroalbuminúrie a obezity u zdravých mladistvých – predbežné výsledky štúdie „Rešpekt pre zdravie“

Souhrn

Východiska:
U dospelých je albuminúria markerom prítomnosti alebo rizikovým faktorom vzniku kardiovaskulárnych a renálnych ochorení. Korene týchto ochorení siahajú do detstva a mladosti. Údaje o renálnej exkrécii albumínu (albumin/creatinine ratio – ACR) a prevalencii mikroalbuminúrie vo všeobecnej populácii mladistvých sú sporé.

Metódy a výsledky:
Vo vzťahu k antropometrickým ukazovateľom celkovej a centrálnej obezity sme sledovali ACR a prevalenciu mikroalbuminúrie u 846 študentov stredných škôl (482 chlapcov) vo veku 15–19 rokov. ACR (0,43; 0,29–0,67 mg albumínu/mmol kreatinínu vs 0,35; 0,25–0,51 mg albumínu/mmol kreatinínu, p < 0,001), a prevalencia mikroalbuminúrie (3,6 % vs 1,2 %, χ²: p = 0,024) boli významne vyššie u dievčat ako u chlapcov. V celom súbore a u chlapcov sme pozorovali významne vyššie ACR u probandov s podhmotnosťou v porovnaní s nadhmotnosťou alebo obezitou. Korelácie medzi ACR a indexom telesnej hmotnosti, percentom celkového telesného tuku, ako i ukazovateľmi centrálnej obezity boli inverzné.

Závery:
Vo všeobecnej populácii adolescentov bola prevalencia mikroalbuminúrie relatívne nízka. U chlapcov ACR koreluje, paradoxne, inverzne s antropometrickými ukazovateľmi výživového statusu. Naše výsledky poukazujú na potrebu: (a) špecifickej interpretácie ACR u mladistvých, a (b) rozboru asociácií tohto v dospelosti dôležitého rizikového markera u mladistvých v širších medicínskych súvislostiach, ako vo vzťahu k aktuálnemu krvnému tlaku, inzulínovej senzitivite a pod.

Kľúčové slová:
mladiství – mikroalbuminúria – obezita

Úvod

Obezita je najčastejšie sa vyskytujúcim metabolickým ochorením 21. storočia. Svetová zdravotnícka organizácia ju označila za najväčší zdravotný problém na celom svete a varuje pred globálnou epidémiou. V súčasnosti sa stáva obezita závažným zdravotným problém nie­len u dospelých, ale aj u detí a dospievajúcich [1,2], u ktorých spôsobuje ochorenia, ktoré sa donedávna považovali výlučne za ochorenia dospelých, ako napr. diabetes 2. typu a ateroskleróza [3].

Prierezové štúdie u dospelých poukazujú na priamy vzťah medzi indexom telesnej hmotnosti (body mass index – BMI) a mortalitou [4,5]. Manifestácia metabolických a kardiovaskulárnych ochorení či aterosklerózy, sa však spája s centrálnou obezitou [6,7]. BMI preto nie je najvhodnejším ukazovateľom odhadu metabolického rizika a obzvlášť u detí a dospievajúcich má svoje obmedzenia [8,9]. V ostatných rokoch sa preto zaviedli antropometrické indexy, ktoré zohľadňujú obezitu hornej časti tela – obvod pása, pomer pás/výška, pomer pás/boky alebo obvod krku, ktoré lepšie korelujú s kardiometabolickým rizikom [9–12].

Následky obezity v ochoreniach obehového systému, mozgu, pľúc a kĺbov sú dobre známe. Jej významu pri vzniku a progresii ochorení obličiek sa však začína venovať pozornosť len v ostatnej dobe [13–15]. U dospelých proteinúria samotná prispieva nielen k poškodeniu obličiek, ale je aj prediktorom zvýšenej kardiovaskulárnej i celkovej mortality [16]. Na nežiaduce účinky obezity však poukazoval už Hippo­krates z Kosu (460–375 p. n. l.), ktorý zároveň popísal „laboratórnu“ diagnostiku proteinúrie: moč obsahu-júci bielkoviny pení, čo indikuje prítomnosť ochorenia obličiek.

Prvými klinickými príznakmi obezitnej nefropatie sú hyperfiltrácia a mikroalbuminúria (MA) [17]. Mikroalbuminúriou označujeme únik malých množstiev špecifickej bielkoviny plazmy – albumínu do moču. Od 80. rokov minulého storočia je známe, že MA je prediktorom nefropatie a kardiovaskulárnej morbidity a mortality u dospelých pacientov s diabetom [18–20]. V súčasnosti považujeme MA za nezávislý prediktor vzniku a vývinu nielen ochorení obličiek, ale aj kardiovaskulárnych ochorení, aj u pacientov bez diabetu, pacientov s hypertenziou, v starobe, ale aj vo všeobecnej populácii [21–26]. Patofyziologické mechanizmy spájajúce MA s kardiovaskulárnymi ochoreniami nie sú úplne jasné, akceptuje sa, že únik albumínu do moču odráža generalizovanú dysfunkciu vaskulárneho endotelu, spojenú s nízkym stupňom zápalu [27,28]. Preto nie je prekvapujúce, že aj vylučovanie malých množstiev albumínu do moču, podstatne nižších ako množstvá albumínu, ktoré definujeme ako MA, sú nezávislými prediktormi kardiovaskulárnych ochorení u dospelých [29–31].

Veľké populačné štúdie u nediabetických normotenzných dospelých udávajú 3–8% prevalenciu MA [24,32–35]. Keďže sa patofyziologické zmeny vyúsťujúce do manifestácie kardiovaskulárnych ochorení začínajú vyvíjať už v detstve, aktuálnou sa stáva otázka prevalencie MA v detstve či adolescencii a jej možná asociácia s budúcim vývinom kardiovaskulárnych ochorení. Údaje o prevalencii MA vo všeobecnej populácii adolescentov sú sporé: 3L štúdia u 12–17-ročných adolescentov v Grécku (n = 498) udáva prevalenciu 12,9 % [36], a v štúdii NHANES z rokov 1999–2004 bola prevalencia u 12–19-ročných mladistvých (n = 2 515) 8,9 % [37]. Vzťahy medzi MA a kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi u detí či adolescentov nie sú dostatočne známe. V štúdii u 11–17-ročných zdravých adolescentov (n = 354) bola odhalená len voľná, ale štatisticky významná, asociácia renálnej exkrécie albumínu (urinary albumin excretion rate – AER) s koncentráciami inzulínu nalačno [38], naznačujúca možný včasný vzťah medzi poruchou metabolizmu inzulínu a vaskulárnou integritou.

Štúdie z metabolických klinických pracovísk dokladajú, že obézne deti a adolescenti majú vyššie hodnoty MA ako chudé deti [38–40]. Prevalencia MA u obéznych detí a adolescentov sa odhaduje na 10,1 % [41]. Výsledky vyššie uvedených štúdií vo všeobecnej populácii adolescentov však priniesli paradoxné zistenia: v štúdii NHANES bola prevalencia obezity 10,3 %, avšak prevalencia MA bola významne vyššia u chudých (8,7 %) ako obéznych (0,3 %, p = 0,005) probandov [37]. Rovnako aj v 3L štúdii bol vzťah medzi BMI a MA inverzný: probandi s nižším BMI (21,4 kg/m²) mali vyššie hodnoty MA (20,5 mg albumínu/g kreatinínu) v porovnaní so skupinou s vyšším BMI (22,2 kg/m², p = 0,04; 12,6 mg albumínu/g kreatinínu, p = 0,01) [42].

Zhrnuté poznatky o MA vo všeobecnej populácii detí a adolescentov jednoznačne poukazujú na špecifiká tohto veku určitými, a paradoxnými, rozdiel­­mi voči dospelým. Tieto poznatky nás viedli k uskutočneniu predbežnej analýzy výsledkov získaných v projekte „Rešpekt pre zdravie“, ktorý inicioval Zdravotný odbor Bratislavského samosprávneho kraja na stredných školách, ktorých je zriaďovateľom. Odborným garantom projektu je Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave. Hlavným cieľom projektu je prevencia kardiometabolických a iných chronických ochorení. Projekt má charakter neintervenčnej, observačnej štúdie, ktorá pozostáva zo zisťovania epidemio­logických údajov dotazníkmi, antropometrických meraní a biochemických vyšetrení zameraných na kardiometabolické rizikové faktory.

V predbežnej analýze sme hľadali odpovede na nasledujúce otázky:

• a) aká je vo všeobecnej populácii adolescentov prevalencia mikroalbuminúrie,
• b) aké sú hodnoty ACR,
• c) aké sú vzťahy medzi ACR a ukazovateľmi obezity a
• d) či sa uvedené ukazovatele líšia u chlapcov a dievčat.

Hodnotili sme asociácie k celkovej obezite (BMI alebo percento telesného tuku), resp. centrálnej obezite, ktorú sme hodnotili obvodom brucha a pásu, a neštandardnými ukazovateľmi, ktoré sú však v literatúre popísané ako vhodné aj u mladistvých: pomerom pás/výška [43] a obvodom krku [44].

Materiál a metódy

Štúdiu schválila Etická komisia Bratislavského samosprávneho kraja. Účasť v štúdii je podmienená písomným súhlasom mladistvého, u neplnoletých probandov písomným súhlasom rodiča.

V čase od novembra roku 2011 do apríla roku 2012 sme na stredných školách, ktorých zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, zmerali antropometrické ukazovatele u > 1 600 mladistvých vo veku od 14 do 22 rokov. V tejto práci analyzujeme výsledky získané od 846 probandov vo veku 15 až 19 rokov, u ktorých sme mali v čase vyhodnocovania kompletné výsledky antropometrických meraní a mikroalbuminúrie, po vyradení probandov, u ktorých nebolo vhodné klasifikovať antropometrické ukazovatele použitím Slovenských populačných tabuliek. 14- a 20–22-ročných adolescentov sme nezaradili do hodnotenia pre malé početnosti probandov v týchto vekových kategóriách.

Antropometrické merania sme v spolupráci so študentmi Verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave vykonávali pria­­mo na školách. Výšku sme merali výškomerom u bosých probandov stojacich vzpriamene (pozerajúcich vpred) pri stene na vodorovnej podlahe. Hmotnosť a percento telesného tuku sme merali digitálnou váhou s meračom telesného tuku (Omron BF510, meranie tuku bioimpedančnou metódou použitím 4 senzorov). Obvody sme merali u vzpriamene stojacich probandov ohybnou neelastickou ciachovanou páskou – obvod pása vo vodorovnej rovine v polovičnej vzdialenosti medzi spodným rebrom a hrebeňmi panvových kostí, obvod krku v mieste štítnej chrupavky u probanda stojaceho so vzpriamenou hlavou pri pohľade vpred [44].

Vypočítali sme BMI a index centrálnej obezity (pomer obvod pásu k výške v cm). Kategorizáciu podľa BMI a percenta telesného tuku upresňujeme v príslušných tabuľkách. Ako centrálnu obezitu sme klasifikovali pomer pás//výška > 0,50 [43]. Nakoľko pre obvody brucha, pásu či krku nie sú u adolescentov stanovené hraničné hodnoty klasifikácie obezity, vo vzťahu k ACR sme sledovali len korelácie.

Mladiství sa dostavili na odber bio­logického materiálu do zazmluvneného zdravotníckeho zariadenia. Vo vzorke ranného moču boli stanovené koncentrácie albumínu (imunoturbidimetricky, použitím súpravy Randox, Crumlin, Veľká Británia) a kreatinínu (kinetická Jaffého metóda bez deproteinácie, súprava Dialab, Praha, ČR), na prístroji Advia 2400 (Siemens). Vylučovanie albumínu do moču sme udávali ako pomer albumín/kreatinín (albumin to creatinine ratio – ACR). Keďže sa renálna exkrécia kreatinínu líši u oboch pohlaví, referenčné hodnoty ACR sa udávajú zvlášť pre mužov a ženy. V súčasnosti neexistuje konsenzus o definícii MA v detskom veku či adolescencii, zvyčajne sa používajú referenčné hodnoty deklarované pre dospelých [45]. Ako MA sme klasifikovali pomer albumín/kreatinín v rozmedzí 2,5–25,0 mg/mmol u chlapcov a v rozmedzí 3,5–35,0 mg/mmol u dievčat.

Po otestovaní distribúcie hodnôt v súbore sme 2 skupiny porovnávali dvojstranným Studentovým t-testom, v prípade normálnej distribúcie hodnôt, a dvojstranným Mann-Whitneyho U-testom, ak bola distribúcia neparametrická. Viac ako 2 skupiny sme vzájomne porovnávali jednoduchou analýzou rozptylu (ANOVA) s post-hoc Scheffeho testom alebo Kruskal-Wallisovým testom s post-hoc Dunnovým testom. Hodnoty udávame ako priemer ± štandardná odchýlka, u ukazovateľov s neparametrickou distribúciou ako medián a medzikvartilový rozsah. Korelácie sme vyhodnocovali metódou lineárnej regresie Pearsonovým alebo Spearmanovým testom. Teoretickú a aktuálne zistenú distribúciu probandov sme porovnávali pomocou χ² testu, výsledky udávame ako početnosti (%). Za významné sme považovali p < 0,05. Na štatistické hodnotenie sme použili program Microsoft Excel a SPSS v.16.

Výsledky

Súbor tvorilo 482 (57 %) chlapcov a 364 dievčat. BMI bol u 65 % probandov v normálnom rozmedzí, 8 % malo podhmotnosť, 11 % nadhmotnosť a 16 % bolo obéznych. Distribúcia v kategóriách BMI sa významne líšila medzi chlapcami a dievčatami: v súbore bolo viac dievčat ako chlapcov s podhmotnosťou (χ²: p = 0,035) a normálnou hmotnosťou (χ²: p = 0,026), a viac obéznych chlapcov ako dievčat (χ²: p = 0,001). Charakteristiky súboru vzhľadom na pohlavie a klasifikáciu BMI uvádzame v tab. 1a a 1b, vzhľadom na vek a pohlavie v tab. 2a a 2b.

Vplyv pohlavia, veku a obezity na hodnoty ACR

Hodnoty ACR boli významne nižšie u chlapcov (0,36; 0,25–0,51 mg albumínu/mmol kreatinínu) ako u dievčat (0,43; 0,29–0,67; p < 0,001). 16-ročné (p < 0,001), 17-ročné (p < 0,008) a 18-ročné (p < 0,006) dievčatá mali významne vyššie ACR ako chlapci zodpovedajúceho veku, u 15-ročných a 19-ročných sme pozorovali len tendenciu k vyšším hodnotám (tab. 2a a 2b). U chlapcov boli hodnoty ACR významne ovplyvnené vekom (Kruskal-Wallis: p = 0,005). U 15–18-ročných chlapcov sa vylučovanie albumínu znižovalo stúpajúcim vekom, a ACR bol u 15-ročných významne vyšší v porovnaní s 18-ročnými (p = 0,01). 19-roční chlapci mali ACR hodnoty porovnateľné s 15-ročnými. U dievčat sa ACR vekom významne nemenil (tab. 2a a 2b).

Ak sme hodnotili celý súbor podľa kategórií BMI spolu, adolescenti sa významne (Kruskal-Wallis: p = 0,006) líšili v hodnotách ACR: tí s podhmotnosťou mali ACR 0,43 (0,33–0,43 mg albumínu/mmol kreatinínu), s normálnou hmotnosťou 0,38 (0,26–0,38 mg albumínu/mmol kreatinínu; p = 0,013 voči skupine s podhmotnosťou), s nadhmotnosťou 0,36 (0,24–0,36 mg albumínu/mmol kreatinínu; p = 0,010 voči skupine s podhmotnosťou), a obézni 0,33 (0,24–0,33 mg albu­mínu/mmol kreatinínu; p = 0,001 voči skupine s podhmotnosťou). Skupiny s normálnou hmotnosťou, nadhmotnosťou a obézni probandi sa medzi sebou významne nelíšili. Tieto výsledky sme potvrdili aj pri analýze podsúboru probandov s normálnou mikroalbuminúriou (Kruskal-Wallis: p = 0,004). Chlapci rôznych BMI kategórií sa významne líšili v hodnotách ACR (Kruskal-Wallis: p = 0,025): obézni chlapci a tí s nadhmotnosťou vylučovali významne menej albumínu v prepočte na kreatinín ako chlapci s podhmotnosťou (obr. 1). Hodnoty ACR boli u dievčat rôznych kategórií BMI porovnateľné (obr. 1). Hodnoty ACR analyzované v celej kohorte sa medzi probandami s centrálnou obezitou (pomer pás//výška > 0,5; ACR: 0,38, 0,26–0,57 mg albumínu/mmol kreatinínu) a bez centrálnej obezity (pomer pás/výška > 0,5; ACR: 0,35, 0,25–0,59 mg albumínu//mmol kreatinínu) nelíšili významne (p = 0,478). Významné rozdiely neboli prítomné ani pri analýze skupín podľa pohlavia (obr. 2). ACR bol vyšší ako u chudých dievčat v porovnaní s chudými chlapcami (0,42; 0,29–0,65; n = 329; vs 0,35; 0,25–0,51; n = 411; p < 0,001), tak i u centrálne obéznych dievčat v porovnaní s chlapcami s centrálnou obezitou (0,56; 0,29–0,78; n = 70; vs 0,31; 0,24–0,52; n = 35; p = 0,011). Spearmanove korelačné koeficienty medzi ACR a vekom či sledovanými antropometrickými ukazovateľmi v celej kohorte, alebo len u probandov s normálnymi hodnotami ACR (po vyradení probandov s MA) uvádzame v tab. 3. Všetky štatisticky významné korelácie boli voľné a tesnejšie pri hodnotení probandov bez MA. Tieto korelácie boli významné, aj keď sme zvlášť hodnotili skupinu chlapcov (tab. 3). Jediná významná, aj keď hraničná, korelácia u dievčat bol vzťah k hmotnosti v skupine bez MA (r = –0,105, p = 0,050).

Ak sme hodnotili celý súbor vzhľadom na percentá telesného tuku, 9 % probandov malo nízke percento, 51 % percento v normálnom rozmedzí, 22 % zvýšené a 18 % vysoké percento telesného tuku. U dievčat boli tieto početnosti nasledovné: 6 %, 42 %, 29 % a 23 %, u chlapcov: 12 %, 57 %, 16 % a 15 % (χ²: p < 0,001), čiže v súbore bolo významne menej dievčat s nízkym (χ²: p = 0,005) a normálnym (χ²: p = 0,0002) percentom telesného tuku ako u chlapcov a viac so zvýšeným (χ²: p = 0,017) a vysokým (χ²: p = 0,002), percentom telesného tuku. Pri kategorizácii podľa percenta telesného tuku sa skupiny nelíšili v hodnotách ACR významne ani v celom súbore, ani pri hodnotení u dievčat či chlapcov zvlášť, aj keď vo všetkých 3 prípadoch sme pozorovali trend k vyšším hodnotám v skupine s nízkym obsahom telesného tuku a nižším hodnotám v skupinách s vysokým obsahom telesného tuku (tab. 4). Tieto trendy ostali zachované, aj keď sme hodnotili súbor po vyradení probandov, ktorí mali MA (údaje neuvádzame).

Mikroalbuminúria

MA sme zaznamenali u 19 probandov (2,2 %), 6 chlapcov (1,2 %) a 13 diev­čat (3,6 %, χ²: p = 0,024). Prevalencia MA bola vyššia u probandov s podhmotnosťou (4,6 %) a obezitou (3,7 %) ako u adolescentov s BMI v normálnom rozmedzí (1,4 %) alebo nadhmotnosťou (2,2 %), avšak frekvencie probandov s MA a bez nej sa v jednotlivých kategóriách BMI významne nelíšili. Pri porovnaní jednotlivých kategórií BMI bola MA častejšia len u obéznych diev­čat v porovnaní s obéznymi chlapcami (χ²: p = 0,008). Päť probandov (3 diev­čatá a 2 chlapci) s nízkym obsahom telesného tuku, 4 (3 dievčatá a 1 chlapec) s obsahom telesného tuku v normálnom rozmedzí, 2 dievčatá so zvýšeným obsahom telesného tuku a 8 probandov s vysokým obsahom telesného tuku (5 dievčat a 3 chlapci) mali MA, frekvencia výskytu sa však u pohlaví nelíšila významne.

Keď sme kohortu kategorizovali podľa ACR na skupinu s normálnymi hodnotami (0,37; 0,26–0,56 mg albumín/kreatinín) a hodnotami v rozmedzí MA (4,40; 3,60–6,11 mg/mmol, p < 0,001), skupiny sa nelíšili významne v sledovaných antropometrických ukazovateľoch. Obdobne sa v žiadnom z ukazovateľov nelíšili diev­čatá s normoalbuminúriou (0,42; 0,28–0,63 mg albumínu/mmol krea­tinínu) a MA (5,1; 4,0–10,8 mg albumínu/mmol kreatinínu; p < 0,001). Chlapci s normoalbuminúriou (0,35; 0,25–0,50 mg albumínu/mmol kreatinínu) boli významne nižší (179 ± 7 cm) v porovnaní s chlapcami s MA (3,14; 2,66–5,25 mg albumínu/mmol kreatinínu; výška: 186 ± 5 cm, obe p < 0,001).

Diskusia

Podľa našich vedomostí predkladáme ako prví výsledky komplexnej analýzy vzťahov antropometrických ukazovateľov celkovej a centrálnej obezity k ACR u zdravých adolescentov na Slovensku. V zhode s údajmi u dospelých, i s ostanými štúdiami všeobecnej populácie detí a adolescentov [32,36,37,46], sme zistili, že dievčatá majú vyššie hodnoty ACR ako chlapci. U dievčat sme nezistili na veku závislé zmeny v ACR. U chlapcov sa ACR znižoval od 15. do 18. roku a aj korelácia medzi ACR a vekom bola inverzná.

V súlade s predchádzajúcimi štúdiami u zdravých adolescentov [32,36,47] aj u našich zdravých mladistvých bol vzťah medzi ACR a BMI – paradoxne – inverzný. Probandi s podhmotnosťou mali vyššie hodnoty ACR v porovnaní so všetkými ostatnými skupinami (normálna hmotnosť, nadhmotnosť, obezita), a to aj v podsúbore probandov s normálnou MA. Obdobnú tendenciu sme pozorovali aj pri kategorizácii vzhľadom na percento telesného tuku – probandi s nízkym obsahom telesného tuku mali tendenciu k vyšším hodnotám ACR, a probandi s nadmerným obsahom tuku mali najnižšie hodnoty ACR. Klasifikácia podľa centrálnej obezity (pomerom obvodu pásu k výške) však neodhalila významné rozdiely v ACR. V dostupnej literatúre sme nenašli zmienku o analýze ACR vzhľadom na obsah telesného tuku či centrálnu obezitu, takže nie je možné naše výsledky porovnať s inými populáciami dospievajúcich. Hodnoty ACR korelovali inverzne s ukazovateľmi nielen celkovej, ale i centrálnej obezity. Tento paradox sa prejavoval len pri hodnotení celej skupiny spolu a u chlapcov. Príčiny, prečo majú na rozdiel od dospelých dospievajúci zdraví chudí jedinci vyššie ACR ako obézni nie sú úplne jasné. Predpokladá sa, že môže ísť o efekt ortostatickej proteinúrie, pozorovanej najmä u astenických mladistvých [48,49]. Naša predbežná analýza však naznačuje aj iné skutočnosti, ktorým doposiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť: možnosť existencie pohlavných rozdielov v renálnej exkrécii albumínu vzhľadom na výživový status u zdravých mladistvých. Znižovanie ACR v období od puberty do dospievania a nižší ACR u obéznych chlapcov a chlapcov s nadhmotnosťou môže odrážať renálne efekty hormonálnych zmien. Napr. podávanie testosterónu zvýšilo proteinúriu a albuminúriu u chudých, ale znížilo u obéznych Zucker potkanov [50]. Vynára sa zaujímavá otázka vzťahu koncentrácií pohlavných hormónov, resp. ich pomerov, a ACR u dospievajúcich. Potvrdiť alebo vyvrátiť tieto rozdiely medzi pohlaviami budeme môcť len analýzou po ukončení štúdie, po zohľadnení ostatných faktorov, ktoré môžu ACR významne ovplyvňovať, ako napr. krvný tlak, inzulinémia a inzulínová senzitivita [38] a pod. U zdravých normotenzných dospelých je prítomnosť MA prediktorom vývinu hypertenzie [51]. Výsledky 3L štúdie však paradoxne dokladajú inverzný vzťah medzi ACR a systolickým krvným tlakom u zdravých adolescentov v súbore s 5,2% prevalenciou hypertenzie [42]. Je teda nutné predpokladať, že podrobnejšia analýzy v širších súvislostiach poukážu na ďalšie špecifiká albuminúrie u zdravých adolescentov.

Prevalencia MA v našej kohorte (2,2 %) bola nižšia ako udávajú obdobné štúdie u mladistvých v bežnej populácii (8,9–12,9 %) [36,37] a blížila sa spodnej hranici prevalencie vo veľkých populačných štúdiách u nedia­betických normotenzných dospelých: 3–8 % [24,32–35]. Nízka prevalencia MA v našej štúdii je síce povzbudzujúca, avšak presnejší odhad prevalencie MA bude možný až po vyhodnotení údajov po skončení štúdie. Príčiny nízkej prevalencie MA jednoznačne vysvetliť nevieme. Môžu byť čiastočne spôsobené výberom probandov – v štúdii sme vyšetrovali len adolescentov, ktorí mali záujem o svoj zdravotný stav, alebo ktorých rodičia mali záujem o zdravotný stav svojich detí. Prevalencia MA je vyššia u detí a mladistvých v nižších vekových skupinách, dosahujúc maximálne hodnoty u 14–15-ročných mladistvých [52,53]. Odhad prevalencie MA u mladistvých komplikuje i skutočnosť, že 30–50 % detí a adolescentov má prechodnú MA – ponámahovú alebo spôsobenú febrilným ochorením [48,54]. Mladiství v našej štúdii nejavili známky akútneho ochorenia (probandi nemali leukocytózu, ani známky zápalu podľa koncentrácií hsCRP – výsledky sme neuviedli), mieru telesnej aktivity deň pred odberom sme však nesledovali. Nevieme ani posúdiť, koľko mladistvých, u ktorých sme zaznamenali MA, má perzistentnú MA.

V súlade s literárnymi údajmi u dospievajúcich [32,36] aj v našej kohorte bola prevalencia MA vyššia u dievčat ako u chlapcov. Údaje u dospelých sú protichodné, napr. v PREVEND (Prevention of REnal and Vascular ENd stage Disease) štúdii bola vyššia prevalencia MA u mužov (bez dia­betu a hypertenzie) ako u žien [24]. U dospelých stúpa prevalencia MA vekom [24,25,33,34], čo sme u adolescentov nepotvrdili, pravdepodobne pre úzke vekové rozmedzie zaradených probandov.

Napriek tomu, že v slovenských pomeroch možno hodnotiť analyzovaný súbor ako rozsiahly, diskutujeme len čiastkové predbežné výsledky v prierezovej štúdii vo výbere, ktorý nemožno považovať z demografického či epidemiologického hľadiska za reprezentatívny. Naša predbežná analýza však naznačila niektoré aktuálne a špecifické otázky hodnotenia ACR v jednej vzorke ranného moču u zdravých mladistvých. Vzhľadom na relatívne nízku frekvenciu komorbidít, charakteristických pre populáciu dospelých, vo všeobecnej populácii adolescentov predstavujú mladiství ideálnu kohortu na štúdium prirodzeného vývinu renálnej exkrécie albumínu. Nakoľko u mladistvých rýchle pribudajú ochorenia, ktoré sa donedávna považovali za choroby dospelosti, sú obdobné štúdie vysoko relevantné, za účelom zistenia prediktorov zvýšeného vylučovania albumínu do moču, resp. implementácie potenciálnych preventívnych opatrení či terapeutických prístupov.

Poďakovanie

Ďakujeme rodičom a študentom za ochotu zúčastniť sa štúdie, personálu stredných škôl, na ktorých sme uskutočnili merania a vedeniu a študentom fakulty Verejného zdravotníctva SZU v Bratislave za spoluprácu. Štúdiu „Rešpekt pre zdravie“ inicio­val a finančne podporil Zdravotný odbor Bratislavského samosprávneho kraja, odborným garantom je Regionálny úrad verejného zdravotníctva hlavného mesta Slovenska Bratislava.

doc. MUDr. Katarína Šebeková, DrSc.

www.fmed.uniba.sk

e-mail: kata.sebekova@gmail.com

Doručeno do redakce: 30. 5. 2012