Zomrel profesor MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc.
Vyšlo v časopise:
Rozhl. Chir., 2007, roč. 86, č. 12, s. 685-686.
Kategorie:
Monotematický speciál - Původní práce
Dňa 26. októbra 2007 opustil rady chirurgov jeden z najvýznamnejších slovenských chirurgov – prof. MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. Každý kto ho poznal cíti, že odišiel človek veľký nielen chirurgickým umením, ale aj človek s veľkým srdcom. Pracovitý, slušný a nesmierne skromný chirurg. Odišiel jeden z posledných bardov slovenskej chirurgie.
Profesor Šimkovic bol jedným zo zakladateľom slovenskej kardiochirurgie a prvým prednostom Chirurgickej kliniky SZU (vtedy ešte ILF). Narodil sa 28. júna 1919 v Senici. Gymnázium navštevoval v Malackách. Promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1944 (vtedy sa táto Univerzita dočasne volala Slovenská univerzita). Bolo to cez vojnu počas bombardovania Bratislavy spojenec-kými vojskami a profesor Šimkovic často spomínal, ako si diplomy museli rozdeľovať v kryte v železničnom tuneli. Od roku 1945 pracoval ako asistent na I. chirurgickej klinike u profesora Konštantína Čárskeho, prvý rok úplne bezplatne. S asistentom Dr. Kratochvilom tam založili prvé laboratórium experimentálnej chirurgie v Bratislave. Po založení II. chirurgickej kliniky v Evanjelickej nemocnici na Partizánskej ulici, ktorá sa mala špecializovať viac na hrudnú chirurgiu a kardiochirurgiu, prešiel v tom čase mladý asistent MUDr. Šimkovic pracovať na túto novú kliniku. Tu spolu s ing. Bolfom skonštruovali prvý československý prístroj pre mimotelový krvný obeh, ktorý sa stal československým patentom. Bol členom tímu, ktorý dňa 8. 7. 1958 uskutočnil prvú úspešnú operáciu na otvorenom srdci na Slovensku s vlastným prístrojom na mimotelový obeh. Už v týchto pionierskych rokoch slovenskej kardiochirurgie bol neskorší profesor Šimkovic pri všetkom, čo formovalo slovenskú kardiochirurgiu. V roku 1956 habilitoval na docenta chirurgie a v roku 1967 bol menovaný profesorom chirurgie.
V roku 1968 po návrate zo Spojených štátov, kde pracoval v Houstone s prof. Cooleym, sa profesor Šimkovic stal prvým prednostom novovzniknutej Chirurgickej kliniky ILF v nemocnici na Kramároch. Tu v nie v celkom dokonalých podmienkach povzniesol slovenskú kardiochirurgiu na prakticky svetovú úroveň. Okrem množstva iných kardiochirurgických operácií, vlastnou originálnou metódou spolu s doc. Hubkom vykonal vyše 270 náhrad mitrálnej chlopne pomocou alotransplantátu. Dňa 10. 11. 1969 ako prvý v Československu vykonal aorto-koronárny bypass.
Chirurgickú kliniku ILF viedol profesor Šimkovic až do roku 1978, teda celých 10 rokov. Po zriadení Ústavu kardiovaskulárnych chorôb na Partizánskej ulici sa stal prednostom Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie a viedol ju až do roku 1990. Prinavrátil život a zdravie veľkému množstvu pacientov. Zaslúžil sa o to, že sa kardiochirurgia stala na Slovensku samostatným chirurgickým odborom. Keď sa ústav v roku 1997 presťahoval do nových moderných priestorov pod Krásnou Hôrkou ako Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, pracoval profesor Šimkovic v ňom naďalej, hoci už mal vtedy 78 rokov. Ešte ďalších 7 rokov chodil do práce, radil svojim žiakom a písal knihy o slovenskej chirurgii a kardiochirurgii. Celkove publikoval vyše 220 odborných článkov a napísal 4 monografie. Azda najznámejšia jeho odborná monografia je Chirurgia srdca (1996), v ktorej zhrnul všetky súčasné poznatky z kardiochirurgie, včetne jeho vlastných celoživotných skúseností. V poslednom období života sa zaoberal najmä psychológiou chirurga a snažil sa pochopiť jeho dušu. Po nesmierne namáhavom zbieraní údajov o živote slovenských chirurgov napísal prácu Chirurgovia – ako žijú a ako zomierajú. Publikoval ju v časopise Slovenský chirurg na sklonku roka 2004.
Z jeho posledných kníh, ktoré napísal v posledných siedmych rokoch svojho života, sú známe najmä kniha O chirurgii, chirurgoch a nielen o nich (2001) a kniha Začiatky a rozvoj chirurgie srdca na Slovensku (2006) V týchto knihách sú zachytené momenty, na ktoré si už nikto zo žijúcich nepamätal, ako aj nesmierne cenné informácie z pionierskych časov slovenskej kardiochirurgie. Profesor Šimkovic sa rozhodol, že nám ich tu navždy zanechá. Za svoju celoživotnú prácu získal ako jediný chirurg jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní – Pribinov kríž.
Jeho možno posledné verejné vystúpenie bolo na jubilejnom 60. chirurgickom dni Kostlivého v Bratislave dňa 1. decembra 2006. Profesor Šimkovic bol v tom čase už takmer 88ročný a bol jediným žijúcim pamätníkom prvého Chirurgického dňa Kostlivého, konaného v roku 1945. V krásnom prejave plného dojatia a spomienok pripomenul slovenským chirurgom autentický priebeh tohto historického podujatia, ktoré si dobre pamätal (vtedy bol na ňom prítomný ako študent, sedel v poslednej rade a robil si z neho poznámky).
Profesor Šimkovic bol nesmiernou autoritou v slovenskej chirurgii. Bol celých 17 rokov hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva pre odbor chirurgia (v rokoch 1965–1982). Celé dve generácie chirurgov si ho pamätajú ako člena skúšobnej atestačnej komisie, ktorý aj počas skúšok dokázal chirurgom rozdávať vzácne rady do praktického chirurgického života. Atestácie skúšal celých 20 rokov (v rokoch 1968–1988). A všetci si ho pamätajú ako významného, múdreho, spravodlivého a elegantného chirurga.
Česť jeho pamiatke.
Prof. MUDr. Peter Kothaj, CSc.
prezident Slovenskej chirurgickej spoločnosti
Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicínaČlánek vyšel v časopise
Rozhledy v chirurgii
2007 Číslo 12
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Cinitaprid – nové bezpečné prokinetikum s odlišným mechanismem účinku
- Cinitaprid v léčbě funkční dyspepsie – přehled a metaanalýza aktuálních dat
- Perorální antivirotika jako vysoce efektivní nástroj prevence hospitalizací kvůli COVID-19 − otázky a odpovědi pro praxi
Nejčtenější v tomto čísle
- Longova metoda operace hemoroidů a prolapsu sliznice anorekta (PPH) – zkušenosti 8 let
- Nejčastěji se vyskytující neuroendokrinní nádor trávicího ústrojí – karcinoid
- Maligní somatostatinom (stručný přehled a kazuistika)
- Současné možnosti ošetření osteoporotických fraktur torakolumbální páteře