Látkové a nelátkové závislosti v adolescencii

Souhrn

Cieľom práce bolo zistiť, aký je súčasný postoj dospievajúcich k látkovým a nelátkovým závislostiam. Aké sú ich znalosti v tejto oblasti? Koľko z nich už „vyskúšalo“ nielen kávu, alkohol, cigarety, ale aj nelegálne psychotropné látky. Čo motivuje mladých ľudí k látkovej a nelátkovej závislosti a či sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v ich užívaní? V práci sme použili dotazníkovú metódu.

Klíčová slova:

adolescenti – závislost – motivácia

ÚVOD

Adolescencia je obdobím budovania nových psychosociálnych vzťahov, presadzovaním vlastnej individuality, voľby a prípravy na budúce povolanie, vytváranie vzťahov ku opačnému (rovnakému) pohlaviu, s rizikami s tým súvisiacimi (neplánované rodičovstvo, pohlavné choroby, promiskuita). Rizikovými formami správania možno rozumieť jednak rôzne sociálno-patologické javy, ako napr. fajčenie, pitie alkoholu, užívanie psychotropných látok (PL), nebezpečné riadenie auta, rizikové športy, nechránené sexuálne aktivity a porušovanie sociálnych noriem a pod. Rizikové správanie sa v adolescencii môže priniesť aj vznik závislostí od psychotropných látok či patologického hráčstva a pod.

Z mnohých štúdií vyplýva, že adolescenti majú už vo veku 10 až 13 rokov za sebou nejakú praktickú skúsenosť s návykovými látkami. V tomto veku ide väčšinou o tzv. legálne drogy – tabak, alkohol, ale už vo veku 13 až 14 rokov začína mládež s experimenty s marihuanou a ďalšími ilegálnymi PL.

LÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI

V súčasnosti v SR sa na prvé miesto (okrem alkoholu) dostal amfetamín a jeho deriváty, rastlinné drogy, najmä marihuana, a syntetické drogy – počet abúzerov kokaínu je zatiaľ u nás minimálny.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) zrealizovalo európsky školský prieskum o užívaní alkoholu a iných drog (ESPAD) aj na Slovensku. Ku krajinám s vysokou prevalenciou fajčenia u mladistvých patrí aj Slovensko (39 %).

Pri monitorovaní abúzu nelegálnych psychotropných látok (PL) boli zaznamenané rozdiely medzi krajinami. Najvyššia prevalencia abúzu PL bola v Českej republike, a to 43 %, na Slovensku 27 %, čo je viac ako celoeurópsky priemer. Prevažná časť mladistvých, ktorí priznali skúsenosť s drogou, užilo marihuanu – 17,6 %, vyskú­šalo jednu alebo viaceré PL – extázu a amfetamíny na druhom mieste (3 %), kokaín, crack, LSD a heroín sa vyskytli len zriedkavo (1–2 %). Slovensko opäť prevyšuje iné krajiny o viac ako 7 %. Čo sa týka užívania iných PL, jedná sa hlavne o užívanie trankvilizérov. Na Slovensku ho uviedlo 4 % opytovaných [2, 3]. Pri piatich z ôsmich kľúčových skúmaných javov slovenskí adolescenti sú nad priemerom v porovnaní s celoeurópskou prevalenciou projektu ESPAD, čo značí, že trend rastu udržuje Slovensko.

V našej práci sme použili dotazníkovú metódu týkajúcu sa látkových a nelátkových závislostí, ktorá bola realizovaná na 12 školách v rámci celého Slovenska. Dokopy sme získali vzorku 1177 vyplnených dotazníkov. Adolescenti boli vo veku 10 až 26 rokov. Cieľom práce bolo zmapovať situáciu adolescentov v rámci závislostí na Slovensku. Zistili sme, že 57,4 % respondentov u oboch pohlaví už vyskúšalo fajčenie. Pri porovnaní mužov a žien sme zistili, že 60,2 % bolo žien a 54,5 % mužov. Príležitostne fajčí 15,3 % žien a 9,6 % mužov. Za pravidelných fajčiarov sa považuje 13,6 % žien a 8,6 % mužov (graf 1). V porovnaní oblastí sme zistili, že najväčšie skúsenosti s fajčením majú adolescenti na východnom Slovensku, a to 65,5 % z nich. Nasleduje stredné Slovensko, 63,7 %, a západ s 44,2 % respondentov.

Podľa štúdie Európskeho fóra pre zodpovedné pitie alkoholu sa uvádza, že ako prvé v EÚ začínajú piť deti v Českej republike a prvý pohárik vypijú v 11 rokoch. V Anglicku 22 % detí vo veku 11–15 rokov priznáva konzumáciu alkoholu.

Skúsenosť s alkoholom má na Slovensku 87 % mladistvých už vo veku 15–16 rokov. Za „ostatných 30 dní“ minimálne raz alebo viackrát nadmerne požilo alkohol 26 % slovenských chlapcov a 25 % slovenských dievčat.

Zistili sme, že príležitostných konzumentov alkoholu u našej vzorky bolo u oboch pohlaví 65,4 %. Chlapcov, ktorí vyskúšali už aspoň raz za život alkohol, je 69,8 % a 73,8 % je žien (grafy 2, 3). Pri porovnávaní oblastí a počtu adolescentov konzumujúcich alkohol sme zistili, že najviac konzumentov je na strednom Slovensku, a to 78 % adolescentov. Nasleduje východné Slovensko so 72 % a na západnom Slovensku je to 64,8 %. Výsledky potvrdili, že až 90,6 % všetkých respondentov konzumuje alkohol v rámci osláv a zábavy, 16,2 % ich konzumuje kvôli chuti, 6,9 % kvôli vplyvu partie, 2 % v konzumácii alkoholu vidí východisko z problémov.

Ďalšia otázka smerovala k skúsenostiam adolescentov s nelegálnymi PL. Celkovo 21,8 % zo všetkých respondentov našej vzorky sa priznalo, že túto skúsenosť už má. Z toho bolo 24,7 % chlapcov a 18,9 % dievčat, z čoho vyplýva, že muži sú väčší konzumenti iných drog ako ženy. V 96,9 % išlo o marihuanu. Z toho 93 % chlapcov a 97,4 % dievčat nám potvrdilo túto skutočnosť. V 3,1 % prípadov sa jednalo o iné drogy; boli to: LSD, lysohlávky, kokaín, extáza, pervitín, heroín, šalvia divotvorná, toluén. V korelácii s oblasťou sme zistili, že najviac konzumentov iných drog je na východnom Slovensku, 28,3 %.

K užívaniu omamných látok vedú rôzne motivácie, ako príklad môžeme uviesť fyzické uvoľnenie, zvýšenie energie, zbavenie sa psychickej bolesti, úzkosti, zlej nálady, získanie uznania vrstovníkov, zapadnutie do istej „partie“, uniknutie nude, realite, skúmanie vlastnej psychiky, hľadanie zmyslu života a pod.; 20,1 % respondentov by siahlo alebo siaha po droge kvôli experimentu, 19,7 % pre zábavu, odpoveď neviem zvolilo 10,7 %. Východisko z problémov ako dôvod, prečo siahajú adolescenti po droge, uviedlo 8,8 % (graf 4).

Negatívom PL podľa 79,7 % z celkového počtu respondentov je vznik závislosti na nich. Na druhom mieste uvádzalo zdravotné problémy 61,7 %, finančné ťažkostí 47,1 % opýtaných, 41,5 % stratu priateľov a rodiny a 40,6 % si myslí, že užívanie vedie ku páchaniu kriminálnych deliktov.

V prípade, že by mali naši respondenti problém s drogami, obrátili by sa v 63 % na rodičov. Na priateľov by sa obrátilo 48,2 %, na protidrogové centrá a poradne 45,2 % zo všetkých respondentov. Na pedagóga by sa obrátilo iba 5,6 % respondentov, čo môžeme považovať za veľmi nízke percento a varovný signál, že je potrebné posilniť preventívne programy a erudovanosť pedagógov v tomto smere. Svoje znalosti drogovej problematiky považuje 72,5 % respondentov za dostatočné a 27,5% za nedostatočné (graf 5).

NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI

Medzi nelátkové závislosti patrí:

• gambling – neodolateľné nutkanie hrať hry, spojené so snahou vyhrávať,
• kleptománia – neschopnosť odolať nutkaniu kradnúť,
• erotománia – závislosť na sexe,
• workoholizmus – závislosť na práci,
• závislosť na televízii, internete, mobile a pod.,
• kompulzívne nakupovanie,
• konanie v závislosti na sektách, hnutiach a extrémistických skupinách.

Nelátkové závislosti, tzv. závislostné správanie nelátkovej povahy, začínajú závažným spôsobom ovplyvňovať psychickú a sociálnu zložku, sekundárne aj telesné zdravie jednotlivcov, čím sa rovnako ako látkové závislosti stávajú celosvetovým problémom a novodobým fenoménom našej spoločnosti. Fenomén závislostného správania na internete je epidémiou 21. storočia. Vysokou mierou ničí vzťahy, zvyšuje prevalenciu duševných porúch, Mladá generácia je potom impulzívna, neschopná sa sústrediť, jej svetom sa stáva digitálna technológia, ktorá ju obklopuje. Vo svete sa alarmujúco zvyšuje prevalencia závislostného hrania hier, nadmerného používania internetu, mobilu. Do popredia sa dostáva kompulzívne nakupovanie, ktoré v súčasnosti postihuje v rovnakej miere mužov aj ženy, najmä mladých ľudí vo veku od 20 do 29 rokov a táto hranica sa začína posúvať do mladších kategórií. Deti dnes bežne vlastnia mobilný telefón, pričom pripojenie k internetu je samozrejmosťou. Slúži im pre získavanie informácií, ale skôr ako zdroj zábavy a vo väčšine prípadov ako komunikačný prostriedok. Viac ako 75 % deti v Európe vo veku 9–16 rokov používa internet ku komunikácií.

Aj keď sa problematika nelátkových závislostí nezdá byť taká závažná ako látkové závislosti, je nutné podotknúť, že o závislostiach v spojitosti s počítačom, mobilom či inými technologickými zariadeniami budeme počuť stále častejšie. O jedincoch závislých na počítačových hrách či internete sa vo všeobecnosti u nás málo hovorí, a to najmä z dôvodu, že nie sú pokladané za nebezpečné a spoločnosť je nedostatočne informovaná o dopadoch nelátkových závislostí.

ZÁVER

Cieľom práce bolo zistiť, aký je súčasný prístup dospievajúcich k abúzu PL. Aké sú ich znalosti v tejto oblasti? Koľko z nich už „vyskúšalo“ nielen kávu, alkohol, cigarety ale aj nelegálne PL. Čo motivuje mladých ľudí k užívaniu PL a či sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v ich užívaní.

Dotazník, ktorý sme použili, obsahoval deväť uzavretých otázok a jednu čiastočne otvorenú, kde mali respondenti uviesť svoju skúsenosť s nelegálnou PL. Návratnosť dotazníka bola 100%. Prieskum sme realizovali u žiakov 2. stupňa základnej školy (ZŠ) v Bratislave (10–16 rokov) a študentov gymnázia v Bratislave (15–20 rokov). Spolu 167 respondentov (70 dievčat a 97 chlapcov). V dotazníkoch uviedli žiaci ZŠ ako hlavný dôvod užívania PL východisko z problémov –v rodine, vo vzťahoch, v škole a pod., zatiaľ čo nadpolovičná väčšina gymnazistov uviedla snahu zapadnúť do partie. Potvrdilo sa nám, že je viac fajčiarok ako fajčiarov a že každý druhý respondent už vyskúšal cigaretu.

Z odpovedí respondentov nám vyplynulo, že až 82,5 % chlapcov a 65,8 % dievčat už má skúsenosti s alkoholom. Viac ako 75 % zo všetkých respondentov považuje svoje znalosti drogovej problematiky za dostatočné. Tiež sme zistili, že každý piaty respondent už experimentoval s nelegálnou PL, najčastejšie s marihuanou.

Zistené poznatky odrážajú súčasnú situáciu o abúze PL mladistvými, ale aj o pomerne dobrej úrovni poznatkov mladistvých o PL a rizikách, ktoré prináša ich abúzus.

Korespondující autor:

Prof. MUDr. Jaroslav Kresanek, PhD.

Katedra dorastového lekárstva

Lekárska fakulta

Slovenská zdravotnícka univerzita

Limbová 12

833 03 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: kresanek@centrum.sk