Chronická idiopatická myelofibróza: biologická charakteristika a diagnosticky a prognosticky relevantný histopatologický „grading“ fibrózy

Chronická idiopatická myelofibróza, súčasť spektra Ph1- myeloproliferatívnych ochorení, sa vyznačuje prevládajúcou proliferáciou bieleho a megakaryocytárneho radu. Spočiatku prebieha asymptomaticky, neskôr ochorenie prechádza zo skorého prefibrotického štádia s hypercelularitou drene do fibrotického štádia, ktoré sa vyznačuje sprvu hypercelulárnym, neskôr však hypocelulárnym obrazom s rôznou mierou myelofibrózy a pestrou morfológiou megakaryocytov. Tie sú tvorené prevažne stredne veľkými a veľkými formami s hyperlobulizovanými, denznými až dysplastickými jadrami. Charakteristická je prítomnosť tzv. obláčikovitých jadier. Myelofibróza je sprievodným znakom ochorenia a vzniká sekundárnou stimuláciou fibroblastov drene rastovými faktormi produkovanými klonálnou nádorovou populáciou. Pri nej dochádza k zmnoženiu najskôr retikulínových, neskôr kolagénových vlákien a v koncových štádiách aj k zhrubnutiu kostných trabekúl. Bioptické vyšetrenie kostnej drene a ohodnotenie stupňa myelofibrózy je dnes súčasťou diagnostiky ochorenia. Doteraz používané systémy hodnotenia stupňa závažnosti ochorenia sú značne odlišné. Ich rôznorodosť bola zapríčinená neznalosťou prefibrotického štádia ochorenia staršej literatúry, nejednotnosťou názorov na tzv. normálne množstvo fibrózy v kostnej dreni a na princípy hodnotiacich systémov. „Opisné“ systémy len opisovali morfologický obraz kostnej drene, bez objektivizácie hodnotenia. Kvantitatívne systémy rozdeľovali ochorenie len na základe množstva väzivových vlákien v kostnej dreni a kvalitatívne len odlišovali retikulínovú fibrózu od kolagénovej fibrózy či osteosklerózy. Semikvantitatívne hodnotiace systémy sú založené na kombinácii kvalitatívneho a kvantitatívneho zhodnotenia myelofibrotických zmien. V auguste 2004 došlo k celoeurópskemu konsenzu „gradingu“ myelofibrózy v podobe štvorstupňového semikvantitatívneho hodnotiaceho systému, ktorý je modifikáciou niektorých predošlých systémov. Objektivizuje hodnotenie myelofibrózy a definuje „normálnu“ fibrózu v kostnej dreni ako MF0. Taktiež definuje ľahkú retikulínovú fibrózu ako MF1, pokročilú retikulínovú fibrózu s počínajúcou kolagénovou fibrózou ako MF2 a pokročilú kolagénovú fibrózu ako MF3. Osteoskleróza je zahrnutá do štádii MF2 a MF3. Tento gradovací systém je jednoduchý a reprodukovateľný, použiteľný pre hodnotenie sekundárnej myelofibrózy a preto ho odporúčame k širokému používaniu v rutínnej diagnostickej praxi.

Kľúčové slová:
chronická idiopatická myelofibróza, „grading“, histopatológia, kostná dreň