Vzťah diastázy m. rectus abdominis a bolesti chrbta u žien po pôrode
Authors:
Hagovská M. 1; Dudič R. 2; Švihra J. 3; Urdzík P. 2; Vaská E. 4
Authors‘ workplace:
Klinika fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta a UNLP, Košice, Slovenská republika
1; Gynekologicko-pôrodnícka klinika, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta a UNLP, Košice, Slovenská republika
2; Urologická klinika, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Slovenská republika
3; Katedra fyzioterapie, Fakulta zdravotníckych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
4
Published in:
Rehabil. fyz. Lék., 30, 2023, No. 1, pp. 18-23.
Category:
Original Papers
doi:
https://doi.org/10.48095/ccrhfl202318
Overview
Cieľ: Cieľom práce bolo sledovanie vzťahu diastázy m. rectus abdominis (DRA) a bolesti chrbta u žien po pôrode. Desing štúdie: observačná prospektívna štúdia. Konečný súbor pozostával zo 118 žien po pôrode s DRA s priemerným vekom 33,11 rokov. Metodológia: Vyšetrenie diastázy – inter recti distance meraná lineárnou 2D ultrazvukovou sondou, 4,5 cm nad pupkom, v jej oblasti a 4,5 cm pod pupkom. V ľahu na chrbte v pokoji a počas záťažového testu (elevácia dolných končatín). Bolesti chrbta boli hodnotené dotazníkom Oswestry (ODI – Owestry Disability Index). Výsledky: Korelovali sme diastázu m. rectus abdominis nad pupkom, v oblasti pupka a pod ním bez záťaže a pri záťaži s jednotlivými sekciami dotazníka ODI pre hodnotenie bolesti pri aktivitách každodenného života. V sekciách sedenie, státie, sexuálny život, spoločenský život, cestovanie a celkové skóre sme identifikovali niekoľko miernych signifikantných korelácií. Najviac pri diastáze nad pupkom pri záťaži. Následne pri diastáze nad pupkom bez záťaže. Jedna signifikantná korelácia bola zaznamenaná pri diastáze v oblasti pupka. Záver: Intenzita bolesti a bolesť pri aktivitách každodenného života v sledovanom súbore bola minimálna. Bolo potvrdené, že ženy s diastázou majú negatívne pocity pre diastázu pri sexuálnom živote, ale aj v rámci cestovania a spoločenského života, z dôvodu toho, že je to problém aj estetického charakteru.
Klíčová slova:
bolesť chrbta – diastáza – m. rectus abdominis
Úvod
Diastáza m. rectus abdominis (DRA – diastasis recti abdominis) je rozostup priameho brušného svalu po pôrode. Je to stav, pri ktorom dôjde k neprirodzenému oddialeniu pravej a ľavej polovice priameho brušného svalu. Lokalizovať ju vieme po dĺžke linea alba [1,2]. DRA sa často vyskytuje pri veľkom váhovom prírastku počas tehotenstva, pri veľkom plode, viacpočetných tehotenstvách a pôrodoch [3,4].
DRA negatívne ovplyvňuje držanie tela a môže sa podieľať na vzniku bolesti v krížovej oblasti [5]. Viacerí autori predpokladali vzťah medzi DRA a bolesťou dolnej časti chrbta, ale dôkazy sú stále nedostatočné. Niektoré štúdie zistili súvislosť medzi DRA a bolesťou v oblasti brucha a panvy. Nepreukázanie vzťahu medzi DRA a bolesťou dolnej časti chrbta môže byť spôsobené zahrnutím žien s nezávažnou DRA a nedostatočným počtom pacientok [6,7].
V súčasnej dobe neexistuje dostatok štúdií, ktoré by jednoznačne potvrdili vzťah mierneho stupňa DRA a bolesti chrbtice u žien po pôrode. Cieľom práce bolo sledovanie vzťahu DRA a bolesti chrbta u žien po pôrode.
Metodológia
Táto observačná prospektívna štúdia bola realizovaná v období od 8. apríla 2021 do 29. apríla 2022. Všetci zahrnutí probandi podpísali informovaný súhlas. Výskum schválila lokálna Etická komisia s číslom 4168/2021/ODDZ-11065.
Zber dát
Pacientky po šestonedelí boli telefonicky oslovené a pozvané na gynekologické vyšetrenie a vyšetrenie DRA na gynekologickú ambulanciu Polikliniky Centrum s. r. o. v Košiciach. Bola zaznamenaná kompletná popôrodná anamnéza, informácie o dysfunkcii svalov panvového dna typu inkontinencia moču, výskyt bolestí, diskomfortu a následne záznam o stupni poranenia perinea. DRA bola vyšetrená v pokoji a počas záťažového testu prostredníctvom 2D ultrasonografie (USG). Bolesti chrbta boli hodnotené dotazníkom Oswestry (ODI – Owestry Disability Index).
Výberové kritéria
Zaraďovacie kritériá
Ženy s DRA po šestonedelí do 12 mesiacov po pôrode, vek > 18 rokov.
Vylučovacie kritéria
Psychiatrické ochorenie, popôrodná depresia, nespolupráca. Neurologické ochorenia – stavy po cievnej mozgovej príhodne, úraz mozgu v anamnéze, signifikantné zrakové a sluchové poškodenie, potvrdené neurologickým vyšetrením. Závažné interné, ortopedické a onkologické ochorenie. Nesúhlas so zaradením do štúdie. Prebiehajúca fyzioterapia diastázy a dysfunkcie panvového dna, operácie brucha.
Výpočet veľkosti vzorky
Použili sme odhad podľa výberu vzorky počtu probandov na základe sily testu 0,80, alfa 0,05 – (chyba typu I). Probandmi boli ženy po šestonedelí v priemere 2 mesiace po pôrode. V sledovanom období bolo 180 pôrodov, minimálna prevalencia diastázy dosahuje 30 % a preto sme potrebovali min. 116 žien, u ktorých bola potvrdená diastáza. Oslovených bolo všetkých 180 žien. Celkom 30 žien odmietlo účasť na štúdii, takže zaradených bolo 150 žien. Vyradených bolo 32 žien, strata bola 21,3 % – 2 boli vylúčené pre obezitu, 5 nevyšetrené pre menštruáciu, 10 vylúčených pre prebiehajúcu fyzioterapiu po pôrode, 15 žien sa nedostavilo na vyšetrenie. Konečný súbor pozostával zo 118 žien s DRA.
Objektívne vyšetrenie diastázy m. rectus abdominis
Vyšetrenie DRA pomocou inter-rectus distance (IRD) – vzdialenosť meraná lineárnou sondou 2D USG. Lokalizácia bola meraná nasledovne: 4,5 cm nad pupkom, v oblasti pupka a 4,5 cm pod pupkom. V pokoji, a pri záťaži (nadvihnutí dolných končatín). Závažnosť DRA sme hodnotili nasledovne:
1. stupeň – mierna, šírka IRD (2,1–3 cm);
2. stupeň – stredná, šírka IRD (3,1–5 cm);
3. stupeň – závažná, šírka IRD (5–7 cm);
4. stupeň – veľmi závažná (7–9 cm) [8–11].
Použili sme prístroj GE Voluson S6 (obr. 1).
Symptómy bolesti driekovej oblasti chrbtice
Dotazník Oswestry
ODI sa informuje na dĺžku bolesti chrbta a kĺbov. Pozostáva z 10 sekcií:
– sekcia 1 – intenzita bolesti;
– sekcia 2 – sebaobsluha (umývanie, obliekanie, atď.);
– sekcia 3 – dvíhanie;
– sekcia 4 – chôdza;
– sekcia 5 – sedenie;
– sekcia 6 – státie;
– sekcia 7 – spánok;
– sekcia 8 – sexuálny život;
– sekcia 9 – spoločenský život;
– sekcia 10 – cestovanie.
Miera disability má 6 stupňov od 0 do 5, kde vyššie číslo charakterizuje vyššiu mieru disability [12].
Vyhodnotenie
Pri vyhodnotení sčítame čísla z jednotlivých sekcií. Súčet delíme 50 (maximálna možná získaná hodnota zo sekcií). Zistený výsledok násobíme číslom 100. Výsledok predstavuje mieru obtiažnosti na stupnici 0–100 %. Príklad: 25 (celý súčet zo sekcií): 50 (maximálny možný celý súčet zo sekcií) × 100 = 50 %.
Interpretácia:
Skóre:
– 0–20 % žiadne postihnutie;
– 21–40 % minimálne postihnutie;
– 41–60 % stredne ťažké postihnutie;
– 61–80 % ťažké postihnutie;
– 81–100 % veľmi ťažké postihnutie.
Štatistická analýza
Na analýzu dát bola použitá deskriptívna a inferenčná štatistika. Stupne diastázy boli hodnotené v podielových percentách. Dáta boli prezentované priemernými hodnotami a smerodajnou odchýlkou (SD). Dáta mali normálnu distribúciu, p-hodnoty boli získané t-testom. Signifikantná hodnota bolo považovaná za p < 0,05. Miera vzťahu medzi premennými bola hodnotená Pearsonovým korelačným koeficientom (r). Výpočty boli robené v programe IBM SPSS Statistics for Macintosh, Version 28.0. Armonk, NY: IBM Corp.
Výsledky výskumu
Výsledky výskumu sumarizujú tabuľky. Tab. 1 uvádza demografiu, tab. 2 typ a počet pôrodov. Celkom jeden spontánny pôrod malo 33,9 % žien, dva malo 22 % žien, tri až päť len malé percento žien.
Celkom jeden cisársky rez elektívny malo najvyššie percento pacientok (26,3 %), tri cisárske rezy elektívne najmenšie percento (1,7 %). Jeden cisársky rez akútny malo 21,2 % pacientok, dva cisárske rezy elektívne malo 1,7 % pacientok (tab. 1, 2).
Tab. 3 ukazuje lokalizáciu a závažnosť DRA. Priemerný vek žien bol 33,1 roka. Body mass index (BMI) potvrdil normálnu hmotnosť. Priemerný počet pôrodov bol 1,9, priemerná hmotnosť plodu bola 3 617,2 g. Podľa priemernej hodnoty IRD v pokoji a pri záťaži sa mierny stupeň DRA vyskytoval nad pupkom a v oblasti pupka. Pod pupkom sa DRA nevyskytovala (tab. 3).
Tab. 4 uvádza priemerné hodnoty bolesti chrbtice hodnotené prostredníctvom ODI. Bez bolesti (ODI = 0) a disability bolo 69 žien (58,5 %), ODI 1–20 t. j. minimálna bolesť a disabilita bola prítomná u 49 žien (41,5 %), priemerné skóre 14,9, SD 7,5. Prevalencia bolesti bola u 41,5 % žien s diastázou po pôrode s priemerným skóre 14,9. Priemerná intenzita bolesti a bolesť pri aktivitách každodenného života v sledovanom súbore bola minimálna (tab. 4).
Sledovanie vzťahov medzi diastázou m. rectus abdominis a bolesťami chrbta
Tab. 5 uvádza koreláciu medzi DRA a bolesťami chrbta. Korelovali sme DRA nad pupkom, v oblasti pupka a pod bez záťaže a pri záťaži s jednotlivými sekciami dotazníka ODI pre hodnotenie bolesti pri aktivitách každodenného života (tab. 5).
V sekciách intenzita bolesti, sebaobsluha, dvíhanie, chôdza a spánok sme neidentifikovali signifikantné korelácie medzi diastázou a bolesťami pri uvedených aktivitách.
V sekciách sedenie, státie, sexuálny život, spoločenský život, cestovanie a celkové skóre sme identifikovali niekoľko miernych signifikantných korelácii. Najviac pri diastáze nad pupkom pri záťaži. Následne pri diastáze nad pupkom bez záťaže. Jedna signifikantná korelácia bola zaznamenaná pri diastáze v oblasti pupka.
Diskusia
Cieľom práce bolo sledovanie vzťahu miernej DRA a bolesti chrbta u žien po pôrode. DRA sme hodnotili prostredníctvom 2D USG. Bolesť a disabilitu sme hodnotili ODI. Prevalencia bolesti a disability bola u 41,5 % žien po pôrode s diastázou priameho brušného svalu. Intenzita bolesti a bolesť pri aktivitách každodenného života v sledovanom súbore bola minimálna.
Korelovali sme DRA nad pupkom, v oblasti pupka a pod bez záťaže a pri záťaži s jednotlivými sekciami dotazníka ODI pre hodnotenie bolesti pri aktivitách každodenného života.
V sekciách intenzita bolesti, sebaobsluha, dvíhanie, chôdza a spánok sme neidentifikovali signifikantné korelácie medzi diastázou a bolesťami pri uvedených aktivitách. Predpokladáme, že je to z dôvodu minimálnej intenzity bolesti pri daných činnostiach. Sebaobsluha, spánok a chôdza sú aktivity, pri ktorých je chrbtica zaťažená menej.
V sekciách sedenie, státie, sexuálny život, spoločenský život, cestovanie a celkové skóre sme identifikovali niekoľko miernych signifikantných korelácii. Najviac pri diastáze nad pupkom pri záťaži. Následne pri diastáze nad pupkom bez záťaže. Jedna signifikantná korelácia bola zaznamenaná pri diastáze v oblasti pupka. Predpokladáme, že väčšiu časť dňa ženy trávia v sede a stoji, teda pri statických činnostiach, kde dochádza k zvýrazneniu bolesti, z uvedeného dôvodu boli potvrdené uvedené korelácie. Následne, ženy môžu mať negatívne pocity pre diastázu pri sexuálnom živote, ale aj v rámci cestovania a spoločenského života, z dôvodu toho, že je to problém aj estetického charakteru.
Podobnou problematikou sa zaoberalo viacero autorov. Doubková et al. [13] sledovali DRA u pacientov s bolesťami chrbta. Svaly brucha sú dôležité pre stabilizáciu chrbtice. Ich znížená koordinácia u pacientov s diastázou môže prispievať ku chronickej bolesti lumbálnej oblasti chrbtice (LBP – low back pain). Na hodnotenie diastázy bol použitý digitálny Caliper a štandardné merania DRA. Vyšetrených bolo 55 s bolesťou chrbtice a 54 bez bolesti chrbtice. Priemerný vek pacienov bol 55 rokov, 63 % súboru tvorili ženy. Medzi DRA a LBP bol zistený významný vzťah u mužov so zvýšeným BMI. My sme DRA hodnotili prostredníctvom 2D USG. Najvýznamnejší vzťah bol identifikovaný medzi DRA u žien po pôrode nad pupkom pri záťažovom teste a medzi bolesťou chrbta.
Gitta et al. [14] sledovali prevalenciu, potencionálne rizikové faktory a následky DRA. Sledovali vzťah diastázy, chronickej bolesti chrbta a úniku moču u 200 žien s DRA. Použité metódy boli podobné – ODI na hodnotenie bolestí chrbta, ICIQ UI SF (the international consultation on incontinence questionnaire – urinary incontinence short form) na hodnotenie príznakov stresovej inkontinencie moču (SUI – stress urinary incontinence), SF-36 na hodnotenie kvality života. Prevalencia DRA bola 46 %. Bol zistený významný vzťah medzi počtami pôrodov a IRD. Boli zaznamenané signifikantné rozdiely medzi ženami s DRA a bez v prítomnosti bolesti chrbta, SUI a v zníženej kvalite života v prospech skupiny bez DRA.
Benjamin et al. [15] hodnotili efekt cvičenia na DRA v prenatálnej a postnatálnej perióde v systémovom prehľade štúdii. Hodnotil štúdie z databáz EMBASE, Medline, CINAHL, PUBMED, AMED and PEDro. Celkom osem štúdií s 336 ženami v prenatálnej a postnatálnej perióde bolo analyzovaných. Intervenciou boli stabilizačné cvičenia. Cvičenia počas tehotenstva a po redukovali diastázu o 35 %. Potrebné sú ale ďalšie kvalitné štúdie, ktoré by hodnotili efekt cvičení na DRA u žien po pôrode. Dôležité je však edukovať každú ženu po pôrode ohľadom komplexnej fyzioterapie vrátane liečby diastázy.
Gluppe et al. [16] hodnotili v systémovom prehľade randomizovaných štúdií, či cvičebné programy svalov brucha a panvového dna sú účinné pri liečbe DRA po pôrode.
Bolo zahrnutých sedem randomizovaných kontrolovaných štúdií s celkovým počtom 381 žien, dve štúdie porovnávajúce tréning priečneho brušného svalu (TrA – transversus abdominis). Výsledky poskytli dôkazy veľmi nízkej kvality, že tréning s aktiváciou TrA znížil IRD (MD = –0,63 cm). Experimentálne štúdie ukázali, že TrA kontrakcie môžu rozšíriť IRD, a účinok tréningu TrA môže byť teda tiež spochybnený. Dve štúdie zahŕňali ľah–sed tréning. Úroveň dôkazov je však nedostatočná. Niekoľko experimentálnych štúdií ukázalo, že aktivácia priameho brušného svalu vedie k okamžitému poklesu IRD. V súčasnosti neexistujú kvalitné vedecké dôkazy na odporúčanie špecifických cvičebných programov v liečbe DRA po pôrode.
Záver
Sledovali sme vzťahy medzi DRA u žien po pôrode a bolesťami chrbta pri rôznych aktivitách každodenného života. Intenzita bolesti a bolesť pri aktivitách každodenného života v sledovanom súbore bola minimálna. Bolo potvrdené, že ženy majú negatívne pocity pre diastázu pri sexuálnom živote, ale aj v rámci cestovania a spoločenského života, z dôvodu toho, že je to problém aj estetického charakteru. Aj napriek týmto zisteniam je potrebné vyvíjať nové pohybové programy pre pacientky s diastázou priameho brušného svalu po pôrode, ktoré by boli komplexné.
Doručené/Submitted: 10. 10. 2022
Prijaté/Accepted: 17. 12. 2022
Korešpondenčný autor:
MUDr. Rastislav Dudič, PhD.
Gynekologicko-pôrodnícka klinika
UPJŠ LF a UNLP
Trieda SNP 1
040 11 Košice
Slovenská republika
e-mail: rastislav.dudic@upjs.sk
Sources
1. Bowman K. Diastasis recti: the whole-body solution to abdominal weakness and separation. Washington: Propriometrics Press 2016.
2. Emanuelsson P. Alternatives in the treatment of abdominal rectus muscle diastasis: an evaluation. Stockholm: Karolinska Institutet 2014. [online]. Available from: https://openarchive.ki.se/xmlui/handle/10616/42245.
3. Bø K, Mørkved S, Frawley H et al. Evidence for benefit of transversus abdominis training alone or in combination with pelvic floor muscle training to treat female urinary incontinence: a systematic review. Neurourol Urodyn 2009; 28(5): 368–373. doi: 10.1002/nau.20700.
4. Bø K, Hilde G, Tennfjord MK et al. Pelvic floor muscle function, pelvic floor dysfunction and diastasis recti abdominis: prospective cohort study. Neurourol Urodyn 2017; 36(3): 716–721. doi: 10.1002/nau.23005.
5. Hills NF, Graham RB, McLean L. Comparison of trunk muscle function between women with and without diastasis recti abdominis at 1 year postpartum. Phys Ther 2018; 98(10): 891–901. doi: 10.1093/ptj/pzy083.
6. Keeler J, Albrecht M, Eberhardt L et al. Diastasis recti abdominis: a survey of women’s health specialists for current physical therapy clinical practise for postpartum women. J Women’s Health Phys Ther 2012; 36: 131–142. doi: 10.1097/JWH.0B013E318276F35F
7. Lee D, Hodges PW. Behavior of the linea alba during a curl-up task in diastasis rectus abdominis: an observational study. J Orthop Sports Phys Ther 2016; 46(7): 580–589. doi: 10.2519/jospt.2016.6536.
8. Chiarello CM, McAuley JA. Concurrent validity of calipers and ultrasound imaging to measure interrecti distance. J Orthop Sports Phys Ther 2013; 43(7): 495–503. doi: 10.2519/jospt.2013.4449.
9. Reinpold W, Köckerling F, Bittner R. Classification of rectus diastasis – a proposal by the German Hernia Society (DHG) and the International Endohernia Society (IEHS). Front Surg 2019; (28)6: 1. doi: 10.3389/fsurg.2019.00001.
10. van de Water AT, Benjamin DR. Measurement methods to assess diastasis of the rectus abdominis muscle (DRAM): a systematic review of their measurement properties and meta-analytic reliability generalisation. Man Ther 2016; 21: 41–53. doi: 10.1016/j.math.2015.09.013.
11. Keramidas E, Rodopoulou S, Gavala MI. A proposed classification and treatment algorithm for rectus diastasis: a prospective study. Aesthetic Plast Surg 2022; 46(5): 2323–2332. doi: 10.1007/s00266-021-02739-w.
12. Fairbank JC, Pynset PB. The Oswestry Disability Index. Spine 2000; 25(22): 2940–2952. doi: 10.1097/00007632-200011150-00017.
13. Doubkova L, Andel R, Palascakova-Springrova I et al. Diastasis of rectus abdominis muscles in low back pain patients. J Back Musculoskelet Rehabil 2018; 31(1): 107–112. doi: 10.3233/BMR-169687.
14. Gitta S, Magyar Z, Tardi P et al. Prevalence, potential risk factors and sequelae of diastasis recti abdominis. Orv Hetil 2017; 158(12): 454–460. doi: 10.1556/650.2017.30703.
15. Benjamin DR, Frawley HC, Shields N et al. Relationship between diastasis of the rectus abdominis muscle (DRAM) and musculoskeletal dysfunctions, pain and quality of life: a systematic review. Physiotherapy 2019; 105(1): 24–34. 12. doi: 10.1016/j.physio.2018.07.002.
16. Gluppe SL, Hilde G, Tennfjord MK et al. Effect of a postpartum training program on the prevalence of diastasis recti abdominis in postpartum primiparous women: a randomized controlled trial. Phys Ther 2018; 98(4): 260–268. doi: 10.1093/ptj/pzy008.
Labels
Physiotherapist, university degree Rehabilitation Sports medicineArticle was published in
Rehabilitation and Physical Medicine
2023 Issue 1
Most read in this issue
- Rozvoj rehabilitace v České republice
- Franklinova metoda – tělo a pohyb v imaginaci
- Fyzioterapia u detí mladšieho a staršieho školského veku s chybným držaním tela
- Vplyv fyzioterapie na kvalitu pohybových stereotypov u impingement syndrómu