Mamografická denzita a vznik karcinómu prsníka – naše skúsenosti
Authors:
V. Bella; L. Bellová
Authors‘ workplace:
Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave
Published in:
Prakt Gyn 2011; 15(1): 11-14
Category:
Original Article
Overview
Úvod:
Karcinóm prsníka je najčastejší zhubný nádor v ženskej populácii. Etiológia vzniku ochorenia je multifaktoriálna. Z epide-miologických štúdií sú známe viaceré rizikové faktory súvisiace s karcinómom prsníka. Medzi vysoko rizikové faktory sa zaraďuje aj denzita prsníkovej žľazy.
Cieľom našej práce boli zistiť, či denzita prsníka vplýva na vznik karcinómu prsníka.
Materiál a metodika:
V našej retrospektívnej štúdii sme zisťovali koreláciu zvýšenej mamografickej denzity a vzniku karcinómu prsníka u 691 žien s karcinómom prsníka a 1 382 žien bez karcinómu prsníka, vo veku 40–74 rokov, v 5-ročných vekových intervaloch.
Metodika:
Traja lekári nezávisle subjektívne hodnotili denzitu prsníkov žľázy. Výsledkom bola priemerná denzita z troch udaných výsledkov.
Výsledky:
Pozitívna korelácia bola zistená vo všetkých vekových intervaloch. Výsledky boli vysoko štatisticky signifikantné u žien bez rozdielu, vzhľadom na vek pacientov.
Záver:
Denzita prsníkovej žľazy je rizikový faktor pre vznik karcinómu prsníka.
Kľúčové slová:
karcinóm prsníka – denzita prsníka – riziko vzniku karcinómu prsníka
Úvod
Karcinóm prsníka je najčastejšie vyskytujúci sa karcinóm v ženskej populácii. Napriek mnohým pokrokom vedy primárnu príčinu vzniku karcinómu prsníka stále nepoznáme. Predpokladá sa, že vzniká na multifaktoriálnom podklade, je podmienený mnohými genetickými a taktiež negenetickými faktormi [1]. Vďaka epidemiologickému výskumu sa podarilo identifikovať viaceré faktory, ktoré prispievajú k vzniku malígneho procesu. Niektoré z faktorov sú rizikové, iné protektívne, niektoré sú jednoznačne uznávané, iné sú spochybňované. Mnohí autori pokladajú zvýšenú mamografickú denzitu prsníka za vysoko rizikový faktor vzniku karcinómu prsníka [1–4,6–8,10,12].
Extenzívna mamografická denzita prsníka priamo súvisí so zhoršenou možnosťou detekcie vzniknutého karcinómu natívnou mamografiou. Okrem toho ženy s denzitou prsníka vyššou ako 75% majú zvýšené riziko vzniku karcinómu (odhadované relatívne riziko OR = 4,7) a s výskytom karcinómu prsníka počas menšieho intervalu ako 12 mesiacov po negatívnom skríningu (OR = 3,5) než ženy s denzitou pod 75% [2]. Iní autori udávajú, že riziko je 4–6-násobné [4,5,8,12]. Štúdiami sa preukázalo, že jedine vek pacientky a dokázaná mutácia génov BRCA1 a BRCA2 majú vyšší podiel rizika vzniku karcinómu ako zvýšená denzita prsníka [12]. Výsledky grantu v San Francisku (2010) dokázali, že 1% zvýšenie mamografickej denzity zvyšuje riziko vzniku karcinómu približne o 2% [9].
Cieľ práce
Vo svetovej literatúre je mnoho prác o jednom z možných rizikových faktorov, denzite prsníkovej žľazy a jej vplyvu na vznik karcinómu prsníka. Sú viaceré štúdie o vysoko pozitívnej korelácii zvýšenej denzity v prsnej žľaze a výskytom karcinómu prsníka u žien. Na podklade týchto štúdii sme vytvorili retrospektívnu štúdiu, kde sme zisťovali koreláciu zvýšenej mamografickej denzity a výskytu karcinómu prsníka. Zmyslom výberového skúmania sa na základe informácií, získaných vo výberovom a kontrolnom súbore urobil úsudok o možnej korelácii zvýšenej denzity a vzniku karcinómu prsníka v celom základnom súbore.
Materiál a metodika
Vizuálny vzhľad pomeru tkanív prsníka na mamograme sa dá klasifikovať nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne. V súčasnosti máme niekoľko metód, ktoré sú k dispozícii pre meranie hustoty prsníka (planimetria, dual-energia X-ray absorbciometria, digitálna mamografia, digitizér, pomocou CT, D3, ...). V retrospektívnej štúdii sme subjektívne porovnávali mamografickú denzitu u žien s karcinómom prsníka a bez karcinómu prsníka. Pacientky boli vyšetrené v Onkoprsníkovej ambulancii v rokoch 2003–2007. Prvá skupina, výberový súbor, pozostávala zo žien vo veku nad 40 rokov s histologicky potvrdeným karcinómom prsníka v uvedenom období. Ženy vo veku nad 75 rokov sme vyradili zo štúdie, nakoľko v našej ambulancii máme sporadické počty žien vo veku nad 75 rokov bez výskytu karcinómu prsníka. Kontrolný súbor bol náhodný, ku každej žene s karcinómom prsníka sme priradili dve ženy bez karcinómu prsníka v rovnakom veku, ako bola žena s karcinómom prsníka v čase diagnózy. Získali sme výberový súbor s počtom žien 691 s karcinómom prsníka a kontrolný súbor v 1 382 žien bez karcinómu prsníka. Oba súbory sme rozdelili do podskupín žien v 5-ročných vekových intervaloch od 40. do 74. roku života ženy.
Mamografickú denzitu sme odhadovali subjektívne troma nezávislými lekármi (dvaja lekári s atestáciou röntgenologickou a jeden s atestáciou klinický onkológ). Určovali sme približnú denzitu na snímkach natívnej mamografie v percentách do 24%, 25–49%, 50–75% a nad 75%. Konečná hodnota mamografickej denzity bola výsledkom priemernej odhadovanej subjektívnej hodnoty.
Zo zistených výsledkov sme zistili relatívny počet žien s denzitou prsníka do 24%, 25–49%, 50–75% a nad 75% v jednotlivých podskupinách. Štatisticky sme zistili odhadované relatívne riziko pre jednotlivé 5-ročné skupiny. Nakoľko v literatúre je udávaná najvyššia pozitívna korelácia denzity prsníka nad 75% a karcinómu prsníka, v našej štúdii sme sa zamerali hlavne na túto skupinu. Zisťovali sme odhadované relatívne riziko, chí kvadrát test a štatistickú signifikantnosť pre ženy s karcinómom prsníka a bez karcinómu prsníka v jednotlivých 5-ročných vekových intervaloch s denzitou prsníka nad 75%.
Výsledky
Výberový súbor pozostával zo 691 žien s histologicky potvrdeným karcinómom prsníka v rokoch 2003–2006, v 40.–74. roku života. Najvyšší absolútny počet žien bol vo vekovej kategórii 55.–59., najnižší v 70.–74. roku života.
Kontrolný súbor pozostával z 1 382 žien bez karcinómu prsníka v rovnakom vekovom rozložení ako výberový súbor. Oba súbory sme rozdelili do siedmich podskupín žien v 5-ročných vekových intervaloch (tab. 1).
Po subjektívnom posúdení a po vypočítanej priemernej odhadovanej mamografickej denzite prsníkovej žľazy sme ženy s karcinóm prsníka a bez karcinómu prsníka rozdelili do štyroch tried podľa percentuálnej denzity do 24%, 25–49%, 50–74% a nad 75% (tab. 2). Pomerné zastúpenie žien so zvyšujúcou sa denzitou prsníka u žien narastalo v prospech žien s karcinómom prsníka v porovnaní so ženami bez karcinómu prsníka (58 : 76, 16 : 14, 15 : 8, 11 : 2). Z tabuľky vyplýva pozitívna korelácia karcinómu prsníka s narastajúcou denzitou prsníkovej žľazy.
Relatívny pomer výskytu žien s mamografickou denzitou prsníka nad 75% medzi jednotlivými súbormi bol až 5,5krát väčší, v prospech súboru žien s karcinómom prsníka (11,07%, resp. 2,06%). Na základe týchto výsledkov môžeme prezentovať, že teoreticky zo 100 žien s denzitou prsníka nad 75% má približne 85 žien karcinóm prsníka a 15 žien je bez karcinómu prsníka.
V literatúre sa popisuje, že denzita prsníka nad 75% a karcinómu prsníka má vysokú koreláciu. V našej štúdii sme zistili absolútny počet žien s karcinómom prsníka a bez karcinómu prsníka v jednotlivých 5-ročných vekových intervaloch (tab. 3).
Zo zistenej početnosti žien s denzitou prsníka nad 75% v oboch súboroch sme vypočítali odhadované relatívne riziko vzniku karcinómu prsníka, chí kvadrát test a štatistickú signifikantnosť pre jednotlivé podskupiny žien s denzitou nad 75%.
Odhadované relatívne riziko vzniku karcinómu prsníka u žien s mamografickou denzitou nad 75% bolo vysoké u žien v celej štúdii (tab. 4). Riziko bolo nezávislé na veku, ako aj jednotlivých 5-ročných vekových intervaloch (OR = 4,884–10,763). Odhadované relatívne riziko je najvyššie vo vekovej kategórii žien 65–69 rokov. Najnižšie odhadované relatívne riziko bolo zistené u najmladších žien, ktoré boli zaradené do súboru. Podskupinu žien vo veku 70–74 rokov sme štatisticky vynechali, nakoľko sa nevyskytla v kontrolnom súbore žiadna žena bez karcinómu prsníka a prítomné boli len tri ženy s karcinómom prsníka.
Po výpočte chí kvadrátu testu (tab. 5) bola zistená štatistická signifikantnosť korelácie mamografickej denzity prsníka nad 75% a karcinómu prsníka u žien v jednotlivých vekových podskupinách (kritická hodnota rozdelenia chí kvadrátu testu 0,01 je 6,63, pre 0,005 je 7,88 a pre 0,001 je 10,83).
Hodnoty chí kvadrátu testu sa pohybovali v rozmedzí od 6,968 do 17,673. Podľa tabuliek sme zistili štatistickú signifikantnosť pre jednotlivé vekové intervaly (tab. 6). Vysoká štatistická signifikatnosť bola dokázaná v 5-ročných vekových podskupinách žien od 45 do 65 rokov (p < 0,01), nižšia v podskupine žien vo veku 40 až 44 rokov (p < 0,005). Vo veku 65 až 69 rokov hranica významnosti bola 0,01. Nakoľko v tejto podskupine bola najvyššia hodnota odhadovaného relatívneho rizika, hranica významnosti je pravdepodobne spojená s malým počtom žien v tejto vekovej podskupine žien. Štatistická signifikantnosť pre súbor žien s denzitou prsníka nad 75% bola vysoká (p < 0,001) a nezávislá od veku žien.
Hodnota chí kvadrát testu vypočítaná pre zistenie rozdielu vzniku rizika vzniku karcinómu prsníka medzi skupinami s 5-ročnými vekovými intervalmi u žien s denzitou nad 75% bola 3,7. Výsledky dokazujú, že riziko vzniku karcinómu u žien s denzitou nad 75% nie je závislé na veku žien.
Záver
V literatúre zaznamenané zvýšené riziko karcinómu prsníka u žien so zvýšenou mamografickou denzitou žľazy prsníka nad 75% sme v našej retrospektívnej štúdii štatisticky potvrdili. Zistené rozdiely oboch súborov sú štatisticky vysoko signifikantné u žien v celej štúdii bez rozdielu veku. Podľa štastistického zistenia, denzita prsníka nad 75% je vysoko rizikovým faktorom vzniku karcinómu prsníka. Riziko vzniku karcinómu prsníka u žien s denzitou nad 75% nie je závislé na veku ženy.
doc.
MUDr. Vladimír Bella, PhD.
Onkologický
ústav sv. Alžbety v
Bratislave
vbella@ousa.sk
Sources
1. Bella V. Rizikové faktory karcinómu prsníka. In: Bella V et al (eds). Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 21–28.
2. Boyd NF, Guo H, Martin LJ et al. Mammographic density and the risk and detection of breast cancer. N Engl J Med 2007; 356(3): 227–236.
3. Boyd NF, Lockwood GA, Martin LJ et al. Mammographic densities and risk of breast cancer among subjects with a family history of this disease. J Natl Cancer Inst 1999; 91(16): 1404–1408.
4. Byrne C, Schairer C, Brinton LA et al. Effects of mammographic density and benign breast disease on breast cancer risk (United States). Cancer Causes Control 2001; 12(2): 103–110.
5. Chiarelli AM, Kirsh VA, Klar NS et al. Influence of patterns of hormone replacement therapy use and mammographic density on breast cancer detection. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2006; 15(10): 1856–1862.
6. Ghosh K, Vachon CM. Mammographic breast density, endocrine therapies, and breast cancer risk. Menopausal Med 2010; 18(1): 34–40.
7. Habel LA, Capra AM, Achacoso NS et al. Mammograhic density and risk of second breast cancer after ductal carcinoma in situ. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2010; 19(10): 2488–2495.
8. Martin LJ, Boyd NF. Mammographic density potential mechanisms of breast cancer risk associated with mammographic density. Hypothesis based on epidemiological evidence. Breast Cancer Res 2008; 10(1): 201.
9. Tlsty T. Breast Cancer Risk Associated with High Mammographic Density. Grant in University of California 2005. Available from: http://www.cbcrp.org/research/PageGrant.asp?grant_id=3976.
10. Vacek PM, Geller BM. A prospective study of breast cancer risk using routine mammograpic breast density measurements. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2004; 13(5): 715–722.
11. Vachon CM, Kuni CC, Anderson K et al. Association of mammographically defined percent breast density with epidemiologic risk factors for breast cancer (United States). Cancer Causes Control 2000; 11(7): 653–662.
12 .White J. Breast density and cancer risk: what is the relationship? J Natl Cancer Inst 2000; 92(6): 443.
Labels
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicineArticle was published in
Practical Gynecology
2011 Issue 1
Most read in this issue
- Metody hodnocení kostního věku
- Nekrotizující myom v těhotenství
- Kryokonzervace buněk a tkání v asistované reprodukci
- Korelace ultrazvukového, hysteroskopického a histologického obrazu endometriálního polypu