Sit-to-stand test v predikcii rizika pádov u seniorov: aké sú možnosti využitia v klinickej praxi?

Overview

Zranenia s viac či menej závažnými zdravotnými následkami, dlhý proces rekonvalescencie, funkčné obmedzenia a znížená pohybová aktivita sú najčastejšie dôsledky pádov u seniorov. Napriek ich vysokému výskytu v rámci tejto populácie sa diagnostike rizika ich vzniku nevenuje v klinickej praxi vždy dostatočná pozornosť, ani vzhľadom na fakt, že môže viesť k predchádzaniu zdravotných komplikácií s nimi spojených. V našej štúdii sme sa zamerali na seniorov nad 60 rokov, ktorí sa neliečili na žiadne akútne či chronické ochorenia. Cieľom bolo u nich zhodnotiť riziko výskytu pádov pomocou jednoduchého testu – Five-repetition sit-to-stand test (test opakovaného vstávania zo stoličky). Výsledky ukázali, že viac ako polovica všetkých seniorov dosiahla v teste opakovaného vstávania zo stoličky horší ako priemerný výkon populácie v rovnakom veku. Z toho 26 % seniorov vo veku 70 – 79 rokov a 50 % seniorov vo veku 80 – 89 rokov dosiahlo čas dlhší ako 15 s (18,1 ± 2,9 s a 16,3 ± 1,1 s), čo je kritická hodnota pre zvýšené riziko opakujúcich sa pádov u seniorov nad 65 rokov. Výsledok tohto časovo nenáročného testu môže pomôcť predikovať riziko výskytu pádu. Test možno využiť nie len u se-niorov, u ktorých možno pády predpokladať vzhľadom na ochorenie, ale aj u seniorov, ktorí sa na žiadne akútne alebo chronické ochorenie neliečia, tak ako v prípade našej štúdie.

Klíčová slova:

klinický test – test opakovaného vstávanie zo stoličky – svalová sila – rovnováha – balančný tréning

ÚVOD

Na základe údajov Českého štatistického úradu a výskumu zaoberajúceho sa globálnou záťažou chorobami (GBD – Global Burden of Disease) za obdobie 2010 – 2017, boli pády zaznamenané u približne 82 % obyvateľov ČR nad 65 rokov, pričom so zvyšujúcim sa vekom sa zvyšoval aj ich výskyt (obr. 1). Vo všeobecnosti možno veľkú časť pádov u seniorov pripísať bežným denným činnostiam, konkrétne tým, vyžadujúcim prechod z jednej polohy do druhej (17). Často dokumentovanou činnosťou spájanou so zvýšeným výskytom pádov je postavenie sa zo sedu (9, 14). Tento pohyb kladie zvýšené požiadavky na silu svalov dolných končatín a rovnováhu, schopnosti, ktoré sú negatívne ovplyvnené procesom starnutia. V priemere si dospelý človek sadne a postaví sa až 45-krát za deň (3). To v súvislosti s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi zmenami v senzomotorickom systéme vyvolanými procesom starnutia robí z tejto elementárnej dennej činnosti vysoko rizikovú aktivitu pre vznik pádov (1, 10). Štatisticky sa pády vyskytujú častejšie u športovcov a malých detí v porovnaní so staršími ľuďmi (13). V prípade seniorov ich problém však spočíva v závažných zdravotných následkoch a zvýšených nákladoch na zdravotnú starostlivosť. Ak vezmeme do úvahy, že seniorská populácia je najrýchlejšie sa rozrastajúcou populáciou v rámci Európskeho regiónu, potom eliminácia rizika pádov predstavuje zásadnú výzvu pre verejné zdravotníctvo.

Prvým krokom k eliminácii rizika výskytu pádov je ich prevencia. Včasná detekcia potenciálneho rizika by preto mala byť súčasťou klinickej praxe. Avšak, v súčasnosti nie je v Českej republike testovanie rizika pádu bežnou rutinnou súčasťou preventívnych prehliadok seniorov, aj napriek tomu, že existuje množstvo valídnych testov, ktoré sú časovo, finančne a materiálne nenáročné. Navyše dokážu ošetrujúcemu lekárovi poskytnúť okamžitú spätnú väzbu. Často sa tieto testy využívajú len v rámci špecializovaného vyšetrenia či výskumnej činnosti u pacientov so širokým spektrom diagnóz, u ktorých bola preukázaná vyššia tendencia k výskytu pádov v porovnaní so zdravými seniormi, napr. M. Parkinson, chronická obštrukčná pľúcna choroba alebo artróza nosných kĺbov (6, 11, 12).

Vysoký výskyt pádov u seniorov, s nimi súvisiace zdravotné následky vedúce k zníženej pohybovej aktivite, zvýšenej chorobnosti až úmrtnosti a negatívny socioekonomický dopad na spoločnosť, zvyšujú dôležitosť toho, aby hodnotenie rizika výskytu pádov bolo súčasťou pravidelného klinického skríningu seniorov. V rámci prevencie by bolo vhodné sa zamerať nie len na tých seniorov, u ktorých sa anamnesticky vyskytuje zvýšené riziko pádu (4, 18), ale aj tých, ktorí sa na žiadne akútne či chronické ochorenia neliečia. Preto cieľom našej práce bolo zhodnotiť riziko pre výskyt pádov prostredníctvom jednoduchého klinického testu – Five-repetition sit-to-stand test (test opakovaného vstávania zo stoličky) u fyzicky aktívnych seniorov bez liečby pre akútne alebo chronické ochorenie.

METODIKA

Charakteristika súboru

Cieľovou skupinou tohto výskumu boli seniori nad 60 rokov, ktorí v dobe výskumu neboli liečení na žiadne akútne alebo chronické ochorenie (t. j. bez ortopedických, neurologických, kardiovaskulárnych problémov a/alebo umelých kĺbnych náhrad na nosných kĺboch). Celkovo 70 seniorov (52 žien a 18 mužov) splnilo vstupné kritéria a boli zaradení do štúdie (tab. 1).

Každý z účastníkov štúdie sa minimálne 1-krát do týždňa zúčastňoval organizovanej pohybovej aktivity v dĺžke trvania 60 minút a čas strávený chôdzou bol minimálne 2 hodiny denne. Protokol štúdie bol schválený etickou komisiou Fakulty tělesné kultury Univerzity Palackého v Olomouci (č. 24/2017). Všetky vykonané postupy na účastníkoch boli v súlade s etickými zásadami lekárskeho výskumu zahŕňajúceho ľudské subjekty, uvedenými v Helsinskej deklarácii z roku 1964 a jej neskoršími zmenami a doplneniami.

Testovací protokol

Five-repetition sit-to-stand test (test opakovaného vstávania zo stoličky)

Test začínal zo sedu, s pohodlne položenými chodidlami na podlahe, chrbtom opretým o chrbtovú opierku stoličky a hornými končatinami prekríženými na hrudníku. Výška sedadla od zeme bola 47 cm. Úlohou testovaného bolo čo najrýchlejšie vykonať päť neprerušovaných pohybových cyklov postavenie sa – sadnutie bez pomoci rúk. Stopky boli spustené na povel štart a čas bol zastavený v okamihu plného dosadnutia na sedadlo stoličky pri piatom opakovaní. Dosiahnutý čas v sekundách bol použitý ako parameter testu. Zaznamenaný bol jeden pokus.

Individuálny čas probandov bol porovnaný s referenčnými hodnotami pre daný test u seniorov v rovnakom veku, publikovaných autorom Bohannon (2). Na základe tohto porovnania bolo stanovené, či jedinec dosiahol čas nad alebo pod hranicou referenčných hodnôt populácie (tab. 2). Ďalej bolo u probandov hodnotené aj riziko výskytu pádov na základe štúdie autorov Buatois et al. (5). Podľa týchto autorov bola stanovená kritická hodnota 15 sekúnd ako indikátor zvýšeného rizika opakujúcich sa pádov u seniorov nad 65 rokov, nezávisle od ostatných hlavných rizikových faktorov pádu, vrátane ich histórie. Vzhľadom na kritérium veku vo vyššie uvádzanej štúdii bolo riziko výskytu opakujúcich sa pádov v našej štúdii hodnotené iba u seniorov nad 65 rokov (n = 59).

VÝSLEDKY

Z výsledkov našej štúdie vyplýva, že 51,4 % seniorov dosiahlo v teste opakovaného vstávania zo stoličky horší ako priemerný výkon populácie v rovnakom veku. Navyše u 14,3 % z nich, bolo zistené riziko pre opakujúce sa pády (tab. 2, obr. 2). Iba 48,6 % pohybovo aktívnych seniorov bez liečby pre akútne alebo chronické ochorenie bolo schopných dosiahnúť v teste rovnaký alebo kratší čas ako populácia v rovnakom veku.

DISKUSIA

Napriek tomu, že seniorov v našej práci môžeme označiť ako fyzicky aktívnych a bez liečby pre akútne či chronické ochorenie, viac ako polovica z nich prekvapivo dosiahla v teste opakovaného vstávania zo stoličky podpriemerný výkon. Navyše viac ako jedna štvrtina z nich dosiahla čas, ktorý indikuje zvýšené riziko výskytu opakujúcich sa pádov. Práve tu možno poukázať na to, aká dôležitá je cielene zameraná pohybová aktivita. V prípade našich seniorov mala ich pohybová aktivita prevažne aeróbny charakter – bicyklovanie, turistika, plávanie, prechádzky (chôdza), nordic walking. Avšak súčasťou pohybovej aktivity seniorov nad 65 rokov by mali byť aj balančné a koordinačné cvičenia ako prevencia proti pádom, a to minimálne 2-krát do týždňa (15, 16). Pokiaľ teda chceme u seniorov eliminovať riziko výskytu pádov, tak cvičenie či rehabilitačná liečba musí byť zameraná nie len na lepšiu toleranciu záťaže, ale aj na zlepšenie rovnováhy a sily.

V našej štúdii sme použili na zhodnotenie rizika výskytu pádov Five-repetition sit-to-stand test (test opakovaného vstávania zo stoličky), čo je veľmi jednoduchý, valídny a časovo nenáročný test. Navyše dokáže poskytnúť okamžitú informáciu o stave seniora z hľadiska potenciálneho rizika pádov. Môže tak byť použitý v klinickej praxi napríklad v rámci preventívnych prehliadok u praktického lekára. Po zaškolení, ako test vykonávať, si môže dokonca sám senior v domácom prostredí otestovať, ako je na tom z hľadiska rizika. Pokiaľ sa napríklad ukáže, že u seniora sa vyskytuje riziko pádu, môže ošetrujúci lekár odoslať pacienta na špecializované vyšetrenie. Po zistení príčiny poruchy rovnováhy je možné do komplexnej liečby zaradiť aj cielenú rehabilitačnú liečbu (obr. 3). Tá najčastejšie obsahuje individuálnu liečebnú telesnú výchovu na neurofyziologickom podklade so zameraním na zlepšenie rovnováhových a silových schopností pacienta. Ich dostatočná úroveň je totiž predpokladom pre bezproblémové a hlavne bezpečné jednorazové či opakované vstávanie zo sedu u seniorov. V prípade zníženia úrovne jednej alebo oboch schopností napr. v dôsledku starnutia či choroby, nie je problém aby aj malé narušenie rovnováhy vyústilo v pád s viac či menej závažnými zdravotnými následkami. V Českej republike sa na terapiu porúch rovnováhy najviac využíva senzomotorická stimulácia popísaná prof. V. Jandou (8). Tento koncept zahŕňa nie len nácvik tzv. malej nohy pre optimalizáciu kontaktu chodidla s podložkou, ale tiež cvičenie v korigovanom stoji, v stoji na jednej dolnej končatine, nákroky, výpady, skoky a chôdzu. Všetky tieto cvičenia môžu byť vykonávané na pevnej podložke alebo s využitím balančných pomôcok – ako napr. airex podložka, bosu, propriofoot, posturomed, balančný disk. K tomuto konceptu možno využiť aj ďalšie fyzioterapeutické metódy, ktoré sú cielené na zlepšenie stabilizácie trupu a celého tela, napr. dynamická neuromuskulárna stabilizácia, akrálna koaktivačná terapia či proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia. Súčasťou terapie je aj návrh úpravy domáceho prostredia a edukácie s cieľom čo najväčšej eliminácie rizika pádu (18).

ZÁVER

Z výsledkov našej práce vyplýva, že aj u pohybovo aktívnych seniorov je zvýšený výskyt rizika pádu. Preto by aj u tejto skupiny malo byť opakovane hodnotené, či sa u nich riziko pádu vyskytuje. Jednou z možností, ktorú môžu využiť aj praktický lekári, je Five-repetition sit-to-stand test, pomocou ktorého môže byť toto riziko rýchlo odhalené. Pokiaľ sa preukáže, že je senior ohrozený, mala by mu byť v rámci komplexnej terapie odporučená aj rehabilitačná liečba so zameraním na zlepšenie rovnováhových a silových schopností. V rámci prevencie by takýto tréning mal opodstatnenie nie len u seniorov, u ktorých sa zistí, že sú ohrození zvýšeným rizikom výskytu opakujúcich sa pádov, ale aj u tých, u ktorých sa pády ešte nevyskytli.

Poďakovanie

Autori ďakujú Mgr. Jurajovi Pechovi, PhD. za grafické spracovanie obrázkov, Mgr. Zdislavovi Dolečkovi z Magistrátu města Olomouce za pomoc a podporu pri nábore seniorov, všetkým seniorom, ktorí sa výskumu zúčastnili.

Štúdia bola zrealizovaná za podpory Grantovej agentúry ČR (GA ČR) v rámci projektu s názvom Posturální stabilita a její vztah k síle vybraných svalových skupin (č. 18-16107Y).

Konflikt záujmov: žiadny.

ADRESA PRO KORESPONDENCI:

Mgr. Zuzana Kováčiková, PhD.

Katedra přírodních věd v kinantropologii

Fakulta tělesné kultury, Univerzita Palackého v Olomouci

třída Míru 117, 771 11 Olomouc

e-mail: kovacikzuz@gmail.com