Potenciálny problém spoločného výskytu pandemického covidu-19 a sezónnej chrípky
Authors:
R. Mezencev 1; C. Klement 2,3; S. Dluholucký 4,5
Authors‘ workplace:
Georgia Institute of Technology, Atlanta GA, USA
1; Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica, Slovenská republika
2; Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava, Slovenská republika
3; Detská fakultná nemocnica, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava, Slovenská republika
4; Fakulta zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava, Slovenská republika
5
Published in:
Epidemiol. Mikrobiol. Imunol. 70, 2021, č. 1, s. 68-71
Category:
Short Communication
Overview
S nadchádzajúcim obdobím, v ktorom sa zvyčajne zvyšuje aktivita chrípky v severnej hemisfére, sa pri súčasne prebiehajúcej pandémii covidu-19 dostáva do popredia otázka možnej kolízie dvoch epidémií (tzv. „twindémie“), prípadne výskytu zmiešaných infekcií a ich dopadu na zdravie jednotlivcov ako aj ich potenciálnych verejno-zdravotníckych dôsledkov. Syntéza výsledkov doteraz publikovaných štúdií naznačuje, že katastrofická kolízia epidémie sezónnej chrípky a covidu-19 v podmienkach uplatňovania nefarmakologických opatrení proti šíreniu covidu-19 nie je pravdepodobná, o čom svedčí okrem iného aj mimoriadne nízka aktivita sezónnej chrípky v roku 2020 v južnej hemisfére. Naproti tomu však existencia zmiešaných infekcií SARS-CoV-2 a influenza vírusmi bola u jednotlivcov spoľahlivo preukázaná. Pretrvávajúca neistota ohľadom výskytu a potenciálnej závažnosti týchto zmiešaných infekcií zdôrazňuje význam očkovania proti sezónnej chrípke v súčasnej epidemiologickej situácii a nastoľuje potrebu zabezpečiť: a) dostupnosť očkovacej látky, b) podporiť záujem verejnosti o očkovanie a c) zjednodušiť prístup k bezpečnému očkovaniu proti sezónnej chrípke v podmienkach prebiehajúcej epidémie covidu-19.
Klíčová slova:
COVID-19 – chrípka – twindémia – vírusová interferencia – imunizácia
ÚVOD
Ochorenie covid-19 („coronavirus disease 2019“), ktoré bolo prvýkrát zaznamenané v decembri 2019 ako klaster prípadov pneumónie neznámeho pôvodu v čínskom Wuhane [1], sa do 11. 3. 2020 rozšírilo do 114 krajín, a toho dňa Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila jeho šírenie za pandémiu. Podľa dostupných údajov do 15. 10. 2020 celosvetovo ochorelo viac ako 38 miliónov ľudí, z ktorých doteraz zomrelo viac ako 1 milión [2]. S približujúcim sa obdobím typického výskytu sezónnej chrípky na severnej pologuli sa stáva aktuálnou téma interakcie medzi chrípkou a covidom-19 na rôznych úrovniach, vrátane možnosti zmiešaných infekcií a rizika ich spoločne zvýšeného výskytu v populácii. Kým otázky súvisiace s možnosťou zmiešaných infekcií u tých istých chorých sú dôležité najmä z hľadiska hodnotenia rizika pre zdravie jednotlivcov, covid-19 a iné respiračných infekcie sa môžu vzájomne ovplyvňovať aj na úrovni populácií s potenciálne negatívnym verejno-zdravotníckym dopadom, pričom tieto infekcie sa nemusia nevyhnutne vyskytovať u tých istých jedincov. Možná kolízia globálnej pandémie ochorenia covid-19 a sezónnej chrípkovej epidémie (tzv. dvojitá epidémia alebo „twindémia“ [3]) je považovaná za potenciálne „veľkú búrku“ (perfect storm), ktorá si pri pretrvávajúcej neistote a obmedzených poznatkoch o covide-19 vyžaduje zabezpečenie pripravenosti, vrátane účinnej podpory očkovania proti chrípke [4]. V tomto príspevku hodnotíme riziko takýchto zmiešaných infekcií a prípadného vývoja dvojitej epidémie vo svetle doterajších limitovaných poznatkov.
ZMIEŠANÉ INFEKCIE SARS-COV-2 A INÝMI VÍRUSMI VYVOLÁVAJÚCIMI RESPIRAČNÉ INFEKCIE
Zmiešané infekcie viacerými vírusovými patogénmi u tých istých hostiteľov môžu predstavovať koinfekcie (simultánne infekcie) alebo superinfekcie (konzekutívne infekcie). U pacientov s covidom-19 boli zmiešané respiračné virózy popísané vo viacerých kazuistikách a sériách prípadov [5, 6], v kohortových štúdiách [7] a v meta-analýzach [8]. Najčastejšími vírusovými patogénmi v týchto zmiešaných infekciách boli non-SARS koronavírusy, ďalej influenzavírusy A a B, rinovírusy, enterovírusy, metapeumovírus, RSV a vírusy parachrípky [9]. Napríklad v sérii 115 pacientov hospitalizovaných vo Wuhane s pozitívnym nálezom SARS-CoV-2 a s typickým obrazom CT pľúc bola chrípka A preukázaná u 3 a chrípka B u 2 prípadov (spolu 4,4 %). Hoci z publikácie nie je známe aký bol očakávaný výskyt takýchto zmiešaných infekcií v populácii, autori štúdie naznačujú, že spoločný výskyt týchto ochorení bol neočakávane nízky. Táto práca na malej vzorke konštatuje aj podobný klinický priebeh zmiešaných infekcií ako v prípade chorých iba s covidom-19, bez prítomnosti klinických a laboratórnych nálezov svedčiacich o väčšej závažnosti zmiešaných infekcií [10]. Iná štúdia zistila v skupine 1 204 covid-19 pozitívnych ambulantných a hospitalizovaných pacientov z metropolitnej oblasti New Yorku nižšiu prevalenciu iných respiračných vírusov v porovnaní s kontrolnou skupinou 7 418 covid-19 negatívnych osôb (prevalencia 3 % verzus 13,1 %). Pri týchto zmiešaných infekciách sa popri SARS-CoV-2 najčastejšie preukázali non-SARS koronavírusy (1,5 %) a menej často influenzavírusy A a B (spolu 0,08 %). Naproti tomu u covid-19-negatívnych kontrol bola zistená vyššia prevalencia chrípky (1,54 %), hoci najčastejšie sa u nich nachádzali rinovírusy a enterovírusy (5,93 %) [11]. Rovnakú prevalenciu zmiešaných vírusových infekcií (3 %) zistila aj meta-analýza štúdií hospitalizovaných pacientov, pričom najčastejšie sa vyskytovali RSV a influenzavírusy [8]. Relatívne nízky výskyt zmiešaných infekcií SARS-CoV-2 s influenzavírusmi zistila aj španielska kohortová štúdia, ktorá našla iba 5 zmiešaných infekcií (0,5 %) v kohorte 989 pacientov hospitalizovaných s covidom-19 [7]. Tieto zistenia sú konzistentné s vírusovou interferenciou, t.j. s potlačením nasledujúcej vírusovej infekcie v dôsledku aktivácie anti-vírusovej ochrany navodenej predchádzajúcou vírusovou infekciou. Hoci nemôžeme s istotou tvrdiť, že za pozorované výsledky zodpovedá práve táto interferencia, ide o prijateľnú hypotézu s ohľadom na dôkazy svedčiace napr. o potlačení pandemickej chrípky vyvolanej vírusom H1N1pdm09 (“prasačia chrípka“) v roku 2009 v súvislosti so sezónnou epidémiou rinovírusovej rinitídy [12]. Napriek uvedeným výsledkom zatiaľ stále nie je možné s istotou zhodnotiť či sa tieto zmiešané infekcie vyskytujú častejšie alebo menej často ako by sa dalo očakávať na základe ich samostatného výskytu v populácii a jedinou istotou zostáva preukázaná existencia zmiešaných infekcií vyvolaných vírusom SARS-CoV-2 a vírusmi chrípky. A rovnako, dáta zatiaľ neumožňujú dospieť k záveru či sú zmiešané infekcie vírusmi chrípky a SARS-CoV-2 klinicky závažnejšie ako ochorenia vyvolané samotným SARS-CoV-2 [8]. Kvôli preukázanej existencii zmiešaných infekcií odporúča CDC z epidemiologických dôvodov testovať pacientov s pozitívnym nálezom vírusu chrípky a iných respiračných infekcií aj na prítomnosť SARS-CoV-2 [13]. Hodnotenie bakteriálnych koinfekcií a superinfekcií u pacientov s covidom-19, ktoré je dôležité z hľadiska prebiehajúcej odbornej diskusie o význame empirickej antibiotickej terapie, je obsahovo nad rámec tohto príspevku a tieto súvislosti, vrátane konfliktných názorov, boli diskutované v iných prácach [7–8].
SPOLOČNÝ VÝSKYT COVIDU-19 A CHRÍPKY NA POPULAČNEJ ÚROVNI
Vzhľadom k tomu, že chrípka a covid-19 majú podobné mechanizmy interhumánneho prenosu [14], dá sa očakávať, že opatrenia na mitigáciu alebo supresiu šírenia covidu-19 budú výrazne znižovať aj šírenie chrípky, čo znamená, že v podmienkach pandémie covidu-19 môžeme očakávať aj nižší výskyt chrípky v porovnaní s chrípkovými sezónami v predchádzajúcich rokoch. V zhode s týmto očakávaním bol pozorovaný pokles chrípkovej aktivity počas chrípkovej sezóny 2019/2020 v Číne, Singapure a v USA. V Číne bola v 1. týždni roku 2020 zistená najvyššia pozitivita testovaných vzoriek na chrípkový vírus za posledné roky (~48 %), ale po zavedení extenzívnych opatrení proti šíreniu covidu-19 táto hodnota v 10. týždni poklesla na hodnotu 1,2 %, ktorá bola výrazne nižšia ako v rovnakom období počas chrípkovej sezóny 2018–2019 (32,2 %) [15]. V Singapure vo februári 2020 kleslo percento pozitivity vzoriek na influenzavírusy o 64 % a odhad denného počtu nových prípadov chrípky klesol o 76 % v porovnaní s rovnakým obdobím za predchádzajúce tri roky, pričom aj v tomto prípade poklesu chrípkovej aktivity predchádzali opatrenia namierené proti šíreniu covidu-19, vrátane zákazu hromadných podujatí, fyzického odstupu, kampane za zvýšenie hygieny a niektoré ďalšie opatrenia na školách a pracoviskách [16]. V USA klesol početvzoriek analyzovaných na prítomnosť chrípkových vírusov z týždenného mediánu 49 696 v období od 29. 9. 2019 do 29. 2. 2020 na 19 537 v období 1. 3. do 16. 5. 2020,pričom za uvedené obdobie poklesol medián týždňovej pozitivity vzoriek z 19,34 % na 0,33 % [17]. A podobne, monitoring výskytu chrípke-podobných ochorení (ILI) v USA svedčí o neočakávane nižšej chrípkovej aktivite od polovice februára 2020, kedy boli potvrdené prvé prípady ochorenia na covid-19 [18]. Tento pokles chrípkovej aktivity v USA sa vysvetľuje zníženým vyhľadávaním zdravotnej starostlivosti v podmienkach pandémie covidu-19, ale aj reálnym znížením cirkulácie vírusu chrípky, jednak v dôsledku zvýšeného vnímania rizika v časti populácie s následným bezpečnejším správaním [18], a tiež v súvislosti s uplatnením opatrení na mitigáciu šírenia covidu-19.
K podobným záverom dospeli aj štúdie hodnotiace aktivitu chrípky v medzisezónnom (letnom) období v severnej hemisfére a počas zimnej sezóny 2020 v južnej hemisfére [17]. Od 17. 5. do 8. 8. 2020 bola v USA zaznamenaná historicky minimálna cirkulácia vírusu chrípky (medián = 0,20 % pozitívnych vzoriek) v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (2,35 %), 2018 (1,04 %) a 2017 (2,36 %). A podobne, v období od júna do augusta, kedy v južnej hemisfére zvyčajne vrcholí chrípková aktivita, bola hlásená veľmi nízka aktivita chrípky z Austrálie, Čile aj z Juhoafrickej republiky, s percentom pozitívnych vzoriek pre všetky tri krajiny spolu 0,06 % (CI95: 0,04–0,08 %) [17]. Keďže tieto krajiny slúžia ako sentinelové krajiny pre hodnotenie aktivity chrípky v Oceánii, Južnej Afrike a Južnej Amerike, tento výsledok je možné považovať za informatívny pre hodnotenie chrípkovej aktivity v zimných mesiacoch 2020 v južnej hemisfére a potvrdzujúci veľmi nízky výskyt a faktickú absenciu epidémie sezónnej chrípky.
V Austrálii sa nízka aktivita chrípky v čase typicky očakávanej chrípkovej sezóny spája so supresívnymi nefarmakologickými opatreniami namierenými proti covidu-19, vrátane obmedzenia zhromažďovania a vnútroštátneho pohybu obyvateľstva. O miere striktnosti týchto opatrení v uvedenom čase svedčia hodnoty CHI indexu („Containment and Health Index“), ktorý kvantifikuje opatrenia obmedzujúce pohyb a interakciu obyvateľstva, testovanie a vyhľadávanie kontaktov [19]. V období od 26. 3. do 23. 7. 2020 dosiahol CHI index hodnoty 63,64–82,95 (maximálna hodnota = 100), čo svedčí o pomerne striktných protiepidemických opatreniach v čase pred a počas očakávaného výskytu sezónnej chrípky.
A navyše, v Austrálii bolo dôrazne odporúčané očkovanie proti sezónnej chrípke, pričom na tento účel bolo zabezpečených asi o 5 miliónov dávok očkovacej látky viac ako v predchádzajúcom roku. Zároveň boli vytvorené podmienky pre zabezpečenie zjednodušeného a bezpečného prístupu obyvateľov k očkovaniu v podmienkach prebiehajúcej pandémie [20]. Vzhľadom k tomu, že zatiaľ nie sú dostupné údaje o miere očkovania v roku 2020, nie je možné zhodnotiť, do akej miery prispelo očkovanie proti sezónnej chrípke k pozorovanej nízkej chrípkovej aktivite v uvedenej sezóne, a je možné, že hlavný podiel na tomto výsledku mali nefarmakologické opatrenia zamerané proti šíreniu covidu-19. A podobne, hoci spoľahlivé údaje nie sú zatiaľ k dispozícii, očkovanie pravdepodobne nemalo zásadný podiel na potlačení sezónnej chrípky v roku 2020 v JAR, o čom svedčí tradične relatívne nízka zaočkovanosť proti chrípke v tejto krajine (asi 11 % populácie) [21] spolu s medializovanou informáciou, podľa ktorej mala JAR na začiatku očakávanej chrípkovej sezóny nedostatok očkovacej látky, a táto mala byť z uvedeného dôvodu priorizovaná pre zdravotníckych pracovníkov [22]. Naproti tomu v JAR boli od 26. 3. do 23. 8. implementované striktné protiepidemické opatrenia zamerané na supresiu šírenia covidu-19 s CHI v rozsahu 81,06–87,12, ktoré zrejme zohrali kľúčovú úlohu pri absencii epidémie sezónnej chrípky v očakávanej sezóne roku 2020 [12].
Sezónna chrípka v USA, ktorá zvyčajne začína v období od októbra do novembra, sa podľa doteraz dostupných údajov ešte nezačala. K 48. týždňu (posledný deň: 29. 11. 2020) bola aktivita sezónnej chrípky v USA stále nízka. Návštevy u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti kvôli chrípke-podobnému ochoreniu (ILI) predstavovali iba 1,6 % všetkých návštev, čo je pod prahovou hodnotou pre aktivitu chrípky v USA (2,6 %). A podobne, percentuálny podiel pozitívnych vzoriek predstavoval v tomto týždni iba 0,1 % z celkového počtu 17 104 testovaných vzoriek (pre porovnanie, v 48. týždni rokov 2019, 2018, 2017 a 2016 bol podiel pozitívnych vzoriek 10,9 %, 3,5 %, 5,7 % a 3,3 %) [23]. Výsledky priebežného sledovania zjavne potvrdzujú nerovnakú mieru cirkulácie chrípkových vírusov v rôznych sezónach, čo je v súlade s prehľadmi zostavenými za dlhšie časové obdobia [24], napriek tomu však naznačujú, že epidémia sezónnej chrípky je v sezóne 2020/2021 na severnej hemisfére prinajmenšom oddialená, ak nie potlačená. Hoci na definitívne závery je zatiaľ skoro, doterajší vývoj chrípkovej aktivity v severnej hemisfére, a ako aj mimoriadne priaznivý vývoj v južnej hemisfére, nám dávajú argumenty ak nie pre optimizmus ohľadom očakávaného vývoja chrípky v sezóne 2020/2021, tak aspoň k tomu, aby sme sa nestotožnili s očakávaním “twindémie” [3], t.j. katastrofickej kolízie dvoch epidémií so závažnými verejno-zdravotníckymi dôsledkami.
ZÁVER
Hoci viaceré línie dôkazov naznačujú, že katastrofická kolízia epidémie sezónnej chrípky a covidu-19 nie je na populačnej úrovni pravdepodobná, existencia zmiešaných infekcií influenza vírusmi a SARS-CoV-2 bola u jednotlivcov preukázaná. Aj keď niektoré doterajšie zistenia svedčia o nízkej prevalencii takýchto zmiešaných infekcií, pretrvávajúca neistota ohľadom ich výskytu a potenciálnej závažnosti odôvodňuje potrebu pokračujúcej surveillance chrípky a iných epidemických respiračných vírusov, a tiež potrebu očkovania proti sezónnej chrípke, najmä v súčasnom období epidémie covidu-19. Autori odporúčajú zabezpečiť dostupnosť očkovacej látky proti chrípke pre sezónu 2020–2021 a vytvorenie podmienok pre zjednodušený prístup obyvateľstva k bezpečnému očkovaniu v podmienkach prebiehajúcej epidémie covidu-19. Toto odporúčanie je v súlade s publikovanými štúdiami potvrdzujúcimi zdravotné a ekonomické benefity očkovania proti chrípke v podmienkach pandémie covidu-19 [25]. Naliehavosť tohto odporúčania zdôrazňujeme aj s ohľadom na riziko antivakcinačných postojov vychádzajúcich z chybnej interpretácii štúdie G. Wolffa [26]. Táto štúdia z éry pred pandémiou covidu-19, ktorá naznačovala vzťah medzi očkovaním proti chrípke a zvýšeným rizikom infekcie endemickými koronavírusmi, nemôže byť extrapolovaná na covid-19, čo zdôraznil aj samotný autor uvedenej štúdie [27], a jej použiteľnosť v súčasnej pandemickej situácii bola vyvrátená prácami iných autorov [25]. V očakávaní skorej dostupnosti účinných a bezpečných očkovacích látok proti covidu-19, ako autori tohto článku naliehavo zdôrazňujeme potrebu očkovania proti covidu-19, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že voči vírusu SARS-CoV-2 je vnímavých asi 90 % ľudí, a že na potlačenie komunitného šírenia covidu-19 bude potrebné dosiahnuť imunitu až u 60–70 % populácie [28].
Do redakce došlo dne 17. 10. 2020.
Adresa pro korespondenci:
doc. MUDr. Roman Mezencev, M.S., Ph.D.
Adjunct Professor
Georgia Institute of Technology, School of Biological Sciences
Cherry Emerson Bldg.,310 Ferst Dr.
Atlanta, GA 30332, USA
e-mail: roman.mezencev@biosci.gatech.edu
Sources
1. Sun J, He W-T, Wang L, et al. COVID-19: epidemiology, evolution, and cross-disciplinary perspectives. Trends Mol Med, 2020;26(5):483–495.
2. Dong E, Du H, Gardner L. An interactive web-based dashboard to track COVID-19 in real time. The Lancet Infect Dis, 2020;20(5):533–534.
3. Jaklevic MC. Flu Vaccination Urged During COVID-19 Pandemic. JAMA, 2020;324(10):926–927.
4. Belongia EA, Osterholm MT. COVID-19 and flu, a perfect storm. Science, 2020;368(6496):1163–1163.
5. Singh B, Kaur P, Reid R-J, et al. COVID-19 and Influenza Co-Infection: Report of Three Cases. Cureus, 2020;12(8):e9852–e9852.
6. Miatech JL, Tarte NN, Katragadda S, et al. A case series of coinfection with SARS-CoV-2 and influenza virus in Louisiana. Respir Med Case Rep, 2020;31:101214.
7. Garcia-Vidal C, Sanjuan G, Moreno-García E, et al. Incidence of co-infections and superinfections in hospitalized patients with COVID-19: a retrospective cohort study. Clin Microbiol Infect, 2020;S1198-743X(20)30450-X.
8. Lansbury L, Lim B, Baskaran V, Lim WS. Co-infections in people with COVID-19: a systematic review and meta-analysis. J Inf, 2020;81(2):266–275.
9. Lai C-C, Wang C-Y, Hsueh P-R. Co-infections among patients with COVID-19: The need for combination therapy with non-anti-SARS--CoV-2 agents? J Microbiol Immunol Infect, 2020;53(4):505–512.
10. Ding Q, Lu P, Fan Y, et al. The clinical characteristics of pneumonia patients coinfected with 2019 novel coronavirus and influenza virus in Wuhan, China. J Med Virol, 2020;92(9):1549–1555.
11. Nowak MD, Sordillo EM, Gitman MA-O, Paniz Mondolfi AA-O. Co-infection in SARS-CoV-2 infected Patients: Where Are Influenza Virus and Rhinovirus/Enterovirus? J Med Virol, 2020; 30:10.1002/jmv.25953.
12. Wu A, Mihaylova VT, Landry ML, Foxman EF. Interference between rhinovirus and influenza A virus: a clinical data analysis and experimental infection study. Lancet Microbe, 2020;1(6):e254–e262.
13. Castillo EM, Coyne CJ, Brennan JJ, Tomaszewski CA. Rates of coinfection with other respiratory pathogens in patients positive for coronavirus disease 2019 (COVID-19). J Am Coll Emerg Physicians Open, 2020;1(4):592–596.
14. Riou J, Althaus CL. Pattern of early human-to-human transmission of Wuhan 2019 novel coronavirus (2019-nCoV), December 2019 to January 2020. Eurosurveillance, 2020;25(4):2000058.
15. Sun J, Shi Z, Xu H. Non-pharmaceutical interventions used for COVID-19 had a major impact on reducing influenza in China in 2020. J Travel Med, 2020;Apr 24;taaa064.
16. Soo RJJ, Chiew CJ, Ma S, et al. Decreased Influenza Incidence under COVID-19 Control Measures, Singapore. Emerg Infect Dis, 2020;26(8):1933–1935.
17. Olsen SJ, Azziz-Baumgartner E, Budd AP, et al. Decreased Influenza Activity During the COVID-19 Pandemic – United States, Australia, Chile, and South Africa, 2020. Am J Transplant, 2020;20(12):3681–3685.
18. Zipfel CM, Bansal S. Assessing the interactions between COVID-19 and influenza in the United States. medRxiv, 2020;2020.03.30.20047993.
19. Hale T, Petherick A, Phillips T, Webster S. Variation in government responses to COVID-19 [online]. Version 9.0: Blavatnik School of Government working paper, 2020 [cit.2020-06-12]. Dostupný na www:<http://www.bsg.ox.ac.uk/sites/default/files/2020-11/BSG-WP-2020-032-v9.pdf>.
20. Australia tracks 35% jump in flu vaccine shipments [online]. 2020-01-09 [cit. 2020-06-12]. Dostupný na www: https://www.biopharma-reporter.com/Article/2020/09/01/Australia-tracks-35-jump-in-flu-vaccine-shipments.
21. Sullivan SG, Arriola CS, Bocacao J, et al. Heterogeneity in influenza seasonality and vaccine effectiveness in Australia, Chile, New Zealand and South Africa: early estimates of the 2019 influenza season. Euro Surveill, 2019;24(45):1900645.
22. Cohen M. South Africa is short on flu vaccine, compounding coronavirus fight [online]. 2020-28-03 [cit. 2020-06-12]. Dostupný na www: < https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-03-28/south-africa-says-coronavirus-cases-rise-to-1-187-from-1-170>.
23. Weekly U.S. Influenza Surveillance Report (FluView) [online]. [cit. 2020-06-12]. Dostupný na www: https://www.cdc.gov/flu/weekly/overview.htm.
24. Havlickova M, Druelles S, Jirincova H, et al. Circulation of influenza A and B in the Czech Republic from 2000-2001 to 2015-2016. BMC Infect Dis, 2019;19(1):160.
25. Paget J, Caini S, Cowling B, et al. The impact of influenza vaccination on the COVID-19 pandemic? Evidence and lessons for public health policies. Vaccine, 2020;38(42):6485–6486.
26. Wolff GG. Influenza vaccination and respiratory virus interference among Department of Defense personnel during the 2017–2018 influenza season. Vaccine, 2020; 38(2):350–354.
27. Wolff GG. Letter to the Editor. Vaccine, 2020;38(30):4651–4651.
28. Bloom BR, Nowak GJ, Orenstein W. “When Will We Have a Vaccine?” – Understanding Questions and Answers about Covid-19 Vaccination. N Engl J Med, 2020;383(23):2202–2204.
Labels
Hygiene and epidemiology Medical virology Clinical microbiologyArticle was published in
Epidemiology, Microbiology, Immunology
2021 Issue 1
Most read in this issue
- Opakovaně negativní PCR u pacientů s projevy covid-19: Mají či nemají infekci SARS-CoV-2?
- Listerióza – analýza výskytu humánních případů v České republice v letech 2008–2018
- Reinfekce covidem-19
- Enzymová léčba infekcí kůže a měkkých tkání