Závažná materská morbidita vyžadujúca transport rodičiek na jednotky intenzívnej starostlivosti v Slovenskej republike – 9-ročná populačná štúdia
Authors:
M. Vargová; A. Adamec; D. Kotríková; Liam McCullough; D. Kanásová; J. Daniš; R. Gabal; A. Krištúfková; Z. Nižňanská; Miroslav Korbeľ
Authors‘ workplace:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika
Published in:
Ceska Gynekol 2023; 88(4): 253-259
Category:
Original Article
doi:
https://doi.org/10.48095/cccg2023253
Overview
Cieľ: Analýza život ohrozujúcich materských morbidít, ktorých stav si vyžadoval následnú liečbu na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Metodika: Retrospektívna analýza prípadov 655 rodičiek transportovaných na JIS z počtu 436 136 pôrodov. Dôvody transportu boli rozdelené do deviatich kategórií: peripartálne krvácanie, hypertenzné ochorenia, tromboembólia, kardiovaskulárne ochorenia, sepsa/ťažké infekcie, metabolické ochorenia, anestéziologické komplikácie, gastroenterologické problémy a iné. Výsledky: Celková incidencia transportu na jednotky intenzívnej starostlivosti v sledovanom období bola 1,5 na 1 000 pôrodov, ale u rodičiek rómskej národnosti 8,8 na 1 000 pôrodov. Priemerný vek rodičiek bol 30,7 rokov, pričom vo veku nad 35 rokov bolo 29,7 %. Nadhmotnosť a obezitu malo 70,4 % rodičiek. Najčastejšou príčinou transportu na JIS (49,3 %) bolo závažné popôrodné krvácanie. Druhou najčastejšou príčinou (26,0 %) boli hypertenzné ochorenia (preeklampsia, eklampsia a HELLP syndróm). Treťou najčastejšou príčinou (4,9 %) bola sepsa a závažné infekcie matky (pôrodníckej aj nepôrodníckej genézy). Úmrtnosť matiek prijatých na JIS bola 2,3 % a úmrtnosť ich novorodencov 8,7 %. Záver: Incidencia transportu rodičiek na JIS v sledovaných rokoch bola 1,5 na 1 000 pôrodov, čo v medzinárodnom porovnaní radí Slovenskú republiku ku krajinám s nižšou incidenciou.
Klíčová slova:
závažná akútna materská morbidita – transport rodičky na jednotku intenzívnej starostlivosti
Úvod
Zdravie matiek je považované za meradlo sociálno-ekonomického pokroku krajiny [1]. Pokles materskej úmrtnosti v krajinách s vysokým príjmom je paradoxne sprevádzaný vzostupom závažnej materskej morbidity, čo je spôsobené kombináciou viacerých faktorov ako je vyšší vek matiek pri prvom pôrode, obezita, chronické ochorenia matiek a zvyšujúca sa frekvencia operačných pôrodov, najmä cisárskeho rezu [2].
Za posledné dve desaťročia sa závažná materská morbidita zvýšila o 200 % – na 144 prípadov na 10 000 pôrodov [3]. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2011 navrhla sledovať výskyt závažnej materskej morbidity ako indikátor kvality pôrodníckej starostlivosti. Medzi kritériá hodnotenia kvality zdravotnej starostlivosti zaradila aj stavy vyžadujúce kritické intervencie alebo hospitalizáciu na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) [1].
Prvá krajina, ktorá sa systematicky zamerala na sledovanie závažnej materskej morbidity bolo Spojené kráľovstvo so svojim The United Kingdom Surveillance System (UKOSS – od roku 2005). V roku 2010 vznikol medzinárodný systém sledovania závažnej materskej morbidity – INOSS (the International Network of Obstetric Survey System), za účasti Austrálie, Rakúska, Belgicka, Francúzska, Nemecka, Fínska, Nórska, Dánska, Švédska, Portugalska, Holandska a Spojeného kráľovstva. Slovak Obstetric Survey System (SOSS) – pracovná skupina Sekcie perinatálnej medicíny (SPM) Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS) sa do činnosti INOSS-u zapojila v roku 2012. SOSS od roku 2012 zhromažďuje a analyzuje údaje o závažných akútnych materských morbiditách zo slovenských pôrodníc [4–12].
Cieľom dlhodobej populačnej štúdie je analýza závažných pôrodníckych stavov, ktoré si vyžiadali transport rodičiek na JIS v Slovenskej republike (SR). V tejto štúdii sú prezentované výsledky za obdobie rokov 2012–2020.
Materiál a metodika
SOSS definuje transport na JIS v gravidite a po pôrode ako stav, ktorý si vyžadoval hospitalizáciu a liečbu na oddelení/klinike anestéziológie a intenzívnej (resuscitačnej) medicíny alebo na akejkoľvek jednotke intenzívnej starostlivosti (kardiologickej, metabolickej, neurologickej…). Do tejto kategórie nie sú zahrnuté prípady krátkodobého pooperačného sledovania na JIS nevyžadujúce intenzívnu liečbu.
Pracovná skupina SOSS retrospektívne analyzovala prípady transportu rodičiek na JIS v SR od 1. januára 2012 do 31. decembra 2020, ktoré boli pôrodnicami každoročne hlásené SPM SGPS. Údaje o transportoch rodičiek na JIS boli získané zo štandardizovaných anonymných dotazníkov pracovnej skupiny SOSS, ktoré pôrodnice vyplnili k jednotlivým prípadom. Všetky získané dotazníky boli prehodnotené a následne analyzované expertnou skupinou SOSS.
Demografické a pôrodnícke údaje boli získané z bezplatnej online databázy Štatistického úradu SR a databázy SPM SGPS. Incidencia bola hodnotená na 1 000 pôrodov s 95% intervalom spoľahlivosti (CI – confidence interval). Možné súvisiace faktory boli identifikované výpočtom neupravených relatívnych rizík (RR) a ich hladinami významnosti (p-hodnota). Výsledky sa považovali za štatisticky významné, ak p < 0,05. Všetky štatistické analýzy boli vykonané pomocou Office EXCEL 2019 a MedCalc Software Ltd. Verzia 20.015.
Výsledky
Prvotne bolo hlásených 698 prípadov transportov rodičiek na JIS. Po expertnej analýze skupinou SOSS bolo do analýzy zahrnutých 655 dotazníkmi dokumentovaných prípadov transportu na JIS. Tie pokrývali 436 136 pôrodov z 502 903 pôrodov, čo predstavuje 86,72 % zo všetkých registrovaných pôrodov v SR v sledovanom období. Zo štúdie boli vyradené dva duplicitné prípady (obr. 1). Transport na JIS počas gravidity si vyžiadalo päť tehotných a po pôrode 650 rodičiek.
Fig. 1. Flowchart of cases requiring admission to the ICU included in the study.
Incidencia transportov
Celková incidencia transportu rodičiek na JIS v SR v rokoch 2012–2020 bola 1,5 na 1 000 pôrodov. Rozdiely v incidencii transportu na JIS medzi krajmi boli od 0,4 v Trenčianskom do 2,5 na 1 000 pôrodov v Nitrianskom kraji (tab. 1).
Tab. 1. Incidence of cases of admission of mothers per 1,000 births by region of the Slovak Republic in 2012–2020
(source: SOSS).
Incidencia transportov na JIS rodičiek rómskej národnosti bola 8,8 na 1 000 narodených a rodičiek nerómskej národnosti 1,2 na 1 000 pôrodov (národnosť slovenská, česká, maďarská a rumunská). Národnosť nebola uvedená u 42 rodičiek.
Incidencia transportov rodičiek podľa veku
Incidencia transportu na JIS v jednotlivých vekových skupinách sa pohybovala od 0,9 do 3,5 na 1 000 pôrodov (tab. 2). Najnižšia bola vo vekovej kategórii 20–29 rokov a najvyššia vo vekovej kategórii 40 a viac rokov. Priemerný vek v sledovanom súbore žien bol 30,7 roka. Najmladšia rodička v súbore mala 14 a najstaršia 46 rokov. Priemerný vek transportovaných rodičiek bol najvyšší v Bratislavskom (31,9 roka) a najnižší (29,8) v Košickom kraji.
Tab. 2. Age-specific incidence of mothers admission to the ICU in the Slovak Republic in 2012–2020 by age (source: SOSS).
Príčiny transportov
Príčiny transportov rodičiek na JIS sme rozdelili do deviatich kategórií: závažné peripartálne krvácanie, hypertenzné ochorenia v gravidite, tromboembolické komplikácie, kardiovaskulárne komplikácie, sepsa + infekcie, metabolické, anestéziologické komplikácie pri cisárskom reze, gastroenterologické komplikácie a iné. Závažné popôrodné krvácanie bolo najčastejšou príčinou prijatia na JIS (49,3 %). Druhou najčastejšou príčinou (26,0 %) boli hypertenzné ochorenia. Treťou najčastejšou príčinou (4,9 %) bola sepsa a ťažké infekcie matky (tab. 3). V dvoch prípadoch nebolo možné určiť jednoznačnú indikáciu k transportu rodičky na JIS pre nedostatočné údaje v dotazníkoch.
Tab. 3. Reasons for mother admission to the ICU in the Slovak Republic
in 2012–2020 (source: SOSS).
DIC – diseminovaná intravaskulárna koagulopatia, JIS/ICU – jednotka intenzívnej starostlivosti/
Intensive Care Units, SC – sectio caesarea, SOSS – Slovak Obstetric Survey System
Hmotnosť transportovaných matiek
Normálnu hmotnosť malo 178 (28,3 %) transportovaných rodičiek na JIS. Nadhmotnosť alebo obezitu malo až 70,4 % transportovaných rodičiek na JIS v SR, s variabilitou od 50,6 % v Bratislavskom kraji do 76,4 % v Žilinskom kraji (tab. 4). Údaje o hmotnosti absentovali u 47 rodičiek. Incidenciu nie je možné vypočítať, pretože absentujú údaje o hmotnosti v celej populácii rodičiek v SR.
Tab. 4. Body mass index of mothers admited to the ICU in the Slovak Republic
in 2012–2020 (source: SOSS).
Parita transportovaných matiek
Prvorodičky sa na transportoch na JIS v SR podieľali 44,1 % a viacrodičky 55,9 %. Medziregionálne rozdiely v transporte na JIS u prvorodičiek sa pohybovali od 33,8 % v Prešovskom kraji do 72,6 % v Bratislavskom kraji. U viacrodičiek boli medziregionálne rozdiely v transporte na JIS od 27,4 % v Bratislavskom kraji do 66,2 % v Prešovskom kraji. V Banskobystrickom kraji bol počet transportovaných prvorodičiek a viacrodičiek rovnaký (tab. 5).
Tab. 5. Mothers admission to the ICU according to the parity and regions in the
Slovak Republic in 2012–2020 (source: SOSS).
Modalita pôrodu
Cisársky rez bol vykonaný v 540 prípadoch (83,2 %) a vaginálne rodilo 109 (16,8 %) transportovaných rodičiek. Operačné vedenie pôrodu forcepsom bolo u siedmich (1,01 %) rodičiek a vákuumextraktor bol použitý pri troch (0,5 %) pôrodoch (tab. 6). V jednom prípade nebol uvedený spôsob pôrodu.
Tab. 6. The delivery mode of mothers admited to the ICU in the Slovak Republic
in 2012–2020 (source: SOSS).
Transporty rodičiek po asistovanej reprodukcii
Z celkového počtu rodičiek transportovaných na JIS otehotnelo po metódach asistovanej reprodukcie 27 žien (4,1 %). Rodičky po asistovanej reprodukcii boli transportované na JIS z dôvodu pôrodníckeho krvácania v siedmich (25,9 %) prípadoch (po dva prípady atónie uteru, placenty praevie, abrupcie placenty a jeden prípad krvácanie z pôrodného poranenia). Druhým najčastejším dôvodom transportu boli hypertenzné ochorenie – päť (18,5 %) prípadov. Ďalšími príčinami transportu boli: srdcové zlyhávanie v dvoch prípadoch a po jednom prípade kardiomyopatia, zhoršenie kombinovanej aortálnej stenózy, septický šok, aspirácia žalúdočného obsahu pri uvedení do anestézie, resekcia rekta pre peroperačnú léziu, pankreatitída, epileptický záchvat, hepatopatia, embolizácia do a. pulmonalis, porucha hemokoagulačných parametrov, HELLP syndróm, poranenie močového mechúra pri cisárskom reze, hypertenzná kríza.
Materská mortalita
Úmrtnosť rodičiek transportovaných na JIS bola 2,3 % – umrelo 15 rodičiek. Celková materská úmrtnosť rodičiek transportovaných na JIS v SR vyjadrená indexom materskej úmrtnosti (MMR – maternal mortality ratio) bola 3,5/100 000 živonarodených.
Perinatálna mortalita a morbidita
Celkovo v súbore bolo 685 plodov/novorodencov (70 z viacplodovej gravidity). Perinatálne umrelo 60 (8,7 %) novorodencov. Podiel intrauterinne exitovaných plodov na perinatálnej mortalite bol 71,7 % (43 plodov). Podiel včasnej novorodeneckej úmrtnosti na perinatálnej mortalite bol 28,3 % (17 novorodencov). Perinatálna mortalita bola 87,6/1 000 narodených. Prijatie na novorodeneckú jednotku intenzívnej starostlivosti si vyžiadalo 116 (18,1 %) zo 642 ži- vonarodených novorodencov. Pred- časne – pred 37. gestačným týždňom (g.t.) sa narodilo 371 (54,2 %) novorodencov, z toho pred 32. g.t. 118 (17,2 %), a pred 28. g.t. 44 (6,4 %).
Diskusia
V tab. 7 je porovnanie publikovaných ukazovateľov transportov rodičiek na JIS niektorých krajín sveta a SR. Incidencia transportov rodičiek na JIS v SR v rokoch 2012–2020 bola 1,5 na 1 000 pôrodov. V prezentovaných štúdiách sa pohybovala od 0,15 v USA, do 5,6 na 1 000 pôrodov v Číne [12–21].
Tab. 7. Mothers admission to the ICU – international comparison of the Slovak Republic (source: freely processed according
to [12–21]).
![Transporty rodičiek na JIS – medzinárodné porovnanie v Slovenskej republike (zdroj: voľne spracované podľa
[12–21]).<br>
Tab. 7. Mothers admission to the ICU – international comparison of the Slovak Republic (source: freely processed according
to [12–21]).](https://www.prolekare.cz/media/cache/resolve/media_object_image_large/media/image_pdf/0973561446b2599d8c8448ab090f4675.jpg)
JIS/ICU – jednotka intenzívnej starostlivosti/Intensive Care Units, MMR – index materskej úmrtnosti
V čínskej retrospektívej štúdii z rokov 2014–2019 boli najčastejšími dôvodmi prijatia na JIS nielen hypertenzné ochorenia v gravidite, ale aj kardiovaskulárne ochorenia a hlavnou príčinou úmrtia matiek bola závažná pľúcna hypertenzia. Miera transportov rodičiek na JIS vrcholila v Číne v roku 2016. Po implementácii stratégie pôrodníckej jednotky vysokej starostlivosti (HDU – high-dependency unit) miera transportov rodičiek v roku 2019 klesala. Zriadenie týchto oddelení viedlo k 20 % zníženiu hospitalizácie rodičiek na JIS. Štúdia poukázala na rastúcu úlohu HDU pri zvládaní závažných materských morbidít. Presun starostlivosti o ženy napr. s popôrodným krvácaním a hypertenznými ochoreniami na HDU ušetrí službu JIS pre komplikovanejšie a závažnejšie stavy [18].
Najčastejšou príčinou prekladu rodičiek na JIS vo svete je závažné popôrodné krvácanie (SPPH – severe primary postpartum haemorrhage). SPPH patrí medzi tri hlavné príčiny materskej mortality na svete a zároveň je hlavnou príčinou závažnej materskej morbidity [13]. Celosvetovo bolo zodpovedné za viac ako štvrtinu z 303 000 úmrtí matiek v roku 2015. Najčastejšou príčinou SPPH je atónia maternice, ale môže byť taktiež spôsobené traumou – pôrodným poranením či zadržaným placentárnym tkanivom [14]. Popôrodné krvácanie bolo hlavnou príčinou transportovaných žien na JIS aj v SR (49,3 %). V prezentovaných štúdiách sa jeho frekvencia na transportoch pohybovala od 25,1 % do 39,96 % [12–21].
Hypertenzné ochorenia postihujú až 10 % všetkých tehotenstiev vo svete, zodpovedajú za významnú časť materskej morbidity a mortality a sú treťou najčastejšou príčinou materskej morbidity [15]. V SR boli hypertenzné ochorenia druhým najčastejším dôvodom transportu rodičiek na JIS (26,0 %). V prezentovaných štúdiách sa frekvencia pohybovala od 1,8 % do 58,8 % [12–21].
Z transportovaných rodičiek na JIS v SR ich malo pôrod vedený cisárskym rezom 83,2 %. Vo všetkých prezentovaných krajinách (okrem Francúzska) bol pôrod u rodičiek transportovaných na JIS vedený cisárskym rezom vo viac ako 60 % prípadov [12–21].
Najvyšší podiel transportovaných prvorodičiek na JIS bol v Kanade (64,7 %) a najnižší (16,8 %) vo Francúzsku. V SR sa prvorodičky podieľali na transportoch na JIS 44,1 %.
Priemerný vek rodičiek transportovaných na JIS v SR bol 30,7 rokov. Od roku 1990 do roku 2019 sa priemerný vek rodičky v SR zvýšil z 25,1 na 29,7 rokov [18]. Najnižší priemerný vek v prezentovaných štúdiách bol v Turecku (28,5 rokov), najvyšší vo Francúzsku (31,6 rokov). Najnižšia frekvencia rodičiek transportovaných na JIS vo vekovej skupine 30 rokov a viac bola v Číne (16,7 %) a najvyššia v SR (60,3 %) [12–21].
V SR bola úmrtnosť rodičiek prijatých na JIS 2,3 % a MMR 3,5/100 000 živonarodených. MMR v prezentovaných štúdiách sa pohyboval od 0,83 na 100 000 živonarodených v Izraeli do 15,9 na 100 000 pôrodov v Číne [12–21].
Z transportovaných rodičiek na JIS v SR ich malo nadhmotnosť a obezitu až 70,4 %. Čínska štúdia transportov rodičiek na JIS v rokoch 2008–2016 upozorňuje na nárast obezity rodičiek a potrebu venovať pozornosť kontrole nadmerného prírastku hmotnosti v tehotenstve [20]. V retrospektívnej štúdii v USA vyhodnotili rizikové faktory, ktoré identifikujú rodičky s vyšším rizikom transportu na JIS. Medzi komorbiditnými zdravotnými ťažkosťami boli vo vysokej miere zastúpené rodičky s vyšším hmotnostným prírastkom v tehotnosti – viac ako 22 kg, s hmotnosťou počas pôrodu viac ako 136 kg, rodičky po predchádzajúcom cisárskom reze, po predčasnom pôrode a s dlhším intervalom medzi tehotnosťami.
Problém analýzy materskej morbidity a jej následné porovnanie v rámci určitého regiónu (napr. štátov Strednej a Východnej Európy) spočíva v tom, že väčšina národných spoločností výsledky svojej analýzy publikuje len v rámci svojich národných časopisov, vo svojom národnom jazyku. Ideálnou ukážkou toho, ako by mohli štáty ležiace geograficky blízko seba spolupracovať na spoločných epidemiologických analýzach v pôrodníctve, je spolupráca severských krajín (Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a Island) [22].
Záver
Z doteraz analyzovaných dát vystupujú ako významné rizikové faktory závažnej morbidity vyžadujúcej transport rodičky na JIS v SR vek, index telesnej hmotnosti, cisársky rez a etnická príslušnosť. Po získaní robustnejších dát bude potrebná detailnejšia analýza a hľadanie riešení na zlepšenie situácie v záujme zníženia materskej mortality a závažnej morbidity.
ORCID autorov
A. Adamec 0000-0002-2401-6811
M. Vargová 0000-0001-5136-9869
D. Kotríková 0000-0002-3347-0151
L. McCullough 0009-0002-9237-7472
D. Kanásová 0009-0006-8069-2781
J. Daniš 0009-0004-4952-9658
R. Gabal 0009-0001-2417-0915
A. Krištúfková 0000-0002-1216-0824
Z. Nižňanská 0000-0003-0755-1959
M. Korbeľ 0000-0002-5773-2371
Doručené/Submitted: 29. 3. 2023
Prijaté/Accepted: 31. 3. 2023
MUDr. PhDr. Mária Vargová
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika
LF UK a UN Bratislava
Antolská 11
851 07 Bratislava
Slovenská republika
Sources
1. Kaskun O, Greene R. A systematic review of severe maternal morbidity in high-income countries. Cureus 2022; 14 (10): e29901. doi: 10.7759/cureus.29901.
2. Mengistu TS, Turner JM, Flatley C et al. The impact of severe maternal morbidity on perinatal outcomes in high income countries: systematic review and meta-analysis. J Clin Med 2020; 9 (7): 2035. doi: 10.3390/jcm9072035.
3. Rossi RM, Hall E, Dufendach K et al. Predictive model of factors associated with maternal intensive care unit admission. Obstet Gynecol 2019; 134 (2): 216–224. doi: 10.1097/AOG. 0000000000003319.
4. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Závažná materská morbidita v Slovenskej republike v rokoch 2007–2018. Ceska Gynekol 2022; 87 (2): 93–99. doi: 10.48095/cccg20293.
5. Kristufkova A, Borovsky M, Danis J et al. Analyses of severe acute maternal morbidity in Slovakia during years 2012–2016. Bratisl Lek Listy 2019; 120 (9): 691–695. doi: 10.4149/BLL_ 2019_116.
6. Daniš J, Korbeľ M, Borovský M et al. Regionálna analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 83–87.
7. Adamec A, Korbeľ M, Vargová M et al. Regionálna analýza prípadov peripartálnej hysterektómie v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 88–92.
8. Adamec A, Korbeľ M, Vargová M et al. Regionálna analýza prípadov abnormálne invazívnej placentácie v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 93–97.
9. Gabal R, Krištúfková A, Borovský M, a spol. Regionálna analýza HELLP syndrómu v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 99–103.
10. McCullough L, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza prípadov eklampsie v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 105–108.
11. Krištúfková A, Kováč L, Borovský M et al. Analýza septických stavov v pôrodníctve v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 110–115.
12. Vargová M, Adamec A, Kotríková D et al. Regionálna analýza transportov na jednotky intenzívnej starostlivosti v Slovenskej republike v rokoch 2012–2020. Gynekol prax 2022; 20 (2): 116–121.
13. Aoyama K, Pinto R, Ray JG et al. Variability in intensive care unit admission among pregnant and postpartum women in Canada: a nation wide population-based observational study. Crit Care 2019; 23 (1): 381. doi: 10.1186/s13054-019-2660-x.
14. Yuvaci HU, Duzcan T, Akdemir N et al. Treatment results of patients followed in intensive care unit in severe maternal morbidity cases. Gynecol Obstet Reprod Med 2018; 24 (3): 129–133.
15. Sutton AL, Harper LM, Tita AT. Hypertensive disorders in pregnancy. Obstet Gynecol Clin North Am 2018; 45 (2): 333–347. doi: 10.1016/ j.ogc.2018.01.012.
16. Seppänen PM, Sund RT, Uotila JT et al. Maternal and neonatal characteristics in obstetric intensive care unit admissions. Int J Obstet Anesth 2020; 41: 65–70. doi: 10.1016/j.ijoa.2019.07.002.
17. Gu N, Zheng Y, Dai Y. Severe maternal morbidity: admission shift from intensive care unit to obstetric high-dependency unit. BMC Pregnancy Childbirth 2022; 22 (1): 140. doi: 10.1186/s12884-022-04480-x.
18. Soares FM, Guida JP, Pacagnella RC et al. Use of intensive care unit in women with severe maternal morbidity and maternal death: results from a national multicenter study. Rev Bras Ginecol Obstet 2020; 42 (3): 124–132. doi: 10.1055/s-0040-1708095.
19. Kanásová D, Korbeľ M, Adamec A et al. Materská morbidita a mortalita po asistovanej reprodukcii. Gynekol prax 2022; 20 (1): 60–66.
20. Zhao Z, Han S, Yao G et al. Pregnancy-related ICU admission from 2008 to 2016 in China: a first multicenter report. Crit Care Med 2018; 46 (10): e1002–e1009. doi: 10.1097/CCM.000 0000000003355.
21. Godeberge C, Deneux-Tharaux C, Séco A et al. Maternal intensive care unit admission as an indicator of severe acute maternal morbidity: a population-based study. Anesth Analg 2021; 134 (3): 581–591. doi: 10.1213/ANE.0000000000005578.
22. Colmoron L, Petersen KB, Jakobsson M. The Nordic Obstetric Surveillance Study: a study of complete uterine rupture, abnormally invasive placenta, peripartum hysterectomy, and severe blood loss at delivery. Acta Obstet Gynecol Scand 2015; 94 (7): 734–744. doi: 10.1111/aogs.12639.
Labels
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicineArticle was published in
Czech Gynaecology
2023 Issue 4
Most read in this issue
- Účinnost vakcinace proti lidskému papilomaviru v prevenci recidivy těžké cervikální léze
- Léčebné přístupy u recidiv karcinomu endometria
- Diastáza priameho brušného svalu a stresová inkontinencia moču u žien po pôrode
- Vplyv drenáže pupočníka po spontánnom pôrode na tretiu dobu pôrodnú