Fosfolipáza A₂ viazaná na lipoproteíny a riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody

Overview

Ciel:
Fosfolipáza A₂ viazaná na lipoproteíny (Lp-PLA₂) je enzým kumulujúci sa v aterosklerotickom pláte, ktorý vyvoláva zápal plátu, čo môže viesť k ruptúre plátu. Cieľom práce je porovnať hodnoty sérovej koncentrácie Lp-PLA₂ medzi skupinou zdravých jedincov a skupinami ľudí s arteriálnou hypertenziou (AH), ischemickou chorobou srdca (ICHS) a ischemickou cievnou mozgovou príhodou (iCMP) a tým posúdiť vhodnosť Lp-PLA₂ ako biomarkera rizika iCMP. AH a ICHS srdca sú považované za rizikové faktory iCMP, preto sme sérovú koncentráciu Lp-PLA₂ merali aj u pacientov s týmito ochoreniami.

Metódy:
Sérovú koncentráciu Lp-PLA₂ sme vyšetrovali enzýmovou imunoanalýzou metódou sedvičovej ELISA diaDexus PLAC^® Test ELISA Kit (Diadexus, Inc., San Francisco, USA). Štatistické spracovanie súboru sme previedli v programe IBM SPSS Statistics 24 (IBM Corp., New York, USA) použitím Fisherovho exaktného testu a neparametrických korelácií.

Výsledky:
Celkovo sme vyšetrili 401 jedincov (muži 43 %), v skupine zdravých ľudí 80 jedincov (muži 35 %), v skupine s AH 96 jedincov (muži 43 %), v skupine s ICHS 85 jedincov (muži 39 %) a v skupine s iCMP 140 jedincov (muži 49 %). Sérová koncentrácia Lp-PLA₂ v skupine zdravých ľudí bola signifikantne nižšia ako v skupine s AH (p = 0 × 10^–3), ICHS (p = 0 × 10^–3) a iCMP (p = 0 × 10^–3).

Záver:
Naša štúdia potvrdila predpoklad, že ľudia s AH, ICHS a iCMP majú vyššiu sérovú koncentráciu Lp-PLA₂ ako zdraví jedinci, a teda zvýšenú pravdepodobnosť výskytu zapálených aterosklerotických plátov s rizikom ruptúry ako zdraví ľudia. Ale zvýšená hladina Lp-PLA₂ sa u ľudí s AH, ICHS a iCMP v našom súbore vyskytovala aj napriek statínovej liečbe, čo nás viedlo k záveru, že úloha Lp-PLA₂ pri vzniku a prehlbovaní zápalu aterosklerotického plátu môže byť zložitejšia ako len hydrolýza oxidovaných LDL v aterosklerotickom pláte.

Kľúčové slová:
fosfolipáza A₂ viazaná na lipoproteíny – ateroskleróza – ischemická cievna mozgová príhoda

Úvod

Fosfolipáza A₂ viazaná na lipoproteíny (lipoprotein-as­sociated phospholipase A₂; Lp-PLA₂), známa aj pod názvom acetylhydroláza doštičkového aktivačného faktora (platelet-activat­­ing factor acetylhydrolase), je na vápniku nezávislá sérová lipáza molekulovej hmotnosti 45 000 g/ mol (45 kDa) a do krvného obehu je uvoľňovaná v aktívnej forme [1,2]. Lp-PLA₂ patrí medzi fosfolipázy A₂, ktoré charakterizuje schopnosť hydrolyzovať membránové fosfolipidy v pozícii sn-2. Svoj názov získal tento enzým podľa schopnosti oddeliť acetylovú skupinu z sn-2 pozície aktivačného faktora krvných dostičiek podľa svojej väzby na lipoproteíny [3]. Z hľadiska posudzovania kardiovaskulárneho a cerebrovaskulárneho rizika je dôležitá iná vlastnosť Lp-PLA₂, a to, že v intime arteriálnej steny v tvoriacom sa aterosklerotickom pláte po oxidácii lipoproteínov nízkej hustoty (low-density lipoproteins; LDL), ktorých súčasťou je aj oxidovaný fosfatidylcholín, má Lp-PLA₂ aj schopnosť hydrolyticky štiepiť v polohe sn-2 oxidovaný fosfatidylcholín na dve výrazne prozápalové a proaterogén­ne látky –  lyzofosfatidycholín (lysoPC) a oxidované mastné kyseliny (oxFA) [3]. LysoPC a oxFA inhibujú produkciu endoteliálneho oxidu dusnatého, čím prehlbujú endoteliálnu dysfunkciu v mieste už vzniknutého aterosklerotického plátu [3]. LysoPC a oxFA vyvolávajú chemotaxiu makrofágov a T-buniek do aterosklerotického plátu, stimulujú proliferáciu makrofágov v pláte [3]. Takto aktivované makrofágy produkujú ďalšiu Lp-PLA₂, ktorá je čiastočne uvoľňovaná do cirkulácie, a taktiež produkujú ďalšie chemoatraktanty pre makrofágy a T-bunky, čím zápalový proces v aterosklerotickom pláte prehlbujú, čo môže vyvolať nestabilitu takého plátu a jeho náchylnosť k ruptúre. V čase projektovania a začiatku našej štúdie v rokoch 2010 a 2011 bola Lp-PLA₂ považovaná lekárskymi odbornými spoločnosťami za nádejný bio­marker kardiovaskulárneho a cerebrovaskulárneho rizika (trieda odporúčaní IIb, úroveň dôkazov B) [4]. V najnovších európskych odporúčaniach z roku 2016 sa rutin­ne klinické používanie Lp-PLA₂ ako bio­markera kardiovaskulárneho a cerebrovaskulárneho rizika neodporúča, lebo Lp-PLA₂ priniesla len malé, klinicky zanedbateľné zlepšenie odhadu rizika kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych ochorení (trieda odporúčaní III, úroveň dôkazov B) [5]. Už v čase projektovanie našej štúdie existoval alternatívny výklad pôsobenie Lp-PLA₂, a to, že Lp-PLA₂ nie je bio­markerom kardiovaskulárneho a cerebrovaskulárneho rizika, ale tým, že štiepi (hydrolizuje) doštičkový aktivačný faktor má protizápalové účinky a in vivo je súčasťou fyziologického mechanizmu reakcie na zápalové noxy v cievnej stene [1,6].

 Cieľom našej práce je porovnať hodnoty sérovej koncentrácie Lp-PLA₂ medzi skupinou zdravých jedincov a skupinami ľudí s arteriálnou hypertenziou (AH), ischemickou chorobou srdca (ICHS) a ischemickou cievnou mozgovou príhodou (iCMP) a tým posúdiť vhodnosť Lp-PLA₂ ako bio­markera rizika iCMP. AH a ICHS sú považované za rizikové faktory iCMP [4,5], preto sme sérovú koncentráciu Lp-PLA₂ merali aj u pa­cientov s týmito ochoreniami.

V čase našej výskumnej práce prebiehali 2 veľké klinické štúdie STABILITY [7] a SOLID-TIMI 52 [8] sponzorované farmaceutickou firmou GlaxoSmithKline, v ktorých sa skúmal vplyv inhibície Lp-PLA₂ na redukciu akút­nych život ohrozujúcich stavov, ktoré  postihujú kardiovaskulárny a cerebrovaskulárny systém. V oboch týchto štúdiách sa skú­mal darapladib, prvý inhibítor Lp-PLA₂, ktorého vývoj dospel do štádia klinických štúdií. V štúdii STABILITY sa skúmal vplyv podávania darapladibu pa­cientom so stabilnou ICHS na redukciu výskytu akútneho infarktu myokardu (IM) a akútnej iCMP v porovnaní s placebom v dvojito zaslepenej štúdii so záverom, že inhibícia Lp-PLA₂ signifikantne neredukovala výskyt akútneho IM a akútnej iCMP [7]. V štúdii SOLID-TIMI 52 bol skúmaný vplyv podávania darapladibu pa­cientom s akútnym IM na redukciu výskytu ďalšej veľkej koronárnej príhody, t.j. náhlej srdcovej smrti, ďalšieho akútneho IM alebo urgentnej koronárnej revaskularizácie pre myokardiálnu ischémiu, taktiež v porovnaní s placebom v dvojito zaslepenej štúdii. Po randomizácii do darapladibovej alebo placebovej vetvy bol pa­cientom okrem štandardnej liečby podávaný aj darapladib alebo placebo v čase 0– 30 dní od počiatočného IM. Štúdia nezistila signifikantnú redukciu veľkej koronárnej príhody po akútnom IM pridaním darapladibu k štandardnej liečbe [8]. Ešte pred uverejním výsledkov týchto štúdií bol publikovaný názor vychádzajúci predovšetkým z genetického výskumu, že darapladib síce u ľudí redukuje rozvoj experimentálne navodenej aterosklerózy a obmedzuje rozšírenie nekrotického jadra v aterosklerotickom plaku, ale tento efekt nie je sprostredkovaný inhibíciou Lp-PLA₂ [9]. Podľa súčasných poznatkov inhibícia Lp-PLA₂ signifikantne neredukuje riziko akútneho IM a akútnej iCMP. V roku 2011, t.j. v čase, keď sme začali pracovať na našej štúdií, boli pub­likované výsledky iného výskumného tímu zaoberajúceho sa vzťahom sekundárnej preventívnej liečby a koncentrácie a aktivity Lp-PLA₂ u pa­cientov po prvej iCMP [10]. Záver tejto výskumnej skupiny bol, že sekundárna preventívna liečba statínmi a antiangreganciom klopidogrelom bola spojená so znížením sérovej koncentrácie a aktivity Lp-PLA₂ o 3 mesiace po prvej iCMP [10]. Takže podľa v súčasnosti dostupných informácií je možné znižovať riziko ruptúry zapáleného aterosklerotického plaku podávaním statínov a klopidogrelu a nie podávaním inhibítora Lp-PLA₂ [7,8,10].

 K dispozícii sú dve metódy stanovenie Lp-PLA₂, a to stanovenie enzymatickej aktivity a stanovenie sérovej koncentrácie. V čase projektovania našej štúdie v roku 2010 bola americkým úradom Food and Drug Administration (FDA) certifikovaná na klinické použitie len metóda stanovenia sérovej koncentrácie Lp-PLA₂ pomocou imunoanalýzy (PLAC test, diaDexus, South San Francisco, California, USA), ktorá získala FDA certifikáciu v roku 2005 [11]. Princípom tejto metódy je sendvičová enzýmová imuno­analýza s použitím dvoch špecifických protilátok, pričom výstupná sérová koncentrácia Lp-PLA₂ je meraná v μg/ l s rozsahom merania v lineárnej oblasti 151– 810 μg/ l. Referenčné hodnoty získané v rámci Mayo Clinic Reference Value Donors Program sú pre mužov vyššie (266 ± 48 μg/ l) ako pre ženy (227 ± 64 μg/ l) s mediánom pre kombinovanú populáciu (muži aj ženy) 229 μg/ l [12]. FDA odporúča uprednostniť na spresnenie kardiovaskulárneho rizika pri osobách so stredným rizikom podľa klasických skórovacích systémov (Framingham, SCORE) cut-off hodnotu namiesto referenčných hodnôt [2,12]. Táto odporúčaná cut-off hodnota je 235 μg/ l a bola stanovená na základe konsenzu vychádzajúceho zo štúdií poskytnutých FDA, z referenčných hodnôt určených v jednotlivých laboratóriách a podľa vyšetrení 17 026 jedincov v rámci klinickej praxe vo veľkých laboratóriách [13]. Hodnota, ktorá je odporúčaná ako cut-off v Adult Treatment Panel III, je 200 μg/ l [14]. Druhá metóda, pomocou ktorej sa stanovuje aktivita Lp-PLA₂, je založená na štiepení substrátu (najčastejšie doštičkového aktivačného faktora) na jeho lyzo-formy a voľné mastné kyseliny. Táto metóda získala FDA certifikáciu na klinické použitie v roku 2014 [15]. Na základe multicentrickej štúdie REGARDS bola cut-off hodnota aktivity Lp-PLA₂ stanovená na 225 nmol/ min/ ml [16,17].

 Problematický je aj vzťah koncentrácie a aktivity Lp-PLA₂ tesne pred akútnym IM a akútnou iCMP a po nich. Boli publikované štúdie, kde hodnoty týchto parametrov sú po akútnom IM alebo akútnej iCMP vyššie [18,19] ako pred nimi, ale aj štúdie, kde sú rovnaké [20] a tiež štúdie, kde sú nižšie [21,22]. Tieto protichodné výsledky svedčia pravdepodobne o zásadne sa meniacej hodnote sérovej koncentrácie a aktivity Lp-PLA₂ v čase pred  akútnym IM a akútnou iCMP a po nich a na zdokumentovanie týchto zmien by bolo potrebné viacpočetné merenie týchto veličín v krátkych časových intervaloch pred  akútnym IM a akút­nou iCMP. Pre zaujímavosť v štúdiách, kde vyšli hodnoty koncentrácie alebo aktivity Lp-PLA₂ po akútnom IM a po akútnej iCMP nižšie ako pred nimi, sa to vysvetľuje súladom so znížením LDL po akútnom IM alebo po akútnej iCMP a kolokalizáciou (spolu­umiestnením) Lp-PLA₂ a LDL alebo ovplyvnením väzobnej kapacity Lp-PLA₂ proteínmi akútnej fázy ako albumín a fibrinogén [22].

Súbor a metodika

Súbor vyšetrených

Do prospektívnej štúdie bolo zaradených celkovo 401 subjektov, ktorí boli vyšetrení na neurologických ambulanciách alebo boli hospitalizovaní na Neurologickej klinike ÚVN-FN SNP Ružomberok v období od decembra 2010 do novembra 2015 a súhlasili s účasťou v štúdii a podpísali o tom informovaný súhlas. Účastníci štúdie boli vyberaní zo 4 skupín:

1. kontrolná skupina zdravých osôb (K), čo v našom súbore znamenalo, že im nebola dia­gnostikovaná AH, ICHS, iCMP, ale mohla im byť dia­gnostikovaná hyperlipidémia a mohli užívať statínovú liečbu;
2. pa­cienti s AH;
3. pa­cienti s ICHS;
4. pa­cienti s iCMP.

V prípade koincidencie dia­gnóz AH a ICHS bol pa­cient zaradený do skupiny ICHS, v prípade koincidencie AH a iCMP bol pa­cient zaradený do skupiny do skupiny iCMP, v prípade koincidencie ICHS a iCMP bol pa­cient zaradený do skupiny iCMP a v prípade koincidencie AH, ICHS a iCMP bol pa­cient zaradený do skupiny iCMP. Celkovo sa akákoľvek z vyššie spomínaných koincidencií dia­gnóz vyskytovala v našom súbore v počte 148 prípadov (36,9 %). Ide o pomerne veľkú skupinu a vylúčením tejto skupiny z nášho súboru by utrpela objektívnosť našej štúdie. Z klinického hľadiska sú u pa­cientov s AH dôležité doba trvania AH a typ antihypertenzívnej liečby, ale zavedením kvantitatívnej premen­nej doba trvania AH a kvalitatívnej premen­nej typ antihypertenzívnej liečby v skupine AH by sa štatistické spracovanie skomplikovalo a viedlo by k ťažko interpretovateľným štatistickým výsledkom, takže tieto údaje sme v našej štúdii nesledovali. Do skupiny ICHS boli zaradené prevažne stavy so stabilnou ICHS, len 7 prípadov tvorili pa­cienti s akútnym IM (8 %). Pa­cientov s akút­nym IM bolo možné informovať o možnosti účasti na štúdii až po stabilizácii ich stavu. Preto u tých, ktorí s účasťou v štúdii súhlasili, bola Lp-PLA₂ vyšetrovaná v dobe 12– 23 dní od začiatku hospitalizácie, takže z medicínskych a etických príčin nebolo možné, ani u pa­cientov s akútnym IM získať hodnoty Lp-PLA₂ v čase vzniku akútneho IM. Do skupiny iCMP boli zaradené aj stavy 15– 23 dní po akútnej iCMP (37 prípadov, 26 %), ale aj stavy po starých iCMP prekonaných pred niekoľkými rokmi (103 prípadov, 74 %). To vedie k predpokladu nehomogenity skupiny ICHS, avšak homogenizujúcim faktorom je okolnosť, že z rovnakých dôvodov ako pri akútnom IM nebolo možné vyšetriť Lp-PLA₂ pa­cientom s akútnou iCMP hneď v prvých dňoch hospitalizácie, kedy hodnota Lp-PLA₂ kolíše najviac [18– 22].

Základná charakteristika účastníkov štúdie je uvedená v tab. 1 a tab. 2.

Metodika vyšetrenia sérovej koncetrácie Lp-PLA₂

Sérovú koncentráciu Lp-PLA₂ sme vyšetrovali enzýmovou imunoanalýzou pomocou nekompetetívnej (sendvičovej) ELISA metódy firmy Diadexus (Diadexus, Inc., San Francisco, USA). Cut-off hodnota bola 235 μg/ l. Takže, či má vyšetrovaný normálnu alebo zvýšenú sérovú koncentráciu Lp-PLA₂, sme určili podľa tejto schémy:

1. jedinci s normálnou sérovou koncentráciou Lp-PLA₂, ≤ 235 μg/ l;
2. jedinci so zvýšenou sérovou koncentráciou Lp-PLA₂, > 235 μg/ l.

Technicko-organizačnou podmienkou zaradenia do štúdie bolo aj to, že účastník bol oslovený na účasť na štúdii a súhlasil s ňou v čase, keď na hore uvedených pracoviskách bola možnosť odobrať a na ďalšie spracovanie uskladniť vzorky na stanovenie sérovej hladiny Lp-PLA₂. Vzorky krvi boli odobraté z antekubitálnych žíl účastníkov pred 9. h ráno v piatok. Po odbere ochladené a do 30 min centrifugované pri 3 000 rpm 10 min. Sérum bolo uložené pri – 80 °C a vždy v piatok večer vzorky v suchom lade dopravené do vyšetrujúceho bio­chemického laboratória. Analýza bola robená vždy nasledujú­­cu sobotu dopoludnia v akreditovanom laboratóriu špeciálnych metód Alpha Medical Bratislava. Vzorky z jedného piatka boli vyšetrené pomocou jednej ELISA šarže Lp-PLA₂ (Diadexus) a vždy boli spracované aj kontrolné vzorky. Všetky séra pa­cientov boli analyzované do 36 h od odberu (od piatku do soboty). Namerané hodnoty sérovej koncentrácie Lp-PLA₂ v jednotlivých skupinách účastníkov podľa pohlavia sú zaznamenané v tab. 2.

Celkový cholesterol, HDL (high-density lipoproteins), LDL a triacylglyceroly sme vyšetrovali pomocou enzymatických farebných testov na kvantitatívne stanovenie týchto látok v ľudskom sére a plazme pomocou analyzátorov AU Beckman Coulter. High-sensitivity CRP (hs-CRP) sme vyšetrili pomocou imuno-turbidimetrického testu na kvantitatívne stanovenie hs-CRP v ľuds­kom sére a plazme pomocou analyzátorov AU Beckman Coulter.

Štatistické spracovanie

Štatistické vyhodnotenie bolo vykonané pomocou štatistického programu IBM SPSS Statistics 24 (IBM Corp., New York, USA). Keďže hodnoty sérovej koncentrácie Lp-PLA₂ v jednotlivých skupinách nemali normálne rozdelenie, na porovnanie hodnôt Lp-PLA₂ v skupine zdravých jedincov (K) a v skupinách AH, ICHS a iCMP sme použili neparametrické testy, a to Kruskal­l-Wal­lisov test. Následne sme vykonali neparametrickú korelačnú analýzu medzi Lp-PLA₂ a vekom, diastolickým tlakom, systolickým tlakom, celkovým cholesterolom, LDL, HDL, triacylglycerolmi a hs-CRP v celom súbore vyšetrených a jednotlivo v skupinách K, AH, ICHS a iCMP.

Schválenie etickými komisiami

Protokol štúdie bol schválený Etickou komisiou ÚVN SNP Rožumberok –  FN a Etickou komisiou Katolíckej univerzity v Ružomberku a štúdia bola vykonaná v súlade s Helsinskou deklaráciou pre vykonávanie klinických štúdií z roku 1975 a revidovanou v roku 2000.

Výsledky

Kruskalov-Wal­lisov test a následné komparatívne testy preukázali, že v našom súbore vyšetrených bola sérová koncentrácia Lp-PLA₂ v skupine K signifikantne nižšia ako v skupinách jedincov s AH, ICHS a iCMP, kde p hodnota v Kruskalovom-Wal­lisovom teste bola nulová a stredné poradie (mean rank) Lp-PLA₂ v skupine K bolo 106,43; v skupine AH bolo 200,19; v skupine ICHS 206,91 a skupine iCMP bolo 250,37. Obr. 1 graficky ukazuje, že oproti K skupine boli vo všetkých troch skupinách chorých (AH, ICHS a iCMP) hodnoty Lp-PLA₂ vyššie (obr. 1). Hladiny Lp-PLA₂ boli v skupinách AH, ICHS a iCMP signifikantne vyššie ako v K skupine aj napriek tomu, že vo všetkých troch skupinách chorých bolo percentuálne zastúpenie statínovej liečby výrazne vyššie ako v K skupine (tab. 3). V K skupine percentuálne zastúpenie statínovej liečby 4 %, v AH 28 %, v ICHS 44 % a v iCMP 34 %.

Pri zisťovaní úrovne korelácie medzi Lp-PLA₂ a systolickým a diastolickým tlakom, celkovým cholesterolom, LDL, HDL, triacylglycerolmi a hs-CRP v našom súbore nám vyšli nasledujúce výsledky.

V celom súbore vyšetrovaných (K, AH, ICHS a iCMP spolu) hodnoty Lp-PLA₂ korelovali s hodnotami veku, systolického a diastolického tlaku a hs-CRP, naopak korelácia hodnôt Lp-PLA₂ a všetkých vyšetrených zložiek lipidogramu (celkového cholesterolu, LDL, HDL a triacylglycerolov) nebola signifikantná (tab. 4; pri signifikantnej korelácii sa Spearmanov ρ koeficient pohyboval v rozmedzí 0,167– 0,279 a p hodnota 0– 0,001 pri hladine významnosti α = 0,01).

V K, AH a ICHS skupine nebola signifikantná korelácia ani medzi jedným skúmaným parametrom (vek, diastolický a systolický tlak, celkový cholesterol, LDL, HDL, triacylglyceroly a hs-CRP) a Lp-PLA₂ (tab. 4).

V skupine iCMP Lp-PLA₂ signifikantne korelovala iba s hs-CRP, s ostatným parametrami nie (tab. 4).

Diskusia

V našej štúdii sme potvrdili predpoklad, že hladina sérovej Lp-PLA₂ bude v K nižšia ako v skupine ľudí s AH, ICHS alebo iCMP, u ktorých je väčší predpoklad, že niekde v ich arteriálnom riečišti sa vyskytuje zapálený aterosklerotický plak, o čom nás informuje zvýšená sérová koncentrácia Lp-PLA₂.

Keďže všetky tri skupiny pa­cientov AH, ICHS a iCMP mali výrazne vyšší výskyt statínovej liečby ako K, dala by sa absencia signifikantnej korelácie medzi Lp-PLA₂ a zložkami lipidogramu (celkovým cholesterolom, LDL, HDL a triacylglycerolmi) vysvetľovať účinkom statínovej liečby, tým že statínová liečba znižuje prítomnosť substrátu, a to oxidovaných LDL, špeciálne oxidovaného fosfatidylcholínu, ktorý by mohla Lp-PLA₂ v aterosklerotickom pláte štiepiť. Tento výsledok našej štúdie je v súlade so závermi iných štúdií, v ktorých bolo preukázané, že statínová liečba znižuje riziko výskytu akútneho IM a akútnej iCMP [7,8,10]. Keďže aj napriek statínovej liečbe boli okrem Lp-PLA₂ signifikantne zvýšené hladiny aj hs-CRP v skupine ICHS a iCMP oproti K a absentovala korelácia medzi Lp-PLA₂ a zložkami lipidogramu a vo veľkých populačných štúdiách [7,8] bolo preukázané, že inhibícia Lp-PLA₂ darapladibom neviedla k signifikantnému zníženiu rizika akútneho IM a akútnej iCMP, viedlo nás to prikloniť sa k tej skupine názorov, že úloha Lp-PLA₂ v aterogenéze je zložitejšia ako len hydrolýza oxidovaných LDL v aterosklerotickom pláte, prípadne k názorom, že Lp-PLA₂ by mohla mať protizápalový účinok v aterosklerotickom pláte [9].

Za zaujímavý a možno v klinickej medicíne v budúcnosti upotrebiteľný považujeme aj výsledok, že v našom súbore pri vyššom výskyte statínovej liečby v skupine AH, ICHS a iCMP oproti K korelovala hladina hs-CRP s hladinou Lp-PLA₂ len v celom súbore (K, AH, ICHS a iCMP spolu) a samostatne v skupine iCMP, nie samostatne v skupine AH a ICHS. To nás viedlo k záveru, že posudzovanie zápalových zmien v bifurkácii a. carotis com­munis a odstupe a. carotis interna lacnou a dostupnou sonografiou a v prípade sonografického podozrenia na nestabilitu karotického plátu koreláciou tohto sonografického nálezu a následné vyšetrenie hladiny hs-CRP alebo Lp-PLA₂ by mohlo mať klinický význam na posúdenie ďalšieho manažmentu pa­cienta v zmysle posúdenia závažnosti zápalových zmien v karotickom pláte a hodnotenia stability alebo nestability karotického plátu.

Záver

V našej štúdii sa potvrdil predpoklad, že hladiny Lp-PLA₂ sú u pa­cientov s AH, ICHS a po iCMP vyššie ako u zdravých ľudí, a tým aj predpoklad, že Lp-PLA₂ má potenciál bio­markera rizika akútneho IM a akútnej iCMP, ktorý informuje o zvýšenej pravdepodobnosti výskytu zapálených aterosklerotických plátov s rizikom ruptúry. Avšak zvýšené hodnoty Lp-PLA₂ v našom súbore u pa­cientov s AH, ICHS a po iCMP pretrvávali aj napriek statínovej liečbe, ktorá sa u pa­cientov v skupine AH, ICHS a iCMP vyskytovala signifikantne častejšie ako v K skupine, čo nás viedlo k záveru pripojiť sa k názorom, že vysvetlenie úlohy Lp-PLA₂ v aterogenéze by mohlo byť zložitejšie ako len, že Lp-PLA₂ hydrolyzuje oxidované LDL v aterosklerotickom pláte a tým prehlbuje zápal plátu a zvyšuje riziko ruptúry plátu.

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

MUDr. Libor Danihel, PhD.

Rádiologická klinika ÚVN SNP Ružomberok – FN

Generála Miloša Vesela 21

034 26 Ružomberok

e-mail: libordanihel@gmail.com

Prijato k recenzii: 29. 1. 2018

Prijato do tlače: 13. 3. 2018