Zmeny lipidového spektra pri endokrinných ochoreniach

Czech version English version

: Patrícia Páleníková; Juraj Payer
: V. interná klinika LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov, Bratislava
: AtheroRev 2017; 2(2): 130-135
: reviews

Lipidy sú látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Chemicky sú to estery vyšších karboxylových mastných kyselín a alkoholov, málo rozpustné alebo nerozpustné vo vode. Sú dôležitou súčasťou buniek, nachádzajú sa v bunkových membránach a nervových tkanivách. Sú rozpúšťadlom vitamínov (A, D, E, K), hormónov, liečiv a farbív. Sú najdôležitejšou energetickou rezervou. Zo 100 g lipidov sa uvoľní cca 3 760 kJ (900 kcal). Lipoproteíny sú dôležitou stavebnou zložkou bunky, pomocou nich sa uskutočňuje transport všetkých lipidov v organizme. Koncentrácia krvných tukov je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov, ako sú genetické predpoklady, množstvo a zloženie stravy, fyzická aktivita a samozrejme mnohé akútne i chronické ochorenia. Článok je zameraný na vplyv endokrinných ochorení na lipidy. V množstve literatúry sú údaje o vplyve endokrinopatií nekonzistentné, čo je spôsobené rôznymi faktormi, ako sú rozdiely v definovaní závažnosti ochorenia, trvania ochorenia, interindividuálne rozdiely, zohľadňovanie genetických faktorov, rozdiely v enviromentálnych faktoroch, ako sú diéta, pohyb a ďalšie.

Kľúčové slová/Klíčová slova:
endokrinopatie, cholesterol, HDL-cholesterol, LDL-cholesterol, lipidy,triglyceridy

Vplyv endokrinopatií na lipidové spektrum

Hyperprolaktinémia

Mechanizmus vplyvu prolaktínu nie je úplne objasnený, predpokladá sa pôsobenie cez viacero faktorov. Prolaktín pravdepodobne priamo pôsobí na lipidový metabolizmus, a to znížením aktivity LPL (lipoproteínovej lipázy) v ľudských tukových tkanivách a v plazme [1,2].

Druhým mechanizmom pôsobenia je pokles estrogénov spôsobený účinkom prolaktínu, čo má za následok eleváciu hladín LDL-cholesterolu (low density lipoprotein cholesterol, LDL-C) a zníženie HDL-cholesterolu (high density lipoprotein cholesterol, HDL-C). Tretím možným mechanizmom je fakt, že elevácia prolaktínu je spojená s obezitou, ktorá by mohla nepriaznivo vplývať na plazmatické lipidy [3]. A v neposlednom rade, pri veľkých prolaktinómoch, môže byť poškodená i produkcia rastového hormónu, a tak dochádza k ovplyvneniu hladiny lipidov (tab. 1) [1].

**1. Vplyv zvýšených hodnôt prolaktínu na parametre lipidového spektra**

Deficit rastového hormónu

Dyslipidémia je často pozorovaná u dospelých s deficitom rastového hormónu (RH) [4,5].

Deficit RH vedie k obezite, ktorá je dôležitým faktorom pri rozvoji dyslipidémie. Napriek tomu však aj u pacientov s deficitom RH a kontrolovaným body mass indexom je dyslipidémia stále prítomná [4].

Efekt liečby RH

Metaanalýza Newmana potvrdila efekt nízkej aj vysokej dávky (> 0,7 mg/d) RH na lipidový status – znížil sa celkový aj LDL-C, ale zmeny v HDL-C a triglyceridov (TG) boli nesignifikantné [6].

Mechanizmus zmien v lipidovom spektre pri deficite RH

RH zvyšuje expresiu hepatálnych LDL-receptorov [7,8]. Pacienti liečení RH majú zvýšenú expresiu LDL-receptorov, ktorá vedie k zníženiu plazmatického LDL. Avšak u pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou zapríčinenou nefunkčnosťou LDL-receptorov liečba RH nemá úspech. Pacienti s deficitom RH majú zvýšenú hepatálnu produkciu VLDL (very low denstity lipoprotein cholesterol) a redukovaný klírens VLDL, ktoré majú za následok zvýšenie TG v plazme. RH stimuluje lipolýzu a zvyšuje oxidáciu mastných kyselín (tab. 2) [9].

**2. Vplyv deficitu RH na parametre lipidového spektra**

Akromegália

Pacienti s akromegáliou majú často pozorovanú zvýšenú hladinu TG a zníženú hladinu HDL cholesterolu [10,11,12,19,20]. Efekt akromegálie na celkový cholesterol a LDL-C je variabilný [13,14]. Liečba akromegálie, ktorá normalizuje hodnoty RH a IGF1 (insulin growth factor) vyúsťuje do zníženia TG a zvýšenia HDL-C [10,15].

Mechanizmus pôsobenia

RH má schopnosť zvyšovať lipolýzu, ktorá ponúka mastné kyseliny na syntézu TG v pečeni, a tým zvyšuje produkciu VLDL [16,17]. Niektoré štúdie ukázali, že u pacientov s akromegáliou je aktivita LPL (lipoproteínovej lipázy) znížená [14,18] a aktivita LCAT (lecithin cholesterol acyltransferáza), CEPT (cholesteryl ester transfer protein), hepatálna lipáza a fosfolipidový transfer boli znížené (tab. 3) [19,20].

**3. Vplyv zvýšeného RH na parametre lipidového spektra**

Hypotyreóza

Približne od 30. rokov 20. storočia je známe, že znížená činnosť štítnej žľazy je spojená so zvýšením plazmatických hladín cholesterolu [21]. Lipidový profil pacienta s hypotyreózou je charakterizovaný zvýšením celkového a LDL-C, pričom hladiny LDL sú zvýšené nápadne. U pacientov so signifikantnou eleváciou LDL-C by malo byť v klinickej praxi rutinným vyšetrením vyšetrenie TSH (tyreostimulačný hormón), aby sa vylúčila hypotyreóza ako príčina hypercholesterolémie. U pacientov so sekundárnou hypotyreózou nebol pozorovaný rozdiel v hodnotách lipidového spektra [22]. Po úprave tyreoidálnej funkcie je tendencia k normalizácii hodnôt lipidov [21,23]. Efekt subklinickej hypotyreózy na lipidové spektrum je variabilný a v niektorých štúdiách boli popísané zmeny podobné ako pri plne rozvinutej hypotyreóze [24,25]. Podľa novších analýz sa však nepotvrdil benefit substitučnej liečby tyroxínom na parametre lipidového spektra pri liečbe subklinickej hypotyreózy [26]. Americká tyreologická spoločnosť a Americká spoločnosť klinických endokrinológov odporúčajú liečbu subklinickej hypotyreózy tyroxínom len v prípade, ak je TSH > 10 mIU/l [27]. Pacienti so signifikantnou hyperlipidémiou majú byť liečení zmenou životného štýlu a hypolipidemikami.

Mechanizmus zmien

Tyreoidálne hormóny regulujú expresiu a aktivitu množstva kľúčových enzýmov a receptorov, ktoré ovplyvňujú hladiny lipidov. Primárnym mechanizmom je zníženie hladiny LDL-receptorov v pečeni. Hormóny štítnej žľazy stimulujú expresiu LDL-receptorov zvýšením SREBP 2 (sterol regulatory element binding protein) alebo priamym pôsobením na receptorový promóter [28,29] a teda pri hypotyreóze je množstvo LDL-receptorov redukované, čo vedie k zníženému klírensu cirkulujúceho LDL v plazme [21,30,31,32]. Tyreoidálne hormóny tiež stimulujú konverziu cholesterolu na žlčové kyseliny zvýšením cholesterol-7α-hydroxylázy, čo je iniciálny enzým syntézy žlčových kyselín [33]. Navyše, tyreoidálne hormóny tiež stimulujú expresiu transportérov, ktoré sa zúčastňujú na transporte cholesterolu z hepatocytu do žlče [34]. Hypotyreóza je asociovaná so zvýšenou črevnou absorpciou cholesterolu [34] . Ako je uvedené v tab. 4, hypotyreóza má len mierny vplyv na plazmatické hladiny TG a HDL-C. Niekoľko štúdií potvrdilo, že hormóny štítnej žľazy stimulujú LPL [35,36,37] a tiež zvyšujú CEPT alebo transfer cholesterolových esterov, hepatálnu lipázu, LCAT [35,36,37,38,39].

**4. Vplyv hypotyreózy na parametre lipidového spektra**

Hypertyreóza

Pri hypertyreóze sú cholesterol, LDL-C a HDL-C znížené [21,40]. Úprava hypertyreózy rezultuje do normalizácie parametrov lipidového spektra.

Mechanizmy účinku sú uvedené v časti o tyroidálnych hormónoch (tab. 5).

**5. Vplyv hypertyreózy na parametre lipidového spektra**

Hyperkorticizmus

V klinickom obraze Cushingovho syndrómu je jedným z dominujúcich znakov abdominálna obezita, v laboratórnom obraze je to dyslipidémia charakterizovaná eleváciou TG a celkového cholesterolu a LDL-C [41,42,43]. Zvýšenie celkového a LDL-C koreluje so závažnosťou Cushingovho syndrómu [41,42]. Ak je prítomný i steroidný diabetes mellitus, tento môže ďalej zhoršovať lipidový status pacienta s Cushingovým syndrómom [44]. Úprava lipidového spektra sa pozoruje po liečbe a znížení hladín kortizolu [41,45]. V longitudinálnej štúdii 25 pacientov dosiahlo signifikantné zníženie hladín LDL-C po 1 roku normalizácie kortizolu, ale tieto hladiny ostávali naďalej o niečo vyššie v porovnaní s kontrolným súborom [41,45].

Mechanizmus zmien

Presné mechanizmy ako exces glukokortikoidov ovplyvňuje zmeny v lipidovom spektre ešte neboli objasnené. V štúdii s potkanmi sa pozorovalo, že glukokortikoidy znižujú expresiu hepatických LDL-receptorov [47]. Galman pozoroval, že ACTH (adrenokortikotropný hormón) stimulácia nadobličiek znížila expresiu ako hepatálnych LDL-receptorov, tak aj SR-B1 receptorov (scavengerový receptor třídy B typ I). Predpokladá, že hormóny iné ako glukokortikoidy, ktoré sú uvoľňované aktivovanými nadobličkami, môžu mať efekt na pečeňové receptory [48]. Podanie glukokortikoidov stimuluje syntézu mastných kyselín zvýšením aktivity acetylCoA karboxylázy [49,50]. Glukokortikoidy tiež stimulujú enzýmy potrebné na syntézu TG v pečeni [50,51], zvyšujú expresiu TG-lipázy a hormón senzitívnej lipázy, ktoré sú kľúčové pri rozklade TG na voľné mastné kyseliny v tukovom tkanive [52]. Glukokortikoidy zvyšujú aj lipolýzu v tukovom tkanive prostredníctvom zvýšenia hladiny cAMP (cyklický adenozínmonofosfát), ktorý stimuluje aktiváciu proteín kinázy A (PKA) vedúcej k fosforylácii hormón senzitívnej lipázy a perilipínu (tab. 6) [53].

**6. Vplyv hyperkortizolizmu na parametre lipidového spektra**

Testosterón a lipidový metabolizmus

Mnohé epidemiologické štúdie ukázali, že sérový testosterón (TST) priamo koreluje s hladinou HDL-C a apolipoproteínu A-I [55,56,57,58]. Naviac, nízke hladiny TST nepriamo úmerne korelujú s hladinou celkového cholesterolu, apolipoproteínu B a hladinami TG [56,57]. Takže muži s nízkou hladinou TST majú proaterogénny lipoproteínový vzor s nízkym HDL-C a vysokými hladinami TG a LDL-C a sú viac postihnutí metabolickým syndrómom (tab. 7) [58,59].

**7. Znížené hladiny TST a vplyv na lipidové spektrum**

Liečba testosterónom

Metaanalýza Whitsela ukázala, že celkový cholesterol, HDL-C a LDL-C sa znižujú po intramuskulárnom podaní testosterónu, ale hladina TG sa nemení [60]. Metaanalýza Isidora tiež poukázala na zníženie HDL-C, ale nedokázala žiadne zmeny v hladine LDL-C pri intramuskulárnom a transkutánnom podaní [61]. Recentná metaanalýza Coronu nepotvrdila zmeny v hladinách HDL-C, ale poukázala na malé zníženie v hladine celkového cholesterolu a TG [62]. Z klinického hľadiska je dôležité, že pacienti s deficitom androgénov, ktorí sú liečení substitučnou dávkou testosterónu, majú len malé alebo žiadne zmeny v hladinách plazmatických lipidov a lipoproteínov [63]. Použitie vysokých dávok androgénnych steroidov u mladých mužov za účelom zvýšenia svalovej hmoty má iný vplyv na lipidové spektrum. V štúdii Webba, v ktorej sa podávali vysoké dávky androgénov mladým mužom, pozorovali, že hladiny HDL-C sa znížili na viac ako 50 % z východiskovej hodnoty, tiež boli zaznamenané zvýšené hodnoty LDL-C [64]. Preto ak sa u mužov-športovcov zistia nečakane nízke hodnoty HDL-C, môže byť vyslovené podozrenie na zneužitie anabolických steroidov.

Mechanizmus vplyvu testosterónu na lipidy

Zníženie HDL-C je pripisované zvýšenej expresii SR-B1 v pečeni a zvýšeniu aktivity hepatálnej lipázy. Podanie TST zvyšuje aktivitu hepatálnej lipázy, ale má len malý efekt na LPL [65,66]. Zvýšenie SR-B1 v pečeni uľahčuje trasfer cholesterolu z HDL-častíc do hepatocytov. Zvýšenie aktivity hepatálnej lipázy zvyšuje hydrolýzu TG [67].

Efekt ženských pohlavných hormónov na lipidový metabolizmus

Lipidový profil premenopauzálnych žien je menej pro-aterogénny ako u mužov [68,69,70]. Najmä hladiny HDL-C sú zvýšené (oproti mužom cca o 10 mg/dl), zatiaľ čo LDL-C je porovnateľný s hladinou u mužov. Hladiny TG sú u premenopauzálnych žien nižšie.

Zmeny v lipidovom spektre po menopauze sú relatívne malé a výsledky v literatúre pomerne variabilné [68,69,70]. Najčastejšie sa pozoruje zvýšenie hladín LDL-C. Hodnoty HDL-C sú stabilné, len niektoré štúdie pozorovali malé zníženie. Menopauza je asociovaná so zvýšením celkového a centrálneho tuku, zníženou inzulínovou senzitivitou, ktorých vplyv na lipidový metabolizmus je známy [71].

Liečba estrogénmi

Efekt perorálnej estrogénovej liečby na lipidy je známy niekoľko rokov. Ich podanie zvyšuje hladiny HDL-C o 5–15 % a znižuje LDL-C o 5–20 % [68, 72,73]. Transdermálne podanie má menší efekt na lipidy a lipoproteíny. Efekt na TG je minimálny, a preto u pacientiek, ktoré už majú abnormality v metabolizme TG, sa preferuje použitie transdermálnych foriem [74,75].

Kombinovaná liečba estrogénom a progesterónom

Progesterónové prípravky majú efekt na lipidy podobný androgénom – znižujú HDL-C a TG, ale majú len malý alebo žiadny efekt na hladinu LDL-C [68,72,73]. Kombinované prípravky preto zmierňujú estrogénmi podmienené zvýšenie HDL-C a TG [73,76]. Podľa Godslandovej analýzy poradie prepratátov s narastajúcim účinkom na lipidy je nasledovné: dydrogesteron a medrogestone, progesterón, cyproteron acetát, medroxyprogesteron acetát, transdermálny norethindron acetát, norgestrel, perorálny norethindron acetát [72].

Syndróm polycystických ovárií charakterizujú nízke hladiny HDL-C, zvýšené TG a LDL-C [77,78]. Tieto zmeny sú prítomné aj u pacientiek, ktoré nie sú obézne. Abnormality v lipidovom spektre sú multifaktoriálne podmienené – zvýšením androgénov, znížením estrogénov, obezitou, inzulínovou rezistenciou, genetickými faktormi [78,78].

Záver

Rôzne endokrinné ochorenia ovplyvňujú metabolizmus lipidov a lipoproteínov rôzne. Nebola dokázaná jasná korelácia medzi zmenami, ktoré sú spôsobené deficitom hormónov a nadbytkom hormónov alebo ich terapiou. Poruchy lipidového spektra, ktoré sa vyskytujú pri nadbytku PRL, deficite RH, Cushingovom syndróme, mužskom hypogonadizme, syndróme polycystických ovárií a estrogénnom deficite môžu vyústiť do zvýšeného aterogénneho rizika, a tým sa zvyšuje riziko kardiovaskulárnych komplikácií. Liečbou týchto ochorení sa tieto riziká znižujú.

Doručené do redakcie/Doručeno do redakce/Received: 3. 5. 2017

Prijaté po recenzii/Přijato po recenzi/Accepted: 16. 5. 2017

MUDr. Patrícia Páleníková, PhD.

endokrinologia@ru.unb.sk

www.unb.sk

Sources

1. Pelkonen R, Nikkilä EA, Grahne B. Serum lipids, postheparin plasma lipase activities and glucose tolerance in patients with prolactinoma. Clin Endocrinol (Oxf) 1982; 16(4): 383–390.

2. Ling C, Svensson L, Odén B et al. Identification of functional prolactin (PRL) receptor gene expression: PRL inhibits lipoprotein lipase activity in human white adipose tissue. J Clin Endocrinol Metab 2003; 88(4): 1804–1808.

3. Pala NA, Laway BA, Misgar RA et al. Metabolic abnormalities in patients with prolactinoma: response to treatment with cabergoline. Diabetol Metab Syndr 2015; 7: 99. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1186/s13098–015–0094–4>.

4. Rosén T1, Edén S, Larson G et al. Cardiovascular risk factors in adult patients with growth hormone deficiency. Acta Endocrinol (Copenh) 1993; 129(3): 195–200.

5. de Boer H, Blok GJ, Voerman HJ et al. Serum lipid levels in growth hormone-deficient men. Metabolism 1994; 43(2): 199–203.

6. Newman CB, Carmichael JD, Kleinberg DL. Effects of low dose versus high dose human growth hormone on body composition and lipids in adults with GH deficiency: a meta-analysis of placebo-controlled randomized trials. Pituitary 2015; 18(3): 297–305. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s11102–014–0571-z>.

7. Parini P, Angelin B, Lobie PE et al. Growth hormone specifically stimulates the expression of low density lipoprotein receptors in human hepatoma cells. Endocrinology 1995; 136(9): 3767–3773.

8. Rudling M, Norstedt G, Olivecrona H et al., Importance of growth hormone for the induction of hepatic low density lipoprotein receptors. Proc Natl Acad Sci U S A 1992; 89(15): 6983–6987.

9. Møller N, Jørgensen JO. Effects of growth hormone on glucose, lipid, and protein metabolism in human subjects. Endocr Rev 2009; 30(2): 152–177. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/er.2008–0027>.

10. Colao A, Spinelli L, Cuocolo A et al. Cardiovascular consequences of early-onset growth hormone excess. J Clin Endocrinol Metab 2002; 87(7): 3097–3104.

11. Colao A, Pivonello R, Grasso LF et al. Determinants of cardiac disease in newly diagnosed patients with acromegaly: results of a 10 year survey study. Eur J Endocrinol 2011; 165(5): 713–721. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1530/EJE-11–0408>.

12. Boero L, Manavela M, Gómez Rosso L et al. Alterations in biomarkers of cardiovascular disease (CVD) in active acromegaly. Clin Endocrinol (Oxf) 2009; 70(1): 88–95. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1365–2265.2008.03323.x>.

13. Vilar L, Naves LA, Costa SS et al. Increase of classic and nonclassic cardiovascular risk factors in patients with acromegaly. Endocr Pract 2007; 13(4): 363–372.

14. Takeda R, Tatami R, Ueda K et al. The incidence and pathogenesis of hyperlipidaemia in 16 consecutive acromegalic patients. Acta Endocrinol (Copenh) 1982; 100(3): 358–362.

15. Colao A, Marzullo P, Lombardi G. Effect of a six-month treatment with lanreotide on cardiovascular risk factors and arterial intima-media thickness in patients with acromegaly. Eur J Endocrinol 2002; 146(3): 303–309.

16. Christ ER, Cummings MH, Albany EE et al. ffects of growth hormone (GH) replacement therapy on very low density lipoprotein apolipoprotein B100 kinetics in patients with adult GH deficiency: a stable isotope study. J Clin Endocrinol Metab 1999; 84(1): 307–316.

17. Moller N, Vendelbo MH, Kampmann U et al. Growth hormone and protein metabolism. Clin Nutr 2009; 28(6): 597–603. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.clnu.2009.08.015>.

18. Twickler TB, Dallinga-Thie GM, Zelissen PM et al. The atherogenic plasma remnant-like particle cholesterol concentration is increased in the fasting and postprandial state in active acromegalic patients. Clin Endocrinol (Oxf) 2001; 55(1): 69–75.

19. Boero L, Manavela M, Meroño T et al. GH levels and insulin sensitivity are differently associated with biomarkers of cardiovascular disease in active acromegaly. Clin Endocrinol (Oxf) 2012; 77(4): 579–585. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1365–2265.2012.04414.x>.

20. Beentjes JA, van Tol A, Sluiter WJ et al. Low plasma lecithin:cholesterol acyltransferase and lipid transfer protein activities in growth hormone deficient and acromegalic men: role in altered high density lipoproteins. Atherosclerosis 2000; 153(2): 491–498.

21. Duntas LH, Brenta G. The effect of thyroid disorders on lipid levels and metabolism. Med Clin North Am 2012; 96(2): 269–281. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.mcna.2012.01.012>.

22. Valdemarsson S, Hedner P, Nilsson-Ehle P. Dyslipoproteinaemia in hypothyroidism of pituitary origin: effects of L-thyroxine substitution on lipoprotein lipase, hepatic lipase, and on plasma lipoproteins. Acta Endocrinol (Copenh) 1983; 103(2): 192–197.

23. O'Brien T, Dinneen SF, O'Brien PC et al. Hyperlipidemia in patients with primary and secondary hypothyroidism. Mayo Clin Proc 1993; 68(9): 860–866.

24. Pearce EN. Update in lipid alterations in subclinical hypothyroidism. J Clin Endocrinol Metab 2012; 97(2): 326–333. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/jc.2011–2532>.

25. Wiersinga WM. Adult Hypothyroidism. In De Groot LJ, Chrousos G, Dungan K (eds). Endotext [Internet]. South Dartmouth (MA): MDText.com, Inc. 2000–2017. Dostupné z WWW: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK285561/#tyd-hypothyroidism.toc-9–1-historical>.

26. Rugge JB, Bougatsos C, Chou R. Screening and treatment of thyroid dysfunction: an evidence review for the U.S. Preventive Services Task Force. Ann Intern Med 2015; 162(1): 35–45. <http://dx.doi.org/10.7326/M14–1456>.

27. Garber JR, Cobin RH, Gharib H et al. Clinical practice guidelines for hypothyroidism in adults: cosponsored by the American Association of Clinical Endocrinologists and the American Thyroid Association. Endocr Pract 2012; 18(6): 988–1028.

28. Lopez D, Abisambra Socarrás JF, Bedi M et al. Activation of the hepatic LDL receptor promoter by thyroid hormone. Biochim Biophys Acta 2007; 1771(9): 1216–1225.

29. Shin DJ, Osborne TF. Thyroid hormone regulation and cholesterol metabolism are connected through Sterol Regulatory Element-Binding Protein-2 (SREBP-2). J Biol Chem 2003; 278(36): 34114–34118.

30. Walton KW, Scott PJ, Dykes PW et al. The significance of alterations in serum lipids in thyroid dysfunction. II. Alterations of the metabolism and turnover of 131-I-low-density lipoproteins in hypothyroidism and thyrotoxicosis. Clin Sci 1965; 29(2): 217–238.

31. Staels B, Van Tol A, Chan L et al. Alterations in thyroid status modulate apolipoprotein, hepatic triglyceride lipase, and low density lipoprotein receptor in rats. Endocrinology 1990; 127(3): 1144–1152.

32. Scarabottolo L, Trezzi E, Roma P et al. Experimental hypothyroidism modulates the expression of the low density lipoprotein receptor by the liver. Atherosclerosis 1986; 59(3): 329–333.

33. Bonde Y, Breuer O, Lütjohann D et al. Thyroid hormone reduces PCSK9 and stimulates bile acid synthesis in humans. J Lipid Res 2014; 55(11): 2408–2415. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1194/jlr.M051664>.

34. Gälman C, Bonde Y, Matasconi M et al. Dramatically increased intestinal absorption of cholesterol following hypophysectomy is normalized by thyroid hormone. Gastroenterology 2008; 134(4): 1127–1136. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1053/j.gastro.2008.01.032>.

35. Kuusi T, Taskinen MR, Nikkilä EA. Lipoproteins, lipolytic enzymes, and hormonal status in hypothyroid women at different levels of substitution. J Clin Endocrinol Metab 1988; 66(1): 51–56.

36. Lam KS, Chan MK, Yeung RT. High-density lipoprotein cholesterol, hepatic lipase and lipoprotein lipase activities in thyroid dysfunction--effects of treatment. Q J Med 1986; 59(229): 513–521.

37. Valdemarsson S, Hedner P, Nilsson-Ehle P. Reversal of decreased hepatic lipase and lipoprotein lipase activities after treatment of hypothyroidism. Eur J Clin Invest 1982; 12(5): 423–428.

38. Tan KC, Shiu SW, Kung AW. Plasma cholesteryl ester transfer protein activity in hyper- and hypothyroidism. J Clin Endocrinol Metab 1998; 83(1): 140–143.

39. Johansson L, Rudling M, Scanlan TS et al. Selective thyroid receptor modulation by GC-1 reduces serum lipids and stimulates steps of reverse cholesterol transport in euthyroid mice. Proc Natl Acad Sci USA 2005; 102(29): 10297–10302.

40. Heimberg M, Olubadewo JO, Wilcox HG. Plasma lipoproteins and regulation of hepatic metabolism of fatty acids in altered thyroid states. Endocr Rev 1985 Fall; 6(4): 590–607.

41. Arnaldi G, Scandali VM, Trementino L et al. Pathophysiology of dyslipidemia in Cushing's syndrome. Neuroendocrinology 2010; 92(Suppl 1): 86–90. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1159/000314213>.

42. Mancini T, Kola B, Mantero F et al. High cardiovascular risk in patients with Cushing's syndrome according to 1999 WHO/ISH guidelines. Clin Endocrinol (Oxf) 2004; 61(6): 768–777.

43. Colao A, Pivonello R, Spiezia S et al. Persistence of increased cardiovascular risk in patients with Cushing's disease after five years of successful cure. J Clin Endocrinol Metab 1999; 84(8): 2664–2672.

44. Feingold KR, Grunfeld C. Diabetes and Dyslipidemia. In De Groot LJ, Chrousos G, Dungan K et al (eds). Endotext [Internet]. MDText.com, Inc: South Dartmouth (MA) 2015. Dostupné z WWW: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305900/>.

45. Taskinen MR, Nikkilä EA, Pelkonen R et al. Plasma lipoproteins, lipolytic enzymes, and very low density lipoprotein triglyceride turnover in Cushing's syndrome. J Clin Endocrinol Metab 1983; 57(3): 619–626.

46. Faggiano A, Pivonello R, Spiezia S et al. Cardiovascular risk factors and common carotid artery caliber and stiffness in patients with Cushing's disease during active disease and 1 year after disease remission. J Clin Endocrinol Metab 2003; 88(6): 2527–2533.

47. Hazra A, Pyszczynski NA, DuBois DC et al. Modeling of corticosteroid effects on hepatic low-density lipoprotein receptors and plasma lipid dynamics in rats. Pharm Res 2008; 25(4): 769–780. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s11095–007–9371–8>.

48. Gälman C, Angelin B, Rudling M. Prolonged stimulation of the adrenals by corticotropin suppresses hepatic low-density lipoprotein and high-density lipoprotein receptors and increases plasma cholesterol. Endocrinology 2002; 143(5): 1809–1816.

49. Amatruda JM, Danahy SA, Chang CL. The effects of glucocorticoids on insulin-stimulated lipogenesis in primary cultures of rat hepatocytes. Biochem J 1983; 212(1): 135–141.

50. Lau DC, Roncari DA. Effects of glucocorticoid hormones on lipid-synthetic enzymes from different adipose tissue regions and from liver. Can J Biochem Cell Biol 1983; 61(12): 1245–1250.

51. Dolinsky VW, Douglas DN, Lehner R et al. Regulation of the enzymes of hepatic microsomal triacylglycerol lipolysis and re-esterification by the glucocorticoid dexamethasone. Biochem J 2004; 378(Pt 3): 967–974.

52. 52.Campbell JE, Peckett AJ, D'souza AM et al. Adipogenic and lipolytic effects of chronic glucocorticoid exposure. Am J Physiol Cell Physiol 2011; 300(1): C198-C209. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1152/ajpcell.00045.2010>.

53. Xu C, He J, Jiang H et al. Direct effect of glucocorticoids on lipolysis in adipocytes. Mol Endocrinol 2009; 23(8): 1161–1170. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/me.2008–0464>.

54. Peckett AJ, Wright DC, Riddell MC. The effects of glucocorticoids on adipose tissue lipid metabolism. Metabolism 2011; 60(11): 1500–1510. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.metabol.2011.06.012>.

55. Agledahl I, Skjaerpe PA, Hansen JB et al. Low serum testosterone in men is inversely associated with non-fasting serum triglycerides: the Tromso study. Nutr Metab Cardiovasc Dis 2008; 18(4): 256–262.

56. Haffner SM, Mykkänen L, Valdez RA et al. Relationship of sex hormones to lipids and lipoproteins in nondiabetic men. J Clin Endocrinol Metab 1993; 77(6):1610–1615.

57. Hämäläinen E, Adlercreutz H, Ehnholm C et al. Relationships of serum lipoproteins and apoproteins to sex hormones and to the binding capacity of sex hormone binding globulin in healthy Finnish men. Metabolism 1986; 35(6): 535–541.

58. Wu FC, von Eckardstein A. Androgens and coronary artery disease. Endocr Rev 2003; 24(2): 183–217.

59. Corona G, Monami M, Rastrelli G et al. Testosterone and metabolic syndrome: a meta-analysis study. J Sex Med 2011; 8(1): 272–83. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1743–6109.2010.01991.x>.

60. Whitsel EA, Boyko EJ, Matsumoto AM et al. Intramuscular testosterone esters and plasma lipids in hypogonadal men: a meta-analysis. Am J Med 2001; 111(4): 261–269.

61. Isidori AM, Giannetta E, Greco EA et al. Effects of testosterone on body composition, bone metabolism and serum lipid profile in middle-aged men: a meta-analysis. Clin Endocrinol (Oxf) 2005; 63(3): 280–293.

62. Corona G, Giagulli VA, Maseroli E et al. THERAPY OF ENDOCRINE DISEASE: Testosterone supplementation and body composition: results from a meta-analysis study. Eur J Endocrinol 2016; 174(3): R99-R116. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1530/EJE-15–0262>.

63. MD KF, Brinton EA, Grunfeld C. The Effect of Endocrine Disorders on Lipids and Lipoproteins. In: De Groot LJ, Chrousos G, Dungan K et al (eds). Endotext [Internet]. MDText.com: South Dartmouth (MA) 2017. Dostupné z WWW: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK409608/#endo-disorder-effects.toc-abstract>.

64. Webb OL, Laskarzewski PM, Glueck CJ. Severe depression of high-density lipoprotein cholesterol levels in weight lifters and body builders by self-administered exogenous testosterone and anabolic-androgenic steroids. Metabolism 1984; 33(11): 971–975.

65. Friedl KE, Hannan CJ Jr, Jones RE et al. High-density lipoprotein cholesterol is not decreased if an aromatizable androgen is administered. Metabolism 1990; 39(1): 69–74.

66. Tan KC1, Shiu SW, Kung AW. Alterations in hepatic lipase and lipoprotein subfractions with transdermal testosterone replacement therapy. Clin Endocrinol (Oxf) 1999; 51(6): 765–769.

67. Feingold KR, Grunfeld C. Introduction to Lipids and Lipoproteins. In: De Groot LJ, Chrousos G, Dungan K et al (eds). Endotext [Internet]. MDText.com: South Dartmouth (MA) 2015. Dostupné z WWW: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305896/#lipid_intro.toc-abstract>.

68. Bittner V. Lipoprotein abnormalities related to women's health. Am J Cardiol 2002; 90(8A): 77i-84i.

69. Phan BA, Toth PP. Dyslipidemia in women: etiology and management. Int J Womens Health 2014; 6: 185–194. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.2147/IJWH.S38133>

70. Cífková R, Krajčoviechová A. Dyslipidemia and cardiovascular disease in women. Curr Cardiol Rep 2015; 17(7): 609. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s11886–015–0609–5>.

71. Feingold KR, Grunfeld C. Obesity and Dyslipidemia. In: De Groot LJ, Chrousos G, Dungan K et al (eds). Endotext [Internet]. MDText.com: South Dartmouth (MA) 2015. Dostupné z WWW: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305895/>.

72. Godsland IF. Effects of postmenopausal hormone replacement therapy on lipid, lipoprotein, and apolipoprotein (a) concentrations: analysis of studies published from 1974–2000. Fertil Steril 2001; 75(5): 898–915.

73. Lobo RA. Clinical review 27: Effects of hormonal replacement on lipids and lipoproteins in postmenopausal women. J Clin Endocrinol Metab 1991; 73(5): 925–930.

74. Goodman MP. Are all estrogens created equal? A review of oral vs. transdermal therapy. J Women´s Health (Larchmt) 2012; 21(2): 161–169. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1089/jwh.2011.2839>.

75. Smith GI, Reeds DN, Okunade AL et al. Systemic delivery of estradiol, but not testosterone or progesterone, alters very low density lipoprotein-triglyceride kinetics in postmenopausal women. J Clin Endocrinol Metab 2014; 99(7): E1306-E1310. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/jc.2013–4470>.

76. [Writing Group for the PEPI Trial]. Effects of estrogen or estrogen/progestin regimens on heart disease risk factors in postmenopausal women. The Postmenopausal Estrogen/Progestin Interventions (PEPI) Trial. JAMA 1995; 273(3): 199–208. Erratum in JAMA 1995; 274(21):1676.

77. Kim JJ, Choi YM. Dyslipidemia in women with polycystic ovary syndrome. Obstet Gynecol Sci 2013; 56(3): 137–142. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.5468/ogs.2013.56.3.137>.

78. Wild RA. Dyslipidemia in PCOS. Steroids 2012; 77(4): 295–299. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.steroids.2011.12.002>.