Authors:
M. A. Lfeituri; A. Studená; J. Bober; J. Firment; J. Capková
Authors‘ workplace:
Anesteziologická a resuscitačná klinika LF Univerzity P. J. Šafárika, Košice, prednosta MUDr. Jozef Firment, Chirurgická klinika LF Univerzity P. J. Šafárika, Košice, prednosta doc. MUDr. Juraj Bober
Published in:
Anest. intenziv. Med., , 2000, č. 1, s. 5-7
Category:
Overview
V štúdii, porovnávajúcej zmeny teploty tela počas epidurálnej (20 pacientov) a celkovej anestézie (20 pacientov), bolo zaradených 40 dospelýchpacientov pripravovaných na vaskulárny, resp. ortopedický výkon dolnej končatiny. Teplotné záznamy boli získané z tympanickej membrány uchaa axily a boli zaznamenávané predoperačne, ihneď po úvode do anestézie a v 20-min. intervaloch počas prvých troch hodín výkonu. Teploty tela nadvoch miestach merania postupne klesali podobným spôsobom u oboch skupín pacientov. Na konci tretej hodiny od nástupu anestézie tympanickáa axilárna teplota v skupine epidurálnej anestézie klesla o –1,06 °C ± 0,12 (p < 0,01) a –1,01 °C ± 0,14 (p < 0,01). V skupine celkovej anestézietympanická teplota klesla o –1,04 °C ± 0,31 (p < 0,01) a axilárna o –0,94 °C ± 0,25 (p < 0,01). Pri porovnaní identických miest merania v týchtodvoch skupinách sa v danom časovom horizonte signifikantne nelíšili teploty tympanické od axilárnych. V každej skupine boli axilárne meraniasignifikantne nižšie ako tympanické vo všetkých intervaloch (priemerné rozdiely medzi dvomi miestami boli 0,31 °C ± 0,07 u epidurálnej anestéziea 0,28 °C ± 0,04 u celkovej anestézie) s priemerným korelačným koeficientom 0,91 ± 0,02 pre epidurálnu anestéziu a 0,77 ± 0,12 pre celkovú anestéziu.Z toho usudzujeme, že pacienti podrobení dlhodobému periférnemu chirurgickému výkonu majú rovnaké riziko vzniku peroperačnej hypotermie počasepidurálnej ako aj celkovej anestézie, a preto je nevyhnutné peroperačne monitorovať teplotu tela bez ohľadu na typ anestézie.
Klíčová slova:
monitorovanie – tympanická teplota – axilárna teplota – regionálna anestézia
Labels
Anaesthesiology, Resuscitation and Inten Intensive Care MedicineArticle was published in
Anaesthesiology and Intensive Care Medicine
2000 Issue 1
Most read in this issue
- Technické principy aplikace oxidu dusnatého
- Oxid dusnatý – NO (historie, biochemie, fyziologie a patofyziologie)
- Oxid dusnatý a předpoklady klinické aplikace
- Postavení vysokofrekvenční oscilační ventilace v léčbě ARDS u dětí